Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200315.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateliek 1./ J.. G. T., U. D. XXX, 2./ E. R., U. D. XXX, 3./ A.
S., U. D. XXX, 4./ Z.. W. N.D., U. D. XXX, právne zastúpených v konaní JUDr. Katarínou Adamovskou,
advokátkou so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti odporcovi: Obec Drienovec, zastúpený v konaní
JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, o návrhu proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Návrhom z 10.03.2015, doručeným do podateľne Krajského súdu v Košiciach
18.03.2015 sa navrhovatelia v 1./ až 4./ rade prostredníctvom právnej zástupkyne domáhali proti
odporcovi - Obci Drienovec, stavebnému úradu uloženia povinnosti konať v konaní vedenom pod č.
ÚZSP 434/2013-2/2013 vo veci stavebného povolenia pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový
bod Drienovec“ na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v spojenom územnom a stavebnom konaní
pre stavebníka: Slovak Telekom, a.s. Bajkalská 28, Bratislava, v zastúpení CASSTEL s.r.o., Ružová 29,

Košice navrhli, aby súd uznesením v predmetnom administratívnom konaní uložil odporcovi konať a
doručiť navrhovateľom 1./ až 4./ rozhodnutie č. ÚZSP 434/2013-2/2013 z 21.10.2013, v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Návrh z 10.03.2015 navrhovatelia opreli o ustanovenia § 34 ods. 1, 2, § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom konaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov,
argumentujúc tiež ustanovením § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov. Tvrdili, že odporca s nimi nekonal ako s účastníkmi konania,
hoci vychádzajúc z dikcie hore uvedených zákonných ustanovení a tiež z ustanovenia § 139 ods. 2
stavebného zákona upravujúceho definíciu „susedných pozemkov a stavieb na nich“ a „susednej stavby“
mali byť považovaní za účastníkov administratívneho konania v spojenom stavebnom a územnom

konaní v danej právnej veci.

Navrhovatelia ďalej poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na účastníctvo v administratívnom konaní a tvrdili, že sú
presvedčení o tom, že ich Ústavou SR garantované práva a právom chránené záujmy môžu byť

predmetným rozhodnutím priamo dotknuté.V tejto súvislosti poukazujúc na znenie článku 19 ods. 2, § článku 20 ods. 3, článku 40 a článku 44 ods.
1 Ústavy SR tvrdili:

„Postupom Obce Drienovec ako stavebného úradu nemali navrhovatelia možnosť riadne sa oboznámiť
s projektovou dokumentáciou navrhovanej stavby, so stanoviskami ostatných účastníkov konania,
ako aj záväznými stanoviska dotknutých právnických osôb a štátnych orgánov. Predmetná stavba
nepriaznivo zasiahla do ich práva na priaznivé životné prostredie (estetika okolia, výhľad na prírodu), na

ochranu zdravia (nepretržitá emisia elektromagnetického žiarenia hluku z trafostanice, strach z možných
zdravotných dôsledkov vystavenia tomuto žiareniu) ako aj na ochranu majetku (hodnota nehnuteľností
vo vlastníctve navrhovateľov obnovy konania sa podľa ich názoru znížila v dôsledku bezprostrednej
blízkosti predmetnej stavby).

V zmysle základných zásad Správneho poriadku bola Obec Drienovec ako stavebný úrad povinná
postupovaťvkonanívsúladesozákonmiainýmiprávnymipredpismi,chrániťzáujmyštátuaspoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Predovšetkým bola povinná postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a

záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

Ako to ďalej vyplýva z návrhu navrhovateľov z 10.03.2015, bezprostredne o tom, ako sa dozvedeli
o realizácii predmetnej stavby priamo na mieste samom, podali na Obecný úrad Drienovec žiadosť
o informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, na základe ktorej
im boli obcou podľa uvedeného zákona dňa 29.10.2014 poskytnuté fotokópie dokumentov zo spisu
v predmetnom stavebnom konaní. Následne zaslali navrhovatelia Okresnému úradu Košice - okolie

žiadosť o prešetrenie predmetného stavebného konania, na ktoré však dostali zamietavé odpovede v
otázke ich účastníctva v stavebnom konaní. Dňa 1.12.2014 podali navrhovatelia podnet na podanie
protestu prokurátora na Okresnú prokuratúru Košice - okolie a 29.1.2015 podali Obci Drienovec ako
stavebnému úradu návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 stavebného poriadku.

