Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203613
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614203613.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 831 154, proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. E. XXX, XXX XX P., št. občan
X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného N., A.. D. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie
sumy 650,22,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k.

7C 142/2014-39 zo dňa 03.02.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho práv. zástupcu JUDr. Igora Šafranka,
advokáta so sídlom vo Svidníku, trovy odvolacieho konania vo výške 34,97 Eur v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške
32,30 eur.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 59,44 eur na

účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 650,22 eur s prísl. Podaním zo dňa
doručenia súdu 19.01.2005 žalobca žalobný návrh v celom rozsahu vzal späť, žiadal o vrátenie časti
súdneho poplatku.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil.

Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146
ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zavinil zastavenie konania. Súd vychádzal z hodnoty sporu

650,22,- eura. Tak priznal trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v sume 41,49,- eura, režijný paušál
v sume 8,04,- eura a 20 % DPH v sume 9,91,- eura (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Náhradu trov konania spolu priznal v sume 59,44,- eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu
účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vedený vo VÚB Prešov (§ 149 ods.

1 O.s.p.).Proti uvedenému uzneseniu, a to výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie v napadnutom
výroku zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

V odvolaní poukázal na to, že O.s.p. pozná dva typy vedľajších účastníkov. Jedným z nich je právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, akým je napr. zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený subjekt bol založený na ochranu spotrebiteľa a jeho práv.
Zákonodarca mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu, ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov
v tzv. spotrebiteľských súdnych sporoch. V ďalšom poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby

nebolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ale zmena právnej úpravy v zmysle § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. od 01.05.2014, podľa ktorej súd prihliada v spotrebiteľských sporoch na premlčanie nároku ex offo.
Upriamil pozornosť na ust. § 137 O.s.p. s tým, že povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky
trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda iba účelne
vynaložené trovy. Neplatí, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na
účelné uplatňovanie a bránenie práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade § 142 ods.

1 O.s.p., ale ani pomocou interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty
pre záver, či boli advokátske trovy účelné na bránenie alebo uplatňovanie práva alebo nie. V prípade
rozhodovania o náhrade trov konania je potrebné prihliadať k všetkým okolnostiam prejednávanej veci.
Úlohou súdu nie je mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa jeho výsledku, ale zvlášť, či
neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady

účelne vynaložených trov. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn. 7M Cdo/1/2014. Súd
musí prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov. Poukázal
na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/78/2013, III.ÚS/193/2009, rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach a v Bratislave.

Uviedol, že združenia na ochranu občana do konaní vstupujú bez akejkoľvek nadväznosti na osobu
odporcu ako spotrebiteľa. Ich spôsob vstupu je neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do
konania so žiadosťou o doručenie návrhu s prílohami a to bez znalosti predmetu konania a to aj do
právoplatne skončených sporov. Sú zastúpení advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť
sporu. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 ako aj judikatúru Krajských

súdov Košice, Nitra, Prešov a poukazujúc na to, že nespochybňuje ústavné právo obsiahnuté v ust. § 47
ods. 2 Ústavy SR s tým, že právo na právne zastúpenie nie je právom na náhradu trov konania a v danom
prípade nespĺňa ani svoju podstatu. Zastupovanie advokátom v prejednávanej veci nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Keďže súd prvého stupňa bol povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na oslabenie jeho nároku
uplatneného v žalobe, vedľajší účastník nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu súdu a neovplyvnil
konanie žalobcu. Rovnako neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré
je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by žalobcu viedli k späťvzatiu žalobného návrhu.
Správne preto prvostupňový súd mal rozhodnúť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

náhradu trov konania nepriznáva.

K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník tak, že súd prvého stupňa v dôsledku späťvzatia návrhu
konanie zastavil a o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. K posúdeniu účelnosti
trov právneho zastúpenia poukázal na nález Ústavného súdu SR III.ÚS/457/2014 z 15.10.2014, ako

aj sp. zn. IV.ÚS/84/2014, podľa ktorého trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka
advokátomjepotrebnézásadnepovažovaťzaúčelnevynaloženénariadneuplatňovanie,resp.bránenie
práva na súde. Rovnako poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove, Košice, Banská Bystrica.
Ďalej uviedol, že celé odvolanie žalobcu vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby
súd ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane. V spotrebiteľských veciach však ide podľa čl. 169

ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľov, ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv
na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z toho vyplýva aj ochrana
hospodárskych záujmov združenia.

