Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110208873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110208873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcom: 1/ G. Z.,
H.C. X, L., 2/ DALI ADVISORS, k.s., Mišíkova 5, Bratislava, IČO: 35 813 148, o zaplatenie 92,94 eura
s prísl., na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/42/2010-52, zo
dňa 17.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi 92,94 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 27.5.2009 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania 16,50 eura.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny 92,94 eura
spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 19.5.2009 na základe rozhodnutia
policajta Mestskej polície Bratislava bolo odstránené osobné motorové vozidlo EČV: BA-XXX K. z

dôvodu jeho státia na chodníku, ktorého vodičom bola odporkyňa 1/ a prevádzkovateľom odporca 2/ a
vykonal jeho odťah do strediska odťahovej služby na Bazovej ulici 6 v Bratislave. Navrhovateľ dôvodil
tým, že odporkyňa 1/ dňa 19.5.2009 požiadala o vydanie osobného motorového vozidla a navrhovateľ
jej ho na vyžiadanie vydal a požiadal ju o úhradu nákladov spojených s odťahom. Odporcovia 1/ a 2/
nereagovali na výzvu na úhradu nákladov z 25.1.2010 a 1.12.2009 a do dnešného dňa sumu za odťah
vozidla nezaplatili.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že na základe rozhodnutia mestskej polície z 19.5.2009
bolo odstránené osobné motorové vozidlo zn. Toyota, EČV: L.-XXX K., z dôvodu jeho státia na
chodníku a neponechania voľnej šírky 1,5 metra. Tieto zistenia mu vyplynuli z protokolu mestskej
polície o odstránení vozidla a zo zápisu navrhovateľa o odstránení vozidla. Navrhovateľ dňa 19.5.2009
vozidlo vydal odporkyni 1/, ktorá ho prevzala a bol vyhotovený zápis o výdaji vozidla; zároveň bola
odporkyni 1/ účtovaná cena za odstránenie vozidla 92,94 eura. Mal za zrejmé, že vodičom predmetného
odstráneného vozidla bola odporkyňa 1/ a prevádzkovateľom odporca 2/. Z výsluchu odporkyne 1/

zistil, že 19.5.2009 zaparkovala na H. X Y. L. na chodníku a nenechala šírku 1,5 metra voľno na
chodníku; ďalej tvrdila, že vlastní preukaz ZŤP a že mala na aute nalepený preukaz. Odťah považovala
za nezákonný. Z výsluchu odporcu 2/ súd prvého stupňa zistil, že vozidlo patrí spoločnosti DALI
ADVISORS, k.s., a bolo používané odporkyňou 1/. Na základe vykonaného dokazovania súd prvéhostupňa ustálil, že odstránené vozidlo bolo ponechané na mieste pred sídlom odporcu 2/, stálo na
chodníku a neponechalo voľnú šírku 1,5 metra, čím došlo k porušeniu § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009
Z.z. Mal za zrejmé, že navrhovateľ, ako právnická osoba zriadená správcom pozemných komunikácií,

bol oprávneným subjektom na odstránenie vozidla na náklady odporcov 1/ a 2/, z miesta, kde vodič
nesmie zastaviť a stáť na chodníku, okrem prípadu podľa § 52 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Nestotožnil
sa s námietkou odporkyne 1/ ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa a k námietke, že
rozhodnutie príslušného policajta o odťahu bolo v rozpore so zákonom uviedol, že ide o rozhodnutie
iného orgánu, ktoré súd v tomto konaní nepreskúmava. Poznamenal, že odporkyňa 1/ nevyužila

právo na prešetrenie postupu policajta o odstránení vozidla cez príslušný dopravný inšpektorát a
nepreukázala, že vozidlo bolo označené parkovacím preukazom pre invalidov; uvedenú skutočnosť
súd prvého stupňa nemal za preukázanú ani z príslušnej fotodokumentácie z miesta priestupku. Po
právnom zhodnotení rozhodujúcich skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním dospel
kzáveru,žeodporcovi2/vzniklapovinnosťnanáhradunákladovzaodťahvozidlaakoprevádzkovateľovi
vozidla a odporkyni 1/ ako vodičke odtiahnutého vozidla, titulom náhrady škody podľa § 420 ods. 1

Obč. zák. vo výške vynaložených nákladov za odťah vozidla v priamej príčinnej súvislosti so zavineným
porušením pravidiel cestnej premávky odporkyňou 1/ ako účastníkom cestnej premávky podľa § 3 zák.
č. 315/1996 Z.z. Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa v zmysle § 25 ods. 1 písm. q) zák. č.
8/2009 Z.z. zaviazal odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie 92,94 eura titulom úhrady nákladov na odstránenie
odtiahnutého vozidla. Keďže odporcovia 1/ a 2/ sa svojim konaním dostali do omeškania s plnením

peňažného záväzku, podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal navrhovateľovi ním požadované úroky z
omeškania od 27.5.2009. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku
za návrh 16,50 eura.

