Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200168
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.

Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu K. X., B.. XX.XX.XXXX, X. K. XX, XXX XX
W., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom Hlavná č. 108, 040 01 Košice,
proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovanej č. 51855-2/2013-BA z 27.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č.51855-2/2013-BA z 27.12.2013,
ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 42859-49/2013-KEM zo dňa 10.10.2013 a
vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 167,71 Eur titulom trov právneho zastúpenia,
ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavané rozhodnutie

Žalovaná - Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení zamietla odvolanie K. X. podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice,
č. 42859-49/2013-KEM zo dňa 10. októbra 2013 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 12. februára 2003 v sume 203,80
EURurčenejpodľavyhláškyč.32/1965Zb.oodškodňovaníbolestiasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdil.

Poškodený spolu so žiadosťou o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
predložil aj „Posudok o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z
povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci zo dňa 13. decembra 2012 (ďalej
len „lekársky posudok"), vypracovaný podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudzujúcim lekárom T.. L. J.,
lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Košice (ďalej len „posudzujúci lekár") a
potvrdený T.. T. W., primárkou Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Košice, v ktorom bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené v zmysle zásad ustanovených v § 9 ods.

4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na celkových 550 bodov.

Na základe záverov posudkovej lekárky pobočky Košice, uvedených v Kontrole bodového hodnotenia
choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 24. septembra2013, vydala pobočka Košice dňa 10. októbra 2013 rozhodnutie, ktorým priznala poškodenému nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 12.
februára 2003 v rozsahu 550 bodov, v konečnej sume 203,80 EUR.

Na základe lekárskeho posudku o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 11. septembra
2003 s ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného v dôsledku predmetnej choroby
z povolania v rozsahu 450 bodov, bola poškodenému vyplatená dňa 28. januára 2004 náhrada v sume
27 000 Sk (896,24 EUR). Vzhľadom na túto skutočnosť bol poškodenému v súlade s citovaným § 5 ods.

2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. priznaný rozdiel bodového hodnotenia (550 bodov x 2 EUR - 896,24 EUR =
203,76 EUR), po zokrúhlení podľa § 116 ods. 8 zákona v konečnej sume 203,80 EUR.

Suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 203,80 EUR bola určená podľa § 7 ods.
1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31. júla 2004 v sume 60 Sk za jeden bod.

K odvolaniu žalobcu podanému proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa
10.10.2013 žalovaný uviedol nasledovné:

„Vzmysle§11ods.1zákonač.437/2004Z.z.nabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniavdôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona

(t. j. pred 1. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred
týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb.

Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc
dvojaky spôsob výkladu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba

na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa
ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia preto nie je oprávnená akýmkoľvek
spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..

Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť

alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje teda striktne v
nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Sociálna
poisťovňa považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch,
keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu
alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom

hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004
Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov
podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.

Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona.

Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu tak, ako to tvrdí
vo svojom odvolaní poškodený. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského
uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych
predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v
čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre Sociálnu poisťovňu je v tomto smere

neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..

Poškodenému bola choroba z povolania zistená dňa 12. februára 2003, t. j. za účinnosti vyhlášky
č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z. z., podľa ktorej výška odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa od 1. apríla 1999 určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

V zmysle § 293ar ods. 1 prvá veta zákona v znení zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, suma dávky na ktorú vznikol nárok
predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa
bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa určí v slovenských korunách a za obdobie

od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa
prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 Sk) a zaokrúhli sa na najbližší
eurocent nahor. Pevne stanovené sumy v slovenských korunách platné k 31. decembru 2008 po ichprepočte k 1. januáru 2009 na eurá konverzným kurzom podľa zákona č. 659/2007 Z. z. sa stanovujú
nasledovne: 30 Sk po prepočte konverzným kurzom = 1 EUR.

