Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612200939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612200939.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D., zastúpený M. proti odporkyni M., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Q., obaja zastúpení Z., o zaplatenie 1.416,61 eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 30. októbra 2012, č.k. 6C/44/2012-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa

28.01.2013, č.k. 6C/44/2012-133 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v spojení s opravným uznesením uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 416,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 834,83 eur od 11.12.2009 do zaplatenia, ktorú sumu súd odporkyni povolil splácať v mesačných
splátkach po 30 eur vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom

nadobudne právoplatnosť tento rozsudok s tým, že nezaplatenie dvoch po sebe nasledujúcich splátok
má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť spoločne nerozdielne nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 84,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 836,32 eur k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa advokátskej kancelárie Y. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tamojšiemu

súdu v znení jeho doplnenia (č.l. 24 spisu) domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1 416,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 834,83 eur
od 11.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.12.2009 postúpil postupca N. na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzatvoril
dňa30.05.2003sodporkyňouZmluvuč.XXXXXXXX(ďalejlen"Zmluva"),ktorejsúčasťousúVšeobecné
obchodné podmienky v znení ich dodatkov (ďalej len "VOP"). Na základe uvedenej zmluvy N. poskytla

odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené
v Zmluve a vo VOP. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa
neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil
od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia

predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1 416,61 eur (42 676,79 Sk), ktorá pozostávala z istiny
834,83 eur (25 150,09 Sk), riadneho úroku 97,42 eur (2 934,87 Sk), úroku z omeškania 475,63
eur (14 328,83 eur) a ostatného príslušenstva 8,73 eur (263 Sk) v súlade s prílohou o postúpení,
kde postupca N. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ
si popri istine uplatnil i úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
Tamojší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 20Ro/78/2012-26 zo dňa 13.03.2012, proti ktorému podalv zákonom stanovenej lehote odpor vedľajší účastník na strane odporkyne. Vedľajší účastník na strane
odporkyne v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 42 spisu) namietal premlčanie žalovanej pohľadávky.
Uviedol, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 30.5.2003 spotrebiteľskú

zmluvu, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver. Konečná splatnosť predmetného úveru bola
dňa 29.05.2004, dňom 30.05.2004 začala pre navrhovateľa plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá
uplynula dňom 30.05.2007. Nárok navrhovateľa považuje vedľajší účastník na strane odporkyne za
premlčaný, čo súdu pre vznesenú námietku premlčania bráni, aby tento nárok navrhovateľovi priznal.
K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vedľajší účastník na strane odporkyne

uviedol, že konanie navrhovateľa, ktorý túto dohodu odporkyni predložil, považuje za nekalú obchodnú
praktiku. Má za to, že predložené uznanie dlhu je neurčitým právnym úkonom. Poukázal na to, že v
zmysle predloženej dohody nebol dlh, ktorý mal byť odporkyňou uznaný, riadne objektívne určiteľný.
Taktiež spochybnil, že odporkyňa bola pred podpisom predmetnej listiny navrhovateľom riadne poučená
o následkoch svojho podpisu, či mala vedomosť o tom, čo premlčanie dlhu znamená a či si bola
vedomá skutočnosti, že v prípade vznesenia námietky premlčania na súde, by súd žalobu zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa N. uzatvoril s odporkyňou dňa 30.05.2003
zmluvu označenú ako Zmluva o kontokorentnom úvere. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca
navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporkyni kontokorentný úver takým spôsobom, že bude realizovať
príkazy odporkyni na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude
existovať pohľadávka odporkyne z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v

prospech jej účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Čerpanie
úverového rámca bola odporkyňa oprávnená požadovať až do času konečnej splatnosti, v rozsahu
úverového rámca. Výška úverového rámca predstavovala 23 000 Sk (763,46 eur), úroková sadzba
10,85 % ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na 29.05.2004. Podľa výstupu z bankového systému N., ktorý tvoril prílohu k zmluve o postúpení

pohľadávok predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni sumu 1 416,61
eur, z toho istina v sume 834,83 eur (25 150,09 Sk), riadny úrok v sume 97,42 eur (2 934,87 Sk), úrok z
omeškania v sume 475,63 eur (14 328,83 eur) a ostatné príslušenstvo v sume 8,73 eur (263 Sk). Právny
predchodca navrhovateľa N. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 postúpil
na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Odporkyňa podpísala dňa 22.03.2011 Dohodu o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde uznala svoj dlh voči navrhovateľovi, ktorý pozostáva z
istiny v sume 834,83 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v
sume 150 eur. Dlžnú sumu sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30 eur. Bode
3.2 predmetnej dohody vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pokusom o
zmier zo dňa 11.01.2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy. Predmetom tohto

konania bol návrh na zaplatenie sumy 1.416,61 eur s príslušenstvom. Bolo preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu označenú ako Zmluva o kontokorentnom úvere,
nazákladektorejposkytolnavrhovateľodporkynifinančnéprostriedkysvýškouúverovéhorámca23.000
Sk (763,46 eur). Odporkyňa sa zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa čerpané finančné
prostriedky v stanovenom čase spolu s úrokmi. Túto zmluvu s poukazom na § 3 ods. 1, 2 zák. č.

