Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/68/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110208112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110208112.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: G. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XX, U., zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove,
Masarykova 2, proti žalovanému: Ing. T. E., nar. XX.XX.XXXX, W. Y. XX/X, X., t.č. X.. Q. XX, Y., o
zaplatenie 2.904,50 eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.452,25 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od
29.04.2010 zo sumy 1.452,25 eur do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu 56,82 eur na účet Okresného súdu Prešov vedený v
štátnej pokladnici, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.03.2010 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu 2.904,50 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že spolu s ďalšími príbuznými nadobudol do podielového spoluvlastníctva v roku 1993 na základe

rozhodnutia súdu v reštitučnom spore, o ktorom bolo vedené na Okresnom súde v Prešove konanie
pod č. Nc 151/1991, každý s rovnakým spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/6. Ide o nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Y. - pozemok parcela KNC č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 720 m2 a na ňom postavenú priemyselnú budovu č.s. XXX. V súčasnosti žalobca
previedol tento spoluvlastnícky podiel na svoju dcéru Z.. Ľ. F.. Vklad bol povolený dňa 07.12.2009.
Poukázal nato, že žalovaný od počiatku bráni v užívaní žalobcovi spoločných nehnuteľností. Pozemok je
oplotený a v jeho areáli sú voľne pustené psy žalovaného, ktoré znemožňujú ostatným spoluvlastníkom

na nehnuteľnosť vstúpiť. Spoluvlastníci sa nikdy nedohodli, ani nedali súhlas, akým spôsobom bude
nakladané s nehnuteľnosťou a že túto bude výlučne užívať žalovaný. Žalovaný túto nehnuteľnosť
mnoho rokov aj prenajímal, pričom s výťažkom z nájomného sa nerozdelil, použil ho pre svoje potreby.
Zo zisku ani časť nepoužil na investovanie do nehnuteľností a to ani na jej zhodnotenie, ani jej
udržanie a zachovanie. Predmetné nehnuteľnosti počas doby takéhoto užívania žalovaným výrazne
spustla a znížila sa jej hodnota. V súčasnosti ju obýva žalovaný a poukázal na ustanovenie § 137
ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len OZ) na právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu, ktorá vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci
v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Nárok uplatnil za obdobie január 2007 až november 2009, pričom
jej výšku stanovil podľa obvyklého nájomného za prenájom podobných nehnuteľností o ploche 600m2, kedy podľa vyjadrenia spoločnosti Build investing s.r.o. Prešov bola stanovená výška obvyklého
nájomného v sume o 200,- Sk až 300,- Sk za 1 m2 za rok, v priemery 300,- Sk za rok. Podľa vyjadrenia
spoločnosti Real Sipos s.r.o. Prešov bola priemerná výška nájomného vyčíslená sumou 450,- Sk za 1

m2 a rok. Podľa vyjadrenia spoločnosti Garant Real s.r.o., ktorá vykonáva realitnú činnosť v rozhodnom
období bola priemerná výška obvyklého nájomného 315,- Sk na m2 na rok, čo predstavuje pri priemernej
sadzbe 300,- Sk na 1 m2 a rok pri úžitkovej výmere 600 m2 spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/6,
náhradavovýške30.000,-Sk,čoje2.500,-Skmesačneza35mesiacovtaktopredstavujenárokžalobcu
sumu 87.500,- Sk, čo je 2.904,50 eur.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výsluchom svedkov Z.. Ľ. F., D.
E., listinnými dôkazmi, návrhom, výpisom z LV č. 2425, pokusom o zmier zo dňa 22.04.2008, listom
žalovaného zo dňa 04.06.2007 adresovaného ostatným podielovým spoluvlastníkom, listom T. Š. a S. E.

