Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207584
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114207584.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: I. H., M.. Y., T..

X.X.XXXX, H. Ž. XX, zastúpená: JUDr. Jozef Franko, advokát, so sídlom Lemešany 82 p r o t i
žalovanému: I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž. XX, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.3.2014 domáhala titulom vrátenia daru vydania nehnuteľnosti v kat.
úz. Ž. zapísané na LV č. XX a to rodinný dom súpisné číslo 50, postavený na parcele KN XXX, ako
aj parcely K N XXX - záhrada o výmere 525 m2 , KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

518m2a KN XXX- záhrada o výmere 120m2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej bráni v užívaní
kuchyne, kúpeľne a kotolne, porušuje dohodu o zriadení vecného bremena. Kuchyňa je v dezolátnom
stave, močí zaolejované montérky vo vani, ktorú po použití neumyje. Žalovaný jej bráni pri rezaní dreva
a prehadzuje drevo do záhradky, kde má posadené jahody. Vulgárne jej nadáva, posiela na psychiatriu
a vyvíja psychický nátlak prostredníctvom svojej manželky. Bráni jej tiež v užívaní parciel, ktoré boli
predmetom daru.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že po darovaní nehnuteľností zobral pôžičku a urobil si
podkrovné bývanie. Potom začali problémy, ktoré súviseli najmä s nevraživosťou žalobkyne voči jeho
manželke. Žalobkyňa im nadáva, uráža a zároveň poprel, že by sa správal tak ako to uviedla žalobkyňa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov I. Q., I. R., Q. H., Z. Y., Q. S.Y., I. D. H., I. Y.,
darovacou zmluvou D., výpisom z LV č. XX kat. úz. Ž., zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa
1.12.2011, výzvou na vrátenie daru zo dňa 18.2.2014, spisom Okresného úradu Prešov C. XXXX/XXXX/

JH, spisom tohto súdu 13C 129/2010 a zistil tento skutkový stav:

Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 29.6.2005 na notárskom úrade JUDr. D. Č., jej vklad bol
povolený pod V XXXX/XX dňa 19.7.2005. Touto zmluvou žalobkyňa darovala žalovanému, ktorý je jej
synom, v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území Žipov zapísané na LV XX a to rodinný dom súpisné
číslo XX, ako aj parcely KN XXX - záhrada o výmere 525m2, KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 518m2 a KN XXX - záhrada o výmere 129m2. V bode VI. zmluvy sa obdarovaný zaviazal, že

poskytne svojej matke doživotne potrebnú starostlivosť a opateru v starobe a chorobe.

V minulosti už bolo vedené konanie o vrátenie daru na tomto súde pod sp. zn. 13C/129/2010. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že žalovaný nedodržiava jej právo bývania, chová sa vulgárne, nadáva jej a vyhráža.Žalovaný to však v písomnom vyjadrení k žalobe poprel. Účastníci v danom konaní ani neboli vypočutí,
pretože v dôsledku späťvzatia žaloby bol konanie zastavené uznesením č.k. 13C/129/2010 - 67 zo
dňa 14.3.2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.4.2012. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku

uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 1.12.2011. V prospech žalobkyne ako oprávnenej
bolo zriadené bezplatné vecné bremeno vo forme práva doživotného užívania vyššie uvedených parciel,
ako aj rodinného domu súpisné číslo 50 a to konkrétne vo forme užívania kuchyne, kúpeľne, chodby,
schodiska, kotolne na prízemí a dvoch izieb, chodby a WC, špajze na poschodí. Uvedenou zmluvou
v bode VI si účastníci dohodli zánik pôvodného záväzku žalovaného v darovacej zmluve vo forme

zabezpečenia potrebnej starostlivosti a opatery v starobe a chorobe žalobkyne.

Žalobkyňa v tomto spore na pojednávaní na výzvu súdu konkretizovala správanie žalovaného, ktoré
mu vytýka. Uviedla, že asi pred rokom, keď vnuk zobral kus železa, žalovaný jej vulgárne vynadal
v prítomnosti Z. Y.. V lete 2014, keď stála vo dverách, v zlosti do nich buchol a pred úderom ju
zachránila len manželka žalovaného. Drevo, ktoré mala narezané na dvore poprehadzoval do záhradky,

kde mala posadené jahody, ktoré jej tým zničil. Piliny, ktoré zostali po rezaní dreva jej žalovaný s
manželkou pozametali a vysypali pred dvere do kuchyne. Keď sa zapchal vodovod v kuchyni kričal na
ňu, že to urobila ona, aj keď jej pritom nenadával. Žalovanému vytýka tiež plesnivú kuchyňu a močenie
zaolejovaných montérok vo vani, preto sa ona chodí kúpať k dcére. Uviedla, že od jari 2014 má už
žalovaný kúpeľňu hore na pochodní, podobne aj kuchyňu, práčku má však stále na prízemí.