258/2001 Z.z. považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca navrhovateľa ako
právnická osoba poskytol úver v rámci svojho podnikania a úver bol odporkyni poskytnutý na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporkyňa potvrdila tvrdenie navrhovateľa,
že čerpané prostriedky prestala splácať. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil právny predchodca
pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, čím je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v tomto

spore. Odporkyňa písomne uznala svoj dlh voči navrhovateľovi dňa 22.03.2011 v súlade s § 558 OZ,
nakoľko v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku prehlásila, že uznáva záväzok vo
či navrhovateľovi pozostávajúci z istiny 834,83 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov
inkasnéhokonaniavovýške150eur,tiežvyhlásila,žemávedomosťopremlčanídlhuajehonásledkoch.
Výška uznaného dlhu bola v predmetnej listine objektívne určiteľná (istina bola presne vyčíslená, zo

zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vyplýva i spôsob určenia
príslušenstva).Odporkyňapredsúdompotvrdilapravosťsvojhopodpisunapredmetnejlistine,ktoroudlh
voči navrhovateľovi uznala. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na námietku vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne, keďže k premlčaniu pohľadávky v zmysle § 110 OZ by mohlo dôjsť až za desať rokov
odo dňa splatnosti pohľadávky uznanej odporkyňou, teda prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej

neuhradenej splátky. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu vyhovel a uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 416,61 eur. spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 834,83 eur od 11.12.2009 do zaplatenia, nakoľko odporkyňa je s úhradou svojho
záväzku voči navrhovateľovi v omeškaní. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. §1, § 2 ods. 1,2,§ 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 Obč. zák., § 3 ods. 1,2 nar. vl. SR
č. 87/1995 Z.z. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni splácať dlh v mesačných splátkach
po 30 eur mesačne a to vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc mesiacom v ktorom nadobudne právoplatnosť

tento rozsudok. Zároveň určil podmienky splácania tak, že nezaplatenie dvoch po sebe nasledujúcich
splátok má za následok zročnosť celého plnenia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a vedľajší účastník. Namietali,
že navrhovateľ v konaní predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa

22.03.2011.TátoDohodavšakbolauzatvorenáužvčase, keďbolnavrhovateľovnárokvcelomrozsahu
premlčaný, a to po 4 rokoch a 3 mesiacoch po splatnosti záväzku. Následky uznania premlčaného dlhu
môžu nastať len v prípade, ak dlžník (odporca) vedel o premlčaní. Dlh odporkyne sa pritom premlčal
už pred podpísaním tejto dohody o uznaní dlhu. Praxou navrhovateľa je, že pracovníci navrhovateľa
navštevujú spotrebiteľov v ich domácnosti za účelom uzavretia dohody o splátkach ich dlhu. Iniciatíva
k uzatvoreniu tejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpísaná spotrebiteľmi

po vynútenej návšteve pracovníkov navrhovateľa. Dohoda je predkladaná spotrebiteľom na podpis s
vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach. Navrhovateľ neinformuje svojich dlžníkov o tom, že ich
dlh je premlčaný, ani o následkoch premlčania a následkoch uznania dlhu. Aj v tomto prípade podpísala
odporkyňa uvedenú dohodu bez toho, aby vôbec vedela, čo znamená premlčanie dlhu, vedela o tom,
že jej dlh je premlčaný a vedela o skutočnosti, že ak by nepodpísala dohodu o uznaní dlhu a na súde

vzniesla námietku premlčania, súd navrhovateľovu žalobu zamietne. Súd prvého stupňa nezisťoval,
za akých okolností došlo k uzavretiu tejto dohody, či odporkyňa vedela, čo znamená premlčanie dlhu,
že jej dlh je premlčaný a či bola upozornená zo strany navrhovateľa na účinky tejto dohody, pričom
ide o významnú zmenu už založeného právneho vzťahu, ktorý má výrazný dopad na už založený
záväzok. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ musí dostať podstatné informácie, aby zvážil

urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii. Vyslovili názor, že navrhovateľ dosiahol dohodu o uznaní
dlhu nekalou obchodnou praktikou, ak text vedomosti dlžníka o premlčanom dlhu umiestnil do bodu
3 tejto navrhovateľom predformulovanej dohody označenej ako „forma splatenia záväzku“, ktorej stať
vôbec nesúvisí s uznaním dlhu a nie je možné rozumne očakávať, že by sa tam toto pre spotrebiteľa
významné prehlásenie malo nachádzať a ak zároveň spotrebiteľovi neposkytol dostatočné podstatné

informácie podľa ust. § 8 ods. 3,4 zák. č. 250/2007 Z.z. pre náležité posúdenie spotrebiteľa, či je jeho dlh
premlčaný alebo nie. Neposkytnutím podstatných informácii navrhovateľ podstatne narušil ekonomické
správanie spotrebiteľa, v dôsledku ktorého spotrebiteľ urobil rozhodnutie, ktoré ho poškodzuje a ktoré
by informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania vyslovili názor, že
súd prvého stupňa v prípade neúspechu odporcu mal pri rozhodnutí o trovách medzi navrhovateľom

a vedľajším účastníkom aplikovať ust. § 150 O.s.p. , pretože u vedľajšieho účastníka sú splnené
podmienkyjehoaplikácie. Vrovineverejnoprávnejochranyspotrebiteľapovažovaliokolnosti,zaktorých
navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, za nekalú obchodnú praktiku. Vedľajší účastník mal za to, že uzatvorenie takejto dohody je v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa a pre jej nezrozumiteľnosť,

neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva ju
označil za neplatnú, pričom obdobný právny názor zaujal Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku č. k.
11Co/37/2012 - 88 zo dňa 07. júna 2012.
Uplatnili si vyčíslenú náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne a vedľajšieho účastníka navrhol,
odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Uplatnil si
vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho

pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je treba zrušiť z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy
1416,61 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa v danej veci vydal platobný

rozkaz dňa 13.03.2012, č. k. 20Ro/78/2012-26, ktorý doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
14.03.2012 a odporkyni dňa 24.05.2012. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že do konania vstúpil vedľajší
účastníknastraneodporcu- Q.,písomnýmoznámenímdoručenýmsúduprvéhostupňadňa25.05.2012
a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súd prvého stupňa návrh na začatiekonanie s prílohami a platobný rozkaz doručil vedľajšiemu účastníkovi dňa 06.06.2012, a zároveň
oznámil navrhovateľovi a odporcovi vstup vedľajšieho účastníka do konania. Následne dňa 07.06.2012
bol súdu prvého stupňa doručený odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom.

Následne súd prvého stupňa mal za to, že v dôsledku podaného odporcu došlo k zrušeniu platobného
rozkazu, preto vec prejednal na pojednávaní a rozhodol napadnutým rozsudkom.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je /§ 93 ods. 1 O.s.p./. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa
osobitného predpisu /§ 93 ods. 2 O.s.p./. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník konania. Koná však iba za seba. Aj jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností /§ 93 ods. 4 O.s.p./.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Otázka, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, už bola vyriešená
vo viacerých rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - napr. uznesenia z 21. októbra 2013, sp. zn.7 Cdo

135/2013, z 30. októbra 2013, sp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014, sp. zn. 4 Cdo209/2013 a z 9.
júna 2014, sp. zn. 3 Cdo 314/2013, z 01.08.2014, sp. zn. 3MCdo/6/2014, a v zmysle nich sa
ustálila aj súdna prax tak, že odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok sui generis
proti meritórnemu výroku platobného rozkazu, pričom na jeho podanie je z povahy veci subjektívne
legitimovaný len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nemožno extenzívne vykladať v tom zmysle,

že ak odporca nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho podať vedľajší účastník. Ani
prípadný včasný súhlas odporcu na podanie odporu vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu
ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je na podanie odporu subjektívne legitimovaný výlučne
len odporca, teda nie vedľajší účastník.

Na týchto právnych záveroch zotrváva odvolací súd aj v preskúmavanej veci a uzatvára, že Q. nebolo
v danom prípade oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu, pričom nič nemení na tom, že s
jeho podaním by odporkyňa vyslovila súhlas.

Keďže odporkyňa v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodala a k zrušeniu platobného

rozkazu mohlo dôjsť len vtedy, ak by odporkyňa podala včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď odporu podanému vedľajším účastníkom priznal účinky
zrušenia platobného rozkazu a následne vec prejednal a rozhodol. Správne mal súd prvého stupňa
postupovať tak, že odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom mal odmietnuť ako
odpor podaný neoprávnenou osobou podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p..

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď v dôsledku podaného odporu
vedľajším účastníkom vydal napadnutý rozsudok, pre vydanie ktorého neexistovali dôvody, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.