Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407209796
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5407209796.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so
sídlom Z. XX, I. a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti povinnej: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G., o vymoženie pohľadávky 306,71 Eur
s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k.

4Er/2201/2008-19 zo dňa 9. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne túto
zastavil a súdnemu exekútorovi, resp. oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. O zastavení
exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1
Exekučného poriadku s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, resp. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu odvolanie
oprávnený. Dôvody odvolania vymedzil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f) O.s.p., pričom
poukazoval na to, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, náležite nevykonal dokazovanie a
pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru prvostupňový
súd nemal dôvod preskúmavať exekučný titul už prebiehajúcej exekúcie, nakoľko k tomu nebol daný

žiadny podnet. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby súdne konanie prerušil podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p.. Exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom už pri vydaní poverenia.
Účastník základného konania nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a exekučný
súd neopodstatnene, bez časového obmedzenia, vstúpil do právnych vzťahov založených týmto
rozhodnutím. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí

rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd musí
s takýmto rozhodnutím nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade
by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia
nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd tak konalpri revízii rozsudku rozhodcovského rozsudku mimo rámec zverenej právomoci. Takýmto spôsobom
bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Porušený bol aj princíp rovnosti zbraní, keď prvostupňový súd, bez toho, aby vypočul

oprávneného, rozhodol o jeho právnom postavení a oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení
exekúcie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dáva nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť
na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Navyše
s takto uvedenými dôvodmi odvolania, oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere

ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje
svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesprávny je aj záver prvostupňového súdu o neprimeranosti
úrokov z omeškania. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými
pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú

doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. V danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu
"nekalá zmluvná podmienka" v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie alebo konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, v tomto smere sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany oprávneného v
odvolacom konaní neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí
súd prvého stupňa.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, je toho názoru, že aj v priebehu exekučného konania
(nielen pred udelením poverenia) je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul, v tomto prípade
rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
a teda zisťovať, či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a)
alebo b) citovaného zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nie je pritom viazaný
účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O.s.p.. Z uvedeného
je zrejmé, že súd má kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadať neplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky, a to aj v tom prípade, že spotrebiteľ
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal. Účelom exekučného konania je nútená realizácia

vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok
a predpokladov, vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na
druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích
osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonávanými prostriedkami núteného výkonu
rozhodnutia a práve ust. § 57, § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu kedykoľvek za konania

skúmať, či tu neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie, a preto prvostupňový súd postupoval správne,
keď i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, skúmal, či neexistujú
dôvody pre jej zastavenie, tak ako je vyššie uvedené a vo veci správne rozhodol. V súvislosti s ďalšími
dôvodmi odvolania (právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu, rovnosť zbraní) je potrebné
uviesť, že sa nejedná o preskúmavanie existencie záväzku medzi oprávneným a povinným, ale v

exekučnom konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa všetky náležitosti pre jeho
vykonateľnosť. Odvolací súd sa nedomnieva, že by takýmto postupom bolo oprávnenému znemožnené
právo na súdnu ochranu, resp. realizovať jeho práva pred súdom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje
so závermi prvostupňového súdu v tom, že zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter
zmluvy spotrebiteľskej, a preto sa na zmluvný vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne

normy. Z tohto pohľadu nie je potom významné, či na uvedený právny vzťah by sa vzťahoval Zákon o
spotrebiteľských úveroch, pretože ako vyplynulo z uzatvorenej zmluvy o úvere (označená ako zmluva
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu
spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Ak sa potom obsah zmluvy má riadiť ustanoveniami Občianskehozákonníka, je nepochybné, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve spĺňa všetky podmienky tak, aby
bola z pohľadu ust. § 53, § 54 OZ, ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS, kvalifikovaná ako nekalá.

Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd ustálil v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený v tomto konaní,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Predložený
rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomocí rozhodcovského súdu v danej veci konať,

nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdnepovažovalodvolanieoprávnenéhozadôvodné
a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224

ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal a ostatní účastníci si žiadne trovy neuplatnili.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.