V nadväzností na vyššie uvedenú právnu argumentáciu Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací
orgán, dospela k záveru, že postup pobočky Košice pri priznaní nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia poškodenému v sume 203,80 EUR bol správny, a preto rozhodla tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

II.

Žaloba

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava č. 51855-2/2013-BA zo dňa 27.12.2013 vo
veci nesprávneho priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom choroby z povolania
a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava č. 51855-2/2013- BA

z 27.12.2013 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 42859-49/2013-KEM z
10.10.2013. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 167,78 Eur.

Žalobca sa nestotožnil s postupom žalovanej, ale ani s postupom Kliniky pracovného lekárstva,
ktorá vypracovala podklad pre rozhodnutie - lekársky posudok sťaženie spoločenského uplatnenia

z 13.12.2012. Lekársky posudok je vypracovaný na starom vzore tlačiva používaného za účinnosti
vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá už nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vzhľadom
na uplynutie takmer 10 rokov od jej zrušenia, je už v právnej praxi „neaplikovateľné" (nepoužiteľné).

Takýtopostupjevrozporesozásadamisprávnehoporiadku,tiežvrozporespostupom,ktorýbolzvolený

v právnej veci po vydaní rozhodnutia č. 36200-8/2011-BA zo 4.11.2011, a ďalšom postupe v liste č.
282-51/2011-KEMzo17.10.2011,vydanímrozhodnutiač.282-42/2011-KEMz9.12.2011.Vtuuvádzanej
veci bol podaný prokurátorský protest, pričom žalovaná v novom rozhodnutí priznala už náhradu za
jeden bod podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. Ide tu teda o tvrdenie založené na nepravej retroaktivite. To,
že príslušné slovenské ministerstvo nekonalo tak ako české, nemôže byť na ujmu poškodenému. Tiež

ide o dôkaz, že rovnaký právny predpis nemôže byť vykladaný inak.

V prípade žalobcu sa to prejavuje tak, že mal podľa pôvodnej právnej úpravy k času ustálenia
zdravotného stavu priznaných 450 bodov, ktorých hodnota dosahovala úrovne 69,231%. Po prevode na
nové body je to úroveň 77,875%. To znamená, že na princípe nepravej retroaktivity ak k preukázanému

ustáleniuzdravotnéhostavudošloužpoúčinnostinovéhozákonač.437/2004Z.z.,t.j.po1.8.2004,nový
zákon umožňuje priznať ešte ostávajúci rozdiel, ale už nových bodov, t.j. 22,125% zodpovedajúce počtu
177 bodov. Pretože vydané rozhodnutie tomuto postupu nezodpovedá, odporuje tak aj ustanoveniu §
195, § 196 a § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..

Domnieva sa preto, že nemôže obstať tvrdenie žalovanej, ktorá sa odvoláva na rozsudok (6 Cdo
146/2011), v ktorom sú uvedené nesprávne úvahy žalovanej, tykajúce sa aplikácie § 11 zákona o
odškodňovaní, ale aj nepravej retroaktivity v jej úvahách o výške bodov. Ak svoje úvahy spojila okrem
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo 14.12.2006 sp. zn.: 4C 22/2003-284 a Krajského súdu v
Prešove, sp. zn.: 8Co/28/2007 z 11.2.2008 aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn.: 6 Cdo 146/2011, spolu s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 233/2010, v
ktorých taktiež dospela k nesprávnym záverom ako v skutkových tak aj v právnych otázkach, potom aj
na posudzovanú vec žalobcu nesprávne aplikuje platný právny poriadok Slovenskej republiky.

Totožnú vec (pracovný úraz pred 1.8.2004 a ustálenie zdravotného stavu po 1.8.2004) posudzoval aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch rozsudkoch sp. zn.: 4 So 195/2008 a sp. zn.: 9 Sžso 18/2009,
v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na rozsudok publikovaný pod R 47/2010 a v týchto
rozsudkoch uviedol: „Odvolací senát sa v prejednávanej veci cíti viazaný publikovaným rozhodnutím,ako rozhodnutím, ktoré zjednocuje súdnu prax v zmysle § 21 ods. 1 písm. d/ zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch."

