Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/280/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612212100
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612212100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 boli OS Trnava doručené žaloby, ktorými sa žalobkyňa domáhala, aby súd medzitýmnym

rozsudkom rozhodol, že žalovaná je zodpovedná za škodu a následne rozsudkom zaviazal žalovanú na
zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni vznikla nesprávnym úradným postupom
OS Trnava ako exekučného súdu, keď o žiadostiach o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie v
jednotlivých exekučných konaniach nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobkyňa vo svojej žalobe súčasne
vzniesla námietku zaujatosti sudcov OS Trnava a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania
žiadala o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.

Uznesením č.k. 18C 108/2012-7 zo dňa 5.10.2012 OS Trnava spojil konania vedené pod sp.zn. 18C
108/2012, 18C 109/2012, 18C 110/2012, 18C 111/2012, 18C 112/2012, 18C 113/2012, 18C 114/2012,
18C 115/2012, 18C 116/2012, 18C 117/2012, 18C 118/2012, 18C 119/2012, 18C 120/2012, 18C
121/2012, 18C 122/2012, 18C 123/2012, 18C 124/2012, 18C 125/2012, 18C 126/2012, 18C 127/2012,
18C 128/2012, 18C 129/2012, 18C 130/2012, 18C 131/2012, 18C 132/2012, 18C 133/2012, 18C
134/2012, 18C 135/2012, 18C 136/2012, 18C 137/2012, 18C 138/2012, 18C 139/2012, 18C 140/2012,
18C 141/2012, 18C 142/2012, 18C 143/2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod

spoločnou spisovou značkou 18C 108/2012.

Uznesením č.k. 37C 106/2012-7 zo dňa 5.10.2012 OS Trnava spojil konania vedené pod sp.zn. 37C
106/2012, 37C 107/2012, 37C 108/2012, 37C 109/2012, 37C 110/2012, 37C 111/2012, 37C 112/2012,
37C 113/2012, 37C 114/2012, 37C 115/2012, 37C 116/2012, 37C 117/2012, 37C 118/2012, 37C
119/2012, 37C 120/2012, 37C 121/2012, 37C 122/2012, 37C 123/2012, 37C 124/2012, 37C 125/2012,
37C 126/2012, 37C 127/2012, 37C 128/2012, 37C 129/2012, 37C 130/2012, 37C 131/2012, 37C

132/2012, 37C 133/2012, 37C 134/2012, 37C 135/2012, 37C 136/2012, 37C 137/2012, 37C 138/2012,
37C 139/2012, 37C 140/2012, 37C 141/2012, 37C 142/2012, 37C 143/2012 na spoločné konanie, ktoré
bolo ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou 37C 106/2012.Uznesením č.k. 11NcC 39/2012-12 zo dňa 17.10.2012, č.k. 24NcC 52/2012-19 zo dňa 6.11.2012 a č.k.
11NcC43/2012-12zodňa17.10.2012KrajskýsúdvTrnaverozhodol,žesudcoviaOSTrnavasúvylúčení
z prejednávania a rozhodovania vecí 18C 108/2012, 15C 29/2012 a 37C 106/2012 a vec prikázal na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Senica, na ktorom boli tieto zapísané dňa 27.12.2012 pod
sp.zn. 3C 280/2012, 3C 281/2012 a 3C 284/2012.

Uznesením č.k. 3C 280/2013-23 zo dňa 20.3.2013 OS Senica spojil konania vedené pod sp.zn. 3C
280/2012, 3C 281/2012 a 3C 284/2012 na spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp.zn.

3C 280/2012.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalovanej doručeným súdu dňa 7.5.2013, písomným vyjadrením
právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 3.6.2013, obsahom spisov OS Trnava sp.zn. 18C 108/2012, 15C
29/2012, 37C 106/2012 a sp.zn. 22Er 391/2009, 37Er 2/2009, 12C 201/2009, 16Er 479/2009, 13Er
424/2011, 14Er 900/2010, znaleckým posudkom č. 1/2013 Doc.JUDr.PhDr. Miroslava Slašťana, PhD.

a zistil tento skutkový stav veci:

Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, nakoľko predvolanie
im bolo doručené dňa 2.7.2013, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a to z dôvodu
kolízie pojednávaní, pričom opätovne tak, ako na predchádzajúce pojednávanie nepredložil predvolanie

na pojednávanie na OS Nitra, ako aj doklad o tom, kedy predvolanie obdržal. Ospravedlnenie právneho
zástupcu žalobkyne a žiadosť o odročenie pojednávania boli súdu doručené mailom a do spisu založené
ráno pred pojednávaním. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobkyne nepreukázal existenciu
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2, súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Žalobkyňa sa písomne podanými žalobami dňa 27.9.2012 domáhala od žalovanej náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa ako oprávnený podal prostredníctvom súdneho exekútora na OS
Trnava ako exekučný súd návrhy na vykonanie exekúcie voči povinným: D. Ď., E. T., W. J., Ľ. U., J. U., P.
P., Ľ.Š. P., Š. C., R. U., Q. F., O. S., C. T., C. T., R. Č., Q. F., S. D., Š. S., A. P., O. A., E.Á. P., Ľ. P., D. Š., I.
T., E. C., A. Š., W. Q., C. M., D. D., P. T., S. U., O. A.P., E. E., M. Z., L. T., H. S., Q. Š., A. A., E. G., M. P., C.

