Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415204381.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej Y. štátnej občianke
Slovenskej republiky, o zaplatenie 190,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 136,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 69,64 eur od 26. 6. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 13,10 eur od 26. 7.
2012 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 53,27 eur od 26. 8. 2012 do zaplatenia v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 29,05 eur a z iných trov konania vo výške 7,49 eur
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11. 6. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 190,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,64

eur od 26. 6. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 13,10 eur od 26. 7. 2012 do zaplatenia, 8,75
% ročne zo sumy 56,77 eur od 26. 8. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 3,50 eur od 26. 9.
2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 47,80 eur od 26. 8. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola spoločnosť Slovak Telekom povinná pripojiť
žalovanú k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať jej SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný
program služieb a spolu so zmluvou uzavreli Dodatok k Zmluve, na základe ktorej bola žalovanej

poskytnutá zľava na služby. Žalobca v žalobe tvrdil, že hoci spoločnosť Slovak Telekom a.s. poskytovala
žalovanej plnenie riadne a včas, čím jej vznikol nárok na úhradu faktúr, žalovaná si zmluvne dohodnutý
záväzok nesplnila, faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a došlo k ukončeniu zmluvy,
čím porušila zmluvnú povinnosť, nakoľko nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti
a vznikla jej tak povinnosť uhradiť spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zmluvnú pokutu. Podľa tvrdenia
žalobcu pohľadávka voči žalovanej bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 6. 2014 postúpená
zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu, čo bolo žalovanej riadne oznámené, tá však faktúry ani

uvedenú zmluvnú pokutu nezaplatila, preto sa žalobca ich úhrady domáha súdnou cestou a požaduje
aj zákonný úrok z omeškania.Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 28. 10. 2015,
písomne nevyjadrila.

Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. 12. 2015, miesto a čas jeho verejného
vyhlásenia boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 17.

12. 2015, účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obchodná spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník, uzavreli dňa 20. 2. 2012 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorej bol program služieb Relax 60+ (120) poskytovaný spolu s

aktivovanými službami prostredníctvom SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a v ten istý deň
Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb pre telefónne číslo žalovanej XXXX XXX XXX . (ďalej
len „Dodatok“), predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Relax 60 (bod 1 písm. a/ Dodatku),
záväzok žalovanej ako účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom,

Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku,
a Cenníkom (bod 1. písm. b/ Dodatku), záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytovať žalovanej
vo vzťahu k SIM karte program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 eur
s DPH (tzv. Relax 60+) a to odo dňa uzavretia tohto dodatku až do uplynutia doby viazanosti (bod 1
písm. c/ Dodatku), záväzok žalovanej ako účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov, nepožiada

o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe
ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s., vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo
ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovanej (bod 2 Dodatku).

Podľa bodu 4 tohto Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b), alebo

v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku,
je žalovaná ako účastník povinná uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. V
tabuľke č. 1 Dodatku je ako výška zmluvnej pokuty uvedená suma 47,80 eur.

Z predložených faktúr číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX na čl. 8 až

10 spisu bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nimi žalovanej titulom ceny a
poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby v súvislosti s používaným telefónnym číslom 0911
884 876 vyúčtovala za obdobie od 8. 5. 2012 do 7. 8. 2012 sumu 136,01 eur. Súčasťou faktúry
číslo XXXXXXXXXX bolo aj vyúčtovanie „upomienky oneskorenej platby“ vo výške 3,50 eur. Ďalšou
faktúrou číslo XXXXXXXXXX bola žalovanej k zaplateniu vyúčtovaná suma 3,50 eur pričom vo faktúre

je uvedené, že ide o sumu účtovanú za „upomienku oneskorenej platby“.

Zpredloženejfaktúryč.XXXXXXXXXX súdzistil,žetátobolavyhotovenáspoločnosťouSlovakTelekom,
a.s. dňa 8. 8. 2013 a žalovanej ňou bola titulom zmluvnej pokuty vyúčtovaná k zaplateniu suma 47,80
eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 25. 8. 2013.

