Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221017
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221017.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: K. D., E., C..

Q. XX/X, zastúpenej Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 61, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a. s., Košice, Garbiarska 2, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom v Košiciach, ul. Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice, sp. zn. 3C/2203/2012 z 19.1.2012 a odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a.

Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina
41, sp.zn. 3C/2203/2012 zo dňa 19.1.2012 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 16.7.2013 doručila návrh, ktorým žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. 3C/2203/2012 zo dňa 19.1.2012 s návrhom na odklad
jeho vykonateľnosti, ktorý jej bol doručený 24.6.2013. Žalobkyňa namietala rozhodcovskú doložku,
ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy VPP, lebo ju považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku

a ako takú neplatnú, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky
došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, aj keď k tomu nemalo dôjsť, lebo rozhodcovská doložka
nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Rozhodcovskú doložku v
spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať len individuálne podľa § 53 ods. 1,2 OZ, čo v danom
prípade nebolo, lebo rozhodcovská doložka je súčasťou poistnej zmluvy. Opätovne v osobitnom
zmluvnom dojednaní č. 01/2007 je znova obsiahnutá rozhodcovská doložka na riešenie sporov pred
rozhodcom. Súdy v SR už svojou judikatúrou ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu žiadala o odklad vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď mal za to, že poistná zmluva, ktorej súčasťou boli aj
VPP uzatvorená 29.9.2008 obsahuje osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, v ktorom je jeho

súčasťou podľa bodu 2 aj rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne dojednaná, bola osobitne
výrazne oddelená od ostatného textu, a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá a čitateľná žalobkyni
ako spotrebiteľovi. Túto individuálnu zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku mohla žalobkyňa
odmietnuť podpísať bez toho, aby toto odmietnutie malo vplyv na zvyšok jej poistného vzťahu a pretonemožno považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú a neplatnú. Poistný vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným na základe žiadosti žalobkyne zanikol dňom 20.11.2009 a predmetom konania pred
rozhodcovským súdom nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške obstarávacích nákladov

rozpočítaných v uzavretej poistnej zmluve s dobou trvania poistenia 15 rokov vo výške 146,23 Eur v
súlade s čl. XVII bod 7a VPP. Žalovaný ďalej poukazoval, že žalobkyňa nevystupuje v tomto konaní
ako spotrebiteľ, ale bola v pozícii sprostredkovateľa aj klienta, lebo sama so sebou uzatvorila túto
poistnúzmluvu,pričompoisťovaniebolopredmetomjejpodnikateľskejčinnosti.Žalobkyňanepreukázala
vymedzenie hranice fyzickej osoby na jednej strane a odborníka aj profesionála na strane druhej,

nemožno ju preto kvalifikovať ako spotrebiteľa. Žalobkyňa vykonávala sprostredkovateľa poistenia
pod Y..Č. XXXXX O. XX.X.XXXX N. XX.X.XXXX K. R. A. K. H. U. K. E. D. H. N. O. D. Č.. H..
Žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosti v tejto oblasti poistenia, predmetom jej podnikania bolo
uzatváranie poistných zmlúv, ktoré mala uzatvárať so všetkými náležitosťami, odbornou starostlivosťou
a súčasťou vykonávania tejto činnosti bolo aj samovzdelávanie, čo jej ukladá zákon o sprostredkovaní
poistenia č. 340/2005. Preto jej tvrdenia, že nemala vedomosť o rozhodcovskej doložke sú účelové

a zavádzajúce, keďže dlhé roky vykonávala túto poisťovaciu činnosť a tým, že neuniesla dôkazné
bremeno na svoje tvrdenia, aj z hľadiska právnej istoty rozhodovacej činnosti súdov, ktoré v obdobných
veciach29C/90/2013a13C/188/2013nepriznalisúdnuochranuvtakejtopozíciižalobcom,žiadalžalobu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, poistnou zmluvou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa
29.9.2008, oznámením o zániku poistenia, spisom Arbitrážneho súdu v Košiciach 3C/2203/2012 a
ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.9.2008 žalobkyňa ako poisťovací agent a tiež aj v pozícii klienta žalovaného uzatvorila sama