Žalovaný poukázal na nevhodné správanie sa samotnej žalobkyne voči jeho manželke, ktorej vulgárne
nadáva a nevhodne sa správa aj k nemu výrazmi, že keď ho porodila, mala ho hodiť do potoka. Stále ich
provokuje a robí napriek, otvára okno na manželku hoci je zima, odpad, ktorý pozmetá z kvetov, hodila
na trávnik, ktorý udržiavajú. Keď niečo urobí na nehnuteľnosti, všetko je zlé. Ak robil plot, vykrikovala

mu či jej robí kryptu. Chcel renovovať kuchyňu a preto vyhodil starý kredenc, avšak vytýkala mu, že
chcel drevo. Stále mu vykrikuje, že všetko patrí jej a preto na pivnicu dala kladku, ktorú musel rozpíliť.
Situáciu s naukladaným drevom vysvetlil tak, že žalobkyňa ho poukladala na trávnik, ktorý pestuje a
preto drevo prehodil do záhrady, kde už mala poskladané iné drevo.

Svedkyne I. Q. Z. I. R., sú dcéry žalobkyne, so žalovaným majú zlý vzťah a nenavštevujú sa. O správaní
žalovaného k matke vedia len z jej rozprávania.

Svedok Q. H. -ďalší syn žalobkyne, býva so svojou matkou a bol svedkom dvoch situácií, pri ktorých
žalovaný vulgárne vynadal žalobkyni. Raz to bolo v prípade nedoplatku na elektrine a druhýkrát, keď

sa vracala od susedy. Žalovaný pravdivosť tejto výpovede poprel a poukázal na vzájomne zlý vzťah s
bratom, ktorý potvrdil aj tento svedok.

Ďalší svedok Z. Y. bol svedkom, keď žalovaný vykrikoval na žalobkyňu, že mu zmizlo železo z dvora,
avšak vulgárne nadávky nepočul.

Svedok Z. S. bol v minulosti starostom obce a uviedol, že nikdy nebol svedkom nejakého incidentu
medzi účastníkmi. Potvrdil, že žalobkyňa sa bola sťažovať na zlé správanie sa žalovaného, ktoré však
nekonkretizovala.

SvedkyňaI.D.H.-manželkažalovanéhohovorilaozlomvzťahužalobkyneknej,ubližovaníavulgárnych
nadávkach na jej adresu, robení napriek a dokonca aj fyzickom napadnutí, čo žalobkyňa ani nepoprela.

Svedkyňa I. Y. je priateľkou žalobkyne. Potvrdila, že žalovaný sa k nej správa neúctivo a sama bola
pritom, keď na ňu kričal pre zhorený hrniec a vtedy sa vyjadril na jej adresu tak, že má už miesto na

cintoríne a aby si zisťovala adresu na psychiatriu. Nedávno svedkyňa videla žalobkyňu ráno plakať
pred domom z dôvodu, že manželka žalovaného ju vyhnala z kuchyne, ktorú uzamkla. Z rozprávania
žalobkynevietiežotom,ženemôžeriadneužívaťWC,pretožežalovanývypínavodukvôlijejpretekaniu,
a tiež to, že žalobkyňa dvakrát našla v kuchyni obhryzenú kosť.

Súd sa oboznámil aj s priestupkovým spisom Okresného úradu Prešov PR 1738/2013/JH. Konanie bolo
začaté oznámením žalobkyne na OOPZ Prešov sever dňa 14.8.2013, kde žalobkyňa popísala incident
s drevom s tým, že žalovaný jej nadával, že je pijačka a posielal ju na psychiatriu. Neskôr v rámci
prejednania priestupku pri vypočúvaní na Okresnom úrade v Prešove dňa 3.10.2013 už tvrdila, že jejpritom vulgárne nadával. Žalovaný jej výpoveď poprel a konanie bolo následne zastavené uznesením
zo dňa 4.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 11. 2013. K zastaveniu konania došlo z dôvodu,
že nebolo preukázané spáchanie skutku žalovaným.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Nemožno súhlasiť so žalobkyňou, že akékoľvek správanie sa žalovaného ako obdarovaného voči

nej, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, odôvodňuje vrátenie daru. Zákonodarca pri § 630
Občianskeho zákonníka zdôraznil, že musí ísť správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Právo
darcudomáhaťsavráteniadarunevznikátedaprimenejvýznamnomporušenídobrýchmravovzostrany
obdarovaného. Musí ísť o porušenie dosahujúce značnú intenzitu, alebo o sústavné porušovanie, ktoré
svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok
darcu (R 31/99 ).