Uvedeným tak popri tvrdených skutočnostiach (napr. rozhodnutie č. 282-42/2011-KEM z 9.12.2011)
preukazujeme nesprávnu právnu úvahu a nesprávny postup žalovanej. Nesprávna úvaha a postup je
preukázaný aj rozsudkom sp. zn.: 6 Cdo 146/2011, na ktorý poukazovala sama žalovaná preto, že ak
došlo ... „k ustáleniu zdravotného stavu počnúc aprílom 2005, ku dňu vyšetrenia (20.6.2006)," potom sa
mal na vec aplikovať nový právny predpis rovnako, ako to bolo v poukázanej veci sp. zn.: 4 So 195/2008,

sp. zn.: 9 Sžso 18/2009, a R 47/2010.

Dôkazom správnosti tvrdeného je aj súdna prax v rozhodnutiach súdov rešpektujúcich moment ustálenia
zdravotného stavu de iure za ten istý ako vyžaduje actio nata. Preto je možný aj záver, že nie je možné v
zmysle tohto ustálenia podľa § 106 Občianskeho zákonníka považovať za počiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby iný okamih (moment).

Analogicky k rovnakému právnemu záveru je možné dospieť aj pri aplikácii § 114 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z., podľa ktorého „Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch
rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili." V takomto prípade plynutie lehoty je potrebné
viazať na moment ustálenia zdravotného stavu, ktorý je spravidla blízky dátumu vystavenia lekárskeho

posudku. Napríklad o takomto konaní k otázkam „Osobitosti konania v sociálnej agende" poukázala na
prednáške 2.5.2013 v Omšenie JUDr. Hanzelová z NS SR, posudzované podľa rozsudku NS SR sp. zn.:
4 Sžso/5/2013 (z praxe advokátskej kancelárie JUDr. Antola), v ktorom Sociálna poisťovňa nesprávne
spísala žiadosť a priznala nárok len od spísania žiadosti a nie od uplatnenia nároku na súde.

To platí aj na prípad poškodeného, ktorý mal za účinnosti vyhlášky priznanú časť bodového hodnotenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale progresia bola zistená už za účinnosti novej právnej úpravy.
Toto tvrdenie preukazuje nedostatok poznania pravidiel tzv. nepravej retroaktivity na strane žalovanej.

Žalovaná sa na strane 3 venuje otázke retroaktivity, pričom v dôsledku nesprávneho pochopenia

predmetného inštitútu obhajuje ústavne neprípustnú pravú retroaktivitu. Žalobca citujúc vyslovený
právny názor v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 98/2010 z 29.6.2010 preto dospel
k záveru, že žalovanou prezentovaný právny názor je nesprávny. Jej tvrdenie vyvracia prvá veta:
„Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho

(predchádzajúceho) právneho predpisu. Nový právny predpis, zákon č. 437/2004 Z. z. uznáva práva a
povinnosti nadobudnuté v minulosti.

Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon č. 437/20004 Z. z. v § 11 so spätnou účinnosťou
neupravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákon v § 11 ods. 1 iba uvádza: „Na bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy."

Nový právny predpis, zákon č. 437/2004 Z. z. (rovnako ako pôvodná vyhláška č. 32/1965 Zb.) v prípade

odškodnenia vyžadovala ešte ďalšiu skutočnosť, ktorou je moment tzv. „ustálenia" zdravotného stavu
použiteľného pre správne právne posúdenie veci smerujúce k správnemu použitiu hodnoty z a jeden
bod. Preto ak Klinika pracovného lekárstva uviedla v lekárskom posudku, že v roku 2012 zistila progresiu
straty sluchu, ide o dôkaz, že sa tak stalo za účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z.. Preto sa poškodenému
musí priznať zodpovedajúca hodnota za jeden bod (aj podľa záverov R 47/2010) platná pre rok 2012.