so sebou poistnú Q. Č.. XXXXXXXXXX na dobu platenia poistného 15 rokov s výškou poistného 414
Sk, ktorej súčasťou boli VPP, kde v časti XV. - rozhodcovské konanie sa poisťovňa aj poistník dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom podľa zák. 244/2002 Z.z.. Podľa časti XVII - záverečné ustanovenia, bod 7A bolo
dojednané, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe

úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza
poisťovňa a podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške
vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri
ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu.
Akodkúpnahodnotanebolavytvorená,pohľadávkasastávasplatnoudňomukončeniapoistnéhovzťahu

a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi uplatniť tento nárok podľa zásad dohodnutých vo VPP pred
rozhodcovským súdom. Na poslednej strane VPP je uvedené osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k
poistnej Q. Č.. XXXXXXXXXX, podpísané žalobkyňou ako poistníkom a tiež ako poisťovacou agentkou
žalovaného, kde podľa bodu 2 poistenec a poisťovňa vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchslosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV časti VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Predmetná poistná zmluva zanikla na základe oznámenia žalovaného dňom 31.11.2009. Zároveň bolo
vykonané finančné zúčtovanie, podľa ktorého žalobkyňa mala uhradiť dlžné poistné 13,76 Eur do 7 dní.

Žalovaný dňa 4.1.2012 doručil návrh na začatie konania o zaplatenie 146,23 Eur Arbitrážnemu súdu
v Košiciach, ktorý pod sp.zn. 3C/2203/2012 začal konanie, pričom dňa 24.6.2013 doručil žalobkyni
rozhodcovský rozsudok z 19.1.2012, žalobný návrh a termín pojednávania. Žalobkyňa dňa 16.7.2013
doručila žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c,j v spojení s §

40 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. Na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 7.2.2008 mal súd preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučný sprostredkovateľ poistenia podľa § 269 ods. 2 ObZ a
zákonom 340/2005 Z.z. a zákonom 95/2002 Z.z.. Podľa tejto zmluvy sa žalobkyňa zaviazala v prospech
žalovanéhozabezpečovaťsprostredkovaniepoisteniavpredkladaníponúknauzavretiepoistnejzmluvy,

návrhov poistnej zmluvy a vykonávanie iných činností smerujúcich k uzavretiu poistnej zmluvy, zaslaní
poistných zmlúv spoločnosti a k spolupráci pri správe poistenia, preberaní prvého poistného, preberaní
návrhov, zmien, doplnkov k poistným zmluvám, starostlivosti o zmluvy v dobe ich platnosti. Zároveňžalobkyni bolo žalovaným vydané osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia Q. N.
XX.X.XXXX D. Č.. H..

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp.zn. 3C/2203/2012 zo dňa
19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť 146,23 Eur a trovy rozhodcovského konania 276 Eur do 5
dní od doručenia rozsudku.

Žalobkyňa v 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zák.

244/2002 Z.z. dňa 16.7.2013 doručila žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov
podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit.zákona, keď jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy a písm. j) keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka dojednaná v čl. XV VPP ako aj v osobitnom dojednaní

