Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114227425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého V. G.
nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa S.. E. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na Sv. X. XXX
zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Pitorákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Kováčskej 17 a S. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na Sv. X. XX zastúpeného advokátkou JUDr.
Zuzanou Fabianovou, PhD. so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 27 v konaní
o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9.6.2015 č.k. 11P

184/2014-221 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 9.6.2015 č.k. 11P 184/2014-221 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Košice I z 5.11.2008 sp. zn. 11P 28/2007 od otca pre maloletého V. G. nar. X.X.XXXX z
3.500 Sk na 170 Eur mesačne od 7.11.2014 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho
dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 338,79 Eur za obdobie od 7.11.2014 do 31.5.2015
zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, v ktorom zdôraznil, že od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov medzi účastníkmi,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného pre maloletého zo sumy 116,18 Eur (3.500 Sk) na sumu
170 Eur, tak ako to určil okresný súd. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že oproti času
poslednej úpravy výživného podstatne nestúpli náklady na zabezpečovanie potrieb maloletého, ktorý je
aj naďalej zdravý, netrpí žiadnymi zdravotnými ťažkosťami a nenavštevuje ani žiadne finančne nákladné
záujmové činnosti. Na strane matky došlo oproti času poslednej úpravy výživného k zvýšeniu príjmu

o viac ako 200 Eur mesačne, nadobudla kúpnou zmluvou do svojho vlastníctva podiel na rodinnom
dome spolu s pozemkom v hodnote 30.000 Eur a v lukratívnych častiach Košíc v katastrálnom území
Furča a Košická Nová Ves vlastní niekoľko ďalších desiatok pozemkov, čo bolo v konaní preukázané
aktuálnymi výpismi z katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo, že matka
má ďalšie príjmy z predaja týchto nehnuteľností. Na jeho strane nedošlo k žiadnemu podstatnému
zlepšeniu jeho ekonomickej situácie ani životnej úrovne, výška jeho mzdy sa od poslednej úpravy
výživného podstatne nezmenila a naďalej je okolo 700 Eur mesačne. Jeho výdavky naopak stúpli a v

súčasnosti uhrádza inkaso priemerne 160 Eur a za splátky hypotekárneho úveru 200 Eur mesačne. K
zabezpečeniu vlastného bývania bol nútený pristúpiť z toho dôvodu, že od rozvodu manželstva nemal
vyriešenú svoju bytovú otázku, keďže doposiaľ býval prechodne v určenej časti domu vo vlastníctve
svojho brata a matky. Na dochádzanie do práce vynakladá okolo 60 Eur mesačne na benzín a 40Eur mesačne údržbu vozidla. Od poslednej úpravy výživného sa u neho objavili viaceré zdravotné
problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na liečbu, úhrada za lieky a zdravotnícke pomôcky,
ako to bolo preukázané lekárskymi správami. Ako vyplýva z potvrdení zamestnávateľa spoločnosti N..

SK, a.s. jeho čistá mesačná mzda bola od novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 716,21 Eur a v
obdobnej výške aj za obdobie od januára 2015 do apríla 2015. Pokiaľ okresný súd vychádzal z inej
výšky príjmu a konštatoval, že jeho mesačný príjem za obdobie od februára 2014 do januára 2015 bol
1.045 Eur, zrejme zohľadnil výšku cestovných náhrad, ktoré mu boli vyplácané z dôvodu jeho vyslania
na služobné cesty mimo územie Slovenskej republiky v roku 2014, pričom nevzal do úvahy, že ide o

príjem nepravidelnej povahy závislý na špecifických potrebách zamestnávateľa. V súčasnosti na takéto
pracovné cesty vysielaný nie je, čo má za následok, že poberá iba príjem zodpovedajúci jeho mzde za
vykonanú prácu okolo 700 Eur netto mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní riadne,
stýka sa s ním niekoľkokrát do roka a okrem výživného mu viackrát ročne prispieva na oblečenie, obuv,
záujmové činnosti, trávenie voľného času a podobne. Na dovolenky z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov nechodí. Vyjadril názor, že vzhľadom na uvedené, záver okresného súdu o podstatnej

