Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200804
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200804.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne v v 1/ rade: P. U., XXX
XX T. 218; v 2/ rade: R. G., XXX XX T. 172; v 3/ rade: U. X., XXX XX T. 165; v 4/ rade: E. V., B. č. XXX/XX,
XXX XX X.; v 5/ rade: U. U., E. XXX/XX, XXX XX Z.; v 6/ rade: P. V., U. U. č. XXXX/XX, XXX XX V.; v 7/
rade: U. U., XXX XX T. XXX; v 8/ rade: L. L., R. Z. č. XXX/XX, XXX XX T.; v 9/ rade: U. D., M. U. č. XXXX/

X, XXX XX Z.; v XX/ rade: Y. F., XXX XX Z. XXX; v XX/ rade: B. Z., M. XX, XXX XX X.; v XX/ rade: K. U.,
O. trieda č. XX/XXX, B., ČR; v XX/ rade: L. U., XXX XX T.; v XX/ rade: L. I., D. 7, XXX X K.; v XX/ rade: U.
U., M. XXX, XXX XX X., všetci zastúpení: R. kancelária U.. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie
č. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti pribratého účastníka: Žilina Invest, s.r.o., Námestie obetí
komunizmu 1, 011 31 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-

SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXX/XXXX-BXXX-SV/XXXXX/Ka zo
dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa
XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/

XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd konanie z a s t a v u j e vo veci preskúmania rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka
zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1/ rade náhradu trov konania v výške 210,- eur a náhradu
trov právneho zastúpenia 8.078,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
žalobcov v 1/ až 15/ rade.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2014 domáhali zrušenia rozhodnutí
žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/
XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX a č.

XXXXX/XXXX-BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými potvrdil rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX, č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX,
č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX, č. V/XXXX/XXXXXX/XXXXX/To zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca uvádza, že správny orgán rozhodol o vyvlastnení častí pozemkov vo vlastníctve
(spoluvlastníctve) žalobcov a nevyhovel ich návrhu na vyvlastnenie aj zostávajúcich častí pozemkov,

ktoré boli uplatnené podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona. Žalobcovia odôvodnili návrhy tým,
že v dôsledku vyvlastnenia im bude znemožnený prístup na ich zostávajúce časti pozemkov. Protivyššie prvostupňovým rozhodnutiam podali žalobcovi odvolania, ktoré boli napadnutými rozhodnutiami
žalovaného zamietnuté.

Žalobcovia uvádzajú, že výroky napadnutých rozhodnutí nespĺňajú požiadavky určitosti, presnosti a
zrozumiteľnosti (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku) a tiež sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcov
či majú prístup k zostávajúcej časti pozemkov, ktoré vyvlastnenie navrhli a tiež v napadnutých
rozhodnutiach nie je uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti a ktoré konkrétne dôkazy boli podkladom pre
rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

Žalobcovia v žalobe namietajú porušenie § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a ďalej
uvádzajú, že podstatné a pre toto konanie rozhodujúce je, že v dôsledku realizácie stavby pozemnej
komunikácie nemajú zabezpečený samostatný prístup na pozemky. Ďalej namietajú znalecký posudok,
nakoľko znalecká organizácia nevychádzala pri stanovení výšky trhovej ceny, t.j. ceny rovnakej alebo
porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111

ods. 2 Stavebného zákona). Znalecká organizácia ako faktor znižujúci cenu zohľadnila v neprospech
účastníkov konania ochranné pásmo pozemnej komunikácie, ktoré ale vzniklo práve v dôsledku
stavby, pre ktorú sa vyvlastňovalo. Žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a poukazujú na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
9/00, sp. zn. II. ÚS 143/02.

Žalobcoviauvádzajú,žesprávnyorgánpochybilajvtom,keďvrozpores§33ods.2Správnehoporiadku
nedal účastníkom správneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladuikspôsobujehozistenia,prípadnenavrhnúťjehodoplnenie.Uvedenouprocesnouvadoudošlo
aj k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom

konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Žalobcovia na námietke neurčitosti výroku napadnutých rozhodnutí trvajú. Z obsahu výrokov nie je
zrejmé, čo sa považuje za autoritatívne rozhodnutie vo veci, čo je rekapitulácia doterajšieho priebehu

konania a čo sú úvahy správneho orgánu. Výroky rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sú
v rozpore s princípom, že výrok rozhodnutia musí v presnej, stručnej s úplnej formulácii vyjadriť
záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Žalovaný opomenul, že výroky
rozhodnutí nekorešpondujú s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože obsahujú náležitosti, ktoré sú
z hľadiska zákona úplne nadbytočné (napr. rekapituláciu predchádzajúceho konania). Z výrokov nie

je zrejmé, či správny orgán rekapituluje návrhy účastníkov konania, alebo o nich rozhoduje. Navyše
niektoré vety nedávajú žiadny zmysel (napr. OU Žiline námietkam a požiadavkám vlastníka Dušana F.
nevyhovuje a to, že do rozhodnutia o vyvlastnení nezahrňuje zostávajúce časti, ktoré trvalým záberom
pod komunikácie ... zostali odčlenené, nakoľko námietka je v zmysle § 110 ods. 3 Stavebného zákona).

Žalobcovia vzniesli námietky proti určeniu výšky primeranej náhrady za tzv. zbytkové parcely, t.j.
za tie časti pozemkov, ku ktorým im bol v dôsledku vyvlastnenia znemožnený prístup. Uvedené
námietky sú relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu OÚ Žilina č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX v spojení
s rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo
(čiastočne) vyhovené návrhu niektorých žalobcov podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona. Nakoľko však

rovnakú argumentáciu, čo sa týka výška náhrady za tieto pozemky, uvádzal správny orgán v každom
v rozhodnutí, považovali žalobcovia za potrebné túto argumentáciu spochybniť. Žalovaný pri stanovení
ceny pozemkov vychádzal zo znaleckého posudku napriek tomu, že žalobcovia namietali, že znalecká
organizácia nedostatočné zisťovala informácie pre správne ocenenie. Znalec vzal za základ ocenenia
cenu pozemkov v úplne inej lokalite, a túto upravoval o faktory zvyšujúce alebo znižujúce cenu, ale

nevychádzal zo základu ceny, ktorá bola relevantná pre danú konkrétnu lokalitu.