č. 01/2007 je platná, lebo žalobkyňa sa mala možnosť oboznámiť s VPP a mohla podpísať alebo
nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, ktoré obsahovalo túto doložku, čím by neprijala
ani ust. čl. XV VPP a neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol nijako dotknutý poistný vzťah medzi
účastníkmi. Rozhodcovská doložka bola žalobkyni ako sprostredkovateľke poistenia, ktorá túto činnosť
vykonávalasamavysvetlenáajenespochybniteľné,ževstupovaladopoistnéhovzťahuakoinformovaný

spotrebiteľ, pretože bola jednak klientom žalovaného, ale tiež sprostredkovateľkou poistenia, ktorá
podávala aj vysvetlenie klientom. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, preto je platná a
tvrdenie žalobkyne o jej neprijateľnosti je nesprávne. Žalobkyňa nie je v pozícii spotrebiteľa, preto sa na
ňu nevzťahuje súdna ochrana v zmysle § 52 a násl. OZ.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Aby mohla byť konkrétna zmluva považovaná
za spotrebiteľskú, nie je podstatný jej formálny vzhľad, ale aby ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Nastranežalobcuvystupujefyzickáosobažalobkyňa,ktorávčaseuzatváraniapoistnejzmluvymalaako
živnostníčka v predmete činnosti uvedené sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Dokonca túto

činnosť vykonávala ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno-
právnejzmluvypodev.č.44736od25.2.2008do30.9.2011.Sprostredkovaniepoisteniabolopredmetom
podnikania žalobkyne, ktoré mala zapísané v živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej
činnosti. Za túto činnosť dostávala od žalovaného vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto
zmluve rovnako ako aj za poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila sama so sebou v dvojjedinej úlohe poistníka

i sprostredkovateľa poistenia.

Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácií,
vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa
zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia, resp. podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom

sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobkyňa mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania
poistných zmlúv, ktoré žalovaný predáva. Č. A. Ž. H. U. K. E. D. R. H..

Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh
medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u
ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál, teda laik. V uvedenom prípade
zjavneaotakútosituáciuvyžadujúcuzásahspotrebiteľskéhoprávadozmluvnejautonómienejde,keďže
zmluvu uzatvárala fyzická osoba sama so sebou raz ako odberateľ a raz za dodávateľa.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné
považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou zaúčelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou vrámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa
je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Je vždy na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľa, toto preukázať. Žalobkyňa musí preukázať,
že spojenie medzi poistnou zmluvou hore uvedeného čísla a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda
a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji jej identických zmlúv s identickou
rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala je len zanedbateľné a má
nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Žalobkyňa ako profesionál predmetnej zmluvy bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku
prijať alebo neprijať, musela si byť vedomá, že ak ju príjme, potom aký má rozhodcovská doložka
vplyv a význam pre poistný vzťah. Po relatívne dlhší čas v období od 23.1.2008 do 30.9.2011
žalobkyňa uzatvárala takýto typ poistnej zmluvy včítane rovnakého typu rozhodcovských doložiek, aké
v tomto súdnom konaní napadá a spochybňuje, založila si na tom svoje podnikanie a obživu. Aj v
prípade konkrétne napádanej zmluvy a rozhodcovskej doložky žalobkyňa za jej uzavretie inkasovala od

žalovaného osobitnú províziu.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v rozhodnom období pri uzatvorení predmetnej poistnej
zmluvy pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného a bola registrovaná v NBS ako
finančná agentka, avšak v otázke rozhodcovského konania zaškolená nebola. Ako sprostredkovateľka

poistenia bola školená vo vzťahu jednotlivých poistných produktov a na čo vyškolená bola, na to aj
klienta upozorňovala, pokiaľ však ide o otázku rozhodcovského konania, v tomto smere zo strany
žalovaného sprostredkovatelia poistenia zaškolení neboli, resp. boli zaškolení len na základné pojmy a
na podrobnosti si už nepamätá.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len aka) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2010Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2010 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40

písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2008 do 31.12.2009, sprostredkovateľ

poisteniajepovinnývykonávaťsprostredkovaniepoisteniasodbornoustarostlivosťou,vzáujmeochrany
záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 340/2005 Z. z., v súvislosti so sprostredkovaním poistenia sprostredkovateľ
poistenia nesmie poskytovať klientovi výhody finančnej povahy, hmotnej povahy alebo nehmotnej

povahy, na ktoré klient nemá právny nárok. Za takéto výhody sa nepovažuje poskytnutie drobných
reklamných predmetov.18)

Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia vykonávajúci sprostredkovanie
poistenia na území Slovenskej republiky prostredníctvom systému umožňujúceho diaľkový prístup19)

je povinný zabezpečiť verejnú prístupnosť údajov o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a
deň začatia vykonávania sprostredkovania poistenia.

Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia je zodpovedný za škodu spôsobenú
pri vykonávaní sprostredkovania poistenia; to neplatí, ak preukáže, že vzniku škody nemohol zabrániť

ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.

Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia musí byť poistený pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia s platnosťou na území
členských štátov, ak poisťovňa alebo iný sprostredkovateľ poistenia, v ktorých mene koná, neprevzal

túto zodpovednosť. Výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť v prepočte najmenej 1 000
000 EUR na každú poistnú udalosť a v prepočte najmenej 1 500 000 EUR úhrnom pre všetky poistné
udalosti vzniknuté v jednom kalendárnom roku. Ak sa v poistnej zmluve dohodla spoluúčasť, jej výška
môže byť najviac 1 % z dohodnutej výšky poistného plnenia.

Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 340/2005 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní
sprostredkovania poistenia výlučným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovňa, s ktorou má
výlučný sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, alebo zodpovednosť za škodu spôsobenúpodriadeným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovací agent alebo poisťovací maklér, s ktorými
má podriadený sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, ak

a) výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú
poistnú zmluvu podľa odseku 5 vo vlastnom mene alebo

b) poistná zmluva výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa
poistenia uzavretá podľa odseku 5 stratila platnosť.

Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 340/2005 Z. z., poisťovací agent a poisťovací maklér môžu začať vykonávať
sprostredkovanie poistenia dňom nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy podľa odseku 5. Poisťovací
agent a poisťovací maklér sú povinní predložiť Národnej banke Slovenska túto poistnú zmluvu do
30 dní odo dňa zápisu do registra. Ak za poisťovacieho agenta prevzala zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa podľa odseku 5, je poisťovací agent

povinný predložiť Národnej banke Slovenska do 30 dní odo dňa jeho zápisu do registra písomné
vyhlásenieotejtoskutočnosti.Poisťovacíagent,zaktoréhoprevzalazodpovednosťzaškoduspôsobenú
privykonávanísprostredkovaniapoisteniapoisťovňa,môžezačaťvykonávaťsprostredkovaniepoistenia
dňom prevzatia tejto zodpovednosti poisťovňou.

Podľa § 10 ods. 8 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia je povinný zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním sprostredkovania poistenia,
a nesmie ich zneužiť vo svoj prospech ani v prospech inej osoby, a to aj po skončení vykonávania
sprostredkovania poistenia.

Podľa § 10 ods. 9 zák. č. 340/2005 Z. z., ustanovenia odsekov 1 až 8 sa na sprostredkovanie zaistenia
vzťahujú rovnako, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania zaistenia
nesmie za sprostredkovateľa zaistenia prevziať iná osoba.

Podľa§10ods.10zák.č.340/2005Z.z.,akjesprostredkovateľpoisteniaoprávnenýinkasovať,považujú

sa za uhradené

a) sumy poistného, ktoré boli uhradené prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia poisťovni,
okamihom ich prevzatia sprostredkovateľom poistenia alebo ich pripísaním na osobitný účet
sprostredkovateľa poistenia,

b) sumy určené pre klienta alebo pre osobu oprávnenú na ich prevzatie, ktoré boli uhradené
prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia, okamihom ich prevzatia klientom, osobou oprávnenou na
ich prevzatie, pripísaním na účet klienta alebo osoby oprávnenej na ich prevzatie.