Konanie žalovanej je tak nesprávne.

Obsah predchádzajúcich tvrdení na preukázanú progresiu v roku 2012 v prípade žalobcu vylučuje
aplikáciu § 11 ods. 1 zákona o odškodňovaní z dôvodu, že jej použitie by bolo možné iba za predpokladu
splnenia dvoch podmienok súčasne, a to, že žalobca:

1./ mal /zistenú/ priznanú chorobu z povolania do 31.7.2004 (podmienka je splnená), a
2./ súčasne sa dosiahol odborný konsenzus v tom, že ustálenie zdravotné stavu (progresia) je datovaná
do 31.7.2004 (podmienka nie je splnená).Následne základ nesprávnej právnej úvahy žalovanou je daný nesprávnym výkladom § 11 zákona
č. 437/2004 Z. z. Žalobca tvrdí nutnosť aplikácie nepravej retroaktivity na jeho vec. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČSFR zo dňa 10.12.1992, sp. zn. PL. ÚS 78/92 týkajúci sa

retroaktivity a intertemporality.

UznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.:PL.ÚS3/00-55uviedlo,že„Pojem„retroaktivita
zákona" sa v právnej teórii spravidla používa rovnocenne s výrazom, že zákon má „spätnú účinnosť,
spätnú pôsobnosť alebo spätnú platnosť". Retroaktívny zákon nemusí vždy porušovať ústavu. Absolútny

zákaz spätnej pôsobnosti v trestnom práve neplatí všeobecne pre celý právny poriadok. Avšak
obmedzujúce zákony, ktoré so spätnou účinnosťou pôsobia na uzavreté skutkové stavy, sú nezlučiteľné
s princípmi právneho štátu. Zákaz retroaktivity je všeobecne adresovaný zákonodarcovi.“

Pravá retroaktivita zákona predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne
uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (práv alebo povinností). Nepravá retroaktivita

znamená, že neskorší zákon pôsobí na ešte neuzavreté vecné stavy a právne vzťahy.

„Neskorší zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti
skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ
tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali." (PL. ÚS

3/00-55) Nemôže preto obstáť názor žalovanej, že na jeho vec sa má aplikovať vyhláška č. 32/1965 Zb.

Skutočnosť, že je zásada zákazu retroaktivity právnych noriem súčasťou všetkých vyspelých
demokratických štátov, hovorí o jej právnej opodstatnenosti. V právnom štáte nie je možný akýkoľvek
zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy. Nerešpektovanie

tejto zásady by malo za následok stav právnej neistoty, kedy by sa občania báli uskutočňovať
akékoľvek konanie, z dôvodu možnej budúcej sankcie. Táto zásada je precízne vyjadrená aj v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.4.2009, publikovaný pod R
47/2010 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky.

Postup žalovanej je nesprávny aj preto, že v konaní si nesplnila svoju procesnú povinnosť na zistenie
skutočného stavu veci. Preto aj vydané rozhodnutie nezodpovedá požiadavke § 209 zákona č. 461/2003
Z. z..

Žalobcom bol predložený návrh, aby vo veci bol ustanovený znalec, pre medicínske odvetvie

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania, ale žalovaná si túto povinnosť nesplnila. Taktiež
sa vo vydanom rozhodnutí vôbec nevysporiadala s otázkou neopodstatneného vydaného rozhodnutia
prvostupňovým orgánom žalovanej. Taktiež podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou žalovanej spornú
otázku riešiť s príslušnou Klinikou pracovného lekárstva, pretože jej lekársky posudok tvorí podklad pre
vydanie rozhodnutia. Preto tiež musí zodpovedať pravidlám platného právneho poriadku Slovenskej

republiky.

Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou žalovanej sa zaoberať aj predloženým Metodickým pokynom
Ministerstva zdravotníctva ČR, a Stanoviskom na výpočet hodnoty bodov podľa T.. J.. V.H. a to preto, že
sa zaoberá tou istou odbornou otázkou po zmene toho istého právneho predpisu - Vyhlášky č. 32/1965

Zb. (Sb. v ČR). Preto je aj z tohto dôvodu rozhodnutie žalovanej nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

III.

Vyjadrenie žalovanej

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2014 poukázala na obsah a dôvody rozhodnutia zo dňa
27.12.2013 napadnutého opravným prostriedkom, ako aj obsah posudkovej a rozhodovacej činnosti

v danej právnej veci, ktorá predchádzala vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a navrhla súdu, aby
žalobu zamietol.Sociálna poisťovňa sa námietkami žalobcu už raz v rámci popísanej genézy prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania zaoberala a naďalej zastáva názor, že žalobca rozhodnutím pobočky Košice č.
42859- 49/2013-KEM zo dňa 10. októbra 2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu Sociálnej

poisťovne, ústredie, č. 51855-2/2013-BA zo dňa 27. decembra 2013 nebol ukrátený na svojich právach.

K námietkam žalobcu uviedla nasledovné:

„Pri nepravej retroaktivite, ktorá by sa podľa názoru žalobcu mala v spojitosti so zákonom č. 437/2004

Z. z. aplikovať, sa účinnosťou nového právneho predpisu (s účinnosťou do budúcna) prinesú určité
zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Uplatnením nepravej
retroaktivity teda nová právna úprava vstupuje aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr
prijatej právnej normy a tým mení ich režim.
Pokiaľ však princíp nepravej retroaktivity nie je výslovne zakotvený v prechodných ustanoveniach
príslušnej právnej normy, nemožno tento svojvoľne aplikovať v rozhodovacej praxi. Preto ani judikáty

a ostatné rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako akty sudcovskej tvorby práva by
nemali byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami (aj prechodnými) jednotlivých zákonov. Práve naopak,
za účelom zjednocovania výkladov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a za
účelom zabezpečovania ochrany práv a právnej istoty v štáte, by mali reflektovať presnú dikciu daného
ustanovenia zákona a svojím súdnym rozhodnutím v príslušnej veci neumožňovať odklon od presného

a jednoznačného znenia právnej normy, ktorou je svojim obsahom v prípade žalobcu aj ustanovenie §
11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nenahrádza všeobecne záväzný predpis, iba
vysvetľuje podmienky jeho uplatnenia v praxi (výklad právnej normy). Judikát sa tak odlišuje od

precedensu v angloamerickom právnom systéme common law, kde súdne rozhodnutie, ktoré rieši
prípad doposiaľ právnymi normami neupravený, má normatívny význam a je všeobecne záväzné pre
ďalšie rozhodovanie v obdobných prípadoch, čím sa na rozdiel od judikátu v slovenskom právnom
systéme stáva prameňom práva. Preto aj judikáty, ktoré boli doposiaľ publikované v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre oblasť odškodňovania pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, nie sú pre rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne právne záväzné. Pokiaľ v
príslušnom zákone absentuje právna úprava určitej situácie, prejavujúca sa ako tzv. „medzera v zákone",
túto nie je možné „vyplniť" judikátom, prípadne iným súdnym rozhodnutím tak, ako by tento postup
bol možný v spomínanom systéme common law. V slovenskom právnom poriadku je možné „medzeru
v zákone" riešiť jedine prijatím ďalšieho zákona - novely a následne jej prípadné spätné pôsobenie

(nepravú retroaktivitu) upraviť v príslušnom prechodnom ustanovení daného zákona.

Účelom judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zjednocovanie výkladov zákonov a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov a taktiež zabezpečovanie právnej istoty v štáte pri
rozhodovacej praxi súdov SR, nie však „vypĺňanie medzier" v jednotlivých právnych normách. Túto

skutočnosť potvrdzuje aj sám žalobca, keď na strane 5 žaloby cituje judikát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R 47/2010.