z februára 1996, pokusom o zmier, dohodu zo dňa 18.12.1995, znaleckým posudkom znalca Z.. G. N. č.
XXX/XXXX, vyjadreniami realitných kancelárií, uznesením Okresného súdu v Sabinove č. D 27/52-14 o
prejednaní dedičstva po T. E.Š., výpisom z pozemkovej knihy zápisnicou č. 1276, trestným oznámením
zo dňa 17.05.2010, znaleckým posudkom Z.. R. J., vyjadrením mesta Y., vyjadrením Ústavu na výkon
väzby R. zo dňa 31.08.2011 a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.09.2011 č.k. 12C 68/2010 - 124,

ktorým žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2.904,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9
%ročneod29.04.2010zosumy2.904,50eurdozaplateniamlátidotrochdníodprávoplatnostirozsudku
v prevyšujúcej časti, čo do úroku z omeškania žalobu zamietol a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi
trovy konania ako aj povinnosť nahradiť trovy štátu vzniknuté na znalečnom.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote, pričom odvolací súd
konštatoval, že prvostupňový súd síce správne posúdil nárok žalobcu ako nárok, ktorý vyplýva z jeho
práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci miere zodpovedajúcej jeho podielu. Pri
náhrade vychádzal však len zo znaleckého posudku, pričom znalec vychádzal stanovil všeobecnú
hodnotu nájmu za nehnuteľnosti, stanovenú hodnotu obvyklého nájmu v sume 10,62 eur. Tento záver

odvolacísúdpovažovalzapredčasnýajvzhľadomnaznámujudikatúru,žepodielovémuspoluvlastníkovi
nemožno odoprieť právo na náhradu za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva určenie
náhrady však závisí od konkrétnych okolností veci a nemôže byť len automaticky určené na základe
stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu v rozhodnom období a v čase. Odvolací súd poukázal, že
za každé neprípustné obmedzenie vlastníckeho práva prináleží poškodenému náhrada. Náhrada za

užívanie spoluvlastníckeho podielu nie je určená žiadnym zvláštnym právnym predpisom a preto možno
použiť ustanovenia, ktoré sú povahou najbližšie t. j. ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Odvolací
súd poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal touto právnou otázkou dôsledne, skutkový
stav nezistil náležite, pokiaľ ide o určenie náhrady. Uložil súdu 1. stupňa vyrovnať sa s otázkou náhrady
nanovo a prihliadnuť na zistenia,

- či v rozhodnom období žalovaný nehnuteľnosti užíval v celom rozsahu,
-posúdiťkvalituužívanýchnehnuteľnostítedastavby,akoajpozemku,naakýúčelvyužívanehnuteľnosti
žalovaný,
- preskúmať dôvody, pre ktoré medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti,
- dôvody, pre ktoré nepožiadal žalobca súdu o rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139

ods. 2 OZ) v rozhodnom období, za ktoré žiada žalobca náhradu,
uviedol, že je vždy potrebné prihliadať, že podielový spoluvlastník má pri takomto nároku právo na
ekonomickú protihodnotu toho, čo nemohol užívať, ale dôležité pre posúdenie výšky tejto náhrady
môžu byť okolnosti spočívajúce aj v tom, kto sa z podielových spoluvlastníkov pričinil o nadobudnutie
týchto nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva, aké náklady má v súvislosti s údržbou týchto

nehnuteľností.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu doplnil dokazovanie
listinnými dôkazmi, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.07.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 10.11.2013
výsluchom svedkov D. E., opätovným výsluchom žalovaného Z.. T. E.Š., s vyjadrením mesta Y. zo

dňa 21.01.2014 rozsudkom tunajšieho súdu v právnej veci vedenej pod sp.zn. 12C 283/2008 zo dňa
04.10.2011, fotodokumentáciou, lekárskym potvrdením zo dňa 29.09.1999, výsluchom svedka S. E.Š.
a opätovne ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:Z výpisu LV č. XXXX kat. ú. Y. mal súd zistené, že na tomto je evidovaná nehnuteľnosť - stavba, predajňa
hutníckeho materiálu č.s. XXX, stojaca na parcele č. XXXX/XX, priemyselná budova a sklad, taktiež
je evidovaná parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 720 m2 - zastavené plochy a nádvoria s tým, že

