Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 14, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 8C/97/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1501899783
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Weissová-Bakičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1501899783.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaV,vkonanívedenompredsudkyňouMgr.JanouWeissovouBakičovou,vprávnej

veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, proti
odporcom: 1/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. armády č. XXX, XXX XX M. - W. W., 2/ V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX Z., 3/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. armády č. XXX, XXX
XX M. - W. W., 4/ Ing. W. K., bytom K. č. 6, XXX XX Z., 5/ S. K., bytom K. č. 6, XXX XX Z., odporcovia
právne zastúpení JUDr. Evou Nováčkovou, advokátkou so sídlom Brančská č. 7, 851 05 Bratislava, o
návrhu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L., parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere XXX m2, parc. č.
XXX/X - záhrady vo výmere XXX mX a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere XX m2, zapísané
na LV č. XXX, z a m i e t a .

Súd návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami v 1., 2. a 3. rade ako
predávajúcimi a odporcami 4. a 5. rade ako kupujúcimi zo dňa 24.11.2003, ktorej vklad katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 26.01.2004 pod V - XXXX/XX v časti prevodu pozemkov v katastrálnom
území L. parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere XXX mX a parc. č. XXX - záhrady vo výmere XXX
m2, zapísaných na LV č. XXX, z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a odporcom v 1. až 5. rade náhradu trov konania vo výške 18 000,49 Eur, ktorú
je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľ právnej zástupkyni odporcov v 1. až 5. rade, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

N á v r h y n a v r h o v a t e ľ a :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 06.04.2001 a ktorý smeroval voči odporcom 1/ až 3/ sa
navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území
L., parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere XXX mX a parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2,
toho času zapísané na LV č. XXX.
Keďže odporcovia 1/ až 3/ previedli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na odporcov 4/ a 5/,
navrhovateľ, na základe tejto právnej skutočnosti, požiadal o zmenu návrhu.

Zmeneným návrhom doručeným súdu dňa 05.04.2004 navrhovateľ rozšíril okruh účastníkov na strane
odporcov o odporcov 4/ a 5/ a súčasne rozšíril návrh o ďalší žalobný petit. Zmeneným návrhom,
okrem pôvodného petitu sa navrhovateľ domáhal aj určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medziodporcami 1/ až 3/ ako predávajúcimi a odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 26.01.2004 pod č. V - XXXX/XX.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca odporcov 1/ až 3/ - ich otec B. N. si dal
titulom vydržania, prostredníctvom notárky, formou Notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XX/XX zo dňa
6.2.1997, zapísať na svoj list vlastníctva č. XXX nehnuteľnosti v k.ú. L., parc. č. XXX - zastavaná
plocha vo výmere 390 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 474 m2, napriek tomu, že v tom čase
mali predmetné nehnuteľnosti reálneho vlastníka - navrhovateľa. Podľa navrhovateľa na vydržanie

predmetných nehnuteľností právnym predchodcom odporcov neboli splnené všetky podmienky, a to
dobromyseľnosť držiteľa, pretože držiteľ nepreukázal právny titul, a to ani domnelý, na základe ktorého
mal uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Podľa navrhovateľa právny predchodca
odporcov 1/ až 3/ pri normálnej opatrnosti mohol vedieť, že predmetné nehnuteľnosti sú v príslušnom
katastri zapísané ako vlastníctvo navrhovateľa. Po smrti právneho predchodcu si odporcovia 1/ až
3/, na základe osvedčenia o dedičstve D XXX/XX X. XX/XX zo dňa 14.11.2000 dali zapísať uvedené

nehnuteľnosti do LV č. XXX a neskôr tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou previedli na odporcov 4/ a 5/.
V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám
má, a preto odporcovia 1/ až 5/ sa nemohli stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Ako naliehavý právny záujem navrhovateľ uviedol /čl. 105/, že vzhľadom na zmenu údajov v evidencii

katastra nehnuteľností sa stalo právne postavenie navrhovateľa neistým.

A r g u m e n t y o d p o r c o v :

Odporcovia 1/ až 5/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, návrh žiadali zamietnuť. Podľa odporcov 1/ až

3/, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré zdedili po svojom otcovi B. N., užívali ešte
starí rodičia - rodičia otca odporcov 1/ - 3/, ktorí ich aj zveľaďovali. V rodinnom dome, ktorý je postavený
na jednej zo sporných parciel, sa narodili a vyrástli aj odporcovia 1/ až 3/, ktorí tiež nehnuteľnosti
užívali a obrábali aj priľahlú záhradu s vedomím, že tieto nehnuteľnosti vlastnili starí rodičia a neskôr ich
rodičia. O opaku nemali odporcovia 1/ až 3/ dôvod pochybovať, pretože nikdy si nikto na nehnuteľnosti

neuplatňoval žiadne právo, najmä nie vlastnícke, nikdy ich nikto nevyzval, aby predmetné nehnuteľnosti
opustili. Naopak, to, že odporcovia 1/ až 3/ ako aj ich rodičia a starí rodičia boli v dobrej viere, že im
nehnuteľnosti patria nasvedčuje skutočnosť, že riadne platili dane a keď v r. 1979 žiadal otec odporcov
1/, 2/ a 3/ B. N. MNV Bratislavu - L. o udelenie súhlasu k oprave omietky a výmeny okien na rodinnom
dome postavenom na jednej zo sporných parciel a v roku 1982 o udelenie súhlasu na prístavbu, takýto

súhlas mu bol udelený (čl. 163). I samotný národný výbor sa staval k pozemku, na ktorom bol postavený
rodinný dom právnych predchodcov odporcov, nesporne im vlastnícky patriaci, ako k pozemku právnych
predchodcov odporcov 1/ až 3/. Podľa tvrdenia odporcov /čl. 73-74/ nehnuteľnosti užívali po dobu viac
ako 20 rokov a podľa všetkého, tieto nehnuteľnosti získal otec odporcov kúpou od národného výboru. O
tejto skutočnosti má svedčiť šekový ústrižok, ktorý odporcovia predložili ako listinný dôkaz. Odporcovia,

nazákladekorešpondenciemedziObvNVvL.aMNVvL.zosedemdesiatichaosemdesiatichrokov,mali
za to, že B. N., ohľadne sporných pozemkov, mal uzavretú písomnú dohodu o zriadení práva osobného
užívania pozemkov.
Súčasne odporcovia namietali, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení,
pretože navrhovateľ iba tvrdí, že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností, nepreukázal však, na

základe akého právneho titulu.

Súd vo veci vykonal d o k a z o v a n i e : výsluchom účastníkov konania, výpisom z LV č. X pre k.ú. L.,
výpisom z LV č. XXX pre k.ú. L., listom vlastníctva č. X a č. XXX pre k.ú. L., Notárskou zápisnicou
notárky JUDr. W. M. č. N XXX/XX, Nz XX/XX zo dňa 06.02.1997 a obsahom spisu N XXX/XX, Nz XX/

XX, šekovým ústrižkom č. XXXXX zo dňa 2.11.1976 na sumu 2 379 Kčs, šekovým ústrižkom z
X.XI.XXXX na sumu 15 000,-Kčs, Kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.2003 V XXXX/XX, výpisom z pk. vložky
č. XXX a č. XXX pre k.ú. L., Protokolom XX/XX o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy a s
ním súvisiacich práv a záväzkov do správy Mestskej časti Bratislava - L. zo dňa 15.10.1991, správou
Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 29.03.2005, Osvedčením o dedičstve D XXX/

XX X. XX/XX zo dňa 30.10.2000 vo veci poručiteľa B. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
Odpoveďou MNV L. z 15.júna 1976 č. XXX/XXXX výst. adresovanou B. N. a manž. V., Žiadosťou B. N.
zo dňa 4.6.1982 o prejednanie prístavby k rodinnému domu adresovanou MNV L., Identifikáciou parciel
č.j. XX/XX, Výkazom plôch na rozdelenie parciel XXXX/X,X s geometrickým plánom č. XXXXX z 27.marca 1975 a vyvlastňovacím súpisom nehnuteľností a práv zo 6. marca 1975, Znaleckým posudkom č.
270/2003 na zistenie ceny samostatne stojaceho rodinného domu postaveného na parc. č. XXX, XXX,
k.ú. L., obsahom dedičského spisu Obvodného súdu Bratislava 5, D XXX/XX, X. XXX/XX v dedičskej

veci poručiteľky V. N., zomr. XX.XX.XXXX, obsahom dedičského spisu Obvodného súdu Bratislava 5,
D XXX/XX, X. XX/XX v dedičskej veci poručiteľa B. N., zomr. XX.XX.XXXX, Žiadosť ONV Bratislava -
okolie zo dňa 14.5.1960 č. B.-XXXX/XXXX adresovaná V. S. a manželke F., rod. M. s výpisom z účtu,
Oznámenie ONV Bratislava - vidiek zo dňa 14.10.1963 k č. O.. XXXX/XX o zrušenie prídelu S. V.,
Výpis z uznesenia rady MNV v L. č. XXX/R-XXXX konanej dňa 24.9.1963, oznámením Mestskej časti