Z predloženého Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo
dňa 1. 7. 2014 adresovaného žalovanej bolo zistené, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ním oznámila
žalovanej, že pohľadávku z faktúr číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX vo výške 190,81 eur spolu s príslušenstvom postúpila na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 9. 6. 2014 na spoločnosť Quantum Credit, a.s. (t.j. na žalobcu).

Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovanej boli riadne a včas poskytnuté dohodnuté mobilné hlasové
služby, vznikol nárok na zaplatenie ceny týchto služieb a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo
v dôsledku toho, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť tým, že tieto faktúry nezaplatila, v dôsledku

čoho bola deaktivovaná a vznikla jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Základ svojich nárokov žalobca vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej so
žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie jeupraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v zákone č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa§44ods.1zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchzmluvouoposkytovaníverejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo

iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí

pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,

f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú
verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí
zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný

poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Slovak Telekom,
a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení

pohľadávky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila, keď poskytla
žalovanej dohodnuté mobilné hlasové služby, za čo jej vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených

faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovanou využitých a vyúčtovaných
služieb za obdobie od 8. 5. 2012 do dňa 7. 8. 2012 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených
žalobcom (čl. 8 až 10 spisu) bola vo výške 136,01 eur. Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu
nebola spoločnosti Slovak Telekom, a.s žalovanou uhradená v celom rozsahu, čo žalovaná v konaní
ničím nespochybnila hoci žaloba jej spolu s prílohami bola riadne doručená a bolo jej uložené sa

k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku uplatňovaného nároku, mala možnosť
tak urobiť. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 7. 2014 preukázal,
že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu
na jej uplatnenie. Povinnosťou žalovanej bolo po oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosťplniť žalobcovi. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia
žalobcu, že žalovaná túto cenu za poskytnuté služby ku dňu vyhlásenia rozsudku nezaplatila, preto jeho
dlh je vo výške 136,01 eur. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nároku na zaplatenie ceny za

poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 136,01 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Keďže nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými boli
vyúčtované sa žalovaná dostala do omeškania, zo zákona jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem

ceny služieb aj úrok z omeškania nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola mu postúpená aj s týmto
jej príslušenstvom.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári
2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013).

Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania z ceny služieb (9 % a 8,75 % ročne) nepresahuje
sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v deň od ktorého žalobca
požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením ceny služieb (ide o deň nasledujúci po
dni splatnosti tej ktorej faktúry) a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 136,01 eur zaplatiť

žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,64 eur od 26. 6. 2012 do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 13,10 eur od 26. 7. 2012 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 53,27 eur od
26. 8. 2012 do zaplatenia.

Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.) keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či
na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani žiaden zákonný dôvod
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je v omeškaní so zaplatením ceny poskytnutých služieb už
viac ako 3 roky a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalším zásadám v zmysle § 1 O.s.p.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalovanej faktúrou zo dňa 8. 8.
2013 (čl. 12 spisu) spolu s úrokom z omeškania z nej zamietol a zamietol ju aj v časti požadovaných
poplatkov za „upomienku oneskorenej platby“ vyúčtovaných žalovanej faktúrami na čl. 10 a 11 spisu a

úrokov z omeškania z nich.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 20. 2. 2012, teda ku dňu uzavretia Dodatku k
zmluve ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška

pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú
pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa

vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Akzdohodynevyplývaniečoiné,niejedlžníkpovinnýzmluvnúpokutuzaplatiť,akporušenie
povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

V súvislosti so záverom o nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty je treba najmä
uviesť, že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka,
čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti, že už
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30. 11. 2011 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23. 5. 2012 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 16Co/32/2012-46 zo dňa 15. 3. 2012.