K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity a pri zohľadnení

vzájomnéhosprávaniaúčastníkovprávnehovzťahunevzbudzujezhľadiskaspoločenskéhopochybnosti
o hrubej kolízii s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR33 Odo 936/06 zo dňa 16. 9. 2008).

Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť

aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či
práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. V kladnom
prípade by sa totiž nemohol darca domáhať úspešne vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby
bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov (R111/98,
podobne aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 4375/07 zo dňa 27.10.2009). Zo spomínaného

rozsudku Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 4375/07 vyplýva aj právny záver, že právne významné podľa §
630 OZ je iba chovanie obdarovaného k darcovi, nie chovanie členov rodiny obdarovaného.

Súd mal v danom prípade za preukázané, že skutočne vzťahy účastníkov sú narušené. Túto kvalitu ich
vzájomného vzťahu však spôsobila aj samotná žalobkyňa svojim nevhodným správaním, predovšetkým

k manželke žalovaného, s ktorou si nesporne nerozumie a má voči nej výhrady. Z výpovede samotnej
žalobkyne napokon vyplynulo, že žalobkyňa má výhrady predovšetkým voči správaniu sa jej nevesty,
avšak táto okolnosť je pre tento spor právne irelevantná, nakoľko z gramatického výkladu ustanovenia
§ 630 OZ je nepochybné, že relevanciu má len správanie sa obdarovaného (v danom v prípade
žalovaného a nie jeho manželky). Napokon vyplýva to z už citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR

33Cdo 4375/07.

V danom prípade súd zohľadnil aj snahu žalovaného vyhýbať sa konfliktným situáciám a stretu so
žalobkyňou, keď v priebehu súdneho sporu premiestnil kuchyňu a takmer celú kúpeľňu na poschodie,
ktoré obýva a na prízemí ponechal už len pračku, čo vysvetlil nedostatkom finančných prostriedkov na

jej premiestnenie.

Pre súd je relevantné posúdenie správania sa žalovaného, ktoré bolo uvedené v písomnej výzve na
vrátenie daru a v žalobe. Je totiž potrebné si uvedomiť, že k obnove vlastníctva darcu v zmysle § 630 OZ
dôjde na základe dvoch právnych skutočností a to hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaného

voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý je adresovaný
obdarovanému a smeruje k vráteniu daru (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4375/07).

Uplatnený nárok súd teda posudzoval v intenciách vyššie citovaných rozhodnutí a posudzoval, či
jednostranný právny úkon žalobkyne, ktorým žiadala o vrátenie daru má všetky náležitosti platného

právneho úkonu. Súd dospel k záveru, že po formálnoprávnej stránke je platným právnym úkonom
vrátenia daru tak výzva na vrátenie daru zo dňa 18. 2. 2014, ale aj žaloba, v ktorej táto výzva je
obsiahnutá a navyše obsahuje aj ďalšie dôvody ako v predchádzajúcej písomnej výzve.Dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiadala vrátiť dar, možno zhrnúť do dvoch kategórií. Prvá súvisí s jej
tvrdením, že nemôže riadne užívať kuchyňu a kúpeľňu, hoci tento dôvod v súčasnosti už neexistuje,
keďže žalovaný má kuchyňu a kúpeľňu, okrem pračky, už premiestnené na podkrovie, ktoré obýva.