Žalobcovia uvádzajú, že správny orgán si síce nemôže urobiť vlastný názor na výšku trhovej ceny, ale
znalecký posudok je dôkaz ako každý iný a rovnako teda podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz
(§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). Správny orgán bol teda povinný sa jednak konkrétnymi námietkami

účastníkov konania proti znaleckému posudku meritórne zaoberať, čo neurobil, a jednak bol povinný
zadať doplnenie znaleckého posudku v zmysle pripomienok účastníkov konania. Napriek uvedenému
správny orgán prvého stupňa i žalovaný sa s obsahom znaleckého posudku stotožnili, hoci išlo o
námietky relevantné (logické chyby, nedostatočný skutkový podklad), s ktorými sa mali správne orgányzaoberať svedomito a zodpovedne. Skutočnosť, že aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach námietkami
žalobcov meritórne nezaoberal spôsobuje, že porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože sa
nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia,

v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Žalobcoviapovažujúzaúplneneprípustné,akosažalovanývysporiadalskľúčovouotázkouprekonanie,
a to, či je alebo nie je k pozemkom vo vlastníctve žalobcov umožnený prístup a v tomto smere svoje
rozhodnutie vôbec konkrétne neodôvodnil a neuviedol, k akému pozemku a ako má ten ktorý žalobca

zabezpečený prístup a tým odňal možnosť žalobcom proti tomuto záveru efektívne argumentovať
v opravnom prostriedku. O akúsi argumentáciu sa pokúsil žalovaný, avšak jeho rozhodnutie už nie
je možné napadnúť odvolaním. Ako bolo uvedené vyššie, jednou z funkcií odôvodnenia je umožniť
účastníkovi efektívne uplatniť opravné prostriedky, čo v danom prípade žalobcovia nemohli. Tým okrem
iného došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné
dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať.

Žalovaný tvrdí, že to, že žalobcovia vyvlastnením a výstavbou pozemnej komunikácie stratili pôvodný
prístup na pozemky, ale majú iný prístup, ktorý síce nepoužívali, neznamená, že prístup nemajú. Táto
argumentácia je zmätočná, nelogická a protirečivá. Subjektívne právo žalobcov na prístup nájdený
(objavený) žalovaným totiž žalovaný odvodzuje od dlhodobého úzusu a konsenzu vlastníkov pozemkov

v danej lokalite. Ak ale žalobcovia tento odvolacím orgánom účelovo nájdený (objavený) prístup nikdy
nepoužívali, pretože na pozemky vstupovali inou trasou, nemohlo im ani vzniknúť nejaké právo na
základe „dlhodobého úzusu a konsenzu vlastníkov“. Žalovaný okrem toho nepreukázal existenciu
dlhodobého úzusu a konsenzu vlastníkov.

Žalovanýpoukazujenato,ženiektorépozemkyužívaspoločnosťR.-X.,s.r.o..Tentoabsurdnýargument
bol odmietnutý v predchádzajúcom súdnom konaní a je preto nepochopiteľné, že ho žalovaný uvádza
znovu. Žalobcovia namietali, že to, či spoločnosť AGRA - VÁH, s.r.o. užíva nejaké pozemky alebo nie
(nebolo nakoniec preukázané, ktoré konkrétne a do kedy), je pre konanie úplne irelevantné. Žalobcovia
totiž nemajú s touto spoločnosťou uzavretú žiadnu zmluvu a ak spoločnosť užíva ich pozemky, robí tak

protiprávne. Žalovaný k tomu uviedol, že je irelevantné, či spoločnosť užíva pozemky protiprávne alebo
nie. Už tento samotný argument je dôvodom pre záver, že žalovaný porušil zákon. Jeho povinnosťou
je podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Žalobcovia uvádzajú, že obsahom vlastníckeho práva je aj právo používať pozemky vlastníkmi na
akýkoľvek účel, nielen na poľnohospodárske účely. Preto pokiaľ sa správne orgány sústredili len na

užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely, takéto právne posúdenie je neúplné a preto nesprávne
apovažujúzaabsurdné,abysprávneorgányprihliadalianazákladsvojhorozhodnutiapoužilistanovisko
osoby, ktorá nepreukázala, že pozemky užíva oprávnene.

Žalobcovia k miestnej ohliadky uvádzajú, že zápisy obsahujú podrobnú argumentáciu žalobcov o tom,

že nemajú prístup na pozemky. Táto však nebola žiadnym relevantným spôsobom vyvrátená. Zápis z
miestnej ohliadky totiž neobsahuje žiadne vlastné zistenia správneho orgánu, ktoré by vyvracali to, čo
tvrdili žalobcovia a naopak, ktoré by podporovali to, čo sa tvrdí v napadnutých rozhodnutiach žalovaný.
Faktom je, že na miestnej ohliadke správny orgán nezistil žiadne alternatívne prístupy na pozemky a
práve miestna ohliadka vyvrátila neopodstatnené tvrdenia Ing. O. o existencii nejakých minulých alebo

súčasných prístupoch, keď sa jeho tvrdenia ukázali na tvári miesta doslovne ako nezmyselné.
Žalobcovia trvajú na tom, že v dôsledku vyvlastnenia nemajú zabezpečený prístup na svoje pozemky.
Na prístup k pozemku by museli používať cudzie pozemky, právom prechodu cez ktoré ale nedisponujú.

Žalobcovia poukazujú aj na porušenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci; správne orgány dbajú na to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Žalobcovia k jednotlivým rozhodnutiam uvádzajú:

K rozhodnutiu žalovaného č. 08487/2014/B622-SV/19137/Ka zo dňa 24.03.2014:
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prístup bol v minulosti zabezpečený cez pozemky parc. č. KN-
E XXXX/X a XXXX/X zo strany rieky. Na celom pozemku žiadna rieka nie je, nikdy ani nebola a ani
prístup tadiaľ nikdy nebol, nakoľko predmetné parcely v minulosti odčlenili od ostatných parciel a sútam postavené rodinné domy. Prístup teda nie je možný. R. cez pozemok parc. č. KN-E XXXX nikdy
nebol prístup na pozemok parc. č. KN-E XXXX.

K rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX:
nazostávajúcečastipozemkovbolprístuppopoľnejceste-pozemokparc.č.KN-EXXX.Ideopozemok,
po ktorom bol prístup a ktorý sa vždy používal, ale vyvlastnením jeho časti a postavením pozemnej
komunikácie sa prístup zamedzil. Iná cesta na tieto pozemky nebola a nie je ani v súčasnosti. Čo sa týka
pozemku parc. č. KN-E č. XXX/X, na túto parcelu nie je prístup odnikiaľ, neexistuje tam žiadna poľná

cesta, pozemok je zoraný a využíva sa ako roľa. Tento pozemok sa navyše nachádza za potokom, cez
ktorý nevedie na parcelu žiadny most. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že zostávajúce časti
pozemkov sú prístupné cez tento pozemok. Nakoniec, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, tak po
tejto ceste by bol prístup aj na pozemky parc. č. XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, ale tie boli vyvlastnené ako
tzv. zbytkové pozemky práve z dôvodu neexistencie prístupu.

K rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX:
nie je pravdivé tvrdenie, že na pozemky je prístup po poľnej ceste na pozemku parc. č. M. XXX. Na
pozemky parc. č. KN-E XXX, XXX, XXX a XXX nebol nikdy prístup po tejto poľnej ceste, pretože to je
nemožné, ale prístup bol po štátnej ceste triedy III z obce Gbeľany na železničnú stanicu do obce Mojš.
Teraz je však tento prístup znemožnený, pretože je táto cesta prerušená novou komunikáciou. Čo sa

týka pozemku parc. č. KN-E č. XXX/X, na túto parcelu nie je prístup odnikiaľ, neexistuje tam žiadna poľná
cesta, pozemok je zoraný a využíva sa ako roľa. Tento pozemok sa navyše nachádza za potokom, cez
ktorý nevedie na parcelu žiaden most. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že zostávajúce časti
pozemkov sú prístupné cez tento pozemok.

Žalobcovia ďalej namietali porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je
povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny
orgánprvéhostupňaaaniodvolacípredvydanímrozhodnutianeumožniliúčastníkomkonaniarealizovať
ichprávagarantované§33ods.2Správnehoporiadku.Uvedenouprocesnouvadoudošloajkporušeniu

§ 3 ods. 2 Správneho poriadku podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania
vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Nie je pravdivé tvrdenie odvolacieho orgánu, že účastníci konania
boli priebežne oboznamovaní s podkladmi pre rozhodnutie. Z rozhodnutia žalovaného sa žalobcovia
dozvedajú, že správny orgán údajne vychádzal okrem iného z fotodokumentácie (nevedno z akej,

či ide o fotodokumentáciu z miestnej ohliadky alebo inú), ortofotomapy, snímok z katastrálnej mapy
a koordinačnej situácie vypracovanej pre účely dokumentácie pre stavebné konanie. S týmito však
žalobcov neoboznámil a ani ich nevyzval na vyjadrenie sa k takémuto podkladu rozhodnutia pred jeho
vydaním. Žalobcovia sa takto nemali možnosť v súhrne vyjadriť k podkladom rozhodnutí a navrhnúť ich
doplnenie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v odvolacom konaní skúmal či boli splnené zákonné
podmienky pre vyvlastnenie a či okresný úrad, ako prvostupňový vyvlastňovací orgán, vychádzal pri
rozhodovaní z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný uvádza, že na stavbu
„Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov v Žiline“ bolo

vydané príslušným stavebným úradom územné rozhodnutie č. XXXX/C-XXXXX-Aš zo dňa XX.XX.XXXX
(právoplatné dňa 11.10.2004), čím navrhovateľ vyvlastnenia preukázal súlad s cieľmi a zámermi
územného plánovania podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona. Na základe uznesenia vlády SR č. 213
zo dňa 04.03.2004 bolo Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie č. XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX o tom, že uvedená stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom

záujme. Prvostupňový správny orgán správne zistil a pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že
na uvedenú stavbu bolo vydané Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v
Žiline rozhodnutie č. XXXX/XXXXXAND zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povolené predčasné užívanie
uvedenej stavby.

Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov prvostupňový správny orgán posúdil na
základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného C.. X. O., T. kancelária
U., F. XX, XXX XX U., overeného Správou katastra Žilina dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX, z ktorého
bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť rozsahu záberu. Finančnú náhradu zavyvlastnenie spoluvlastníckych práv k pozemkom určil prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. 2
Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 17/2011 zo dňa 26.05.2011 a jeho doplnenia
č. 1 zo dňa 23.07.2012, vypracovaného podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. C.. F. G., XXX XX P. X. XXX,

znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Finančnú náhradu za
zostávajúce časti pozemkov, o ktoré bolo rozšírené vyvlastnenie prvostupňový správny orgán určil podľa
znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 05.06.2013, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, ul. 1.mája 32, Žilina. Prvostupňový správny orgán taktiež správne zistil, že
navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112

ods. 4 Stavebného zákona.

K napadnutým rozhodnutiam č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX,č. XXXXX/
XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa
XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uvádza zhodné
tvrdenia, že:

Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov sa prvostupňový správny orgán posúdil
na základe geometrického plánu č. 76/2004 zo dňa 19.08.2004 vyhotoveného C.. X. O., T. kancelária
U., F. XX, XXX XX U., overeného Správou katastra Žilina dňa 25.08.2004 pod č. XXXX/XX, z ktorého
bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť rozsahu záberu. Finančnú náhradu za

vyvlastnenie spoluvlastníckych práv k pozemkom určil prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. 2
Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 17/2011 zo dňa 26.05.2011 a jeho doplnenia
č. 1 zo dňa 23.07.2012, vypracovaných podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. C.. F. G., XXX XX P. X. XXX,
znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Finančnú náhradu za
zostávajúce časti pozemkov, o ktoré bolo rozšírené vyvlastnenie prvostupňový správny orgán určil podľa

znaleckého posudku č. 107/2013 zo dňa 05.06.2013, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, ul. 1.mája 32, Žilina. Prvostupňový správny orgán taktiež správne zistil, že
navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112
ods. 4 Stavebného zákona.