Zmluvnú podmienku dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení s právnym predchodcom žalobcu v
tabuľke č.1 týkajúcu sa zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur pre program Relax 60+, teda totožný s
programom dojednaným v tu súdnej veci určil vo výroku svojho rozsudku sp. zn. 20C/286/2014 zo dňa
29. 5. 2015 za neprijateľnú tiež Okresný súd Trenčín, čo žalobcovi musí byť známe keďže aj v uvedenom
konaní bol žalobcom. Rovnako tak urobil Okresný súd Rožňava vo veci 10C/226/2014 v rozsudku zo

dňa 4. 5. 2015.

Uvedenú rozhodovaciu líniu potvrdili aj odvolacie súdy, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 12. 5. 2015 sp. zn. 5Co/72/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou, vo výroku ktorého bolo za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhlásené

dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 47,80 eur v dodatku k zmluve o pripojení so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. pri programe Relax 60+.

Už citované ust. § 53a Občianskeho zákonníka bolo doň včlenené s účinnosťou od 1. 3. 2010
zákonom č. 575/2009 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Súd si dovoľuje poukázať

na dôvodovú správu k predmetnému zákonu z ktorej jasne vyplýva, čo zákonodarcu viedlo k zavedeniu
predmetnej právnej úpravy, a síce bolo to zistenie, že cit. “niektorí dodávatelia napriek tomu, že súd
im právoplatne nepriznal plnenie z takejto nečestnej podmienky, naďalej v iných prípadoch takúto
podmienku bez zábran používajú. Zákonodarca sa preto rozhodol zaviesť zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nebude

predstavovať prekážku rozsúdenej veci res iudicatae. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou
plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto
zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne
zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu.Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Zmysel a cieľ
navrhovanej právnej úpravy by sa nedosiahol, ak by po rozhodnutí súdu dodávateľ postúpil pohľadávku
a právny nástupca by ju vymáhal, aj keď bola založená na nečestnej zmluvnej podmienke. Navrhované

ustanovenie in fine počíta aj s takýmito únikmi pred zodpovednosťou. Rozsudok bude zaväzovať iba
účastníkov konania. Zákonná povinnosť vyplývajúca z navrhovaného ustanovenia však bude znamenať
pre dodávateľov povinnosť, aby už na súde neuplatňovali plnenie založené na neprijateľnej teda
nečestnej zmluvnej podmienke. V praxi nemožno vylúčiť, že dodávateľ napriek tomu, že mu bola
právoplatne zamietnutá žaloba o plnenie z neprijateľnej podmienky, znovu uplatní plnenie z takejto

nemorálnej podmienky. Nepredpokladá sa však, že sa dodávateľ po tom, ako mu súd právoplatne
zamietne žalobu pre nemorálnu podmienku, bude opätovne pokúšať použiť takúto podmienku tak, ako je
to žiaľ, v súčasnosti veľmi bežné. Obsahom povinnosti je nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku
a teda najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Predkladateľ
zdôrazňuje, že nezavádza žiadne nové kompetencie a nejde ani o prekrývanie kompetencií s inými
orgánmi. Navrhovaná právna úprava je len o tom, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čím

dehonestuje celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa. Je aj v záujme samotných dodávateľov,
aby sa trh „vyčistil" od nepoctivých podnikateľov. Spotrebiteľa treba chrániť, pretože je dôležitým prvkom
v trhovej ekonomike, zabezpečuje obrat, zisky a dane. Záujem na posilňovaní dôvery spotrebiteľa je
zvlášť v prebiehajúcej kríze prepotrebný.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / V.), teda

pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo
strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv

spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval

(§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a
Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute. Zákaz ďalšieho

používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný
subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie -
je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva,
ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných

podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro,C168/05,bod25,OcéanoGrupoEditorialSAC240/98-C244/98).Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/238/2012 zo dňa 10. 9. 2013.