Súd však dodáva, že navyše nebolo ani preukázané tvrdenie žalobkyne, že by žalovaný v minulosti
bránil žalobkyni v ich užívaní. Tieto okolnosti neboli preukázané ani z výpovede samotnej žalobkyne,
ktorá v tejto súvislosti poukazovala len na správanie nevesty, ktoré vnímala ako provokáciu - napríklad,
že stála pri varení pri nej pri sporáku, pričom súd zistil, že manželka žalovaného varila pri vedľajšom
sporáku. Ani to, že steny v kuchyni sú plesnivé, nemôžu viesť k záveru o negatívnom správaní sa

žalovaného k žalobkyni, zvlášť, keď jeho pokusy o zveľadenie nehnuteľnosti skončili nepochopením a
kritikou žalobkyne (napríklad keď žalobkyňa mu vyčítala vyhodenie starého kredenca). V žalobe bolo
uvedené, že žalovaný bráni žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti podľa dohody o vecnom bremene, avšak
žalobkyňa vo svojej výpovedi ani nič také neuvádzala. Súd však poznamenáva, že ak by k tomu aj došlo,
žalobkyňa má možnosť domôcť sa svojho práva na plnenie zo spomínanej dohody o vecnom bremene.

Druhá kategória dôvodov je nevhodné správanie sa žalovaného, jeho vulgárne nadávky. Žalovaný
ich však poprel a jediný svedok, ktorý potvrdil tieto nadávky v dvoch prípadoch je so žalovaným
vo veľmi zlom vzťahu (brat žalovaného). V tejto súvislosti však možno poukázať na už spomínaný
princíp vzájomnosti vzhľadom na to, že súd mal za preukázané že aj žalobkyňa sa nevhodne správa
k žalovanému a najmä jeho manželke, ktorej vulgárne nadáva a ako uviedla svedkyňa I. D. H. došlo

dokonca aj k jej jednému fyzickému napadnutiu zo strany žalobkyne. Uvedený bol prípad s drevom,
no opäť vzhľadom na princíp vzájomnosti a skutočnosť, že žalobkyňa dala drevo uložiť na pestovaný
trávnik žalovaného, nemožno vnímať pozitívne a preto reakcia žalovaného nemôže byť hodnotená ako
správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Hodnotiť správanie sa žalovaného je potrebné aj v širších súvislostiach. Z výpovedí samotných
účastníkov, ale aj svedkov, vyplynula predovšetkým antipatia žalobkyne k manželke žalovaného a
ich vzájomné nezhody. Ako už súd uviedol, správanie sa manželky žalovaného je však v zmysle §
630 OZ irelevantné. Prihliadať je potrebné aj na to, že bola to práve žalobkyňa, ktorá ponúkla dar
žalovanému z dôvodu nutnej opravy strechy. Žalovaný preto do domu investoval a pre svoju rodinu si

vybudoval podkrovné bývanie. Prejavil tiež snahu vyhnúť sa konfliktom so žalobkyňou, a preto možný
stret s ňou eliminoval aj tým, že kuchyňu a kúpeľňu premiestnil na poschodie, ktoré obýva s rodinou.
Nepochybne aj žalovaný sa nespráva vhodne k žalobkyni ako k svojej matke, ale v súčasnosti jeho
správanie nie je možné hodnotiť ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi po zohľadnení
princípu vzájomnosti, keďže aj žalobkyňa svojim správaním sa vo vzťahu k nemu a jeho manželke

porušuje zásadu dobrých mravov. Skutky, ktoré popísala žalobkyňa v žalobe a o ktorých vypovedala
na pojednávaní buď neboli preukázané alebo nie sú takej intenzity, aby ich súd mohol vyhodnotiť
ako správanie žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd dodáva, že žalobkyňa sa sama
rozhodla pre darovanie nehnuteľnosti žalovanému, napriek tomu, že jej vzťah najmä s jeho manželkou
od začiatku nebol dobrý. Vrátenia daru sa domáha po tom, čo žalovaný investoval nemalé finančné

prostriedky do rekonštrukcie domu. Aj na túto skutočnosť je potrebné prihliadať pri posudzovaní intenzity
správania žalovaného, ktoré v niektorých prípadoch nepochybne nie je v súlade s dobrými mravmi,
avšak nedosahuje potrebnú intenzitu tak, aby súd ho mohol v súčasnosti posúdiť ako správanie v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Neznamená to však, že v budúcnosti pri opakovanom nevhodnom
správaní sa žalovaného k žalobkyni nemôže súd dospieť k záveru o dôvodnosti vrátenia daru, a preto

žalovaný a jeho manželka by mali svoje správanie prehodnotiť a chovať sa tak, aby žalovaný svojej
matke zabezpečil dôstojnú a pokojnú starobu.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnila
len žalobkyňa, tá však v konaní bola neúspešná, preto jej náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.