Poukazujúc na zákonné ustanovenia § 250t až § 250u O. s. p. (konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy) navrhovatelia v návrhu tvrdili, že z dôvodu opatrnosti podávajú aj tento návrh na
nezávislý a nestranný súd, keďže od súdneho konania očakávajú skutočnú ochranu svojich práv. V tejto
súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 317/04, a to v nadväznosti na nasledovné

konštatovania v návrhu:

„Navrhovatelia sú toho názoru, že aj keď stále prebieha správne konanie o obnove predmetného
stavebného konania, ako aj konanie o ich podnetoch na podanie protestu prokurátora, nemôžu sa

spoliehať na to, že výsledky týchto konaní im zabezpečenia adekvátnu ochranu ich práv a oprávnených
záujmov, keďže poznajú názor starostu obce Drienovec aj druhostupňového správneho orgánu -
Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky v rámci preskúmania stavebného povolenia
mimo odvolacieho konania.“

Napokon navrhovatelia uviedli, že „navyše majú navrhovatelia dôvodnú obavu, že Obec Drienovec
a Slovak Telekom a.s. (v zastúpení CASSTEL s.r.o. Košice) sa budú snažiť urýchlene dosiahnuť
kolaudáciu predmetnej stavby a jej spustenie do tzv. komerčnej prevádzky, čím by mohlo byť akékoľvek
zvrátenie právoplatnosti napadnutého stavebného povolenia zmarené a práva a právom chránené

záujmy navrhovateľov úplne popreté, bez možnosti dosiahnutia nápravy. O prebiehajúcom kolaudačnom
konaní svedčí dokument vydaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa
23.01.2015 „Kolaudačné konanie stavby - „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec - 1. etapa
(technológia GSM 900 a LTE 800) - záväzné stanovisko.“Prebiehajúce kolaudačné konanie tak nasvedčuje tomu, že navrhovateľmi uplatnené prostriedky
nápravy (návrh na obnovu správneho konania, podnet na podanie protestu prokurátora) za danej

situácie s vysokou mierou pravdepodobnosti nebudú spôsobilé zabezpečiť účinnú ochranu ich práv.
Táto skutočnosť, aj vo svetle vyššie citovaných súdnych rozhodnutí, preto podľa mienky navrhovateľov
taktiež odôvodňuje nevyhnutnosť súdnej ingerencie v predmetnej veci, a to za súčasného naplnenia
zákonnej podmienky vyčerpania iných prostriedkov nápravy, odrážajúcej princíp subsidiarity správneho
súdnictva.“

Vychádzajúc z hore uvedených konštatovaní a citácie dotknutých právnych predpisov navrhovatelia
navrhli postup súdu podľa § 250c ods. 1 O. s. p. (odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia)
v spojení s ustanovením § 250t ods. 8 O. s.p. a vydanie uznesenia zaväzujúceho odporcu konať v hore
uvedenom správnom konaní a doručiť navrhovateľom v 1./ až 4./ rade rozhodnutie z 21.10.2013 č. ÚZSP

434/2013-2/2013, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podaním z 03.07.2015, doručeným Krajskému súdu v Košiciach 07.07.2015 navrhovatelia
prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvali na pôvodnom návrhu (č.l.59-61 spisu).

2. V písomnom vyjadrení z 01.05.2015 odporca prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu uviedol:

„Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú začať konanie proti nečinnosti stavebného úradu podľa
§ 250t Občianskeho súdneho poriadku, a to s poukazom na to, že v danej veci rozhodnutím stavebného
úradu - sp.zn. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013 bolo vydané stavebné povolenie a oni ako
navrhovatelia neboli účastníkmi stavebného konania.

Poukázali na to, že sú vlastníkmi pozemkov, resp. stavieb v blízkosti povolenej stavby.

Ako základný argument v tomto konaní uvádzajú, že neboli prizvaní ako účastníci konania v správnom
konaní a touto žalobou sa domáhajú nápravy - a priznania postavenia účastníka konania „postupom
obce Drienovec ako stavebného úradu nemajú navrhovatelia možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom

spisu v rámci stavebného povolenia.

Pritom uviedli, že podali samostatný návrh na obnovu konania v predmetnej veci, o ktorom nebolo
doposiaľ rozhodnuté.

K tomu možno uviesť nasledovné právne relevantné okolnosti a skutočnosti:

- V danom prípade stavebný úrad - obec Drienovec v riadnom konaní vydala rozhodnutie pod sp.zn.
ÚZSP 434/2013-2/2013 a to dňa 21.10.2013. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie práve s
poukazom na tie isté skutočnosti, ktoré sú obsahom žaloby. Odvolací orgán tieto dôvody neakceptoval

a rozhodnutie obce Drienovec ako stavebného úradu potvrdil.
Rozhodnutie je ku dnešnému dňu právoplatné a vykonateľné.

To znamená, že obec v danej veci konala, pričom aj v príslušných lehotách bolo vo veci rozhodnuté.