Bratislava - N. O. z 23.3.2009 o nedisponovaní s kúpnou zmluvou uzavretou medzi MNV L. a B. N. nar.
XX.XX.XXXX, Výmerom Oblastnej osídlovacej úradovni v Bratislave zo 4.III.1949 o umiestnení N. B. a
manželkyF.,rod.K.namajetkubývaléhovlastníka,doručovacímlístkomzXX.marcaXXXXpodpísaným
B. N., výsluchom svedkov F. O., G. N., W. Z., rod. I. a B. Z., úmrtným listom F. N., rod. K., sobášnym
listom B. N. a V. N., rod. J., úmrtným listom V. N., úmrtným listom B. krčmára, Prídelovou listinou č.
XX/XXX zo dňa 8.XI.1957 o prevode vlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam prídelcom B. N. a

manželke F., rod. K., Zápisnicou zo dňa 4.III.1958 č. XX/XXX o usporiadaní pohľadávky za pridelený
pôdohospodárky majetok, ktorý v rámci pozemkovej reformy nadobudol (kúpou) prídelca B. N., nar.
XX.II.XXXX a manželka F., rod. K., Výpisom z účtu B. N. a manželky F. zo dňa 25.II.1960, Prehlásenie F.
N. o vzdaní sa prídelu s pozvánkou zo dňa 18.II.1964, Rozhodnutím Finančného odporu ONV Bratislava
- vidiek č. J.-X XXXX/XX zo dňa 12.IX.1962 o zrušení prídelu B. N. a manželke F., Rozhodnutím Odboru

vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV Bratislava - vidiek č. Vod. XXXX/
XXXX zo dňa 15.04.1964 o pridelení nehnuteľností do operatívnej správy, výpisom z LV č. XX pre
k.ú. L. ohľadne vlastníka W. Z. a ostatných, Zámenou zmluvou označenou ako Výmena bytu zo dňa
17.X.1962, Odhadom nehnuteľností - rodinného domu s.č. XXX v L. z 12.9.1964, potvrdením MNV L. o
prevzatí čiastky na ohodnotenie domu s.č. XXX, faktúrou č. XXX zo dňa 7.X.1969 vystavenou Krajskou

organizáciou vodovodov a kanalizácií Bratislava B. N., L. XXX, faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 25.X.1969
vystavenou Krajskou organizáciou vodovodov a kanalizácií Bratislava B. N., L. XXX za montáž prípojky,
Zmluvou o zadaní demolačných prác z 15.10.1975, listom Obvodného národného výboru Bratislava IV,
finančný odbor adresovaný dňa 3.5.1977 Miestnemu národnému výboru Bratislava - L. č. XX/XXXX
ohľadne odpredaja rodinného domu manželom N., potvrdenkou č. F XXXXXX zo dňa 6.2.1977

o prijatí sumy 15,-Kčs od B. N. za „identif.“, potvrdenkou č. 33 zo dňa 12.IX.1974 o prijatí sumy 220,-Kčs
od B. N. za „prevedenie odhadu“ znalcom v odbore stavebníctvo, Žiadosťou predsedu MNV Bratislava
- L. zo dňa 23.2.1978 adresovanú Obvodnému národnému výboru Bratislava IV, finančnému odboru o
vydanie rozhodnutia o pridelenie pozemku, listom predsedu MNV Bratislava - L. zo dňa 15.júna 1979
adresovaného B. N. a manž. V., Žiadosťou B. N. zo dňa 4.6.1982 adresovanou predsedovi MNV L. o

prejednaní prístavby k rodinnému domu, Oznámením MNV Bratislava - L. č. XXX/XXXX zo dňa 26. júla
1982 o odstúpení žiadosti o prejednaní prístavby k rodinnému domu príslušnému orgánu, šekovým
ústrižkom č. XXXXX zo dňa 14.12.1986 o zaplatení sumy 69 Kčs MNV Bratislava - L. zo strany P. N.
ako daň za rok 1986 (N + V), Kúpnou zmluvou o rodinnom domčeku a dohode o zriadení osobného
práva užívania pozemku z 23. apríla 1965 V. Z. a W. Z. (kópia položky výkazu zmien č. XX/XX k.ú. L.),

výpisom z pozemkovej knihy z vl. č. XXXX pre k.ú. L..

Na základe vyššie uvedených dôkazov súd mal za preukázaný nasledovný skutkový stav :

R o z h o d u j ú c e s k u t k o v é o k o l n o s t i :

Dňa 28. 10.1918 bola vyhlásená 1. Československá republika a následne po 1. svetovej vojne
bola uznaná víťaznými mocnosťami a ďalšími štátmi a jej hranice boli potvrdené Versaillskou zmluvou.
Časť južných hraníc ČSR a maďarského štátu bola definitívne upravená deklaratórnou Trianonskou

zmluvou, podpísanou 4. júna 1920 vo Francúzsku.

Obec L. bola pôvodne v roku 1920 na základe Trianonskej dohody pričlenená k Maďarsku.

Na základe zákona č. 354/1921 Sb. o prevzatí statkov a majetku, pripadajúcich podľa mierových

zmlúv československému štátu, Československý štát, konkrétne podľa ust. § 1 ods. 1,
nadobudol všetky statky a majetok, ktoré na území niekdajšieho mocnárstva Rakúsko - uhorského,
patriaceho Československej republike, prináležali bývalému cisárstvu Rakúskemu, bývalému kráľovstvu
Uhorskému, alebo ako spoločný majetok bývalému mocnárstvu Rakúsko - Uhorskému, ako i korunerakúskej a uhorskej a bývalej panovníckej rodine rakúsko-uhorskej dňa 28. októbra 1918, a pokiaľ ide o
územia po 28. októbri 1918 privtelené, v deň inkorporácie týchto území.

Dňa 29.09.1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda („o nás bez nás“). Nemecko obsadilo pohraničné
územie ČSR a otvorila sa možnosť na realizáciu maďarských aj poľských revíznych požiadaviek. O
slovenskej južnej hranici rozhodla arbitráž Nemecka a Talianska. Na základe ich rozhodnutia z 2.11.1938
vo Viedni Česko-Slovensko muselo do 8 dní odstúpiť Maďarsku aj Nemecku územie s rozlohou cca
10 000 km2.

Na základe Mierovej zmluvy Československej republiky s Maďarskom zo dňa 10.02.1947 účinnej od
15.09.1947, publikovanej v Zbierke zákonov pod číslom 192/1947 Sb., došlo k obnoveniu hraníc medzi
Maďarskom a Československom ako bola 1. januára 1938 s tým, že podľa časť I., čl. I, bod 4., písm.
c) Mierovej zmluvy bola Československu postúpená touto mierovou zmluvou ešte aj obec L. /T./ spolu
s jej katastrálnym územím /spolu s obcami K. a X./.
Na základe zákona č. 354/1921 Sb. (§ 1 ods. 1 podčiarknuté znenie) Československý štát

dňom účinnosti Mierovej zmluvy (15.09.1947) nadobudol vlastníctvo aj k nehnuteľnému majetku v
katastrálnom území postúpených obcí L., V. a J.. K vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
postúpených oblastiach došlo teda priamo ex lege - originálnym spôsobom.

Účinnosťou zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, t.j. dňom 01.01.1969 (pre Slovenskú

republiku bol zrušený až zákonom č. 460/1992 Zb. Ústavou SR) sa s poukazom na čl. 4 bod 3 citovaného
zákona sporné nehnuteľnosti považovali ako štátne vlastníctvo za majetok Slovenskej federatívnej
republiky.

S účinnosťou od 1.1.1972 je obec L. spolu s jej katastrálnym územím pričlenená k Hlavnému mestu

SR Bratislave.

Po postúpení území ČSR došlo k ich osídľovaniu - kolonizácii. Bol to i prípad právnych predchodcov
odporcov v 1. až 3. rade B. N., nar. XX.XX.XXXXa jeho manželky F., rodenej K., nar. XX.XX.XXXX, ktorí
sa do L. presídlili /prisťahovali/ zo stredného Slovenska.

I.
Dňa 4.III.1947 Oblastná osídľovacia úradovňa v L. vydala pod číslom XXXX/ob.XXXX V ý m e r , na
základe ktorého boli B. N. a jeho manželka F. /starí rodičia odporcov v 1. až 3. rade/ umiestnení na
majetok bývalých vlastníkov /V. J., V. K., F. Q. a V. K./ v katastrálnom území L., číslo pozkn. vložiek č.

XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX. Okrem iných išlo o dom a dvor s.č. XXX o výmere XXX siah na parc.
č. XXX a o záhradu o výmere XXX siah, zapísané v pkn. vložke č. XXX. O doručení Výmeru svedčí
doručovací lístok z 22. marca 1949 podpísaný B. N.. Dom s.č. XXX, dvor a záhrada, sa nachádzali na
ulici K. /v súčasnosti Z./ v L.. Predmetný dom, dvor a záhradu B. N. s manželkou F. užívali iba dočasne.
O tom, že uvedené nehnuteľnosti boli manželmi N. skutočne užívané svedčí výpoveď odporcu v 2. rade

ako i údaj v doručovacom lístku z XX. marca XXXX, kde sa uvádza adresa B. N. „ K. XXX“.

II.
Dňa 8.XI.1957 Okresný národný výbor Bratislava - okolie v Bratislave v rámci prídelového konania vydal
P r í d e l o v ú l i s t i n u č. 45/212 pre B. N. a manželku F., rod. K. /v ňom sa uvádza, že

obaja sú bytom „v L., č.d. XXX/, podľa ktorej sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva k v nej uvedeným
nehnuteľnostiam za určitých v prídelovej listine uvedených podmienok. Podľa tejto Prídelovej listiny
boli manželom Krčmárovým pridelené nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX /správne malo byť č.
XXXX/, a to:
- dom č. XXX a dvor o výmere 0,0870 ha na parcele č. XXX za prídelovú cenu 4 060 Kčs dom + 1 740

Kčs dvor. Dom s.č. XXX sa nachádzal na K. ulici v L. /teraz Z./ a je totožný s domom, pri ktorom sa
uvádza súpisné číslo XXX.
- záhrada o výmere 0,1863 ha na parcele č. XXX za prídelovú cenu 3 726 Kčs,
- záhrada o výmere 0,1198 ha na parcele č. XXX za prídelovú cenu 2 396 Kčs.
Celková prídelová cena, v ktorej boli zahrnuté ešte aj ceny za porast, studňu a role o výmere 9 ha bola

spolu 31 422 Kčs.
Zo zápisnice pôdohospodárskeho odboru rady OMV Bratislava - okolie v Bratislave č. 45/212 to
dňa 4.3.1958 ohľadne prídeľcu B. N. vyplýva, že za pridelený majetok, ktorý bol pôdohospodárskym
majetkom a ktorý bol vnesený do JRD, ktorého bol B. N. družstevníkom /predsedom/ nebol prídeľcapovinný zaplatiť prídelovú cenu. Išlo o sumu 18 000 Kčs. Z uvedenej zápisnici vyplýva, že cena, ktorú
boli B. N. a manželkou F. povinní zaplatiť sa tak znížila na 13 422,-Sk, ktorú mali splácať po 1 350,-Kčs
ročne najmenej. Zároveň z obsahu zápisnice vyplýva, že ku dňu jej spísania nebola zo strany prídeľcov

zaplatená žiadna splátka. Dňa XX.II.XXXX bol B. N. a jeho manželka F. vyzvaný Štátnou sporiteľnou v
Bratislave na zaplatenie sumy 13 442 Kčs, resp. na splácanie uvedenej sumy. Z uvedeného vyplýva, že
ani k dátumu 25.II.1960 nebola zo strany prídeľcov zaplatená prídeľová cena, o čom F. N. vedela.