Navyše cieľom uplatnenia judikatúry, pripadne odvolania sa na rozhodovaciu prax všeobecných súdov
SR, nie je presadenie zásady - kto poukáže na viac súdnych rozhodnutí, toho právny názor má väčšiu

právnu silu.

V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
(t.j. pred 1. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto

dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Žalovaná v tejto súvislosti opätovne
zdôraznila, že toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne,
neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia preto nie je

oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.

Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť
alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje teda striktne vnadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Sociálna
poisťovňa považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch,
keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu

alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004
Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov
podľa príslušnej položke, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.

Žalovaná opätovne zdôraznila, že žiadna časť prechodného ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.
z. nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia
spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná
podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia,
prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre Sociálnu poisťovňu je v
tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004

Z. z..

Taktiež nesúhlasila ani s námietkou žalobcu, a to, že Sociálna poisťovňa si nesplnila povinnosť
ustanoviť znalca pre medicínske odvetvie zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania, aj keď
uvedené v konaní žalobca navrhoval. Sociálna poisťovňa, ústredie, sa v odvolacom konaní zaoberala

výlučne námietkami, ktoré žalobca vzniesol proti rozhodnutiu pobočky Košice zo dňa 10. októbra 2013.
Tieto námietky sa týkali nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení upravujúcich hodnotu bodu pre
stanovenie sumy priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Preto sa jednalo
a aj naďalej jedná o výlučne právnu otázku, pre riešenie ktorej nie je potrebný znalecký posudok z
medicínskeho odboru a ani stanovisko príslušnej Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie. K námietke

žalobcu o nariadení znaleckého dokazovania v nadväznosti na § 196 ods. 3 zákona Sociálna poisťovňa,
ústredie, uvádza, že podľa § 196 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť
znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka
môže, ale aj nemusí využiť. V prípade žalobcu konajúci prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán

nepovažoval znalecké dokazovanie za potrebné.“

IV.

Závery súdu

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná.

Pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy
a na ňu sa vzťahujúcej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k preskúmavanej právnej
problematike:

· zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Podľa ust. § 99, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, účinný od 01.08.2004).

· zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej
len „zákon č. 437/2004 Z. z“):Tento zákon v § 1 ustanovuje:
a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia,
b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti,
c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

V ďalších ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského
uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady
- § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7),
zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).

§ 5 Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia:

(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(2)Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

Podľa ust. § 11, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z
povolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.(vyhláška
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej

rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinná do
31.07.2004).

· Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012 zo dňa 14. mája 2012 o
ustanovenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2012:

Podľa ust. § 1, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2012 za jeden bod 15,72 eura.

· vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia:

Podľaust.§5ods.2,akspoločenskéuplatnenieobčanaboloužobmedzenépredchádzajúcimizmenami
zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na
zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol
poškodenýpreskoršiesťaženiespoločenskéhouplatneniaužodškodnenýaaksaodškodňujenastavšie

zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení,
odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z
tohto dôvodu priznaná.

· Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso 23/2008 zo dňa 28.04.2009:

„Z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského
uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.S prihliadnutím na to, ak by sa podľa ust. 11 ods. 1 cit. zákona mala podľa doterajších predpisov
posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v
tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že

podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich
hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.“

· Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso 18/2009 zo dňa 27.01.2010:

„Odvolací súd poukazuje na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom
zasadnutí 13. novembra 2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4 Sžso 23/2009 z 28.
apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, ktorého právna veta znie: Zo znenia § 11 ods. 1 zákon č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších

predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri
posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Odvolací senát sa v
prejednávanej veci cíti viazaný publikovaným rozhodnutím, ako rozhodnutím, ktoré zjednocuje súdnu
prax v zmysle § 21 ods. 1 písm. d/ zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch.“

· Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 146/2011 zo dňa 03.10.2011:

„K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na
zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré
majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave

nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe,
kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe.
Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení platnom v čase, kedy tieto
nároky ešte nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia predpisu v čase vzniku odškodňovanej

bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.“

V uvedenej právnej veci bolo úlohou súdu podať v prvom rade právne záväzným spôsobom výklad

ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré rieši otázku aplikácie právnej úpravy na príslušné
právne vzťahy v súvislosti so zmenou právneho predpisu. Išlo o posúdenie právnych otázok majúcich
kľúčový interpretačný význam pre obsah administratívneho konania

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu dňa 11.09.2003 bola žalobcovi priznaná choroba z

povolania - porucha sluchu spôsobená hlukom, s dátumom prvého zistenia dňa 12.02.2003. Sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo dňa 11.09.2003 hodnotené počtom bodov 450. Žalobcovi bola priznaná
náhrada za jeden bod podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v sume 60 Sk (450 bodov x 60 Sk =
27.000 Sk (896,24 Eur).

Dňa 13.12.2012 bolo po prešetrení zdravotného stavu menovaného sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotené počtom bodov 550.

Nakoľko žalobcovi bola zistená choroba už dňa 11.09.2003, t. j. v čase keď platila vyhláška č. 32/1965
Zb., čo nepochybne vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu, postup posudzujúceho lekára pri

hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v posudku zo dňa 11.09.2003 bol v súlade s
uvedenou vyhláškou. Zákon č. 437/2004 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1 totiž výslovne uvádza, že ide o
posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania z takej choroby, ktorá
bola zistená pred dňom účinnosti tohto zákona, a preto v tejto časti námietka žalobcu nebola dôvodná.

Avšak z vyššie citovanej právnej úpravy a príslušnej judikatúry NS SR vyplýva, že výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu mala byť v tomto prípade posudzovaná podľa zákona č.
437/2004 Z. z., t. j. podľa zákona platného a účinného v čase zhoršenia pôvodného poškodenia nazdraví žalobcu, čiže v čase vzniku odškodňovaného sťaženia spoločenského uplatnenia, a nie podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako to posúdila žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán a rovnako aj Sociálna poisťovňa,
ústredie ako žalovaný správny orgán pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
postupovali podľa nesprávneho právneho predpisu, t. j. vec nesprávne právne posúdili, čo malo za
následok nesprávne určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Námietka
žalobcu týkajúca sa nesprávne určenej hodnoty jedného bodu bola preto podľa názoru súdu dôvodná,

čo nesporne vyplýva aj z hore citovanej právnej úpravy a judikatúry NS SR.

Keďže žalovaná a rovnako aj prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádzali z neprávneho právneho predpisu, t. j. z vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
súd podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej č. 51855-2/2013-BA
zo dňa 27.12.2013, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 42859-49/2013-KEM zo

dňa 10.10.2013 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Na základe vyššie uvedeného bude žalovaná v ďalšom konaní pri určovaní výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia povinná postupovať podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa
právneho predpisu účinného v čase vzniku odškodňovaného sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže

v tomto konkrétnom prípade došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu za účinnosti uvedeného
zákona.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, priznal právo na náhradu trov konania v sume uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ide o nasledovné súdom priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v platnom znení, ktoré si právny zástupca žalobcu vyčíslil v žalobe zo dňa 17.01.2014:
1.) Prevzatie a príprava zastúpenia ............... 61,84 Eur + 8,04 Eur,
2.) Podanie žaloby zo dňa 17.01.2014 ........... 61,84 Eur + 8,04 Eur, spolu 139,76 Eur,
DPH 20 % .................................................. 27,95 Eur, t. j. celkom 167,71 Eur.

Súdom priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu tak predstavujú spolu sumu 167,71 Eur, ktorú
je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá
veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.