Vzhľadom k tomu, že vec je právoplatne skončená - už v tejto veci obec nie je oprávnená ďalej konať
(bola vyčerpaná zákonná kompetencia).

- Podľa ustanovenia § 250t Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis.S poukazom na zhora uvedené skutočnosti (právoplatné skončenie veci na správnom orgáne) a s
poukazom na citovanú právnu úpravu možno konštatovať, že nemôže v žiadnom prípade ísť o nečinnosť

orgánu verejnej správy - pretože obec Drienovec bola činná vo veci konala a vydala aj rozhodnutie,
ktoré je právoplatné.

- V skutočnosti sa navrhovatelia domáhajú priznania postavenia účastníka v správnom konaní, ktoré už
bolo riadne ukončené a rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

To ale právne nie je možné týmto spôsobom a týmto právnym prostriedkom - ten totiž smeruje výlučne
voči nečinnosti správneho orgánu.

Vzhľadom k tomu navrhujeme, aby krajský súd žalobu zamietol a priznal nám trovy konania.“

II.

Krajský súd v Košiciach ako súd vecne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy

(§ 246 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4, prvá veta O. s. p.) a
dospel k záveru, že návrhu v právnom režime § 250t O. s. p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy) nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250t ods. 1 O. s. p., o ustanovenie ktorého opreli svoj návrh z 10.03.2015 navrhovatelia v danej
právnej veci, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez
vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný,
môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh
nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4, prvá a štvrtá veta O. s. p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 7 O. s. p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 250t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Účelom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je zabezpečiť rýchlu a účinnú nápravu
nezákonného stavu spôsobeného nečinnosťou orgánu verejnej správy v tom zmysle, aby súd orgánu
verejnej správy uložil povinnosť konať. Právne podmienky pre vydanie rozhodnutia súdu, ktorým návrhu
proti nečinnosti orgánu verejnej správy vyhovie, a vo výroku súdneho rozhodnutia uloží správnemu
orgánu povinnosť konať v konkrétnej administratívnoprávnej veci, musia byť z dôkazného hľadiska

podložené argumentáciou vyplývajúcou z obsahu administratívneho spisu, resp. iných dôkazov o tom,
že správny orgán porušil svoju zákonom danú povinnosť konať, a je tak vo vzťahu k účastníkovi
konania nečinný. Takéto zistenia však z obsahu spisovej dokumentácie v preskúmavanej právnej veci
nevyplývajú.

Správne konanie vedené pred Obcou Drienovec, stavebným úradom (odporcom) pod č.k. ÚZSP
434/2013-2/2013 bolo ukončené vydaním rozhodnutia z 21.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
18.11.2013 o vydaní stavebného povolenia stavebníkovi - spoločnosti Slovak Telecom a.s. Bratislava
na stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“.

Zobsahuadministratívnehospisuodporcu,aleajzobsahutvrdenínavrhovateľovuvedenýchpodbodom
4./ návrhu z 10.03.2015 vyplýva, že odporca ako stavebný úrad a taktiež Okresný úrad Košice - okolie
konali a boli činní v zákonom stanovených lehotách, v konaní o právnych podaniach navrhovateľovnasledujúcich po právoplatnom skončení označeného správneho konania, za účastníkov ktorého však
navrhovateľov nepovažovali.

Odporca konajúci o návrhu navrhovateľov na obnovu konania z 28.01.2015 vydal zamietavé rozhodnutie
č. 64/2015 z 13.04.2015, následne potvrdené v odvolacom konaní Okresným úradom Košice,
odborom výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo 26.06.2015 č. OÚ-KE-OVBP-2015/025155.
Obsahom predmetných rozhodnutí správnych orgánov bolo aj posúdenie právnych otázok súvisiacich s
nepriznaním postavenia účastníkov konania navrhovateľom v konaní o vydaní stavebného povolenia v

právoplatne skončenom rozhodnutím Obce Drienovec z 21.10.2013.

Odporca bol činným vo vzťahu k navrhovateľom aj pri vybavovaní ich žiadosti o poskytnutie informácií
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov,
ako aj v právnej komunikácii s Okresnou prokuratúrou Košice - okolie a Krajskou prokuratúrou
v Košiciach v konaniach o podnetoch navrhovateľov na podanie protestu proti rozhodnutiu Obce

Drienovec z 21.10.2013 o vydanie stavebného povolenia, ktoré v napadnutom rozsahu vzťahujúcom
sa na nepriznanie účastníctva navrhovateľom v uvedenom stavebnom konaní, boli právne uzatvorené
odložením podnetov navrhovateľov.