III.

Dňa 02.07.1959 B. N. z o m r e l . Uvedená skutočnosť vyplýva z výpovede odporcu v 2. rade ale aj z
následného konania jeho manželky F., rodenej K.. Tá /bez uvedenia dátumu/ po smrti svojho manžela
B.N.urobilapísomnéprehlásenieovzdanísaceléhoprídelu,ktoríimbolpridelenývrámciI.pozemkovej
reformy v k.ú. L. z vložky č. XXXX /správne má byť XXXX/. Za účelom usporiadania konfiškátu bola F.
N. predvolaná na Miestny národný výbor v L. na deň XX.II.XXXX.
Už dňa 12.IX.1962 Finančný odbor ONV Bratislava - vidiek pod číslom Fin-X XXXX/XX vydal

rozhodnutie, ktorým bol prídel - pôdohospodárky majetok + dom v L. v pozemkovej reforme pridelený
B. N. a jeho manželke F. z r u š e n ý . Dôvodom zrušenia prídelu, tak ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia boli skutočnosti, že B. N. zomrel, že jeho manželka F. prídelovú cenu nezaplatila a prídelu
sa vzdala.
Z jednotlivých dátumov, vyplýva, že k vzdaniu sa prídelu zo strany F. N. došlo po smrti jej manžela,

najneskôr do vydania rozhodnutia o zrušení prídelu, t.j. do XX.IX.XXXX. Na rozhodnutí sa ako adresa
F. N. uvádza „L. XXX“. Z uvedeného vyplýva, že k tomuto dátumu F. N. /spolu s deťmi/ na adrese L. č.d.
XXX /vtedy K. ulici, teraz na Z./ stále bývala.
Dňa 21.II.1964 pod č. O./XXXX/XXXX Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a
lesníctva ONV Bratislava - vidiek z r u š i l prídelovú listinu, ktorou bol B. N. a manželke F. pridelený

majetok - dom a dvor a súčasne rozhodol, že dom a dvor sa prideľuje do správy MNV L..
Dňa 15.4.1964 Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV Bratislava
- vidiek vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým nehnuteľnosti bývalého vlastníka prídeľcu B. N. a
manželky F., v katastrálnom území L. vo vložke č. XXXX /správne má byť XXXX/, konkrétne:
- dom a dvor na parc. č. XXX o výmere 870 m2,

- záhrada na parc. č. XXX o výmere 1863 m2,
- záhrada na parc. č. XXX o výmere 1198 m2
p r i d e l i l do operatívnej správy MNV L..

IV.

Zo strany odporcov bola súdu predložená listina datovaná dňom 17.X.1962 pod označením: „Výmena
bytov“ /čl. XXX/. Obsahom tejto listiny je: „Niže podpísaný Z. V. bytom L. č.d. XXX, žiadam týmto o
povolenie bytu so s. N. F. č. XXX. K výmene prichádza po dohode medzi nami z toho dôvodu, že ja si
uvedený byt hodlám odkúpiť...“. Na pravej dolnej strane listiny sa nachádza podpis V. Z.. Na ľavej dolnej
časti listiny sa uvádza, že „Stavebná bytová komisia doporučuje“. Pod podpisom V. Z. je pečiatka MNV

L. s dodatkom, že „MNV v L. súhlasí s výmenou a odkúpením bytu“. Na ľavej spodnej časti listiny pod
vyjadrením sa Stavebnej bytovej komisii je podpis F. N. s poznámkou, že „súhlasí s výmenou bytu“.
Pravosť podpisu V. Z. potvrdila jeho manželka W. Z. a syn B. Z. /rozdiel v písaní priezviska bol súdu
vysvetlený/, ktorí boli v konaní dňa 13.11.2009 /čl. XXX/ vypočutí ako svedkovia. Z vyjadrenia svedkyne
W. Z. vyplynulo, že listina, ktorej obsah je písaný rukou, nebola napísaná jej manželom V. Z.. Podľa

vizuálneho porovnania písma súdu vychádzalo, že listina bola spísaná tou istou osobou, ktorá dávala
súhlas /doporučenie/ za Stavebnú bytovú komisiu.
Aj keď sa v listine definujú zamieňané nehnuteľnosti ako byty, podľa uvedenia ich čísla ide o rodinné
domy, ktoré v čase ich výmeny užívali F. N. s deťmi a V. Z. s rodinou, vrátane manželky W.. Ako už
bolo vyššie uvedené, F. N. užívala rodinný dom s.č. XXX na K. ulici v L. /teraz Z./, stojaci na parcele

č. XXX /pkv. č. XXXX, hoci sa nesprávne uvádza č. XXXX/. V. Z. s rodinou užívali rodinný dom č.
XXX na I. ulici /teraz K. ulici č. XXX / v L.. Svedkyňa W. Z. a syn B. Z. opísali priebeh osídlenia a
prideľovania nehnuteľností po ich prisťahovaní sa do L.. W. Z. uviedla, že v L. sa zakladalo družstvo,
v ktorom potrebovali traktoristov. Preto pri jednej ich návšteve známych v L. sa nechali nahovoriť, aby
sa z Čiech, kde dovtedy bývali, prisťahovali do L., kde manžel W. Z. môže vykonávať svoje povolanie

traktoristu. V roku 1950 sa preto V. Z. s manželkou W. prisťahovali do L. a zo začiatku bývali u svojich
známych. Po niekoľkých mesiacoch im národný výbor dal do užívania starší, menší rodinný dom. Dom
im bol odovzdaný bez akýchkoľvek dokladov. V tomto dome bývali necelý rok. Po tom, čo V. Z. nastúpil
do družstva ako traktorista, v tom čase odchádzalo z L. mnoho Nemcov a Maďarov a postupne sauvoľňovali ďalšie majetky. Takto bol manželom Z. pridelený po odišlom colníkovi menší rodinný dom
v L. na I. ulici, ku ktorému patrila i záhradka. Svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či im dom bol daný
do užívania na základe nejakých listín, pamätala si, že im bolo z národného výboru povedané, že ak

majú o dom záujem, môžu v ňom bývať. Vzhľadom k tomu, že manželia Z. mali štyri deti a dom č. XXX
na I. ulici, ktorý im bol pridelený do užívania pozostával iba z jednej izby, kuchynky a špajzy bol už
pre nich malý, vymenili tento dom s F. N., ktorá obývala dom so s.č. XXX na K. ulici v L.. Svedkyňa
uviedla, že pri výmene domov boli s manželom V. Z. v domnení, že dom F. N. vlastnícky patrí. Uvedené
tvrdenie svedkyne je však v rozpore s obsahom listiny - zámennej zmluvy, pretože v nej V. Z. prehlásil,

že zamieňaný byt /dom/ si hodlá odkúpiť. Teda V. Z., ktorý záležitosti vybavoval, mal vedomosť, že
zamieňaný byt /dom/ nie je vlastníctvom rodiny N. a že domy brali iba ako bytové jednotky. Svedkyňa
uviedla i to, že podľa nej sa muselo pri výmene domov vedieť, že dom, ktorý užívala s manželom V. nie
je ich vlastníctvom. O tejto skutočnosti by nasvedčoval ďalší fakt, a to, že v čase, keď F. N. podpisovala
tzv. dohodu „zámenu bytov“ /17.10.1962/, vedela, že zamieňaný dom s.č. XXX, ktorý im bol pridelený
v rámci pozemkovej reformy ako prídel a ktorý dovtedy užívala, jej vlastnícky nepatrí, pretože už dňa

12.09.1962 rozhodnutím Finančného odboru ONV Bratislava - vidiek pod číslom Fin-X XXXX/XX jej bol
prídel, vrátane domu v L. zrušený, s poukazom, že k zrušeniu prídelu došlo aj z tohto dôvodu, že sa ho
F. N. vzdala a že nebola zaplatená kúpna cena.
Na základe vyššie uvedeného sú, okrem obsahu dohody „výmeny bytov“ dané dôvodné pochybnosti o
dobromyseľnosti F. N., že vymieňala vlastníctvo za vlastníctvo a že držby domu č. XXX na I. ulici /teraz

K. č. XXX/, ktorý zámenou získala od V. Z. sa ujala v presvedčení, že ho získala do vlastníctva. N. aj súd
vychádzal z toho, že pri pochybnostiach sa má za to, že išlo o oprávnenú držbu a že dobromyseľnosť
na strane F. N., že jej dom vlastnícky patrí /s poukazom na zámennú zmluvu/ je daná /s prihliadnutím na
okolnosť, že do smrti manžela B. N. všetky úradné veci vybavoval on, preto F. N. nemusela mať právne
vedomie ani priemerného človeka/, bolo by to pre vydržanie irelevantné, pretože dom č. XXX na I. ulici /

teraz K. č. XXX/ mala F. N. v držbe od roku 1962 najneskôr do roku 1976, kedy sa držby domu ujal jej
syn B. N., o čom budú nasvedčovať nižšie uvádzané skutočnosti. Počas tohto obdobia platný občiansky
zákonník účinný od 1. apríla 1964 inštitút vydržania až do roku 1983 nepoznal. Preto F. N. sa nemohla
stať vlastníčkou sporných nehnuteľností titulom vydržania.
O tom, že v čase výmeny domov sa vedelo, že tieto nepatria vlastnícky ich užívateľom nenasvedčuje

iba to, že V. Z. sa v zámennej zmluve zmienil, že byt /dom/ hodlá odkúpiť, ale aj následná realizácia
usporiadania si vlastníctva k domu a k pozemkom, ktoré V. Z. získal od F. N.. Z položky výkazu zmien
č. XX/XX katastrálne územie L. vyplýva, že dňa 23. apríla 1965 V. Z. s manželkou W. uzavreli s MNV
L. „Kúpnu zmluvu o rodinnom domčeku a dohodu o zriadení osobného práva užívania pozemku“ /čl.
XXX/. Na základe tejto zmluvy V. Z. s manželkou W. kúpil rodinný dom č. XXX stojaci na parcele č. XXX,

zapísaný vo vložke č. XXXX pre katastrálne územie L. od MNV L. sa kúpnu cenu 3 419,40 Kčs. Súčasne
v zmluve MNV L. zriadil pre V. Z. a jeho manželku W. právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX
o výmere 870 m2 na ktorom je dom postavený a ktorého súčasťou bol i dvor za sumu 696 Kčs. Zmluva
pre svoju účinnosť bola riadne registrovaná Štátnym notárstvom dňa2.X.1965 pod RI XXX II XXX/XX.