Podľa § 10 ods. 11 zák. č. 340/2005 Z. z., finančné prostriedky určené poisťovni, poistníkovi, poistenému

alebo osobe oprávnenej z poistnej zmluvy uložené na osobitnom účte sprostredkovateľa poistenia nie sú
majetkom sprostredkovateľa poistenia, a ak sa vyhlási konkurz na majetok sprostredkovateľa poistenia,
nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.13)

Podľa § 10 ods. 12 zák. č. 340/2005 Z. z., poisťovací agent je povinný bez zbytočného odkladu

informovať Národnú banku Slovenska o uzavretí alebo vypovedaní každej zmluvy.

Podľa § 10 ods. 13 zák. č. 340/2005 Z. z., pred uzavretím poistnej zmluvy alebo, ak je to odôvodnené,
pri jej zmene je sprostredkovateľ poistenia povinný klientovi oznámiť

a) názov alebo obchodné meno, sídlo a právnu formu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu,
b) označenie zoznamu registra, v ktorom je sprostredkovateľ poistenia zapísaný, a registračné číslo,
c) kvalifikovanú účasť20) sprostredkovateľa poistenia na základnom imaní poisťovne alebo na
hlasovacích právach v poisťovni, s ktorou má uzavretú zmluvu,

d) kvalifikovanú účasť poisťovne, s ktorou má uzavretú zmluvu, alebo osoby ovládajúcej21) túto
poisťovňu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v sprostredkovateľovi poistenia,e) postup pri podávaní sťažností na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom
poistenia a osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia.

Podľa § 10 ods. 14 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia je povinný, okrem údajov podľa
odseku 13, klienta informovať aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie poistenia

a) na základe zmluvy s jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami, alebo

b) ako poisťovací maklér spôsobom uvedeným v § 7 ods. 2.

Podľa § 10 ods. 15 zák. č. 340/2005 Z. z., ak sprostredkovateľ poistenia vykonáva sprostredkovanie
poistenia na základe zmluvy s jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami, je povinný informovať
klienta o tom, či tieto zmluvy majú výhradnú povahu alebo nevýhradnú povahu, a ak klient o to požiada,
oznámiť mu obchodné mená týchto poisťovní.

Podľa § 10 ods. 16zák. č. 340/2005 Z. z., pred uzatvorením poistnej zmluvy je sprostredkovateľ poistenia
povinný, najmä na základe informácií poskytnutých klientom a vzhľadom na povahu dojednávaného
poistenia, zaznamenať požiadavky a potreby klienta súvisiace s dojednávaným poistením a dôvody, na
ktorých základe sprostredkovateľ poistenia poskytuje svoje odporúčanie pre výber poistného produktu.

Podľa § 10 ods. 17 zák. č. 340/2005 Z. z., ustanovenia odsekov 13 až 16 sa nevzťahujú na
sprostredkovanie poistenia veľkých rizík a sprostredkovanie zaistenia.

Podľa § 10 ods. 18 zák. č. 340/2005 Z. z., veľkým rizikom sa rozumie poistné riziko vzťahujúce sa na

poistné odvetvia

a) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 22)
b) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 23) ak sa toto poistné riziko týka činnosti poistníka
v oblasti priemyslu, obchodu alebo výkonu činností podľa osobitných predpisov, 6)

c) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 24) ak sú splnené najmenej dve z týchto
podmienok:
1. celková suma majetku poisteného v prepočte prevyšuje 6 200 000 EUR,
2. čistý obrat poisteného v prepočte prevyšuje
12 800 000 EUR,

3. priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za zdaňovacie obdobie sa rovná alebo
je väčší ako 250.

Podľa § 10 ods. 19 zák. č. 340/2005 Z. z., informácie podľa odsekov 13 až 16 musia byť
a) písomné alebo na trvanlivom médiu, ak ďalej nie je ustanovené inak,

b) úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné,
c) poskytnuté v úradnom jazyku členského štátu záväzku25) alebo v inom dohodnutom jazyku

Podľa § 10 ods. 20 zák. č. 340/2005 Z. z., informácie podľa odsekov 13 až 16 môžu byť poskytnuté aj
ústne, ak o to klient požiada alebo ak je potrebné uzavrieť poistnú zmluvu bez zbytočného odkladu. Po

uzavretí poistnej zmluvy musia byť tieto informácie poskytnuté spôsobom podľa odseku 19 písm. a).