C., I. E., O. Ť., D.A. P., I. I., J. P., L. Š., C. Q., S. I., H. U., D. F., E. O., J. S., E. C., Ž.I. J., O. P., M. H., H. Š.,
L. R., I. Z., S. P., S. Q., H. R., Ľ. J., O. J., M. T., P. D., D. Z., E. U., M. P., T. H., D. B., E. T., T. Q.. V zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku bola založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Nakoľko k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo až po

dlhej dobe, hoci pre dané prieťahy podľa názoru žalobkyne neexistovali dôvody, žalobkyňa si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnila náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobkyňa uplatnila z dôvodu, že konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne na vymoženie pohľadávky, nakoľko mohlo

dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným či k insolventnosti povinného a nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pred podaním žalôb na súd žalobkyňa
postupovala v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a písomne požiadala žalovanú o
predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žalôb neobdržala od žalovanej

pozitívnu reakciu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.5.2013 žiadala návrh zamietnuť. V prvom
rade žalovaná poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaná mala súčasne
za to, že návrh je podaný predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6
mesiacov.Žalovanárovnakoinformovala,žežalobkyňanapriekvýzvenadoplneniežiadostiopredbežnéprerokovanie náhrady škody, jej neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmarila možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu
ho žalovaná nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobkyni rovnako vyčítala,
že táto nepreukázala podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže

konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako
žalovaná namietala aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je
nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však
žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie
je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len
Ústavný súd.

Dňa 26.4.2013 súd vyzval žalobkyňu, aby predložila doklad o podaní žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., doklad o predbežnom prerokovaní nároku
na náhradu škody, relevantné dôkazy na preukázanie svojho nároku na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. a to nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a
tiež aby predložila relevantné dôkazy na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy a zdôvodnila výšku
požadovanej nemajetkovej ujmy. K výzve súdu právny zástupca žalobkyne dňa 5.6.2013 uviedol, že
žalobkyňa nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku, rovnopis návrhu je
súčasťou príslušného spisu žalovanej. K výške škody poukázal na zmenu v pracovných aktivitách

zamestnancov žalobkyne (zvýšenie objemu prác) a v administratívnych postupoch žalobkyne (úkony
navyše).Súčasnenavrholvykonaťdokazovanieznaleckýmposudkomnavylúčeniepochybnostiovýške
nároku.

Z pripojených exekučných spisov OS Trnava bolo zrejmé, že v nich k podaniu sťažnosti na prieťahy v

konaní neprišlo a v prípade, ak prišlo k podaniu sťažnosti zo strany žalobkyne v niektorom z ostatných
exekučných konaní, žalobkyňa mala dostatok času tieto dôkazy predložiť, nakoľko ako účastník konania
má žalobkyňa v predmetných exekučných konaniach právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho
výpisy, odpisy a fotokópie.

Súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom pri určení výšky škody znalcom, vzhľadom na
neúčelnosť a nehospodárnosť takéhoto dokazovania, nakoľko súd nemal v konaní preukázaný
nesprávny úradný postup a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,

ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobkyňa sa podaním adresovaným priamo žalovanej
a doručeným dňa 23.4.2012 domáhala v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na
súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty

od prijatia predmetnej žiadosti žalovanou, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobkyňa sa
podanou žalobou domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v
zákonnej 15-dňovej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., skutočnosť, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky
súd pre ľudské práva. Žalobkyňa však do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázala, že by podala

sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa sa vo svojich žalobách v podstate domáha,
aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by

však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by
preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznanínáhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol
o existencii prieťahov v konaní.

Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená
základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v konaní existenciou ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania ňou
tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd
taktiež posúdil predložený znalecký posudok č. 1/2013 Doc.JUDr.PhDr. Miroslava Slašťana, PhD. a
je toho názoru, že tento znalecký posudok nie je relevantným dôkazom v tomto konaní. Skutočnosti
uvádzané v znaleckom posudku ako aj jeho záver nesúvisia s prejednávanou vecou (predmetom
posudku je právomoc rozhodcovských súdov konať v spotrebiteľských sporoch vo vzťahu k právu EÚ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, hoci mala vo veci plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh
na súdny výkon rozhodnutia.