V.
V roku 1976 sa F. N. odsťahovala k svojej dcére do Z. okres E., kde dňa 13.05.1981 zomrela. V dome
č. XXX na I. ulici /teraz K. č. XXX/ v L. zostal bývať syn F. N. B. N., nar. XX.XX.XXXX spolu s manželkou
V., rodenou J., s ktorou uzavrel manželstvo dňa 20.7.1968. Dôkaz o tom, že predmetný rodinný dom
bol zo strany právnych predchodcov odporcov v 1. až 3. rade skutočne aj užívaný svedčí i to,

že v sobášnom liste je ako adresa B. N., nar. XX.XX.XXXX - otca odporcov v 1. až 3. rade uvádzaná:
„L. č.d. XXX“. Z výpovede odporcu v 2. rade vyplýva, že po odchode F. N. z domu v L., chcel ich otec
B. N., nar. XX.XX.XXXX usporiadať vlastníctvo k domu a pozemkom v rámci rodiny. Keďže B. N., nar.
XX.XX.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrel, súd pri zisťovaní následného skutkového stavu musel vychádzať
z iných dostupných listinných dôkazov.

Na základe pripojeného spisu sp. zn. N XXX/XX, Nz XX/XX súd zistil, že B. N., nar. XX.XX.XXXX podal
dňa 12.09.1998 žiadosť o vydržanie pozemku parc. č. XXX a XXX k.ú. L., K. XXX/XX. E. B. N. odôvodnil
tým, že je už dlhšie ako desať rokov nepretržite majiteľom pozemku a rodinného domu, konkrétne od
2.11.1976. V žiadosti je B. N. tvrdené, že dom aj s pozemkom, ktoré boli po II. svetovej vojne pridelené
jeho rodičom, tieto od rodičov o d k ú p i l. Z výpisu z listu vlastníctva č. X pre k.ú. L. vyplýva, že

v čase žiadosti o vydržanie bolo ako vlastník pozemkov /okrem rodinného domu s.č. XXX/ zapísané
K. mesto SR Bratislava. Po vyjadrení dvoch svedkov, ktorý potvrdili potrebnú dĺžku užívania pozemkov
pre ich vydržanie, vydala dňa 6.2.1997 notárka JUDr. Mária Sporková Osvedčenie vo forme Notárskej
zápisnice č. N XXX/XX, Nz XX/XX o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. L.:– parc. č. XXX - zast. plocha o výmere 390 m2 a
– parc. č. XXX - záhrady o výmere 474 m2
v y d r ž a n í m , podľa § 56 ods. 1 zák. 3231992 Zb.

VyššieuvedenéosvedčeniebolonáslednepodkladomprezápisvlastníckehoprávaB.N.-otcaodporcov
1/ až 3/ do príslušného katastra nehnuteľností, do LV č. XXX pre k.ú. L., avšak iba ohľadne pozemkov,
parc. č. XXX o výmere 390 m2 - zastavané plochy a parc. č. XXX o výmere 474 m2 - záhrady. Rodinný
doms.č.XXXstojacinapozemkuparc.č.XXX,takakotovyplývazvýpisuzLVč.XXX,boldouvedeného
listu vlastníctva zapísaní na základe právneho titulu „Žiadosť o zápis stavby zo dňa XX.XX.XXXX“.

Do spisu sp. zn. N XXX/XX, Nz XX/XX B. N. predložil aj šekové ústrižky:
- na sumu 15 000 Kčs zaplatenú MNV Bratislava - L. dňa 2.XI.1976 B. N., K. č.d. XXX s uvedením účelu
platby: „kúpa rodinného domu“,
- na sumu 2 379 Kčs zaplatenú MNV Bratislava - L. dňa 2.11.1976 B. N., K. č.d. XXX s uvedením účelu
platby: „kúpa rodinného domu“.
Tieto šekové ústrižky predložili v prejednávanom spore aj odporcovia majúc za to, že nimi preukázali, že

ku kúpe rodinného domu zo strany ich otca B. N., nar. XX.XX.XXXX skutočne došlo a že druhým šekom
platili kúpnu cenu za pozemky, hoci sa tam uvádza, že ide o rodinný dom. Podľa odporcov sa v tom čase
nerozlišovali pozemky od domov. Ohľadne týchto šekových ústrižkov v konaní vypovedala svedkyňa S.
M.. Tá uviedla, že od roku 1974 pracovala na národnom výbore v L. a uviedla, že písmo na šekových
ústrižkoch, ktoré šeky boli šekmi NV, je pravdepodobne písmom p. B., ktorá

mala na starosti na NV účtovníctvo a ktoré je v súčasnosti pre ťažké duševné ochorenie umiestnená v
ústave. Preto súd p. B. nevypočul ako svedkyňu. K jednotlivým platbám sa svedkyňa p. M. jednoznačne
vyjadriť nevedela. Uviedla zo svojej skúsenosti, že keď v roku 1968 kupovala dom, predpokladala, že s
ním kupuje aj pozemok - nerozlišovala to. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o zámene domov medzi
rodinou N. a Z. a potvrdila i to, že N. dom s priľahlými pozemkami na K. ul. užívali dlho a že každý ich bral

tak, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Svedkyňa predpokladala, že rodina N. si svoje vlastníctvo k
pozemkom vysporiadala, pretože riadne platili za ne dane.
Ohľadne užívania nehnuteľností rodinou N. bol vypočutí svedkovia F. O. a G. N..
Svedok F. O. uviedol, že rodinu N., vrátane starých rodičov odporcov 1/ až 3/ poznal. Potvrdil, že B.
N. s manželkou F. - starí rodičia odporcov 1/ až 3/ sa presídlili do L. a nasťahovali sa domu na K.

ulici, ktorá je v súčasnosti premenovaná na ulicu Z.. Svedok potvrdil i to, že po smrti B. N. zostala v
dome bývať jeho manželka F. s deťmi ako i to, že niekedy v rokoch XXXX - XXXX dom, v ktorom F.
N. bývala, tento vymenila za dom rodiny Z., ktorý sa nachádzal na K. ulici v L.. Svedok uviedol, že
všetci, ktorí sa prisťahovali do L., si neskôr domy, ktoré im boli pridelené do užívania, odkúpili od NV.
Potvrdil, že v prípade jeho rodiny, pridelený dom si odkúpili od štátu cca po 10 rokoch. Svedok uviedol

i to, že otec odporcov 1/ až 3/ B. N., si dom na K. ulici tiež odkúpil od MNV. Ohľadne rodiny Z. svedok
predpokladal, že keďže tí boli presídlencami z Maďarska, predpokladal, že dom na K. ulici užívali titulom
prídelu. Ďalej svedok uviedol, že od roku 1980 bol vo funkcii predsedu národného výboru, a to počas
dvoch volebných období a že v roku 1961 si kúpil rodinný dom za 13 000 Kčs, vrátane záhrady. Svedok
potvrdil i to, že uhradené sumy za rodinný dom, na šekových ústrižkoch, neboli cenami za prídel, pretože

ten sa platil ONV a šeky boli vystavené MNV. Svedok F. O. uviedol i to, že s rodinou N. obec nemala
nikdy problémy, že ich v obci nikdy neevidovali ako neplatičov, napr. daní a iných poplatkov a že raz za
rok boli na MN vykonávané hĺbkové kontroly z finančného odboru ohľadne správy majetku, pri ktorých
nebolo nikdy namietané, že by dom a priľahlé pozemky na K. ulici v L. neboli vysporiadané, že by si či
už štát alebo obec L. uplatňovali k týmto nehnuteľnostiam užívaných rodinou N. nejaké práva. Svedok

uviedol, že starostu obce robil do roku 1992, pričom si nespomínal, že by za jeho pôsobnosti (1980
- 1992) nehnuteľnosti na K. ulici v L. boli niekedy evidované ako majetok štátu v správe MNV. Tieto
nehnuteľnosti považoval každý za vysporiadané a za vlastníctvo rodiny krčmárových. Svedok opísal
ako sa v čase jeho pôsobnosti predsedu NV kupovali nehnuteľnosti. Malo to byť tak, že záujemca
iba požiadal o kúpu domu, prišla stavebná komisia, dom ohodnotila, vystavil sa pre záujemcu šek,

ktorý ak bol zaplatený, považovalo sa všetko za doriešené. Svedok tvrdil, že písomné kúpne zmluvy
sa nevyhotovovali a vlastníci s individuálne vybavovali zápisy na geodézii, pravdepodobne na základe
uhradenej kúpnej ceny.
Svedok G. N., obyvateľ obce L. potvrdil, že rodinu N. poznal. Potvrdil, že jeho rodičia sa tiež prisťahovali
do L., kde im bol pridelený rodinný dom. Ten neskôr vymenili s iným domom a neskôr otec svedka dom

odkúpil od NV. Svedok tiež potvrdil výmenu domov medzi rodinami N. a Z. a uviedol, že dom, ktorý
rodina N. získala výmenou od rodiny Z. na K. ulici si neskôr B. N. - otec odporcov 1/ až 3/ kúpil od NV,
pretože chcel k nemu pristavovať. Svedok uviedol, že keď sa kupovali domy, kupovali sa s domami ajpriľahlé záhrady. Svedok potvrdil i to, že domy sa kupovali bez písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy, že
záujemca zaplatil iba šek a zaplatením kúpnej ceny považoval nehnuteľnosť za svoje vlastníctvo.

