Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/423/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110218293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110218293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a

sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený: Advokátska kancelária
Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri Starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporkyni: K. N.,
W. XX, D., o zaplatenie 2,66 EUR, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, č.k. 45C 10/2013-35 zo dňa 26. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, uloženia
odporkyni povinnosti zaplatiť mu 2,66 EUR. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke § 3 ods.
1, 3, § 4a ods. 1, § 8 ods. 2, 3 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, keď na základe
predložených dôkazov dospel k záveru, že ak bola odporkyňa ako platiteľ poplatku v omeškaní so
zaplatením poplatku dlhšie ako mesiac, bolo povinnosťou Slovenského rozhlasu písomne ju vyzvať na
splnenie tejto povinnosti , pričom navrhovateľ nepreukázal, že výzva bolo odporkyni riadne doručená a
teda nemohol nastať právny následok výzvy. Ďalej dôvodil, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku

iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je v rozpore s § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. a takýto
postup zákon neumožňuje. Mal za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporkyni
vznikla povinnosť platiť poplatok, a to ani tým, že by preukázal platenie koncesionárskeho poplatku
odporkyňou v predchádzajúcom období, navyše v súčasnom období nie je odporkyňa vedená ako dlžník
a ku dňu 31.03.2008 voči nej nie je vedená žiadna pohľadávka na webovej adrese L..J..sk. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho zákonného zástupcu odvolanie
navrhovateľ, v ktorom žiadal, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v
celom rozsahu. Namietal, že súd prvého stupňa sa neoboznámil s DVD nosičom, na ktorom boli listinné
dôkazy súvisiace s daným konaním. Nakoľko na uvedenom nosiči sa nachádzala zmluva o postúpení
pohľadávok a aj výzva Slovenského rozhlasu na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, mal za to, že
uniesol dôkazné bremeno, a to tým, že tieto dôkazy predložil súdu na DVD nosiči, ktorý bol podpísaný
zaručeným elektronickým podpisom. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu

záveru ohľadom absencie jeho aktívnej legitimácie, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok je platná
a na jej základe došlo k zmene veriteľa. Mal za to, že aj samotné oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky odporkyni zakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa.Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa plne stotožnila s odôvodnením súdu
prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie
koncesionárskeho poplatku podľa zákona č. 212/1995 Z.z.. Zároveň sa nestotožnila s tvrdením

navrhovateľa, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľka podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p., pretože dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdene
veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v
potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k
správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na

vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu
návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky
náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú argumentáciu o neexistencii
uplatneného nároku. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok
zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli

bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu
veci.

Zákon o koncesionárskych poplatkoch vo svojich ustanoveniach vymedzuje určitú postupnosť krokov

potrebných k úspešnosti v konaní o zaplatenie nedoplatku koncesionárskych poplatkov, a taktiež
vymedzuje a špecifikuje subjekt aktívne legitimovaný k podaniu žaloby o zaplatenie tohto nedoplatku
na súd.

Vychádzajúc z dikcie ust. § 3 až § 8 zákona, platiteľ poplatku je povinný platiť poplatok za prijímač

vyberateľovi, ktorý subjekt môže byť odlišný od STV alebo Slovenského rozhlasu, a to prvým dňom
mesiaca nasledujúceho od nadobudnutia prijímača, inak je v omeškaní so zaplatením poplatku. Pre
prípad omeškania dlhšieho ako 1 mesiac odo dňa splatnosti poplatku ho opäť vyberateľ písomne vyzve
na splnenie zákonnej povinnosti platiť poplatok. Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo
výzve,STValeboSlovenskýrozhlas(t.j.nievyberateľaanisubjekt,naktorýbolapohľadávkapostúpená)

po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na náhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že nárok na uplatnenie nároku na súde
vzniká až po písomnej výzve vyberateľa poplatku na zaplatenie poplatku a že žalobu na súd možno
podať až po márnom uplynutí lehoty určenej v takejto výzve. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že vzhľadom na dikciu na vec aplikovateľného zákona právne následky nezaplatenia
koncesionárskeho poplatku môžu nastať až márnym uplynutím lehoty určenej v riadne doručenej
písomnej výzve, nakoľko jej nedoručením plynutie lehoty nezačalo. V predmetnom konaní navrhovateľ
doručenie takejto výzvy platiteľovi (odporkyni) nepreukázal, pretože nedisponoval doručenkou o jej
doručení, keď preukázanie zaslania tejto výzvy je vzhľadom na zákonom stanovený postup pred

uplatnením nároku na súde nepostačujúce. Taktiež sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa
o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na súdne vymáhanie nedoplatkov koncesionárskych
poplatkov, keď aktívne legitimovanými subjektmi sú podľa príslušného zákonného ustanovenia výlučne
STV alebo Slovenský rozhlas. Na nedostatok aktívnej legitimácie v súdnom konaní je potom potrebné
prihliadnuť ex offo, a z uvedeného dôvodu návrh zamietnuť. Na uvedené nemá vplyv ani odvolací

argument navrhovateľa, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I so sp. zn. 7C 144/2006 bolo
rozsudkom zo dňa 20.10.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 4Co
292/2008, zo dňa 19.1.2009, právoplatne určené, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok uzavretou dňa 15.7.2005, Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.9.2005 a
Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27.1.2006 medzi účastníkmi trvá, nakoľko predmetné súdne

rozhodnutie nerieši otázku aktívnej legitimácie na súdne vymáhanie nedoplatkov koncesionárskych
poplatkov, ale deklaruje len existenciu právneho vzťahu medzi Slovenským rozhlasom ako postupcom
a navrhovateľom ako postupníkom za účelom vyberania poplatkov od poplatníkov. Navyše je potrebné
dať do pozornosti zmenu znenia ust. § 8 ods. 4 zák. č. 212/1995 Z.z., keď v čase do 31.7.2003 akoaktívne vecne legitimovaný subjekt pre uplatnenie nároku na súde bol uvedený vyberateľ poplatkov,
zmena v zákonom ustanovenej aktívnej legitimácii nastala počnúc zákonom č. 241/2003 Z.z. účinným
od 1.8.2003, ktorý je vo veci potrebné aplikovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v
podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní (§
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), avšak v odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich
náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.