Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219329
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114219329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát,
Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: P. P., narodená XX. XX. XXXX, bytom X. XX, M., o
zaplatenie 887 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 640 eur, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 640
eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Súd konanie v časti zmluvnej pokuty 150,15 eur zastavuje.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 2,30 eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému
(centrálneho systému evidencie poplatkov) po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 7. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 887 eur, úroku z

omeškania8,25%ročnezosumy887eurod9.6.2013dozaplatenia,zmluvnejpokuty150,15eur(21,45
x 7 mesiacov) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. 220122923
zo dňa 26. 11. 2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 650 eur a povinnosť žalovaného
tento zaplatiť s poplatkom za „správu“ úveru vo výške 547 eur, spolu 987 eur v 13 splátkach, v prvých 3
mesačných splátkach po 3,25 eur, a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 eur.
Prvá splátka splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalej v pravidelných mesačných splátkach 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 10 eur.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 15.
7. 2014, Zmluvou o úvere č. 220122923 zo dňa 26. 11. 2012, výzvou zo dňa 8. 10. 2013, oznámením o
zosplatnenízodňa5.11.2013.Rozsudokbolverejnevyhlásenýbeznariadeniapojednávaniavzmysle§
156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli

prítomní.

Dňa 26. 11. 2012 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. 220122923,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 650 eur s vyhlásením, že úver je poskytnutýza celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie
úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Dlžník
potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru

650 eur a odplatu vo výške 247 eur, teda spolu vo výške 897 eur sa žalovaná zaviazala splácať v 13-ch
mesačných splátkach, prvé tri splátky po 3,25 eura mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 88,73 eur
mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do
30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre
príslušný typ úveru je 46,35 %. Zmluva bola žalovanou podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené

obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov
67,70 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch
mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

Žalobca upomínal žalovanú o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 8. 10. 2013. Komunikáciu so
žalovanou žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 4 spisu).

Listom zo dňa 5. 11. 213 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.7), v ktorom sa
uvádza, že dlh bol ku dňu 8. 6. 2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu. Celkovo
vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1124,25 eur, v ktorej je zahrnutá sumu 887 eur, zmluvná pokuta vo
výške 107,25 eur, náhrada nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo

výške 20 % úveru najmenej 66,39 eur t.j. 130 eur.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškane vo
výške mesačného poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania.

Podaním doručeným súdu dňa 11. 9. 2015 zobral žalobca svoj návrh v časti zmluvnej pokuty 150,15 eur
späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť

návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Na základe dispozitívneho úkonu súd konanie v navrhnutej časti bez potreby vyjadrenia súhlasu
žalovanou, súd konanie zastavil.

Predmetom konania zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 887 eur, úroku z omeškania 8,25
% ročne zo sumy 887 eur od 9. 6. 2013 do zaplatenia, ktorou sa súd v konaní ďalej zaoberal.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti:

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3
ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, ods. 10 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 10 eur uskutočneného bez jeho dôkazného
bremena. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo
vzťahu k postaveniu žalovaných ako dlžníkov zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy

podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovaným ako spotrebiteľom - nepodnikateľom, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej
ako fyzickej osobe, ktorá nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská

zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona
a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru

tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je
nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie

je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 46,35 % platnú
ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri

splatnosti 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu,
ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a
obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú
východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov,

preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie
je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný
a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 640 eur v časti
nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 650 eur, od ktorej odčítal zaplatenú sumu 10 eur. V časti odplaty a

úroku vo výške 247 eur s príslušenstvom z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmoviných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje,
pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z čl. I. zmluvy vyplýva, že úver je poskytnutý za odplatu a

úrok vo výške 20 % istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý
úrok). Práve RPMN ako mieru všetkých nákladov úveru v čase súd považuje za relevantný údaj k
maximálnej výške „odplaty“ podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., aj keď V tejto súvislosti súd neuznáva
praktický význam dojednania v predmetnej úverovej zmluve, že žalovaná mala zaplatiť poplatok za
správu úveru, ktorý zahrňuje „odplatu a úrok vo výške 20 %“, teda z výšky RPMN nemá zmysel oddeliť

práve sadzbu „úveru 20%“ pre účely zistenia „odplaty“ za tento úver.

Keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Občiansky zákonník včítane jeho
všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto
zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu,
že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanú ako spotrebiteľa -

nepodnikateľa, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Právnym následkom
tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá by bola neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca nevychádza
z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, napokon podľa úvodného vyhlásenia na
pojednávaní sa žalobca nedomáha zmluvnej pokuty, tobôž tej, ktorá mala narastať v čase, (nejde o

príslušenstvo pohľadávky), ktorej sa žalobca domáhal aj nesplatnej.

V uvedenom zmysle je akákoľvek odplata vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy nad rámec
poskytnutého úveru (najmä aj keby bolo možné uznať uvedenie konkrétnej RPMN k predmetnej zmluve
46,35 % v zmluve a vo výške 67,70 % v obchodných podmienkach zmluvy) uplatnená v rozpore s

dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie oboznámená osobitná právna úprava
(podobne ako § 53 ods. 6 OZ účinný od 1.6.2010) je stále problematická vo vzťahu k dobrým mravom
a spravodlivosti, keď veritelia v obdobných prípadoch si môžu obmedzenia výšky úverov prakticky sami
definovať.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ustanovenia § 10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov
účinných do 31. mája 2014.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka

uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (0,25 %) zvýšenú o 8 %,
napokon vo výške 8,25 %. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k
záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou sumy 640 eur od 16. 11. 2013 a nie od 9. 6.2013. Žalobca nepreukázal, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom 9. 6. 2013, keď vychádzal zo
skutočnosti, že oznámenie o zosplatnení zo dňa 5. 11. 2013 bolo podané na pošte na doručenie dňa 12.
11. 2013, predmetná písomnosť bola žalovanej doručená dňa 15. 11. 2013, t.j. dňom nasledujúcim 16.

11. 2013 sa najskôr dostala do omeškania. Preto súd návrh aj v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne
zo sumy 640 od od 9. 6. 2013 do 15. 11. 2013 ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (čiastočné zastavenie
v časti zmluvnej pokuty, v ktoré zavinil žalobca), keď žalobca bol celkom v konaní úspešný 57 % a
žalovaná 43 %, preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisovpoplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,podaním odvolania alebo dovolania
sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa
návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa
poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eur.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného
rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka
alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie
poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu

právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali
rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
písomného upovedomenia.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, 6
a § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 2,30 eur, keď zaplatený súdny poplatok

v časti zmluvnej pokuty 9 eur (6 % zo sumy 150 eur) krátil o sumu 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.