VI.
Za rozhodujúce dôkazy súd považuje listinné dôkazy predložené odporcami, ktorými sa odporcovia
snažili preukázať, že kúpna zmluva na kúpu nielen rodinného domu, ale aj na kúpu priľahlých - sporných
- pozemkov bola vyhotovená, rovnako aj bola vyhotovená aj dohoda o zriadení práva osobného užívania
pozemkov /čl. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/.

Z listu ObNV Bratislava IV, finančného odboru zo dňa X.X.XXXX, č. XXXX-XXX/XX/Fin-maj
adresovanéhoMNVBratislava-L.kčísluXX/XXXXvyplýva,žerodinaN.požiadalaoodpredajrodinného
domu zo štátneho vlastníctva a že schvaľovacie konanie bude môcť prebehnúť až po odstránení
niektorých nedostatkov. Týmito nedostatkami vo vypracovanej kúpnej zmluve boli:
- v predmete zmluvy chýba uvedenie výmery jednotlivých pozemkov,
- je chybne spočítaná suma v ods. 1,

- je chybne spočítaná výmera pozemkov,
- v zmluve je potrebné uviesť úhrnnú kúpnu cenu odpredávanej nehnuteľnosti, t.j. pozemku a na ňom
stojaceho rodinného domu a porastov.
Súčasnebolovlistevytýkané,žechýbažiadosťzáujemcov-originál,čestnévyhlásenieobochmanželov,
že nemajú inú nehnuteľnosť na tento účel ani v užívaní ani vo vlastníctve a že nebola splnená nejaká

podmienka /výpis z uznesenia rady MNV L./, ktorá bola uložená už pri minulom preskúmavaní návrhu
- list tunajšieho finančného odboru zo dňa 16.12.1974 a že až po odstránení uvedených nedostatkov
bude žiadosť na odpredaj domu zaslaná na schválenie FO NVB.
Z listu zo dňa 23.2.1978 MNV Rusovce č. XXX/XXXX adresovanému ObNV Bratislava IV, finančnému
odboru vyplýva, že ide o žiadosť MNV Bratislava - L. o vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku parc. č.

XXXX/X a XXXX/X kat. úz. L. o výmere spolu 851 m2 pre B. N., nar. XX.XX.XXXX a manž. V. N., rod. J.,
obaja bytom L., K. č. XXX. V liste, resp. žiadosti sa konštatuje, že uvedené pozemky sú vo vlastníctve Čs.
štátuvspráveMNVL.,žeRadaMNVBratislava-L. návrhnaprideleniepozemkovprejednalaaschválila
uznesením č. XX/XXXX R. a že po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení pozemkov MNV L. prevedie
kúpnou zmluvou rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/X menovaným do osobného vlastníctva.

Dňa 15.júna 1979 MNV Bratislava - L. adresovala B. N. a jeho manželke V. list č. XXX/XXXX Výst.,
v ktorom sa uvádza, že Komisia pre výstavbu a hospodárenie s bytmi pri MNV v Bratislave - L. po
prejednaní ich žiadosti zo dňa 1. júna 1979 rozhodla, že nemá námietky proti oprave omietky a výmene
okenných krídel na ich rodinnom dome na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. L..
Dňa 4.6.1982 B. N. adresoval predsedovi MNV v L. žiadosť o prejednanie prístavby k pôvodnému

rodinnému domu smerom dozadu do dvora, v ktorej B. N. uvádza, že má ísť o rodinný dom na parc.
č. XXXX/X a XXXX/X, ktorého je vlastníkom. Dňa 26. júla 1982 MNV Bratislava - L. pod č. XXX/XXXX
adresovala B. N. a manž. V. list, v ktorom sa uvádza, že Komisia pre výstavbu a hospodárenie s bytmi
prejednala ich žiadosť o povolenie prístavby k rodinnému domu na pozemku č. XXXX/X a XXXX/X k.ú.
L. a s kladným doporučením na vybavenie ju odstupuje príslušnému orgánu OVaÚP ObNV IV.

Odporcovia predložili i šekový ústrižok č. 00210 zo dňa 14.12.1986 ohľadne zaplatenia dane za rok 1986
vo výške 69,-Kčs Miestnemu národnému výboru Bratislava - L..

VII.
V. N., matka odporcov 1/ až 3/ zomrela dňa XX.XX.XXXX a B. N., otec odporcov 1/ až 3/ zomrel

dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené osvedčenie o vydržaní sporných pozemkov a žiadosti
o zápis stavby, tieto boli ako dedičstvo prejednané až v dedičskom konaní po poručiteľovi B. N. na
Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. D XXX/XX, X. XX/XX. Súdny komisár v dedičskej veci po
poručiteľovi B. N. vydal dňa 30.1.2000 Osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého, sporné pozemky,
parc. č. XXX - zast. plocha o výmere 390 m2 a parc. č. XXX - záhrady o výmere 474 m2, zapísané

na LV č. XXX, vrátane rodinného domu, s.č. XXX, nadobudli deti poručiteľa, odporcovia 1/, 2/ a 3/.
Dňa 24.11.2003 uzatvorili odporcovia 1/ až 3/ s odporcami 4/ a 5/ Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod sporných pozemkov parc. č. XXX a XXX, vrátane rodinného domu s.č. XXX stojaceho na
pozemku parc. č. XXX do vlastníctva kupujúcich - odporcov 4/ a 5/. Vecnoprávne účinky nadobudla
zmluva jej vkladom do príslušného katastra dňa 26.01.2004 pod číslom V XXXX/XX.

Na základe geometrického plánu č. XX/XXXX boli pozemky parc. č. XXX a XXX zapísané na LV č. XXX
preparcelované a v súčasnosti sú na LV v prospech vlastníkov - odporcov 4/ a 5/ vedené nasledovne:
- parc. č. XXX/X o výmere 211 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXX/X o výmere 179 m2 - zastavané plochy a nádvoria,- parc. č. XXX/X o výmere 399 m2 - záhrady,
- parc. č. XXX/X o výmere 75 m2 - zastavané plochy a nádvoria

VIII.
Zo zaslanej informácie Správa katastra pre Hl. mesto Bratislavu zo dňa 29.03.2005 vyplýva nasledovný
v ý v o j :

1. Na list vlastníctva LV č. 1 k. ú. L., vlastník: Čs. štát - MNV L., prešli predmetné nehnuteľnosti /parcely/

z pkn vložky č. XXX pod B. XXX/XX. Parcely registra C -KN č. XXX a XXX k.ú. L. sú identické s parcelou
č. XXXX/X vedenou v pkn vložke č. XXX k.ú. L.. Predchádzajúci vývoj vlastníctva pozemkovoknižnej
parcely č. XXXX/X v pozemkovej knihe bol nasledovný:
- pozemkovoknižná parcela č. XXXX/X prešla 19.1.1933 z pkn vložky č. XXX do pkn vložky č. XXX -
obe k.ú. L.,
- dňa 15.5.1933 prešla parcela č. XXXX/X z pkn vložky č. XXX späť do pkn vložky č. XXX, odtiaľ sa

dostala do LV č. 1 k.ú. L..
2. Z LV č. 1 k.ú. L. prešlo vlastníctvo titulom osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním
na LV č. XXX, vlastník B. N.,
3. LV č. XXX k.ú. L. prešlo vlastníctvo titulom osvedčenia o dedičstve na vlastníkov - odporcov 1/ až 3/,
4. Na LV č. XXX titulom kúpy (V-XXXX/XX) bolo zapísané vlastníctvo na vlastníkov - odporcov 4/ a 5/.

Nazákladeobjednávkyodporcuv4.radevyhotoviliŽelezniceSlovenskejrepubliky,strediskoželezničnej
geodézie v Bratislave, po prešetrení na Správe katastra, identifikáciu pozemkov v katastrálnom území
L., parc. č. XXX, XXX vedených v C-KN - vývoj uvedených pozemkov a postupnú chronológiu zápisu
vlastníckych. Z predloženej identifikácie mal súd za preukázané, že:

„Pozemnoknižné parcely číslo XXXX,XXXX,XXXX,XXXX... v katastrálnom území L. sa Geometrickým
plánom XX.XXX/X/II.XXXX rozdelili a z nich novovytvorené nehnuteľnosti sa 19.01.1933 č.d. XXX
zapísali pod B5 do pozemnoknižnej vložky číslo XXX. Pod týmto bodom sa nachádzajú aj nehnuteľnosti
parcely č. XXXX/X a XXXX/X a súčasne ich prechod na nové pozemnoknižné vložky:
- PK parcela č. XXXX/X - PK vl. č. XXX u nej prechod do PK vl. č. XXX z nej dňa 26.02.1947 do PK vl.

č. XXXX z nej dňa 07.09.1960, č.d. XXXX do PK vl. č. XXXX
- PK parcela č. XXXX/X - PK vl. č. XXX z nej prechod do PK vl. č. XXX z nej dňa 15.05.1933 naspäť
do PK vl. č. XXX.
V položkách výkazu zmien z roku 1980 pod číslom XXX/XX sa nachádza parcela č. XXXX/X
si súpisným číslom domu XXX, užívateľ F. N., rod. K., ulica K. XXX.

