Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/253/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912201834
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7912201834.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31
690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Boženy
Němcovej 22, Košice proti povinnému: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v Y. L. XXX, okres P. v konaní
vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej, Kuzmányho 43, Košice, o vymoženie 18,41 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.6.2012,
č. k 4Er/214/2012-56, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 18.6.2012, č.k 4Er/214/2012-56
(ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 19.1.2012 navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na podklade exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
3C/329/2010 zo dňa 21.9.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 7.2.2012. Súd citoval § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom
konaní"), § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len "Občiansky zákonník") a uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 25.11.2009 uzatvorená
poistná zmluva "EuroKapitálPlus" č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
životné poistenie a úrazové pripoistenie a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 15,45 eura mesačne.
Povinný počas trvania poistenia prestal platiť dojednané poistné a oprávnenému vzniklo právo na dlžné
poistné a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5,00 % ročne z
dlžnej sumy. Svoje právo uplatnil oprávnený žalobou zo dňa 20.08.2010 pred rozhodcovským súdom -
Arbitrážny súd Košice. Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože oprávnený konal
pri uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že
rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola
dohodnutá v časti XV. ods. 2 všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy
medzi oprávneným a povinným. Súd tiež poukázal na "OSOBITNÉ ZMLUVNÉ DOJEDNANIA k poistnej
zmluve" (ods. 2 poslednej časti všeobecných obchodných podmienok), ktoré odkazujú na rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v časti XV. všeobecných poistných podmienok. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd
síce skúma, či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska

noriem ochrany práv spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť.
Poistná zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom tlačive označenom ako "návrh na uzatvorenie
poistnej zmluvy", do ktorého sú vpísané údaje o povinnom druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive
"Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus" a tlačive "Všeobecných poistných podmienok", na
základe čoho súd konštatoval, že povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria
neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, preto takúto rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za individuálne dohodnutú. Súd zastával názor, že predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. Súd tiež poukázal na trovy rozhodcovského konania, ktoré
niekoľkonásobne prevyšujú výšku predmetu konania. Z týchto dôvodov je rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul neprijateľnou a absolútne neplatnou a aj výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky
je materiálne nevykonateľný, preto súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že arbitrážny rozsudok má v súlade s ustanovením § 35 v
spojení s ustanovením § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 159 O.s.p. účinky
právoplatného rozsudku. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa §
135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a
tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae. Zdôraznil, že exekučný súd nie je súdom konajúcim vo
veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z
hľadísk uvedených v ustanovení § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovská
doložka uvedená v osobitných dojednaniach bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, čo vylučuje, aby bola považovaná za
neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Povinný spolu s poistnou zmluvou dobrovoľne a
slobodne podpísal dňa 25.11.2009 všeobecné poistné podmienky a taktiež ďalším podpisom aj osobitné
zmluvné dojednania. Povinný pritom nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený. Zo znenia
VPP a osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o
jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol
a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach.
Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, a preto vychádzal z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovské
konanie je písomné, pričom miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale rozhodcovský súd.
Oprávnený namietal tiež, že exekučný súd vyslovil svoje právne závery iba v nadväznosti na európsku
legislatívu a judikatúru, a teda bez toho, aby vyplynuli z vykonaného dokazovania. Exekučný súd
nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou
cestou zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie.
V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného
súdu Českej republiky. Oprávnený uviedol, že nie je žiadnou pochybnou úverovou spoločnosťou, ktorá
cez nejaký "svoj" rozhodcovský súd získava neoprávnené pohľadávky voči svojim klientom. Nároky
oprávneného voči povinnému vyplývajú z jasných, za jasných pravidiel dohodnutých poistných zmlúv,
ktoré vyjednávajú tretie osoby -sprostredkovatelia poistenia, oprávnený pritom nepoškodil, ani by si
nedovolil poškodiť žiadne spotrebiteľské práva povinných osôb, naopak koná plne v súlade so zákonmi
Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 25.11.2009 poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný JUDr. Bohumírom Zaujecom zo dňa 21.9.2010, sp. zn.
3C/329/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2011 a vykonateľnosť dňa 11.1.2011. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zjednávané Rapid life životnou poisťovňou, a.s., na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných
dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom
zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než
vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval
exekučný titul podľa § 45 ZoRK, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v XV. časti (Rozhodcovské konanie)
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie poistenie zjednávané Rapid life životnou poisťovňou,
a.s., na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve.

Podľa bodu 3 Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008, poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,

praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa bodu 1 XV. časti VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím poriadkom.

Podľa bodu 2 XV. časti VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stál rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v
množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy. Preto obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa odňatia možnosti konať pre súdom, odvolací súd uvádza,
že pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa
vychádza predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného
titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa nemusí
vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, sa stáva nespôsobilým
exekučným titulom, ktorý nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V tomto prípade ide o nulitný

právny akt. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.