predmetnú nehnuteľnosť vlastnili ku 23.10.2009 T. E., E. W., G. Š., D. E. a W. N. X., každý v 1/6.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe rozhodnutia súdu v reštitučnom spore,
ktoré bolo vedené pod č. Nc 151/1991 na Okresnom súde v Prešove nadobudli vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam každý vo veľkosti 1/6. Žalobca uviedol, že ide o priemyselnú budovu,

ktorá pôvodne slúžila na stolársku výrobu. Následne jeho právna predchodkyňa manželka T. Š. r. E.
keď nadobudla príslušný vlastnícky podiel a spolu s bratom S. E. vyzvali žalovaného, aby sprístupnil
predmetnú nehnuteľnosť aj ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalovaný pritom túto nehnuteľnosť
užíval bez akejkoľvek dohody s podielovými spoluvlastníkmi od roku 1993, kedy im bola navrátená po
úspešnom súdnom spore zo strany podielových spoluvlastníkov boli na žalovaného adresované výzvy,
aby sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť aspoň S. E., ktorý po návrate z cudziny mal záujem užívať

nehnuteľnosť vo veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. V období od januára 2007 až do novembra
2009 mu navrhovali aj rôzne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Žalovaný vo veci uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti od roku 1993, i
keď mal za to, že je podielovým spoluvlastníkom 1, nakoľko nadobudol podiel po sestre W. N. X. a po E.

W., za čo im zaplatil po 5.000,- Sk. Podiel po W. N. X. nadobudol prostredníctvom dedičského konania
vykonaného v Kanade, súdu však nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce toto jeho tvrdenie.

Uvádzal, že pokiaľ by ostatní podieloví spoluvlastníci chceli užívať predmetnú nehnuteľnosť, museli by
mať povolenie od riaditeľa ústavu na výkon väzby, ktorý je susediacou nehnuteľnosťou. Vo veci uviedol,

že predmetnú nehnuteľnosť užíval na predaj náhradných dielov na motorové vozidlá do roku 2004, kedy
mal autonehodu. Potom uviedol, že do apríla roku 2010, kedy opäť začal predávať tieto náhradné diely.
Neskôr uviedol, že v období rokov 2007-2009 túto nehnuteľnosť neprenajímal, ani nič nevykonával.
Uvádzal,žetútonehnuteľnosťlenstráži.Uviedol,žeotútonehnuteľnosťprejaviliajinéfirmyoprenajatie,
on sa však zaviazal riaditeľovi ústavu na výkon väzby, že nikoho do budovy nepustí a celá budova

je v podstate monitorovaná pre blízkosť ústavu. Tvrdil, že pokiaľ by mali záujem ostatní podieloví
spoluvlastníci o túto budovu, nič by proti tomu nemal, ak by však navrhli prenajať nehnuteľnosť, s tým
by nesúhlasil. Od roku 1996 na údržbu nehnuteľnosti nič neinvestoval, uvádzal že žije zo starobného
dôchodku a preto ani nemal dostatok finančných prostriedkov. Potvrdil, že rozmedzí rokov 2007-2009
neužíval túto nehnuteľnosť nikto okrem neho. Od apríla 2010 začal opätovne realizovať predaj súčiastok

na motorové vozidlá, avšak zisk bol len 8,- eur.

Súd opätovne vypočul žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28.11.2013, kde žalovaný potvrdil,
že v rozhodnom období užíval predmetnú nehnuteľnosť celú on sám, avšak v rozsahu len 2 krát 2 m
nakoľko zatekala strecha, ostatné sa užívať nedalo. Potvrdil, že stavba a pozemok sú zabezpečené

oplotením, ktoré realizovalo on sám, brána je uzamknutá a v areáli je zabezpečený psami. Potvrdil, že
mal živnostenské oprávnenie a predával automobilové súčiastky, nemal však do skúsenosti a následne
mal výkon živnosti prerušený. Čo sa týka dohody o užívaní predmetnej nehnuteľnosti jednotlivými
podielovými spoluvlastníkmi uviedol, že brat S. navrhoval stretnutie. On sám sa dohováral len s
týmto jedným podielovým spoluvlastníkom, ktorý navrhoval, využitie priestorov ako ateliér nakoľko je