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu sú neurčité, zmätočné a nekorešpondujú so stavom veci.
Prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcov podrobne zaoberal, vo výroku jednotlivých
rozhodnutí uviedol ako o nich rozhodol a v odôvodnení rozhodnutí popísal podstatu veci, vykonal rozbor
dôkazov a ostatných podkladov dôležitých pre rozhodnutie a dostatočným spôsobom opísal akými

úvahami bol pri rozhodovaní o námietkach žalobcov vedený. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu nie sú neurčité, zmätočné a korešpondujú so stavom veci.

Z dokladov nachádzajúcich sa v spisových materiáloch mal žalovaný v odvolacom konaní za
jednoznačne preukázané, že žalobcovia mali vedomosť o tom, ktoré pozemky v ich spoluvlastníctva

sú predmetom vyvlastňovacieho konania, o čom svedčia nimi uplatňované námietky počas
vyvlastňovacieho konania k jednotlivým pozemkom uvedených vo výrokoch rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu, pri uplatnení ktorých toto označenie bez akýchkoľvek pochybností používali.

Žalovanývodvolacomkonanízpredloženýchspisovýchmateriálovzistil,následneuviedolvodôvodnení

svojichrozhodnutí,ževýrokycitovanýchrozhodnutíprvostupňovéhosprávnehoorgánuobsahujúpresný
popis predmetu vyvlastnenia podľa katastrálneho zákona, t. j. označenie pozemku parc. č., druh
pozemku, výmeru pozemku a výmeru, ktorá je predmetom vyvlastnenia, vlastníctvo k pozemku, a
to všetko s uvedením konkrétneho listu vlastníctva, na ktorom je pozemok evidovaný. Žalovaný má
za to, že žalobcovia presne vedeli, ktoré pozemky sú predmetom vyvlastnenia, o čom svedčia aj

ich námietky uplatňované počas celého vyvlastňovacieho konania a taktiež skutočnosť, že uvedené
označenie namietajú len v súvislosti s pozemkami, ktoré boli predmetom vyvlastnenia alebo v súvislosti
so zostávajúcimi časťami pozemkov, o ktoré sa vyvlastnenie nerozšírilo.

V súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcej sa neprimeranosti náhrady za vyvlastňované pozemky,

žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za
vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. 2 Stavebného zákona podľa znaleckého posudku. Správne
orgányniesúzozákonaoprávnenéskúmaťprimeranosťnáhradyurčenúznalcomvznaleckomposudku,resp. ju a priori spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý navyše na podporu svojho
tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz.

Žalovaný ďalej k tejto námietke žalobcov uvádza, že prvostupňový správny orgán za účelom získania
podkladu pre určenie výšky náhrady vyvlastňovaných pozemkov vo vyvlastňovacom konaní v súlade s
§ 36 Správneho poriadku rozhodnutím č. 2011/0023/AJA zo dňa 31.01.2011 ustanovil znalca Ing. F. G.,
XXX XX P. Ves 121, z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. K. predložil
prvostupňovému správnemu orgánu znalecký posudok č. 17/2011 zo dňa 26.05.2011 a následne jeho

doplnenie č. 1 zo dňa 23.07.2012, vypracované podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z..

Za účelom získania podkladu pre určenie výšky náhrady zostávajúcich častí pozemkov, o ktoré
prvostupňový správny orgán na základe žiadostí žalobcov rozšíril vyvlastnenie vo vyvlastňovacom
konaní v súlade s § 36 Správneho poriadku rozhodnutím č. ObÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil
znalca - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý mu predložil znalecký posudok

č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ako vyplýva zo zápisníc z ústneho pojednávania, žalobcovia
boli v súlade zo zásadami správneho konania so znaleckými posudkami oboznámení a v rámci
vyvlastňovacieho konania uplatnili proti nim námietky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán v konaní
zaoberal.

Žalovaný k tvrdeniu žalobcov v žalobe, že správne orgány neodôvodnili na základe čoho dospeli k
záveru,žezostatkovéparcelysúprístupnéasúvyužitiaschopnérovnakoakopredvyvlastnenímuvádza,
že v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach podrobne vysvetlili dôvody nerozšírenia vyvlastnenia
na zostávajúce časti pozemkov, a to vo vzťahu ku konkrétnej argumentácii žalobcov uvedenej v
odvolaniach. Vo vzťahu k vyvlastneným výmerám uvádza, že nie je možné považovať nevyvlastnené

časti pozemkov za zostatkové výmery, pričom vyvlastnením nedôjde k obmedzeniu možnosti využívania
zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel - orná pôda. Zostávajúce časti pozemkov - orná
pôda, môžu byť naďalej bez obmedzení využívané na ich doterajší poľnohospodársky účel.

Žalovaný ďalej uvádza, že k dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj o

všetky pozemky, ktoré žalobcovia požadovali a teda rozšíriť vyvlastnenie podľa § 110 ods. 3 Stavebného
zákona. Na základe vykonaných miestnych obhliadok a vyjadrení geodeta mali správne orgány za
dostatočne preukázané, že vyvlastnením nedôjde k nemožnosti využitia zostávajúcich častí pozemkov
alebo k obmedzeniu práv k pozemkom, prípadne k neprimeraným ťažkostiam pri užívaní predmetných
pozemkov. Z týchto dôvodov nebolo vyvlastnenie rozšírené aj na zostávajúce časti pozemkov. Tvrdenie

žalobcov o nemožnosti využívania zostávajúcich častí pozemkov považuje žalovaný za účelové a
nezakladajú sa na pravde.

Žalovaný k námietke žalobcov týkajúcej sa porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že
odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so Správnym poriadkom a do

podrobnosti je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutia, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniach k
podkladom rozhodnutia.

