Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/534/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215864
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7912215864.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: E., s.r.o. so sídlom E. XX, Y., IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. Gröslingová 4, 81109 Bratislava,
IČO: 36864421, proti žalovanému: H. Z. - D. H. H. Z., Ž. P.. XX, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 13. marca
2014 č. k. 13C/149/2012-62

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetomkonaniajenárokžalobcuprotižalovanémuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy
za nesprávny úradný postup, ktoré boli zaevidované na Okresnom súde Trebišov (ďalej len „súd prvého
stupňa“) pod spisovými značkami: 13C/149/2012 (ZE-7015-2916), 13C/157/2012 (NP-73746090),
13C/168/2012 (9312-NZP), 13C/177/2012 (ZE-7072-3964), 13C/178/2012 (ZE-7070-3957),

13C/181/2012 (NP-7294-765), 13C/185/2012 (NP-7318-2746), 13C/197/2012 (ZE-7156-7511),
13C/206/2012 (ZE-6997-2864), 13C/214/2012 (ZE-7118-4744), 13C/215/2012 (ZE-7123-4818),
13C/216/2012 (13078-ISTINA RS). Uznesením z 9. októbra 2012 č. k. 13C/149/2012-8, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11. októbra 2012, súd prvého stupňa rozhodol o spojení vecí uvedených pod vyššie
uvedenými spisovými značkami na spoločné konanie s tým, že bude vedené pod sp. zn. 13C/149/2012.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil s tým, že po právoplatnosti
uznesenia vec postupuje na konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobca v návrhu na začatie konania vo vyššie uvedených veciach tvrdil, že v neoznačených súdnych
konaniach došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, keď nerozhodol o podaniach žalobcu alebo
nevykonal úkony o podaniach žalobcu v lehotách, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok a

Exekučný poriadok. Žalobca preto uplatňuje nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďže návrhy na začatie konania vo vyššie uvedených
veciach boli podané Okresnému súdu Trebišov do 31. decembra 2012, súd prvého stupňa skúmal, či
bola splnená zákonná podmienka konania, ktorou je právomoc súdu v týchto veciach podľa zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012 (novela zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou
od 01.01.2013).

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5 zákona č.
514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, ďalej na ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) a po oboznámení sa s obsahom spisu vzal za
preukázané, že v období od 23.4.2012 žalobca podal písomné podania, ktorými požiadal žalovanú o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvoveciachspojenýchnaspoločnékonanie,vedených

pod sp. zn. 12C/149/2012. Súčasne dospel k záveru, že vo všetkých týchto veciach žalobca nedoručil
žalovanej také podania, ktoré by spĺňali všetky náležitosti žiadosti o náhradu škody v zmysle § 15,§ 16 a § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, preto s týmito žiadosťami o náhradu
škody neboli spojené právne účinky v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a z týchto dôvodov nevzniklo ani
právo žalobkyne uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde. Súd prvého stupňa totiž

zistil, že žalobca v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neoznačil žiadne
súdne konanie, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu postupu súdu a rovnako ani neuviedol a neoznačil
exekútorské úrady a exekútorov, ktorí v uvedených konaniach mali predkladať súdu žiadosti o vydanie
poverení na vykonanie exekúcie, prípadne mali podávať súdu podnety na vykonanie úkonov, alebo
odstupovať podania účastníkov exekučných konaní na rozhodnutie súdu. Bez týchto základných údajov

nemožno právne vyhodnotiť podania žalobcu ako kvalifikované žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Samotné uvedenie čísla exekučného konania u
neoznačeného exekútora, osoby povinného a čísla poverenia vydaného pre neoznačeného súdneho
exekútoravneoznačenomsúdnomkonaníniejesplnenímpodmienkysúčinnostiapreskúmateľnostiako
podstatnej náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Povinnosťou žalobcu bolo totiž v žiadostiach uviesť spisovú značku súdneho konania, v ktorom malo

dôjsť k prieťahom pri vykonaní úkonov. Žalobcovi nebránila žiadna prekážka, aby tieto údaje v žiadosti
uviedol. Navyše v žiadostiach absentuje aj určité a preskúmateľné odôvodnenie výšky uplatnených
nárokov.Ajnapriektomu,žežalovanádoručilažalobcoviviacvýzievnaodstránenievádohľadneurčitosti
a preskúmateľnosti uplatnenej výšky nárokov, žalobca pred podaním žalôb na súd tieto neodstránil.
Keďže nebola splnená zákonná podmienka, ktorou je, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu

škody v rámci predbežného prejednania nároku, nie sú splnené zákonné podmienky ani na podanie
návrhu na začatie súdneho konania. Na tomto závere nič nemení ani písomné stanovisko žalobcu z
28.5.2012 (odpoveď na výzvu žalovaného z 10.5.2012), keďže ani týmto podaním žalobca nedoplnil
podstatné náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak má byť splnený
účel daný v ust. § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z. žiadosť oprávnenej osoby o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody musí spĺňať všetky náležitosti ako návrh na začatie súdneho konania podľa
§ 79 ods. 1 O. s. p.. Pokiaľ tieto náležitosti nebude obsahovať, súd nemôže považovať takéto podanie
za žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a preto nenastanú ani účinky v zmysle
§ 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V opačnom prípade by oprávnená osoba mohla zneužívať svoje
postavenie v súvislosti s jej právami a povinnosťami. Na základe týchto záverov súd prvého stupňa v

zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec postúpil na konanie príslušnému orgánu Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O. s. p., § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. a odvolaciemu

súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že bez zistenia skutkového stavu dospel k záveru,
že žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov v jednotlivých veciach žalobcom neboli podané, a to aj
napriek tomu, že žalobca predložil dôkazy preukazujúce danú skutočnosť. Nárok na náhradu škody je
potrebnépovažovaťzapredbežneprerokovaný,keďžežalobcapreukázal,žepodalžiadostiopredbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej. Odvolateľ zároveň namietal, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca napriek tomu, že žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné z konania vylúčiť. Rovnako
právny názor ako žalobca vyslovil aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo 17. októbra 2012 sp. zn.
11NcC/46/2012-24. Záver krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných

krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí.
Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práv na nestranný súd, ktorej výsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom prvého stupňa neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Súd sa nedostatočne

oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie
(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a porušeniu práva žalobcu

na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Žalobca ako strana konania
nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesmi, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a nemal ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v

zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa založil svoj záver o nesplnení podmienok konania na
skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu a nevyplynuli z vykonaného dokazovania a následne vec

nesprávne právne posúdil. Rozhodol preto predčasne, pokiaľ konanie zastavil a postúpil vec na konanie
Ministerstvu spravodlivosti SR z dôvodu nedostatku právomoci súdu vo veci konať.

Je nepochybné, že žalobca sa žalobami, spojenými na spoločné konanie a vedenými pod sp. zn.
12C/149/2012 pred súdom prvého stupňa domáha v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Trebišov v exekučných veciach z toho dôvodu, že k rozhodnutiam o žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonom stanovených lehôt, pričom neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene so zbytočnými prieťahmi tak, že by
k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po tak veľmi dlhej dobe.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným

orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vylučujú súdne uplatnenie nároku na náhradu škody dovtedy,
kým sa nárok predbežne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným ústredným orgánom. Z výkladu
vyššie citovaných zákonných ustanovení je možné vyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného
prejedania nároku zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok
mimosúdne uspokojí a náhradu poskytne, a tak predíde súdnemu sporu, alebo náhradu neposkytne. Ak

príslušný ústredný orgán prizná poškodenému plnú náhradu škody, štát musí nahradiť poškodenému
škodudošiestichmesiacovoduplatneniapráva;aktakneurobícelkomalebosčasti,môžesapoškodený
po uplynutí 6 - mesačnej lehoty domáhať priznania práva, resp. jeho neuspokojenej časti na príslušnom
súde.Možnopretouzavrieť,žepredbežnéuplatnenieprávananáhraduvzniknutejškodyjepodmienkou,
aby toto právo mohlo byť súdom prejednané v občianskom súdnom konaní.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nesplnil základnú podmienku
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keďže nedoručil
žalovanej také podanie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti žiadosti o náhradu škody a z toho dôvodu
nevzniklo žalobcovi právo uplatniť náhradu škody na súde.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa svoj záver o nesplnení
podmienok konania oprel (len) o listinné dôkazy, svedčiace o korešpondencii medzi účastníkmi konania
predložené žalovanou bez toho, aby tieto dôkazy doručil žalobcovi na zaujatie stanoviska a nevykonal
dôkazynavrhnutéžalobcom(vyžiadaniespisuMinisterstvaspravodlivostiSRopredbežnomprerokovaní