V roku 1981 v súpise parciel pred Technicko hospodárskym mapovaním (ďalej len „THP“) a aj na
meračskom náčrte z toho istého roku sú vyznačené parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X, kde je parcela č.
XXXX/X zapísaná položkou č. XXX/XX ako zastavaná plocha, dom so súpisným číslom XXX.
V elaboráte nového mapovania THM v katastrálnom území Rusovce sa nachádza listina s podpisom p.
N. na základe miestneho šetrenia.

V roku 1983, po ukončení nového mapovania THM boli tieto parcely č. XXXX/X a XXXX/X prečíslované
na nové parcelné čísla XXX a XXX, kde v listine zo zápisu parciel po THM je parcela č. XXX - zastavaná
plocha so súpisným číslom XXX a parcela č. XXX- záhrada.
V roku 1984 číslom položky XXX/XX sa parcely C-KN číslo XXX a XXX zapísali na list vlastníctva LV č. 1.
V roku 1997 číslom položky XX/XX parcely C-KN XXX - zastavaná plocha, dom, so súpisným číslom

XX, ulica K., L. a parcela C-KN číslo XXX - záhrada sa zapísali na list vlastníctva LV č. XXX.“
P r á v n y s t a v :

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) č. 141/1950 Zb. upustil zásadu, že k účinnosti zmluvy o prevode
nehnuteľnosti je treba jej vklad do pozemkových kníh (intabulácia); podľa § 111 ods. 1 tohto zákona sa

vlastníctvo veci jednotlivo určeným prevádza už samotnou zmluvou, ak nevyplýva nič iného z osobitných
predpisov. Zvláštnym predpisom bol v prípade prevodu pozemkov zákon č. 65/1951 Zb., o prevode
nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Stanovil, že k prevodu nehnuteľnosti
a k prenájmu poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je treba privoleniu ONV (§ 1 ods. 1). Až udelením
takéhoto súhlasu sa inak platne uzavretá zmluva stala účinnou. Neskôr bolo k platnosti zmluvy o

prevode nehnuteľností treba poplatkovej registrácie štátnym notárstvom (§ 18 ods. 1 zák. č. 26/1957 Zb.
o notárskych poplatkoch), s výnimkou zmluvy o prevode majetku, ktorý prechádzal do „socialistického
vlastníctva“. Zmluvy o prevode takéhoto majetku boli naďalej platné aj bez poplatkovej registrácie a k ichúčinnosti nebolo potrebné žiadnych ďalších náležitostí. Tento princíp platil aj za platnosti OZ č. 40/1964
Zb., a to až do novely č. 509/1991 Zb..

Dňa 1. apríla 1964 nadobudol účinnosť OZ č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil zákon č. 65/1951
Zb. (§ 509 bod 8). Podľa § 134 ods. 2 OZ (vtedy platnom znení) bolo k zmluve o prevode nehnuteľností
potrebná jej registrácia ŠN. Vlastníctvo potom prechádzalo registráciou príslušnej zmluvy, pokiaľ nešlo
o prevod do tzv. socialistického vlastníctva. Súhlas ONV s prevodom nehnuteľností potom vyžadoval
§ 490 ods. 2 OZ, podľa ktorého nezastavané stavebné pozemky mohli občania previesť len na štát

alebo na socialistickú organizáciu k tomu zvláštnym predpisom oprávnenú. Naďalej nebol súhlas ONV
vyžadovaný k zmluve o prevode nehnuteľnosti - v tej dobe už zastavaného staveného pozemku.

Ak bola v dobe od 1.1.1951, kedy nadobudol účinnosť OZ z roku 1950 do 31.12.1991, kedy nadobudla
účinnosť novela č. 509/1991 Zb., zmluva o prevode nehnuteľností do tzv. socialistického vlastníctva (t.j.
dovlastníctvaštátneho,družstevnéhoalebodovlastníctvaspoločenskejorganizácie)účinnáokamžikom

uzavretia zmluvy, resp. okamžikom účastníkmi dohodnutým, nadobúdal subjekt tzv. socialistického
vlastníctva na základe takejto zmluvy vlastníctvo, bez toho aby k tomu bolo treba akýchkoľvek
náležitostí /napr. zápis do evidencie nehnuteľností/. Nadobudnutie vlastníctva na základe takejto zmluvy
bolo objektívnou skutočnosťou, ktorú v prípade, že sa pôvodná zmluva nezachovala, preukázať i
nepriamymi dôkazmi.

V y d r ž a n i e podľa stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. účinného od 1.1.1951 (§ 116).
Podmienkami vydržania boli:
1. držba /nestačila detencia/,
2. oprávnenosť držby,

3. spôsobilý predmet vydržania /vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k nescudziteľným
veciam, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Vydržať však nemohli socialistické vlastníctvo
ani štát či ľudové družstvá voči iným socialistickým vlastníkom. Naproti tomu u veciach patriacich do
osobného či súkromného vlastníctva sa vydržanie oprávneným držiteľom pripúšťalo, pričom ak bol
oprávnený držiteľ socialistickým vlastníkom, stali sa veci premetom socialistického vlastníctva/,

4. vydržacia 10 ročná lehota.
Oprávnený držiteľ sa mohol v priebehu doby stať držiteľom neoprávneným, a to v okamžiku, kedy so
zreteľom ku všetkým okolnostiam prestal byť v dobrej viere, že mu vec patrí. Ak vznikla pochybnosť,
či držiteľ je oprávnený či neoprávnený, platila vyvrátiteľná právna domnienka, že držby je oprávnená
(§ 145 ods. 2 OZ).

Ohľadne vlastníctva tento zákon upravoval i to, že v pochybnostiach sa predpokladalo, že vec, ktorá nie
je osobným majetkom, je v socialistickom vlastníctve, a ak je pochybné, či je jej vlastníkom štát alebo
ľudové družstvo, predpokladá sa, že vlastníkom je štát (§ 153) a súčasne i to, že vlastníkom stavby
môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku (§ 155).
V y d r ž a n i e podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“)

v znení účinnom v období od 1.4.1964 do 31.3.1982

Občiansky zákonníka nepoznal ako samostatnú právnu inštitúciu držby, a preto nepoznal ani vydržanie,
ktoré bolo založené práve na oprávnenej držbe. V uvedenom zákone došlo k definovaniu inštitútu

osobného užívania pozemku, ktorý umožňoval, aby si občania mohli na pozemkoch vystavať rodinný
dom, chatu, garáž, prípadne zriadiť záhradku. Právo osobného užívania bolo koncipované ako právo
trvalej povahy, časovo neobmedzené a prechádzajúce na dedičov. Bolo možné ho zriadiť iba k
pozemkom v socialistickom spoločnom vlastníctve, a to buď v štátnom vlastníctve či družstevnom alebo
vo vlastníctve spoločenských a iných socialistických organizácii.

v znení účinnom v období od 1.4.1982 do 31.12.1991

Novela č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1982 opätovne zaviedla inštitút vydržania. Podľa § 135a OZ,
vlastníkom veci, ktorá mohla byť predmetom osobného vlastníctva, sa stal občan, ktorý mal nepretržite

v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec po dobu troch rokov a nehnuteľnú vec po dobu desiatich rokov.
Ak išlo o pozemok alebo jeho časť, ktorý mal občan nepretržite v držbe po dobu 10 rokov a k nemu
by inak mohlo byť zriadené právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobudol vlastníctvo k pozemku
alebo jeho časti štát. Občan nadobudol právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívanípozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Týmto spôsobom sa však nedalo nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov. Rovnako sa nedalo nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom

vlastníctve, alebo ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Vydržaním veci jedným z manželov nadobudli vlastníctvo spravidla obaja manželia v zmysle § 143 a
nasl. OZ.
Po celú vydržaciu dobu musel mať vydržiteľ vec v držbe nepretržite a musela byť naplnená požiadavka
dobrej viery, že mu vec patrí, a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

Ustanovenie § 507a ods. 3 /prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1.4.1983/ stanovilo,
že do doby uvedenej v ustanovení § 135a sa započíta aj doba, po ktorú občan alebo jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe pred 1. aprílom 1983. Táto doba však neskončila skôr, než
uplynutím jedného roku od tohto dňa. Prvé vydržanie mohol nastať až k 1. aprílu 1984.

Pozemky predstavovali samostatnú kapitolu upravenú v ust. § 135a ods. 1 OZ. Zásadne sa totiž

nepripúšťalo vydržanie súkromného vlastníctva veci a pozemky znamenali výnimku potiaľ, pokiaľ išlo
o pozemky úzko spojené s osobným vlastníctvom stavieb, ktoré slúžili výhradne osobnej potrebe
občana a jeho rodiny. Právna úprava vydržania pri pozemkoch vzala za základ inštitút osobného
užívania pozemku, ktorý bol kompromisnou konštrukciou rešpektujúcou ideologický základ vlastníctva
potenciálneho výrobného prostriedku občanom a potrebu občana nejakým právne záväzným spôsobom

ošetriť užívanie pozemkov, ktoré boli bezprostredne spojené s jeho osobným vlastníctvom k stavbám
na nich stojacich.
Objektom vydržania bol preto vydržateľný pozemok či jeho časť, t.j. iba taký pozemok, ktorý mohol
byť predmetom zriadenia práva osobného užívania pozemku podľa § 199 ods. 1 OZ. Prakticky
táto požiadavka znamenala, že muselo ísť o pozemok, ktorý síce nebol v priebehu vydržacej doby v

socialistickom spoločnom vlastníctve, ale ktorý po vydržaní do vlastníctva štátu bol spôsobilý stať sa
predmetom práva osobného užívania pozemku. Ďalej muselo ísť o pozemok, ktorý bol podľa územného
plánu alebo územného rozhodnutia určený k výstavbe rodinných domčekov, rekreačných chát alebo
garáži alebo k zriaďovaní záhradiek. Právo osobného užívania pozemku bolo možné zriadiť aj k
pozemkom, na ktorých už tieto stavby boli vystavané alebo záhradky zriadené (§ 198 ods. 1).