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že správne orgány im nedali pred vydaním napadnutých
rozhodnutí možnosť, aby sa vyjadrili k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť ich
doplnenie. V odvolacom konaní žalovaný z predložených spisových materiálov zistil, že žalobcovia boli
počas vyvlastňovacieho konania priebežne oboznámení so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, tieto
im boli doručované prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobcovi teda mohli účinne obhajovať svoje

práva a záujmy, a o tom, že toto právo využili svedčia doklady - ich vyjadrenia, námietky nachádzajúce sa
v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu; v odvolacom konaní spisový materiál dopĺňaný
nebol. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastníkom správneho konania v žiadnom prípade nebolo
odňaté právo na spravodlivé konanie a po posúdení hmotnoprávnej a procesnej stránky veci konštatuje,
že prvostupňový správny orgán v súlade so základnými zásadami a princípmi správneho konania

podrobne oboznamoval účastníkov konania s postupom v konaní.

Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 25.08.2014 zaslali písomné stanovisko k vyjadreniu
žalovaného z ktorého vyplýva, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasia a zopakovali tvrdeniauvádzané v žalobe. Poukázali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.01.2010 a
rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1561/2010 zo dňa 02.09.2011, ktoré sa zaoberajú znaleckým posudkom
ako dôkazným prostriedkom, ktorý podlieha hodnoteniu dôkazov a tým aj povinnosťou správneho

orgánu vyhodnotiť predložený znalecky posudok. Opätovne nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že
nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zdôrazňujú, že až z rozhodnutia žalovaného sa
dozvedeli, že prvostupňový správny orgán vychádzal okrem iného z fotodokumetácie, ortofotomapy,
snímok z katastrálnej mapy a koordinačnej situácie vypracovanej pre účely dokumentácie pre stavebné
konanie. Žalovaný nepreukázal žiadnym konkrétnym dôkazom, že boli účastníci správneho konania s

týmito dôkazmi oboznámení.

Súd uznesením zo dňa 02.09.2014 pribral do konania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. účastníka správneho
konania Žilina Invest, s.r.o. Žilina, ktorý sa písomne k žalobe žalobcov nevyjadril.

Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 18.11.2014 zobrali žalobu späť a to rozhodnutie žalovaného

č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd postupoval pri tomto rozhodnutí v súlade s § 250h ods. 2 O.s.p. a konanie zastavil podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t.j. najmä skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V súlade s ust. § 244 ods.
1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje

právomoc stanovenú zákonmi. V zákonoch predpísaných postupoch je správny orgán oprávnený a
súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhejhlavyObčianskehosúdneporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušnýnakonaniesi

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutých rozhodnutí.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietaného
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmacieho konania v danej veci sú rozhodnutia
žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/
XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX v spojení
s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, ktorými rozhodnutiami

boli vyvlastnené pozemky žalobcov v rozsahu návrhu spoločnosti Žilina Invest, s.r.o. (navrhovateľ
vyvlastnenia) za finančnú náhradu na základe znaleckého posudku č. 83/2010 zo dňa 11.08.2010 a
jeho dodatku č. 1 zo dňa 11.02.2013, znaleckého posudku č. 9/2013 vypracovaných znalcom C.. F.
G.; nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia podľa geometrického plánu vyhotoveného Ing. X. O. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX overeného F. katastra K. zo dňa XX.XX.XXXX a č. XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX overeného F. katastra K. dňa 11.06.2011; pre stanovenie výšky náhrady zostávajúcich
častí pozemkov znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity.

Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").

Podľa § 108 ods. 2 písm. f/, o/ Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre
výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia uskutočnenie stavieb, ktoré
sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.

Podľa § 108 ods. 3 Stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2

sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a/ sa považujú stavby
určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj
a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie.

Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona , vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje

vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.

Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

Podľa § 111 ods. 1, Stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

Podľa § 112 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.

Podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje v
peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto
zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa § 112 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej

správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa
vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací
orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.

Podľa § 112 ods. 3 Stavebného zákona, návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania,

označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s
uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie
práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis (§ 143 písm. c/).

Podľa § 114 ods. 1 Stavebného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný
úrad rozhodnutie o vyvlastnení.Podľa § 114 ods. 2 Stavebného zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených
osobitnými predpisom 1e/ určuje najmä
a/ predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,

b/ náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c/ lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku
a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,
d/ podmienky pre podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. č. 175/1999 Z.z., významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a
vývoj, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak
a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 1 miliardy Sk investičných
nákladov,

b) je národohospodársky významná a
c) vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., ak sú splnené podmienky podľa § 1 ods. 2, vydá Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky podniku na jeho žiadosť osvedčenie o tom, že ide o významnú

investíciu.Podľaods.2vosvedčenísauvádzajúidentifikačnéúdajeopodnikuaopodnikovompozemku.
Osvedčenie je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania a k návrhu na
začatie vyvlastňovacieho konania.

Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, na účely tejto

vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom
mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa§33ods.2Správnehoporiadku,správnyorgánjepovinnýdaťúčastníkomkonaniaazúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 36 Správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa
možno odvolať.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci - na vyvlastnenie pozemkov žalobcov- bol daný verejný
záujem v zmysle zák. č. 175/1999 Z.z. na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o

významnej investícii č. 776/200-001 zo dňa 29.03.2004 vydané v zmysle uznesenia Vlády SR č. 213 zo
dňa 04.04.2004 a č. 426 zo dňa 14.07.2004. Na uvedenú stavbu bolo vydané príslušným stavebným
úradom územné rozhodnutie zo dňa 02.09.2004 a dňa 29.09.2008 rozhodnutie , ktorým bolo povolené
predčasné užívanie uvedenej stavby.

Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zistil, že:
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 04.11.2013 č. OÚ-ZA-D 3 rozhodol o veci nového
aktualizovaného návrhu Žilina Invest, s.r.o., Žilina zo dňa 19.07.2013 na vyvlastnenie pozemkov, resp.
časti parciel v k.ú. T. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19.08.2004 vyhotoveného C.. X. O.,
úradne overeným F. katastra K. dňa 25.08.2004 pod č. XXXX/XX pre stavbu „X. externej infraštruktúry v
súvislosti v výstavbou závodu na montáž automobilov M. v Žilina“. Navrhovateľ vyvlastnenie aktualizoval

rozsah návrhu a do vyvlastnenie zahrnul všetky pozemky v k.ú. T. v trase a rozsahu stavebného
povolenia objektu SO XXX-komunikácia, preložka štátnej cesty II/XXX v km X,XX-X,XXX km, objektov
SO XXX, XXX a XXX pre trvalé zábery. Na základe vyvlastňovacieho konania prvostupňový správny
orgán podľa § X14 ods. 1 F. zákona vlastníkom I. L.; U. L., rod. N.; P. U., rod. U.; U. U.; U. P., rod. F.;
U. K., rod. F.; U. U. nevyhovel ich námietkam o vyvlastnení zostatkových parciel. V rozhodnutí uviedol,

že stanovil výšku náhrady za zostatkové parcely na základe vypracovaných znaleckých posudkov
znalcov C.. F. G. aktualizovaného doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX a J. súdneho inžinierstva K. univerzity
zo dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva, že na zostatkové pozemky majú vlastníci pozemkov
prístup, sú v súčasnosti využívané a sú prístupné z poľnej cesty, ktorá vedie popri železnici. P. cesta
je v súčasnosti využívaná na prístup a je zakreslená v dokumentácii pre stavebné povolenie, ktorá

vychádza z pozemnoknižného stavu katastra nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie
uvedení účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/
BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX
potvrdené.

P.správnyorgán rozhodnutímzodňaXX.XX.XXXXč.OÚ-ZA-Drozhodolovecinovéhoaktualizovaného
návrhu K. Invest, s.r.o., K. zo dňa 19.07.2013 na vyvlastnenie pozemkov, resp. časti parciel v k.ú. T.
podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného C.. X. O., úradne overeným
F. katastra K. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX pre stavbu „X. externej infraštruktúry v súvislosti v
výstavbou závodu na montáž automobilov M. v Žilina“. Navrhovateľ vyvlastnenie aktualizoval rozsah

návrhu a do vyvlastnenie zahrnul všetky pozemky v k.ú. T. v trase a rozsahu stavebného povolenia
objektu SO XXX-komunikácia, preložka štátnej cesty II/XXX v km X,XX-X,XXX km, objektov SO XXX,
XXX a XXX pre trvalé zábery. Na základe vyvlastňovacieho konania prvostupňový správny orgán podľa
§ X14 ods. 1 F. zákona vlastníkom D. U., rod. F.; F. Y.; L. L., rod. X.; G. R., rod. X.; X. U.; Z. B.,
rod X. nevyhovel ich námietkam o vyvlastnení zostatkových parciel. V rozhodnutí uviedol, že stanovil

výšku náhrady za zostatkové parcely na základe vypracovaných znaleckých posudkov znalcov C.. F.
G. aktualizovaného doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX a J. súdneho inžinierstva K. univerzity zo dňa
XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva, že na zostatkové pozemky majú vlastníci pozemkov samostatný
bezprostredný prístup, ktoré sú v súčasnosti využívané pre poľnohospodárske účely. Proti tomuto
rozhodnutiu podali odvolanie uvedení účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím

žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a prvostupňové
rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené.

P. správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.12.2013 č. V/2013/002935/00928/To-V o návrhu navrhovateľa
Žilina Invest, s.r.o. na majetkoprávne vysporiadanie stavby a vyvlastnenie pozemkov podľa § 108 ods.

2 písm. f/ Stavebného zákona v kat. území Varín v rozsahu podľa podmienok geometrického plánu
č. 77/2004 zo dňa 30.08.2004 a č. 53/2011 zo dňa 07.06.2011 vyhotoveného C.. X. O., pre účely
uskutočnenia stavby „X. externej infraštruktúry v súvislosti v výstavbou závodu na montáž automobilov
M. v K.“ objekt stavby SO XXX, XXX a XXX M. - preložka a rekonštrukcia štátnej cesty II/XXX v
km X,XXX-X,XXX a SO XXX N. kanalizácia na preložke II/XXX v km X,XXX-X,XXX. Navrhovateľ

vyvlastnenie aktualizoval rozsah návrhu a do vyvlastnenie s tým, že návrh bol doplnený a opätovne
prejednaný. Na základe vyvlastňovacieho konania prvostupňový správny orgán podľa § X14 ods. 1 F.
zákona vlastníkovi F. Y. nevyhovel námietkam a požiadavkám vlastníka ohľadne zostatkových parciel
a výške náhrady za zostatkové parcely. V rozhodnutí uviedol, že stanovil výšku náhrady za zostatkovéparcely na základe vypracovaných znaleckých posudkov znalcov C.. F. G. aktualizovaného doplnenia
zo dňa XX.XX.XXXX a J. súdneho inžinierstva K. univerzity zo dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia
vyplýva, že na zostatkové pozemky má vlastník pozemkov veľmi dobrý prístup, priamo z verejnej

asfaltovej komunikácie. H. parcela je vedená ako orná pôda, je využívaná na poľnohospodárske
účely, čo potvrdzuje jej užívateľ spoločnosť R. X., s.r.o., X. a je na ňu zabezpečený prístup a to
spôsobom tak, ako pred realizáciou predmetnej líniovej stavby komunikácie. Podľa podkladov, ktoré
si zabezpečil správny orgán v novom konaní - t.j. snímka mapy a ortofotomapa-letecká snímka, v
ktorej je zakreslený katastrálny stav, výstavbou a vytvorením parcely KN-C XXXX/XX, ktorá je v

súčasnosti zastavaná líniovou stavbou komunikácie nedošlo k znemožneniu prístupu na zostávajúcu
parcelu KN-C XXXX/XX, nedošlo k znemožneniu prístupu na uvedený pozemok. Z dokladov jasne
vyplýva, že aj pred realizáciou stavby sa na tento pozemok chodilo po poľných cestách a následne po
cudzích pozemkoch a realizáciou stavby na časti tohto pozemku nedošlo k zmene prístupu, na túto
parcelu má zabezpečený prístup po cudzích pozemkoch. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie
uvedení účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/

BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX
potvrdené.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu prvostupňového správneho orgánu, ktorý nebol žurnalizovaný,
spisom žalovaného a zistil, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s ust. § 33 ods. X F. poriadku

a tým došlo k porušeniu ust. § 3 ods. X F. poriadku, nakoľko účastníkom správneho konania neumožnili
realizovať svoje práva.