nároku), pričom tento svoj postup ničím nezdôvodnil. Súd prvého stupňa predovšetkým pochybil, pokiaľ
neprihliadol aj k ďalším dôkazom, ktoré sa stali obsahom spisu a svoj záver o nesplnení podmienok
konania vyvodil bez toho, aby sa oboznámil s obsahom exekučných spisov, ktorých sa má nesprávnyúradný postup súdu týkať, a ktoré sa stali obsahom spisu na základe lustrácie vykonanej súdom prvého
stupňa v súvislosti s rozhodovaním o námietke zaujatosti v tejto veci.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci žalobca doručil žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, ktorú skutočnosť žalovaná v
konaní ani nepopierala. Z obsahu korešpondencie medzi účastníkmi konania je tiež zrejmé, že žalovaná
sa pokúsila odstrániť nedostatky jednotlivých žiadostí výzvou na odstránenie týchto nedostatkov z 10.
mája 2012, na ktorú žalobca odpovedal listom z 28. mája 2012. Keďže žalovaná trvala na odstránení

nedostatkov, listom zo 6. júna 2012 opätovne požiadala žalobcu o súčinnosť pri splnení všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu a následne listom z 22. októbra 2012 žalovaná
oznámila žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, z obsahu ktorého je
zrejmé, že v dôsledku neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo k prešetreniu opodstatnenosti
týchto nárokov a tým žiadosť žalobcu považovala žalovaná za vybavenú.

Odvolací súd nepovažuje za správny názor súdu prvého stupňa, že samotné neuvedenie súdnych
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu postupu súdu a neoznačenie exekútorských úradov a
exekútorov, ktorí mali predložiť súdu žiadosti o vydanie poverení na vykonanie exekúcie bez ďalšieho
sú takými nedostatkami týchto žiadostí, bez ktorých ich možno považovať za nepreskúmateľné. Pokiaľ
totiž žalobca v žiadostiach uviedol ďalšie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých možno jednotlivé súdne

konania a exekútorov identifikovať, nemožno tieto žiadosti považovať za neurčité, najmä ak samotný
žalobca uviedol, že týmito údajmi nedisponuje.

Už v tomto štádiu konania, bez ohľadu na vyššie uvedené, možno uzavrieť, že prístup žalovanej k
vybaveniu žiadostí by bol prísne formálny, pokiaľ tieto vybavila bez ich prejednania a neprihliadla

k ďalším skutočnostiam uvedeným žalobcom, na základe ktorých bolo možné vytknuté nedostatky
odstrániť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa jeho úlohou bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere za
účelom preskúmania splnenia podmienok pre vedenie konania. Pokiaľ však na základe doplneného
dokazovania dôjde súd prvého stupňa k záveru, že príslušný orgán vec v zákonom stanovenej lehote
neprejednal bez toho, aby bol na to daný dôvod, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalobcu, najmä

za situácie pokiaľ splní podmienky stanovené zákonom pre uplatnenie nároku na súde.

Pokiaľ žalobca spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom na ust. § 15 ods. 1 O.s.p., z
obsahuspisuvyplynulo,žeKrajskýsúdvKošiciachuznesenímz22.októbra2012č.k.2NcC/83/2012-15
rozhodol o tom, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Eva Franková nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 12C/149/2012,
pričom žalobca oprel námietku zaujatosti o tie isté dôvody ako uviedol v odvolaní voči uzneseniu, preto
na tieto námietky nemožno prihliadať (§ 15a ods. 4, § 16 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.