zmene pomerov medzi účastníkmi odôvodňujúcej zvýšenie výživného na 170 Eur mesačne nemôže
obstáť. Nie je v jeho reálnych schopnostiach, možnostiach ani zárobkových a majetkových pomerov
platiť súdom určené výživné a pri plnení vyživovacej povinnosti 170 Eur mesačne by nebol schopný
uspokojovať svoje základné životné potreby. S poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 75 ods.
1 Zákona o rodine žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh matky

na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za účelové s cieľom oddialiť platenie
výživného a jeho tvrdenia v odvolaní sú nielen nepravdivé, ale i protichodné. Otec opomenul uviesť
v odvolaní, že rovnako je spoluvlastníkom lukratívnych pozemkov v Košickej Novej Vsi a výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti. Konajúci súd podľa nej správne vyhodnotil, že otec má dostatok finančných
prostriedkov na zvýšenie výživného, keď si kúpil dom so záhradou v obci Rozhanovce za 103.000 Eur,
pričom zobral hypotéku iba 20.000 Eur. Tvrdenie otca, že okrem výživného prispieva na dieťa aj vecným
plnením, nie je pravdivé, pretože kúpil synovi len darčeky, aj to len ojedinele. Odôvodnenie odvolania
považuje za trápne, keď otec posudzuje potreby maloletého dieťaťa spred 8. rokov a dieťaťa, ktoré

ukončilo základnú školu a bolo prijaté na odbornú strednú školu. Vyjadrila názor, že prvostupňový súd
riadne zistil pomery na strane oboch rodičov, správne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, ako aj
výpovede rodičov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu
ak vecne správny.

Kolízny opatrovník dieťaťa navrhol odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Košice I z 9.6.2015 o
zvýšení výživného potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok presvedčivý a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotenímdôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu,

že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej
konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p.
a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení
rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa sa vysporiadal

s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletého V.. Odvolací súd rovnako, ako
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa,
ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého V., ktorý v čase predchádzajúcej

úpravy výživného bol žiakom druhého ročníka základnej školy, kým v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa navštevoval deviaty ročník základnej školy a bol prijatý na odbornú strednú školu, zvýšenie
príjmu matky a nezmenené pomery otca, ktorého príjem dosahovaný v súčasnosti je takmer totožný s
príjmomvčasepredchádzajúcejúpravyvýživného.Pokiaľideočistýmesačnýpríjemotca,výškuktorého
namietal v odvolaní, odvolací súd poznamenáva, že pri zisťovaní príjmu rodiča je potrebné vychádzať

z priemerného čistého príjmu rodiča v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa aj zistil z odpisov
mzdových listov otca za obdobie od februára 2014 do januára 2015 a priemerný čistý príjem tvoria aj
jednorazové odmeny, náhrada za dovolenku, ako aj všetky ostatné príjmy z iných zdrojov bez ohľadu
na to, či ide o jednorazové alebo opakujúce sa príjmy. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené
súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá aj príjmu, ktorý otec deklaruje vo svojom odvolaní

(súd prvého stupňa rovnako tento príjem konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia za obdobie od
februára 2015 do apríla 2015), preto spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby
maloletého V., ktorý v súčasnosti je študentom strednej školy, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje,
že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov
len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. Odvolací súd konštatuje, že

odôvodnené potreby maloletého V. pripravujúceho sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole
sú rozhodne vyššie, ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a výživné 170 Eur mesačne, ktoré
predstavuje výživné na jeden deň 5,6 Eur zohľadňuje iba minimálnu časť zvýšených potrieb maloletého
a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho
všestranný rozvoj berúc do úvahy aj výkon jej osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom veku

dieťaťa, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, keďže matka si
dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči synovi. Odvolací súd tiež dodáva, že reálne možnosti a
schopnosti otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre maloletého V. na 170 Eur
mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa by zjavne odôvodňovalo zvýšenie
výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací
súd. Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie,

resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o
rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla
odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého
stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom pretože súd
prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné

na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá
pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre maloletého V.. Pretože súd prvého stupňa rovnako
správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.