Následkom vydržania vlastníctva pozemku či jeho časti zo strany štátu bol vznik práva vydržiteľa na
zriadenie práva osobného užívania pozemku. Teda nie vznik priamo tohto práva, ale iba nároku na
uzavretie dohody s následnou registráciou podľa § 205 OZ. Právo osobného užívania pozemku teda
nevzniklo občanovi automaticky ale nárok musel byť z jeho strany uplatnený. V prípade vzniku nároku
na uzavretie dohody podľa § 135 ods. 2 OZ teda nebolo nevyhnutné vydávať rozhodnutie o pridelení

pozemku podľa § 205 ods. 1 OZ a nebolo prekážkou, pokiaľ občan už mal jeden pozemok tohto druhu
v osobnom užívaní.
Podľa vyhlášky č. 86/1977 Zb. boli dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov uzatvárané
občanom s príslušným ONV, ako dočasným správcom pozemkov nadobudnutých do vlastníctva štátu.
Dohody ku svojej platnosti vyžadovali registráciu štátnym notárstvom. V prípade, ak čo i len jeden

z manželov uzavrel dohodu o osobnom užívaní, v zmysle ust. § 214 OZ vzniklo práva spoločného
užívania pozemku. Právo osobného užívania pozemku nebolo možné zmluvne prevádzať. Prechod
práva užívania zastavaného pozemku pri prevode stavby upravovalo ustanovenie § 218 (§ 202). S
prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádzalo na nadobúdateľa stavby i právo
osobného užívania pozemku. Nový vlastník stavby bol povinný vyporiadať sa s predchádzajúcim

užívateľom pozemku; dohoda o vyporiadaní bola súčasťou zmluvy o prevode stavby (§ 218 ods. 1, 2).
Pri vydržaní pozemku, pokiaľ došlo k dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku, zapísalo sa
toto právo do evidencie nehnuteľností na základe zmluvy registrovanej štátnym notárstvom. Účinnosť
dohody nastala až dňom právoplatnosti rozhodnutia o registrácii.

v znení účinnom v období od 1.1.1992

Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ: „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu

byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby“.Právo osobného užívania pozemkov doterajších užívateľov sa transformovalo zákonom č. 509/1991 Zb.
na vlastnícke právo k pozemkom (§ 872 ods. 1 OZ). K zmene užívacieho práva na vlastnícke došlo
priamo zo zákona k 1.1.1992.

Z á v e r :

Na základe zisteného skutkového stavu v spojitosti so stavom právnym súd dospel k záveru, že právna
predchodkyňa odporcov 1, 2, 3, F. N., rod. K., ktorá začala rodinný dom a sporné pozemky, užívať

v roku 1962 na základe „Výmeny bytov“ uzavretej dňa 17.X.1962 s pôvodným užívateľom V. Z., tieto
pozemky nemohla nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom zámennej zmluvy, pretože V. Z. nebol ich
vlastníkom, o čom F. N., vzhľadom na obsah dohody s označením „Výmena bytov“, musela vedieť,
a to najmä z dôvodu, že tak ako V. Z. tak i ona vymieňala domy iba ako bytové jednotky. Navyše,
priľahlé pozemky súčasťou dohody „Zámeny bytov“ neboli. F. N. nemohla byť teda v dobrej viere, že jej
zamenenýrodinnýdomapriľahlépozemkyvlastníckypatria.Napriektomu,ževdobeprídelovpozemkov

po roku 1945 a po zrušení povinnosti intabulácie po roku 1950, kedy v dôsledku spoločenskej situácie
požívalo vlastnícke právo minimálnu ochranu a význam podľa ustálenej súdnej praxe nebolo možné
vylúčiť ospravedlniteľnosť právneho omylu a v dôsledku toho i vznik oprávnenej držby, táto skutočnosť
v prípade F. N. bola irelevantná, a to už z vyššie spomínaného dôvodu, že v čase držby sporných
nehnuteľností F. N., t.j. od roku 1962 do roku 1976 vtedy platný občiansky zákonník inštitút vydržania

nepoznal. Preto ak sa syn F. N. B. N. chopil držby sporných nehnuteľnosti v roku 1976 v domnení, že
ich od svojej matky kúpil /hoci v konaní nebolo preukázané, že kúpnu cenu vyplatil rodičom, resp. svojej
matke F. N./, tak ako to sám uviedol v žiadosti o vydržanie pozemkov, táto jeho dobrá viera trvala iba
max. do roku 1978. Z predložených listín vyplýva, že B. N. zistil, že sporné nehnuteľnosti neboli vo
vlastníctve jeho rodičov najneskôr v roku 1977 (vid bod VI. - list ObNV Bratislava IV, finančného odboru

zo dňa 3.5.1977, č. XXXX-XXX/XX/Fin-maj a list zo dňa 23.2.1978 MNV L. č. XXX/XXXX), kedy žiadal
národný výbor o kúpu rodinného domu a v roku 1978 o zriadenie práva osobného užívania k priľahlým
- sporným pozemkom. Z predložených listín zo strany odporcov vyplýva iba to, že otec odporcov v
1. až 3. rade mal záujem o kúpu rodinného domu a o zriadenie práva osobného užívania k sporným
parcelám, nevyplýva z nich však, že k uzatvoreniu takýchto dohôd v skutočnosti aj došlo, pričom jediným

problémom by malo byť iba preukázať ich existenciu /v písomnej forme/. V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie NS ČR, sp. zn. XXCdo XXX/XXXX/, z obsahu ktorého vyplýva, že dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo
práva, ktoré je predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ
sa niekto chopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku

všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že
takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera
o takúto zmluvu, nemôže viesť k vydržaniu.
To, že ohľadne rodinného domu nebola uzatvorená platná kúpna zmluva /v písomnej forme/, o čom teda
B. N., právny predchodca odporcov v 1. až 3. rade musel vedieť, nasvedčuje i to, že rodinný dom bol do

príslušného katastra nehnuteľností zapísaní na základe „Žiadosti o zápis stavby“ zo dňa 13.01.1998 /
teda nie na základe kúpnej zmluvy alebo na základe vydržania/.
Čo sa týka priľahlých pozemkov, vrátane pozemku, na ktorom je dom postavený s prihliadnutím na
výnimku, že išlo o pozemok úzko spojené s osobným vlastníctvom stavby, tento pozemok mohol byť
objektom vydržania, iba v prípade, že v priebehu vydržacej doby nebol v socialistickom spoločnom

vlastníctve. Ak by išlo o pozemok, ktorý by mohol byť predmetom zriadenia práva osobného užívania
pozemku podľa v tom čase platného ust. § 199 ods. 1 OZ a tento nebol v socialistickom spoločnom
vlastníctve, mohol sa vydržať iba do vlastníctva štátu. Občanovi, ktorý ho v prospech štátu vydržal, by
vzniklo právo na uzatvorenie Dohody o zriadení práva osobného užívania. Tohto práva by sa však musel
občan dovolať žiadosťou o uzatvorenie takejto Dohody, ktorá k svojej platnosti vyžadovala písomnú

formu a registráciu štátnym notárstvom.
Z predložených listín však vyplýva, že sporné pozemky /vrátane pozemku na ktorom je stavba
postavená/ boli v socialistickom spoločnom vlastníctve, o čom otec odporcov v 1. až 3. rade vedel, a
preto ich vydržať do osobného vlastníctva nebolo možné.

Podľa § 872 ods. 5 OZ v znení tzv. veľkej novely č. 509/1991 Zb. účinnej od 1. januára
1992: „Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o
osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii
právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvyk pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený
neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.)“.

Podľa § 872 ods. 6 OZ: „Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona“.

Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.1991 vzniklo právo osobného užívania na základe dvoch
právnych skutočností; rozhodnutia o pridelení pozemku a dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemku, ku ktorej bola nevyhnutná registrácia štátnym notárstvom (právo osobného užívania vzniklo
až registráciou dohody).

Na to, aby B. N. - otec odporcov v 1. až 3. rade sa stal vlastníkom sporných pozemkov, čo sa v danom

prípade mohlo stať iba transformáciou práva osobného užívania pozemkov na vlastnícke právo podľa
ust. § 872 ods. 1 v spojitosti s ods. 5 zákona č. 509/1991 Zb., alebo na základe vydržania
vlastníckeho práva k pozemku /§ 872 ods. 6/, muselo mu pred účinnosťou tohto zákona vzniknúť aspoň
právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku. Ako už bolo zdôvodnené vyššie,
toto právo by B. N. vzniklo iba za predpokladu, že:

1. bolo vydané rozhodnutie okresného národného výboru, že sa pozemky prideľujú do osobného
užívania občana, čo však v danom prípade vydanie takéhoto rozhodnutia v konaní preukázané nebolo, a
vydanie takéhoto rozhodnutia nevyplýva ani z korešpondencie citovanej v bode VI. odôvodnenia, alebo
že
2. došlo k vydržaniu práva osobného užívania pozemku pod stavbou /za splnenia zákonných podmienok

pre vydržanie/, ktorý nebol v socialistickom spoločnom vlastníctve, a to v prospech štátu /v takomto
prípade sa už predchádzajúce rozhodnutie ONV nevyžadovalo/.

Keďže v danom prípade nešlo ani o jeden z takýchto dvoch prípadov, nevznikol B. N. právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemku a následne právo osobného užívania pozemkov, a to sa potom

nemohlo pretransformovať na právo vlastnícke a toto právo nemohlo byť ani predmetom vydržania.
Navyše, keby u B. N. išlo o druhý prípad, t.j., že za vyššie uvedených podmienok mu pred účinnosťou
zákona č. 509/1991 Zb., t.j. pre 1. januárom 1992 právo na uzavretie dohody o
osobnom užívaní pozemku vzniklo /pozemok pod stavbou nebol v socialistickom spoločnom vlastníctva
a pozemok bol spôsobilý byť objektom vydržania/, vzniklo mu účinnosťou tohto zákona iba právo na

uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku a ak toto právo nebolo uplatnené v zákonnej lehote, tak zaniklo.