Proti rozsudku podal odporca 2/ odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetné vozidlo netvorilo prekážku
cestnej premávky, nakoľko stálo pred trvalým bydliskom invalida, ktorý má veľké zdravotné problémy;
ide o odporkyňu 1/ a jej dcéry, ktoré sú používateľmi vozidla a držiteľkami preukazu ZŤP a majú aj
parkovací preukaz. Odvážanie auta invalidov považoval za diskrimináciu. Pozornosť upriamil na to, že

denne sú zaparkované autá bez invalidného označenia na chodníku pred ich trvalým bydliskom, ktoré
tvoria prekážku cestnej premávky a neponechali voľnú šírku 1,5 metra, ale tie sa neodstraňujú. Poukázal
na zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 365/2004 Z.z. a uzavrel,
že nakoľko bolo odstránené vozidlo, ktoré používa invalid, ide o diskrimináciu a obchádzanie § 44 ods.
7 zák. č. 8/2009 Z.z.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu
potvrdiť. Uviedol, že za účelom riadneho objasnenia okolností parkovania predmetného vozidla na H.
N.. Y. L. dňa XX.X.XXXX bol vykonaný dôkaz - vyžiadanie správy z priestupkového konania vo veci
spáchania dopravného priestupku odporkyňou 2/. Poukázal na ustanovenia § 44 zák. č. 8/2009 Z.z. a

§ 2 vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktoré upravujú používanie parkovacieho preukazu a v zmysle
ktorých sa osobitné označenie umiestňuje vnútri vozidla v pravej dolnej časti predného skla alebo v
ľavej dolnej časti zadného skla; ak to nie je možné, osobitné označenie sa umiestňuje na inom vhodnom
mieste v prednej alebo zadnej časti vozidla. Osobitné označenie musí byť vždy dobre viditeľné, nesmie
obmedzovať vodiča vo výhľade a nesmie ohrozovať vodiča ani prepravované osoby. Namietol, že v

danom prípade zaparkované vozidlo nebolo takto označené.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporcu 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2015 (§

211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odporkyňa 1/ ako vodička
osobnéhomotorovéhovozidlazn.Toyota,EČV:L.-XXXK.,porušila§52ods.1zák.č.8/2009Z.z.tým,že
dňa19.5.2009vL.naH.ul.suvedenýmvozidlomzastavilaastálanamieste,kdevozidlotvoriloprekážkucestnej premávky (vozidlo stálo na chodníku, pri ktorom nezostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5
m) a túto bezodkladne neodstránila. Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy preto
o odstránení predmetného motorového vozidla rozhodol oprávnene. Navrhovateľ sa úspešne domohol

zaplatenia nákladov za odťah predmetného motorového vozidla v zmysle § 43 ods. 1, ods. 4 písm.
a) zák. č. 8/2009 Z.z. nielen voči odporkyni 1/, ktorá spôsobila prekážku cestnej premávky, ale aj voči
odporcovi 2/, ako prevádzkovateľovi motorového vozidla; obaja odporcovia sú tak s poukazom na § 43
ods. 1 a 4 cit. zákona povinní uhradiť dané náklady odťahu spoločne a nerozdielne.

Odporca 2/ v odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že odstránené vozidlo nemohlo tvoriť prekážku
cestnejpremávky,nakoľkostálopredbydliskomodporkyne1/,ktorájedržiteľkouparkovaciehopreukazu
a preukazu ZŤP. V súvislosti s touto jeho obranou odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvého
stupňa nebolo preukázané ich použitie a preto je jeho obrana neúspešná; z doloženej fotodokumentácie
tvoriacej obsah spisu je nesporné, že predmetné vozidlo nebolo riadne a viditeľným spôsobom označené
ani preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 16 zák. č. 447/2008 Z.z.), ani

parkovacím preukazom pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa
posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.). Vo
všeobecnosti platí, že aj odporca musí svoje vlastné tvrdenia dokázať, a nie len spochybňovať tvrdenia
navrhovateľa. Uplatnením námietky sa odporca stáva z dôkazného hľadiska akoby navrhovateľom v
oblasti svojich tvrdení, na ktorých námietku zakladá. Vychádzajúc z prejednávacej zásady ovládajúcej

sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky,
ktorými sa učinené tvrdenia dajú dokázať), bolo teda na odporcoch 1/ a 2/, aby v konaní pred súdom
prvého stupňa navrhli vykonanie dôkazov, pomocou ktorých by preukázali opodstatnenosť svojich
tvrdení obsiahnutých v obrane proti návrhu. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd uzatvára, že
nakoľko odporcovia 1/ a 2/ nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení, neuniesli dôkazné bremeno a preto

musia znášať možné nepriaznivé dôsledky nesplnenia dôkaznej povinnosti.

Námietky odporcu 2/ uplatnené v odvolaní ohľadom možnej diskriminácie odporkyne 1/ postupom
navrhovateľa sú z hľadiska platnej právnej úpravy (§ 44 ods. 7 zák. č. 8/2009 Z.z. pre vodičov
s parkovacím preukazom neupravuje žiadne výnimky osobitného parkovania na mieste, ktoré tvorí

prekážku cestnej premávky) právne irelevantné a preto sa s nimi odvolací súd bližšie nezaoberal,
nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými pre vec dôležitými
argumentmi. Napadnutý rozsudok odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom
odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.