I keď pre záver o nemožnosti čo i len sčasti žalobe vyhovieť by vzhľadom na vyššie uvedené stačilo

i zistenie, že žalobca tu uplatnil plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá už súdmi bola právoplatne
judikovaná ako neprijateľná, čo samo o sebe robí bezpredmetnými všetky argumenty žalobcu v žalobe o
oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty, súd pre úplnosť dodáva, že tak ako iné súdy v už uvedených
rozhodnutiach, aj on považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenie o zmluvnej pokute v článku
4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20. 2. 2012 za neplatné z dôvodu, že

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného Dodatku
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného
Dodatku za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré

požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 tohto zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb
s dobou viazanosti na 24 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala používať služby 24 mesiacov, za čo jej
bola poskytnutá zvýhodnená cena služieb. Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej
pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb

používaných právnym predchodcom žalobcu opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho
činnosti nemal pochybnosti o tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ
nemohol nijako ovplyvniť jeho obsah. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami
a dodatkami uzatváranými právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s,
resp. Slovak Telekom, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych

spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne takú istú individuálnu
vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty (dokonca s presnosťou na eurocenty) a vôbec
celkové dojednanie zmluvnej pokuty (ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné). Koniec koncov,
záver o individuálnom nevyjednaní predmetných dojednaní o zmluvnej pokute spotrebiteľmi s právnympredchodcom žalobcu pri obdobných zmluvách a dodatkoch už bol pred viacerými súdmi, teda po
viacnásobnom dokazovaní opakovane ustálený, viď vyššie uvedené súdne rozhodnutia.

Žalobca sa platnosť dojednania o zmluvnej pokute v žalobe snažil obhájiť okrem iného tvrdením, že zo
strany účastníka (tu ním bola žalovaná) zostáva prijatie rozhodnutia o uzatvorení, resp. neuzatvorení
zmluvy stále iba na jeho slobodnom rozhodnutí s tým, že tento nie je nijakým spôsobom nútený
vstúpiť do zmluvného vzťahu a žalovaná si slobodne, bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb ako
ich dodávateľa, sama si vybrala okruh služieb a sama si vybrala aj zľavu na služby. S podobnou

argumentáciou sa súd stretáva často, nakoľko aj inými dodávateľmi býva v tejto súvislosti mnohokrát
argumentované tým, že je výlučne na účastníkovi, či vôbec a pre akého operátora, program, či
typ telefónu sa rozhodne a teda že má možnosť, resp. hneď viaceré možnosti voľby, preto ani
dojednanie o zmluvnej pokute nemôže podľa tejto argumentácie spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Súd však tento názor nezdieľa. Možnosť výberu z viacerých alternatív dodatkov nemení

nič na povinnosti súdu skúmať v každom konkrétnom prípade dodatku platnosť dojednania o zmluvnej
pokute vzhľadom na jeho konkrétne znenie a úpravu, pričom tu v dodatku použité dojednanie o
zmluvnej pokute je neprijateľné a teda neplatné. V súvislosti s tvrdenou možnosťou voľby žalovanej,
či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej

slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a
len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom
prípade splnené nebolo. Dodatok uzavretý so žalovanou spadá do rámca spotrebiteľských, typových
zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V takýchto
prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu

možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Zo strany dodávateľov je pri súdnom uplatnení nárokov
na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty často argumentované zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty
v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú zľavu z ceny telefónu resp. služieb. K tomu je však treba
uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by

z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.

Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, že
v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie
doby viazanosti vyplývajúcej z dodatku (24 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej

zľavy z ceny služieb a ušlého zisku vzhľadom na záväzok účastníka bez ohľadu na rozsah využívania
služieb platiť mesačne aspoň minimálny paušálny poplatok. Žalobou sa však uplatňuje od žalovanej
sankcia v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu, pričom sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške, ktorá je nezmenená
bez ohľadu na to, kedy, t.j. v akom období viazanosti účastník poruší zmluvnú povinnosť. Môže teda

nastať situácia, že spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu a bude riadne platiť cenu služieb povedzme po
dobu 23 mesiacov (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť poskytnutej zľavy a rovnako
aj podstatnú ak nie celú časť vopred kalkulovaného zisku na platbách za služby), zostáva mu iba
poplatok za posledný mesiac a pre jeho nezaplatenie bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako
v prípade, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb ani raz. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej

zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť
zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť to, že
spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší tak, že cenu služieb nezaplatí ani raz, keďže rozhodujúce
je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podmienky, za
akých právny predchodca žalobcu dohadoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách a opakovane

(čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti) poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola
zakotvená len pre prípad porušenia povinností žalovanou. Pre právneho predchodcu žalobcu v prípade,
ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku
žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola. Keď žalobca tvrdí, že v danom prípade v záväzkovom

vzťahu so synalagmatickým charakterom splnila povinnosti iba jedna zmluvná strana ( žalobca), zatiaľ
čo druhá zmluvná strana (žalovaná) svoju povinnosť nesplnila, tak tu súd žalobcovi pripomína, že
neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute ide tu na ťarchu dodávateľa, nakoľko práve ten predformuloval
v dodatku k zmluve dojednanie o zmluvnej pokute v neplatnom znení. Ak by bolo jej dojednanie platné,nič by nebránilo zmluvnú pokutu priznať. V danom prípade je však dojednanie o zmluvnej pokute
od počiatku neplatné. I keby preto žalovaná nezaplatila cenu služieb ani raz, i tak by nebolo možné
priznať žalobcovi zmluvnú pokutu. Síce by sa v takom prípade mohlo žalobcovi zdať, že spotrebiteľská

ochrana nezodpovedného spotrebiteľa nie je vôbec namieste a že je neprimerané chrániť toho, kto takto,
absolútnym spôsobom poruší zmluvné povinnosti, ani nezodpovedný prístup spotrebiteľa po uzavretí
zmluvy nič nemení na neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a jeho objektívnej spôsobilosti
poškodiť spotrebiteľa. Súd zastáva názor, už skôr vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. 6Co/113/2010, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na

absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden
spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných
strán. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na
nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané
vo viacerých prípadoch. (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn.
6Co/113/2010).

Je predsa absurdné, aby spotrebiteľ, ktorý dodržiava podmienky zmluvy a nezaplatí len posledný
poplatok,resp.porušízmluvnúpovinnosťažvzávereviazanostimalznášaťrovnakúzmluvnúpokutuako
ten, ktorý nezaplatí hneď prvý poplatok, resp. nezaplatí ani jednu faktúru. Dodávateľ v predformulovanej
dohodeozmluvnejpokutevôbecnerozlišujemedziprípadom,kedyspotrebiteľporušízmluvnúpovinnosť
absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom, keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší potom, čo

jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty,
čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná zmluvná pokuta, upravená v obchodných
podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého so
žalovanou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je neplatná, čo už bolo

súdmi mnohokrát judikované, ako je uvedené vyššie. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť
právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať žalobcovi ani časť zmluvnej
pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné žalobcovi nemohlo vzniknúť
právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Aj z
uvedených dôvodov súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú celú zamietol. A nakoľko

s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, nedôvodný bol aj
nárok na úrok z omeškania zo sumy 47,80 eur predstavujúcej zmluvnú pokutu v časti ktorého bola preto
žalobataktiežzamietnutá.Nakoľkoneprijateľnosťtejtozmluvnejpodmienkyužbolavovýrokurozsudkov
súdov vyslovená, súd ju už vo výroku osobitne nevyhlasoval za neprijateľnú, keďže sa tak už stalo.