V právnom režime § 250t O. s. p., o ktorý opreli navrhovatelia svoj návrh z 10.03.2015 v preskúmavanej
právnej veci, preto nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľov na uloženie povinnosti odporcovi
konať, keďže súd nezistil skutkové a právne podmienky preukazujúce dôvodnosť podania návrhu v
konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p.

Ako to však vyplýva z obsahu návrhu navrhovateľov z 10.03.2015, a tiež z ich doplňujúceho podania
z 03.07.2015, právnym základom ich argumentácie tak v preskúmavanej právnej veci, ako aj v
navrhovateľmi avizovanom súdnom preskúmavacom konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného
úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky z 26.06.2015 č. OÚ-KE-OVBP-2015/025155 je tvrdenie
navrhovateľov, že odporca ich mal považovať za účastníkov správneho konania v konaní vedenom pod

č. ÚZSP 434/2013-2/2013 o vydanie stavebného povolenia spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bratislava,
a za účastníkov konania ich nepovažoval.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. však nie je
tým typom konania, v rámci ktorého by sa navrhovatelia mohli úspešne domôcť nápravy v rámci

ochrany ich subjektívnych práv, na ktorých sa cítia byť ukrátenými nepriznaním ich účastníctva v
administratívnom konaní. Odporca nebol nečinným, ak navrhovateľov nepovažoval za účastníkov
administratívneho konania a listom, resp. iným spôsobom, či už v priebehu daného administratívneho
konania alebo po jeho skončení (zamietnutím návrhu na obnovu konania) zaujal konkrétne právne
stanovisko, že navrhovateľov odmieta považovať za účastníkov administratívneho konania (územného,

stavebného). Iným procesnoprávnym postupom právne korešpondujúcim s obsahom odôvodnenia
návrhu navrhovateľov z 10.03.2015 by bola žaloba opomenutého účastníka konania podaná v súlade
s ustanovením § 250b ods. 2 O. s. p. Navrhovatelia však svoj návrh v preskúmavanej právnej veci
podriadili právnemu režimu štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy.

Podstatousprávnehosúdnictvajesúdnakontrolaverejnejsprávyzaručujúcavovšetkýchtypochkonania
podľa piatej časti O. s. p. (§ 244 a nasl. O. s. p.) rovnosť účastníkov súdneho konania. Ide o Ústavou
Slovenskejrepublikygarantovanýprincíprovnostizbranífyzickýchaprávnickýchosôbnastranežalobcu
(navrhovateľa), ale aj žalovaných správnych orgánov, ktorých rovnocenné postavenie vo vzťahu k

žalobcom súd nemôže opomenúť. Dané konštatovanie súd uvádza v nadväznosti na právne úvahy o
prípadnej možnosti opravy návrhu navrhovateľov z 10.03.2015 v naznačenom smere na prípadnú výzvu
súdu. Vychádzajúc však z uvedenej zásady rovnosti účastníkov súdneho preskúmavacieho konania
v správnom súdnictve, ako aj z ďalšej - dispozičnej právnej zásady ovládajúcej správne súdnictvo,
považoval súd takýto postup za neakceptovateľný. Z návrhu z 10.03.2015 totiž jednoznačne vyplýva, že

je koncipovaný na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho
súdneho poriadku.Napokon aj odporca v písomnom vyjadrení z 01.05.2015 (článok I. bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku)
uviedol,že„vskutočnostisanavrhovateliadomáhajúpriznaniapostaveniaúčastníkavsprávnomkonaní,
ktoré už bolo riadne ukončené a rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť. To ale právne nie je

možné týmto spôsobom a týmto právnym prostriedkom - ten totiž smeruje výlučne voči nečinnosti
správneho orgánu“. S predmetným konštatovaním odporcu sa súd právne stotožnil.

Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci, súd podľa § 250t ods. 4, posledná

veta O. s. p. návrh navrhovateľov zamietol ako nedôvodný a neprípustný. Nedôvodnosť podaného
návrhu pritom vyplýva z obsahu hore uvedenej argumentácie súdu a jeho neprípustnosť je zároveň
daná samotným charakterom právnej argumentácie navrhovateľov, ktorí sa voči odporcovi nedomáhali
vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis odstránenia jeho nečinnosti.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250t ods. 5 O. s. p. tak, že navrhovateľom,

ktorí v konaní neboli úspešní, nepriznal právo na náhradu trov konania.

K odporcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania, podaním jeho právneho zástupcu z
01.05.2015 (č.l.52-53 spisu), súd aplikujúc ustanovenia § 250t ods. 8, § 250k O. s. p. konštatuje, že
žalovaný správny orgán zo zákona nemá právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods.7 O. s. p.).