Podľa § 10 ods. 21 zák. č. 340/2005 Z. z., pri poskytovaní informácií podľa odsekov 13 až 16 telefonicky
sa postupuje podľa osobitného predpisu.19)

Podľa § 10 ods. 22 zák. č. 340/2005 Z. z., všetky úkony súvisiace so sprostredkovaním poistenia musia
mať písomnú formu, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 23 zák. č. 340/2005 Z. z., podmienky ustanovené týmto zákonom na vykonávanie
sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia musia byť dodržané nepretržite počas celej

doby vykonávania sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.
Poistná zmluva má spravidla charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, keďže sa uzatvára medzi dodávateľom - poisťovateľom konajúcim v rámcipredmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní zmluvy nekoná vrámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa
definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa pri jej
uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti
ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, kedy predmetnú zmluvu podpisovala v dvojjedinej
úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba

poisteného.

Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovania
uzatvárania poistných zmlúv, ktorú od 23.1.2008 do 30.9.2011 realizovala v prospech žalovaného D.
Y.. Č.. XXXXX. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú
licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácií vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zák. č. 440/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia, následne podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve, z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti
uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný ponúkal a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia

poradcu v danej oblasti D. Č.. H. a za túto činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom období odmenu
dojednanú v zmluve.

Žalobkyňa dňa 29.9.2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná
sprostredkovateľka poistenia, ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ust. zák. č. 340/2005 Z. z.

pred uzatvorením poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje zákon
o sprostredkovaní poistenia, t. j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na
základnom imaní poisťovateľa, postup pri podávaní sťažností a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť
výhradne pre túto spoločnosť; ďalej na základe informácií poskytnutých klientom vypracovať písomný
záznam potrieb a požiadaviek ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s uzatvorením poistných zmlúv, ktoré

sú definované v bode 4.4 zmluvy o sprostredkovaní.

V danom prípade súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva C-464/01 vo veci
Johan Gruber proti Bay WaAG z 20.1.2005, bodu 39, z ktorého vyplýva, že na ustanovenia čl. 13 až 15
Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní

s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa
čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie
medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by
bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá, malo posudzujúc

ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje
aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom využitia
dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by

využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné.

Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu požaduje, t.j. spotrebiteľa, aby túto skutočnosť preukázal.

Teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi predmetnou poistnou

zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v
predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne
distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmete

zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo
samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred
uzatvorením poistnej zmluvy a musela si byť vedomá, že ak ju prijme, aký má rozhodcovská doložka
vplyv a význam pre jej poistný vzťah.Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy už niekoľko rokov pôsobila ako
sprostredkovateľka poistenia, ktorú vykonávala v predmete svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti,

tedabolavplnomrozsahuoboznámenásoznenímvšeobecnýchakoajosobitnýchpoistnýchpodmienok
vrátane rozhodcovskej doložky, za uzatvorenie ktorej zinkasovala osobitnú províziu, preto jej súd ako
informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strane v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia zániku nároku žalovaného uplatneného v rámci
rozhodcovského konania jeho zaplatením pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania
vrátane tvrdenia, že v priebehu svojho pôsobenia ako sprostredkovateľky poistenia nebola odborne
zaškolená k rozhodcovskej doložke vrátane vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania, preto súd
jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vrátane odkladu jeho vykonateľnosti ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa nebola procesne úspešná, preto
jej nevznikol nárok na náhradu trov konania. Procesne úspešným bol žalovaný, ktorému patrí náhrada
trov konania, avšak tieto trovy neboli vyčíslené a preto žalovanému ich súd nemohol priznať podľa §
151 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.