V časti požadovaného zaplatenia sumy 7,- eur (2 x 3,50 eur) titulom „upomienky oneskorenej platby“
súd žalobu zamietol z týchto dôvodov.
Vkonanínebolosúdupreukázanéanilensamotnévystavenieupomienok(nietoichdoručeniežalovanej)
a teda existencia samotného podkladu za vyúčtovanie poplatkov za upomienky. V predloženej faktúre
číslo XXXXXXXXXX ktorou bol tento poplatok tiež vyúčtovaný (čl. 10 spisu) síce je uvedené, že na konci

faktúry sa nachádza upomienka, avšak žiadna upomienka na faktúre ktorá bola súdu predložená nie je, a
pokiaľ by spoplatnený mal byť text na konci faktúry, nie osobitná upomienka vo forme samostatnej listiny
tak potom by šlo o spoplatnenie vystavenia samotnej faktúry čo nebolo dohodnuté. Navyše duplicitné
sankcionovanie omeškania žalovanej so zaplatením ceny služieb jednak úrokom z omeškania (ktorý
súd v požadovanej výške žalobcovi prisúdil) a zároveň poplatkom za upomienku účtovaným vo výške,

ktorá sa v danom prípade javí ako neprimeraná (pokiaľ by skutočne spoplatneným mal byť len text
„upomienky“nakoncifaktúry,pričomžiadnaináupomienkapredloženánebola)narážanazákonnélimity
vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladajúce každému právo vykonávať v súlade s
dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie 7,- eur titulom
poplatkov za upomienku 2 x 3,50 eur zamietol, ako aj zároveň v časti úroku z omeškania požadovaného

z tejto sumy, nakoľko s úhradou neexistujúceho nároku sa žalovaná nemohla dostať do omeškania.
Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal
iba žalobca, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil (v žalobe). Žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti
nahradiť jej trovy konania neurobila.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené,
sčasti bola zamietnutá.

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 136,01 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 69,64 eur od 26. 6. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 13,10 eur od 26.

7. 2012 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 53,27 eur od 26. 8. 2012 do zaplatenia v ktorej bolo
žalobe vyhovené.

Žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie sumy 54,80 eur a 8,75 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 3,50 eur od 26. 8. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy
3,50 eur od 26. 9. 2012 do zaplatenia a 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 47,80 eur od 26.

8. 2013 do zaplatenia v ktorej bola žaloba zamietnutá.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal
zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom za základ na jeho určenie vzal tak
žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania (v tejto

súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004).

Žalovaná istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 244,20 eur (z
toho istina je 190,81 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania je 53,39 eur).

Prisúdená istina s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 177,57
eur (z toho 136,01 eur je istina a 41,56 eur úrok z omeškania) a neprisúdená (zamietnutá) istina s
kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 66,63 eur (z toho 54,80 eur je
istina a 11,83 eur úrok z omeškania).

Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 72,71 %, žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 27,29
%.

Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 27,29 % od úspechu žalobcu v rozsahu 72,71 % vznikol vo
veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,42 %.

Trovy konania žalobcu uznané súdom za dôvodné, účelné a preukázané pozostávajú z trov jeho
právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou vo výške 63,96 eur a z iných
trov konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Priznané
trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby vo výške spolu 36,52

eur (1./ prevzatie a príprava zastúpenia; 2./ žaloba) pri sume 18,26 eur za jeden úkon právnej služby
vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 190,81 eur podľa § 10 ods. 1 a 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a
c) Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo
po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný
paušál / za 2 hore uvedené úkony právnej služby v žalobcom požadovanej výške 16,78 eur (2 á 8,39

eur) podľa § 16 ods. 3 tejto Vyhlášky a DPH vo výške 10,66 eur podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky činí na
trovách právneho zastúpenia a náhradách spolu 63,96 eur.

V prípade plného úspechu v spore by žalobcovi v zmysle hore uvedeného patrila náhrada trov konania
vo výške 80,46 eur (z toho 63,96 eur ako trovy právneho zastúpenia a 16,50 eur ako iné trovy konania).

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v spore však žalobcovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. patrí len 45,42
% tejto sumy, teda 36,54 eur (z toho 29,05 eur ako trovy právneho zastúpenia a 7,49 eur ako iné trovy
konania).

Trovy konania je žalovaná v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu

žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).