Navrhol preto napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť a priznať mu trov odvolacieho konania
za vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty 650,22 eur, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len AT), za jeden
úkon právnej služby § 13a ods. 1 písm. c/ AT odmenu 41,49 eura a 8,39 eura paušál, za polovičný úkon
podľa § 13a ods. 2 písm. b/ AT odmenu vo výške 20,75 eura a 8,39 eura paušál = 29,14 eura + DPH20 % (5,83 eura), spolu 34,97 eura. Náhradu trov konania, nech je žalobca zaviazaný zaplatiť na účet
právneho zástupcu vo VÚB Prešov, JUDr. Igor Šafranko, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitnéhopredpisu.Dokonaniavstúpibuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhozúčastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93
ods. 1 - 3 O.s.p. v aktuálnom znení).

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom

do 31.12.2014).

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného
N. so sídlom A. X, F. a to oznámením o vstupe doručeným súdu 24.07.2014. Uvedenú skutočnosť
súd prvého stupňa oznámil právnemu zástupcovi žalobcu v zásielke, ktorú prevzal 13.10.2014. Žalobca

podaním zo dňa 16.01.2015, doručeným okresnému súdu 19.01.2015 žalobu v celom rozsahu
vzal späť dôvodniac, že zistil nemajetnosť žalovaného. Následne prvostupňový súd konanie zastavil,
vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 32,20 eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 59,44 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146
ods. 2 prvá veta O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom na strane žalovaného rozhodol aplikujúc ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Ust. § 146 ods. 2

O.s.p.vyjadrujevýnimkuzozásadynáhradytrovkonaniapodľapomeruúspechuvovecivyjadrenejvust.
§ 142 O.s.p. Uvedené ustanovenie upravuje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný
úkon má za následok zastavenie konania. Ak teda súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí
sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené.

V prejednávanom prípade nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale
procesného práva. Preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je potrebné posudzovať z procesného
hľadiska, t.j. z hľadiska výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa
žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom

konaní úspešný alebo nie. Ak súd zistí, že nie pre správanie odporcu bol vzatý späť návrh, ktorý mohol
byť podaný dôvodne, kedy by bol povinným uhradiť trovy konania žalovaný, trovy konania je povinný
uhradiť ten účastník, ktorý zavinil zastavenie konania. V prejednávanom prípade je to žalobca, pretože
tento vzal žalobu späť dôvodniac, že zistil nemajetnosť žalovaného. Uvedená skutočnosť tvrdená
žalobcom nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o trovách konania, ako to

prvostupňový súd správne vyhodnotil a správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajšímúčastníkom.Vdanomštádiukonaniasprávnebolohodnotiťibaprocesnézavineniezastavenia
konania, ktoré je jednoznačne na žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS
SR z 25.10.2010, sp. zn. 3Sžo 225/2010.Odvolací súd sa stotožňuje aj so správnym výpočtom priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako

naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
(ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani
fakt, že sa medzi základné práva zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečia vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľa, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie).

V súlade s uvedeným preto odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. V
prejednávanom prípade vo vzťahu k trovám konania v odvolaní zdôraznená zmena právnej úpravy a
prihliadanie súdu v spotrebiteľských sporoch na premlčanie nároku ex offo (ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z.) nie je na mieste. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade je potrebné vyhodnotiť procesné
zavinenie na zastavení konania, nie iné skutočnosti. Z daného pohľadu nie je možné preto považovať
trovy priznané vedľajšiemu účastníkovi za zbytočné a neúčelné. Odvolací súd má za to, že nie je

možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom a účtované a priznané trovy
právnemu zástupcovi v žiadnom prípade nie sú zbytočné a neúčelné.

Je však treba súhlasiť s názorom odvolateľa, že právo na právne zastúpenie nie je totožné s právom na
náhradu trov konania. V prejednávanom prípade však neboli zistené žiadne dôvody na nepriznanie trov

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v rozsahu, ako boli priznané súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý si uplatnil trovy odvolacieho konania a to
vo výške 34,97 eur za 1 úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vo výške 1 základnej sadzby,
t.j. 41,49 eur : 2, čo je 20,75 eura + paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., čo je spolu 29,14
eur + 20 % DPH, čo je 5,83 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je povinný

žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, so sídlom vo Svidníku. V
odvolacom konaní si uplatnil trovy odvolacieho konania iba vedľajší účastník, preto bolo rozhodované
iba o jeho trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.