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení F. zákona postupuje podľa ustanovení F.
poriadku (§ 140 F. zákona), a preto povinnosťou žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo

v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkmi týchto konaní - žalobcami. C. súčinnosti
je ustanovený na viacerých miestach F. poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) vyjadruje vzájomnú
jednotu práv a povinností. J. správneho konania majú nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie
správnosti svojho tvrdenia majú súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie
tejto povinnosti má za následok neunesenie ich dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania.

O. si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť
správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. X F. poriadku. F. orgán zabezpečuje
zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so F. poriadkom, aj keď
účastníci správneho konania sú nečinní a správnemu orgánu nenavrhujú alebo nepredkladá žiadne
dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadrujú. Z. však rozlišovať od práv účastníkov

na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj ich práva na predkladanie alebo navrhovanie
dôkazov, od ich práv vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym
orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkom
správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 F. poriadku. J. majú právo vyjadrovať sa k podkladom
v ktoromkoľvek štádiu konania. U. sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom a k celkovému spôsobu prípravy

podkladov, môžu sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. K. takto široko koncipovaného oprávnenia
je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo
iným komplikáciám.

Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkom, aby sa pred vydaním

rozhodnutí oboznámili s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladmi pre rozhodnutia vo
veci, a za tým účelom oznámiť účastníkom, že majú možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutí. F.
orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutia, ak účastníci sa svojho práva na vyjadrenie
výslovne vzdali, alebo ostanú nečinní. P. správny orgán vydal rozhodnutia vo veci samej bez toho, aby
umožnil účastníkom vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda

o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaný a prvostupňový správny orgán postupoval v
rozpore s § 3 ods. X v spojení s § 33 ods. X F. poriadku, keďže neumožnil, aby sa žalobcovia mohli pred
vydaním rozhodnutí vyjadriť k ich podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že „žalobcovia boli počas vyvlastňovacieho konania
priebežne okresným úradom oboznamovaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, tieto im boli
doručované prostredníctvom právneho zástupcu. K. teda mohli účinne obhajovať svoje práva a záujmy,a o tom, že toto právo využili svedčia doklady - ich vyjadrenia, námietky nachádzajúce sa v spisovom
materiáli okresného úradu; v odvolacom konaní materiál dopĺňaný nebol“. Z. tvrdenie žalovaného je v
rozpore so spisovým materiálom, pretože súd zistil, že prvostupňový správny orgán použil ako dôkaz

ortofotomapy, snímok z katastrálnej mapy a koordinačnej situácie vypracovanej pre účely dokumentácie
pre stavebné konanie a tiež z fotodokumentácie, ktorú však bližšie nešpecifikoval, s ktorými neboli
žalobcovia pred vydaním rozhodnutia oboznámení. Súd považuje procesné pochybenie správnych
orgánov za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto dospel k
záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Súd sa nestotožnil s názorom správnych orgán ako vyhodnotili námietky žalobcov ohľadne výšky
finančnej náhrady za zostávajúce časti pozemkov, o ktoré bolo rozšírené vyvlastnenie podľa znaleckého
posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaného J. súdneho inžinierstva K. univerzity v K..
Súd po oboznámení sa s uvedeným znaleckým posudkom, ktorý je súčasťou administratívneho spisu,
dospel k záveru, že tento nie je vypracovaný v súlade s § 111 ods. X F. zákona a § 2 písm. g/ vyhl.

č. XXX/XXXX Z.z., taktiež sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nie je oprávnený sa s námietkami
žalobcov voči obsahu znaleckého posudku zaoberať.

K. predložili znalcovi kúpne zmluvy, ktorými preukazovali trhovú cenu pozemkov v lokalite T.. K.
posudok však za základ ocenenia ceny pozemkov - stanovenie všeobecnej hodnoty (str. X posudku)

H.: „Pre porovnanie boli v danom mieste a čase získané ponuky na predaj obdobných pozemkov
(poľnohospodárska pôda) v k.ú. Y. Z., k.ú. Z. a v k.ú. O. G., prostredníctvom internetovej stránky
www.reality.sk a www.topreality.sk ......“. K. zdôvodnil
prečo nepovažoval ako vhodný podklad pre porovnávanie predložené kúpne zmluvy zástupcov
účastníkov konania U.. U. V..

Súd uvádza, že vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu, ktorej výška sa vo finančnom vyjadrení musí
rovnaťtrhovejcenynehnuteľnosti,pričomzatrhovúcenusapovažujecenarovnakejaleboporovnateľnej
nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. X. hodnota nehnuteľnosti
je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť

na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.). K., podľa názoru súdu, takto nepostupoval.

Súd ďalej uvádza, že pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. stavebného zákona),

navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať návrh náhrady. Z. však nezbavuje správny orgán povinnosti
skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky.
Zo strany dotknutých vlastníkov boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (znalecký
posudok pre určenie výšky náhrady zostávajúcich častí pozemkov vypracoval J. súdneho inžinierstva,
ŽU č. XXX/XXXX). U. žalobcovia vzniesli námietky proti navrhnutej náhrade za zostávajúce pozemky

vo vyvlastňovacom konaní (§ XXX ods. X stavebného zákona), najmä čo do výšky ponúknutej finančnej
náhrady proti náhrade určenej vo forme znaleckého posudku, predložený ako listinný dôkaz. O. výšku
takto určenej ceny, keď spochybnili správnosť výpočtu.

F. orgán s týmito námietkami náležitým spôsobom sa nevysporiadal, iba konštatoval, že nie je oprávnený

sa námietkami žalobcov voči obsahu znaleckého posudku zaoberať, resp. ju a priori spochybňovať
len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiaden
relevantný dôkaz. U. poukazuje žalovaný, že zo zák. č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva skutočnosť, že
posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť
ako špecializovanú odbornú činnosť má vo svojej kompetencii výlučne U. spravodlivosti SR. S takýmto

názoromžalovanéhosasúdnestotožnil,pretožeznaleckýposudokpodliehahodnoteniudôkazovapreto
je správny orgán povinný znalecký posudok vyhodnotiť (§ 34 ods. X F. poriadku).