„Kto v dobrej viere, hoci neplatne, nadobudol právo osobného užívania, stal sa jeho oprávneným
držiteľom a mal rovnaké práva ako subjekt tohto užívania (§ 130 ods. 2 OZ). Preto sa právo držby
transformovalo na právo vlastnícke rovnako, ako by šlo o platne vzniknuté právo osobného užívania“.

(J. Spáčil; Ochrana vlastníctví a držby v občanském zákoníku, 2., doplněné vydání)
Uvedenú vetu však súd nemohol aplikovať na prípad B. N., pretože ten právo osobného užívania
nenadobudol vôbec a pretože ten, vzhľadom na všetky objektívne okolnosti, nemohol byť ani v dobrej
viere, že toto právo nadobudol. O tom svedčí i samotné vyjadrenie B. N. - otca odporcov v 1. až 3. rade
v konaní pred notárom o vydržanie vlastníckeho práva, kde B. N. sa ani len nezmienil o tom, že mal

právo osobného užívania nadobudnúť, prípadne, že mal uzavretú dohodu o zriadení práva osobného
užívania s tým, že ju iba nevie preukázať.

Ak odporcovia tvrdili, že k uzavretiu Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku došlo ale
nevedia ju iba súdu predložiť, pretože ňou nedisponujú, pričom jej existenciu predpokladajú iba na

základe korešpondencie citovanej v bode VI. odôvodnenia rozsudku, tak súd konštatuje, že z citovanej
korešpondencie vôbec nemožno vyvodiť záver, že k uzavretiu dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku skutočne aj došlo. Uvedená korešpondencia preukazuje iba to, že o zriadenie práva
osobného užívania pozemkov bolo požiadané, nepreukazuje však aj platné uzavretie Dohody. Na
platnosť tejto dohody sa vyžadovala nielen jej písomná forma ale aj jej registrácia štátnym notárstvom.

Keďže sa v danom prípade nejedná o vydržanie /na rozdiel od predchádzajúceho odseku/, na to, aby
odporcovia preukázali transformáciu práva osobného užívania pozemku na vlastnícke právo, museli by
súdu predložiť platnú Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku.V prípade zmluvných prevodov /a týka sa to i dedenia/ sa uplatňuje jednoznačná zásada nemo plus iuris
ad alium transfere potes, quam opse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám).
Preto, ak B. N. sa nestal vlastníkom sporných nehnuteľností /netýka sa to rodinného domu/, tieto nemohli

odporcovia v 1. až 3. rade nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom dedenia a tieto nemohli odporcovia
v 4. a 5. rade nadobudnúť platne do svojho vlastníctva titulom kúpy od odporcov v 1. až 3. rade.

K a k t í v n e j l e g i t i m á c i i a n a l i e h a v é m u p r á v n e m u z á u j m u :

S platnosťou od 15.04.1991 prijala Slovenská národná rada zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
ktorého účelom bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva
obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom (§ 1). V prípade, ak zákon vo
svojej druhej až štvrtej svojej časti neobsahuje osobitnú úpravu pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu a pre mesto Košice, pod pojmom obec sa rozumie, podľa tohto zákona, aj hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice (§ 1 ods. 4).

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona: „Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti osobitného predpisu (zák. SNR č. 369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorých sa nachádzajú“.

Podľa § 2 ods. 7 cit. zákona: „Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom
účinnosti tohto zákona“.

V kontexte prakticky identickej hmotno-právnej úpravy prechodu vecí z majetku štátu do majetku obcí

uviedol ÚS ČR vo svojom náleze zo dňa 29.11.1996, sp. zn. IV. ÚS 185/96, nasledovné:

„Pre prechod niektorých vecí z majetku ČR do vlastníctva obcí podľa zákona č. 172/1991 Zb.
musia byť splnené kumulatívne tri podmienky stanovené v § 1 ods. 1 - musí teda ísť o majetok, ktorý v
stanovenej dobe náležal ČR, k stanovenému dňu k nemu mal právo hospodárenia právny predchodca

obce a konečne, že s týmto majetkom tento predchodca tiež hospodáril“.
Pokiaľ ide o posúdenie výkladu § 1 ods. 1 zákona č. 172/1991 Zb. o prechode niektorých vecí z majetku
ČR do vlastníctva obcí, zastal ÚS ČR názor, že pre taký prechod musia byť splnené kumulatívne všetky
tri podmienky v tomto ustanovení určené:
– musí teda ísť o majetok, ktorý v stanovenej dobe patril ČR,

– k stanovenému dňu k nemu mal právo hospodárenia právny predchodca obce,
– s týmto majetkom tento predchodca tiež hospodáril /že právo hospodárenia bolo tiež realizované/.

V odôvodnení nálezu sa uvádza, že: pojem „právo hospodárenia“ je pojmom, ktorý bol v hospodárskom
zákonníku a vo vyhláške č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, použitý v obdobnom

význameakopôvodnýpojem„správa“.Pretoipojem„hospodárenie“,ktorýsíceniejeprávnedefinovaný,
je potrebné odvodiť z citovaných predpisov, kde sa organizáciám ukladá hospodáriť s národným
majetkom so starostlivosťou riadneho hospodára, nielen teda tento majetok evidovať, ale tiež starať sa o
jeho údržbu, chrániť ho a využívať. Pokiaľ organizácia majetok k plneniu úloh nepotrebovala a neužívala
ho, smerovala právnu úpravu k tomu, aby bol bez omeškania nariadený prevod práva hospodárenia,

pričom umožňovala tiež dočasné užívanie inou organizáciou alebo občanmi“.

Z obsahu súdneho spisu považuje súd za preukázané, že v prípade sporných pozemkov išlo o pozemky,
ktoré v stanovenej dobe patrili SR, že k stanovenému dňu právny predchodca obce, t.j. MNV v L. malo
k predmetnými nehnuteľnosťami právo hospodárenia. K tomu, aby však návrhu obce bolo vyhovené,

bolo potrebné preukázať tiež skutočnosť, že k rozhodnému dátumu obec s nehnuteľnosťami tiež
hospodárila, teda že s nimi zachádzala vo vyššie naznačenom zmysle. Toto dôkazné bremeno niesla
obec - navrhovateľ a súd dospel k záveru, že táto skutočnosť preukázaná nebola. Naopak, na základe
vykonaného dokazovania vyplynulo, že obec mala sporné nehnuteľnosti iba vo svojej evidencii, ale že
v skutočnosti s nimi nehospodárila spôsobom riadneho hospodára. O tom svedčí fakt, že so spornými

nehnuteľnosťami od roku 1962 hospodárili výlučne právny predchodcovia odporcov v 1. až 3. rade, ktorí
ich riadne užívali, zveľaďovali, platili za ne dane a poplatky a že obec si voči týmto nehnuteľnostiam
nikdy neuplatnila žiadne právo, najmä nie právo hospodárenia.Súd je preto toho názoru, že v prípade sporných pozemkov nedošlo k ich prechodu z majetku SR do
vlastníctva mesta podľa zákona č. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, čím teda na strane navrhovateľa nie je
daná aktívna legitimácia na určenie vlastníckeho práva a čím teda navrhovateľ, nakoľko ide o určovaciu

žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP, nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva. Súčasne navrhovateľ nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1. až 3. rade na strane jednej a odporcami v 4. a 5. rade na
strane druhej, pretože, okrem vyššie uvedeného, otázka platnosti právneho úkonu /nakoľko došlo k
následným prechodom a prevodom vlastníctva; vid ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam/, by sa v konaní o určenie
vlastníckeho práva riešila iba ako otázka predbežná. V prípade vyslovenia neplatnosti právneho úkonu
by sa v katastri zapísal iba stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že ako vlastníci by boli v
katastri vedení odporcovia v 1. až 3. rade, na čom navrhovateľ právny záujem nemôže mať.

Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam /navrhovateľ nepreukázal prechod sporných nehnuteľností z majetku štátu na majetok
obce - mesta, nakoľko k prechodu tohto majetku neboli splnené všetky zákonné predpoklady/ a z dôvodu
nepreukázania naliehavého záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, súd oba návrhy navrhovateľa
zamietol.

N á h r a d a t r o v k o n a n i a :

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1OSP.Podľatohtoustanoveniaprávonanáhradu
trov konania vzniklo odporcom, nakoľko tým, že súd oba návrhy navrhovateľa v celom rozsahu zamietol,
mali odporcovia vo veci plný procesný úspech.

Trovy odporcov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 47 046,-Sk /1
561,54 Eur/ a z trov právneho zastúpenia 5 osôb za 10 úkonov právnej služby:

Odmena za 1 úkon právnej pomoci: podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. /zníženie o 20 %; § 13
ods. 2/ z hodnoty veci /pozemkov/ v sume 734 184,-Sk = 24 370,44 Eur podľa znaleckého posudku

č. 270/2003: 1 613,60 Eur
- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 13.05.2004 a 27.04.2005
+ rež. paušál 5 x 4,98 Eur,
- rokovanie s klientmi 28.04.2005
+ rež. paušál 5 x 4,98 Eur,

- rokovanie s klientmi 26.05.2005
+ rež. paušál 5 x 4,98 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 19.04.2006
+ rež. paušál 5 x 5,44 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 01.06.2006

+ rež. paušál 5 x 5,44 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 20.05.2009
+ rež. paušál 5 x 6,95 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 18.09.2009
+ rež. paušál 5 x 6,95 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 13.11.2009
+ rež. paušál 5 x 6,95 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 05.03.2010
+ rež. paušál 5 x 6,95 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 14.04.2010

+ rež. paušál 5 x 6,95 Eur,

Náhradu trov konania, spolu vo výške 18 000,49 Eur, ktorú súd priznal odporcom, je povinný zaplatiť
procesne neúspešný účastník - navrhovateľ, a to právnej zástupkyni odporcov (§ 149 ods. 1 OSP), do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Bratislava V v 7 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.