Súd poukazuje na rozsudok O. súdu ČR sp. zn. XX N. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX: „F. hodnotí
dukaz znaleckým posudkem jako každý jiný dukaz. K. posudek je jedním z dukazných prostředku (§

125, § 127 o.s.ř.), který soud síce hodnotí jako každý jiný dukaz podle § 132 o.s.ř., od jiných sa však liší
tím, že odborné závěry v něm obsažené nepodléhají hodnocení soudem podle zásad § 132 o.s.ř.. K.
znaleckého posudku přitom nelze bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými
dukazy, a to zejména tehdy, jestiže mohou být pochybnosti o správnosti závěru znaleckého posudku“.Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že správne orgány sa nezaoberali námietkami žalobcov
ohľadne výšky ceny za zostávajúce pozemky a nepostupovali v súlade s § 34 F. poriadku a znalecký

posudok nevyhodnotili ako dôkaz na základe námietok žalobcov, preto súd dospel k záveru, že v tejto
časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné podľa § X50j ods. X písm. d O.s.p..

K. v žalobe namietali, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s § 47 ods. 2 F. poriadku, pretože
obsahuje úplne nadbytočné náležitosti, nie je zrejmé čo sa považuje za autoritatívne rozhodnutie,

čo je rekapitulácia doterajšieho priebehu konania a čo sú úvahy správneho orgánu, výrok musí v
presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadrovať záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom
rozhodnutia. K. s touto námietkou žalobcu nesúhlasí a uvádza, že výrok rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu obsahuje presný popis predmetu vyvlastnenia podľa katastrálneho zákona -
označenie pozemku parcelným číslom, druh pozemku, výmeru pozemku a výmeru, ktorá je predmetom
vyvlastnenia, vlastníctvo k pozemku, a to všetko s uvedením konkrétneho listu vlastníctva, na ktorom

je pozemok evidovaný.

Podľa § 3X vyhl. č. XXX/XXXXZ.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia F. zákona, rozhodnutie
o vyvlastnení okrem všeobecných náležitostí XX/ a náležitostí podľa § 114 ods. X a § 116 ods. 1 zákona
obsahuje

a/ meno (názov) a adresu (sídlo) osoby, voči ktorej vyvlastnenie smeruje,
b/ meno (názov) a adresu (sídlo) osoby, v ktorej prospech sa vyvlastňuje.

Podľa § 114 ods. X F. zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným
predpisom Xc/ určuje najmä

a/ predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,
b/ náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,
c/ lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa
vyvlastnili
d/ podmienky pre podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.

Podľa § X16 ods. 1 F. zákona, na žiadosť účastníka alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad
úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote
nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. K. o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno
podať do dvoch rokov po uplynutí lehoty podľa § 115 ods. X. P. uplynutím tejto lehoty možno podať

žiadosť len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo
platnosť alebo bolo zrušené. O týchto právach musí stavebný úrad poučiť účastníka v rozhodnutí o
vyvlastnení.

Podľa § 47 ods. 2 F. priadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. P. sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota
nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis.

Súd uvádza, že argumentácia žalovaného tak, v napadnutých rozhodnutiach ako aj vo vyjadrí k žalobe,

je v rozpore so F. zákonom a F. poriadkom. P. správny orgán pri konštrukcii výroku vyvlastňovacieho
rozhodnutia musí vychádzať s ust. § 3X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., § 114 ods. X a § 116 ods. 1
F. zákona a § 47 F. poriadku, čo v uvedených rozhodnutiach nie je splnené (okrem ust. § 116
ods. XStavebného zákona) a preto stanovisko žalovaného, že „popis predmetu vyvlastnenia podľa
katastrálneho zákona...“, nie je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi vyvlastňovacie konanie. X.

napadnutých rozhodnutí sa nespravuje katastrálnym zákonom.

K.namietalivodvolaníprotiprvostupňovýmrozhodnutiam,žesasprávnyorgánkonkrétnenevysporiadal
s otázkou, či je alebo nie je k pozemkom vo vlastníctve žalobcov umožnený prístup.

Súd sa s tvrdeniami žalobcov uvádzanými v žalobe a odvolaní stotožňuje, pretože prvostupňový správny
orgán vôbec svoje rozhodnutia neodôvodnili, s námietkami žalobcov uvádzanými v zápise z miestnej
ohliadky, ktoré neobsahuje zistenia správneho orgánu o možnosti prístupu na ich pozemky. F. nie
je zrejmé tvrdenie prvostupňového správneho orgánu z akých katastrálnych podkladov právnerelevantných vychádzal a prečo nevyhovel návrhu žalobcov na dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí
sú dotknutí v predmetnom konaní a boli navrhovaní na ústnom pojednávaní, pretože rozhodnutie v tejto
častižiadnymspôsobomneodôvodnil.K.vrozhodnutiachuvádza,ževychádzalzoznaleckýchposudkov

C.. O., z katastrálnej mapy, ortofomapy a pod., tieto používa súhrne, bez toho, aby konkrétne odôvodnil,
z ktorého ktorá skutočnosť vyplýva. Z. odôvodnenie žalovaného je v rozpore s § 47 ods. X F. poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto všetky
napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ a e/

O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že úspešným žalobcom súd priznal
náhradu súdneho poplatku vo výške XXX,- eur, ktorý uhradí žalovaný na účet žalobcu v 1/ rade. O.
trov právneho zastúpenie uhradí žalovaný žalobcom na účet ich právneho zástupcu vo výške X.XXX,XX
eur, ktoré si vyčíslil nasledovne: 1/ prevzatie a príprava XX.XX.XXXX; 2/ podanie žaloby 21.5.2014; X/

vyjadrenie k stanovisku žalovaného 26.08.2014; účasť na pojednávaní dňa 18.11.2014, čo je v súlade
s § 11 ods. 4, § 16 ods. X, § 18 ods. 3, 13 ods. 2, 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 zák. č.
757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.