akademický sochár. Ostatní z podielových spoluvlastníkov - súrodencov nemali záujem, nenavrhovali
žiadne riešenie ohľadom užívania predmetnej nehnuteľnosti pamätal si, že raz navštívil nehnuteľnosti
žalobca, ktorý fotografoval nehnuteľnosť tento však keď ho zbadal odišiel preč a nik mu písomne
žiadnu dohodu nenavrhol. Čo sa týka investícií do predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že kupoval plechy
opravoval čiastočne strechu, ktorá v súčasnosti opäť preteká, či to bolo v rozhodnom období rokov 2007

a 2009 uviesť nevedel. Opravoval odpad, odkvapy, elektrické rozvody.

Z výzvy zo dňa 22.04.2008 (teda v rozhodnom období, žaloba v tejto právnej veci bola podaná dňa
26.03.2010) mal súd zistené, že žalobca sa pokúšal písomne navrhnúť žalovanému riešenie ohľadom
užívania predmetnej nehnuteľnosti a to jej predajom v celku za cenu, s ktorou by súhlasili všetci podieloví

spoluvlastníci, oceniť nehnuteľnosť súdnym znalcom, prípadne ak ju má záujem využívať len sám, aby
vyplatilostatnýchodstupujúcichpodielovýchspoluvlastníkov,resp.abyumožnilbezproblémovéužívanie
nehnuteľností ktorémukoľvek z podielových spoluvlastníkov.Žalobca súdu predložil súdu listinu, ktorú žalovaný adresoval rodine a to navrhoval usporiadanie tejto
nehnuteľnosti a to tak, že nechce ju predať, nakoľko má možnosť získať dotáciu na rekonštrukciu tohto
skladu od MŠ SR a potrebuje k tomu list vlastníctva, preukazujúci jeho výlučné vlastníctvo. V tejto

písomnosti uvádzal, že musí zaplatiť aj za ich matku daň z nehnuteľnosť, nakoľko sklad užíva sám.

Ďalšou listinou ktorú zasielala T. Š. právna predchodkyňa žalobcu a S. E. Okresnému súdu v Prešove
vo februári 1996 oznamovali súdu nerešpektovanie jeho rozhodnutia a poukazovali na to, že T. E.
- žalovaný, jeden z dedičov doslovne okupuje reštituovaný majetok, zriadil tam predajňu hutníckeho

materiálu a celý uvedený majetok využíva sám k vlastnej zárobkovej činnosti bez súhlasu ostatných
dedičov a bez náhrady za užívanie. Rovnako dňa 18.12.1995 pokusom o zmier a dohodu T. Š., D. E., S.
E. žiadali žalovaného, že vzhľadom k tomu, že nemôže dôjsť k dohode s využívaním nehnuteľností, ktorú
v rámci reštitúcie v Sabinove po nebohom otcovi získali súdnym rozhodnutím, navrhli, že ak chce užívať
túto nehnuteľnosť, súhlasia s tým, aby vyplatil ostatných spoludedičov, prípadne, aby tento majetok
užíval, avšak uhrádzal nájomné a v prípade, že s tým nesúhlasí, aby sa táto predala a výnos sa rozdelil

medzi všetkých dedičov.

Z výsluchu svedka D. E. mal súd zistené, že žalovaný bez jeho súhlasu užíva rovnako aj jeho podiel
na tejto nehnuteľnosti, pričom v čase, keď sťahoval sa z miesta trvalého bydliska žalovaný, do tejto
nehnuteľnostimupomáhalprenášaťveci, následnepopresťahovaní,nasledujúcideňmuužjednoducho

neotvoril, nepustil ho, neumožnil mu užívať predmetnú nehnuteľnosť neotvoril, nepustil ho, neumožnil
mu užívať predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Druhýkrát sa pokúsil s
bratom S. navštíviť brata a dohodnúť sa o spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti, rovnako aj keď
mali vedomosť o tom, že žalovaný je vo vnútri, neotvoril im, pustil psov a neumožnil im vstup do budovy.

Svedok D. E. bol opätovne vypočutý dňa 28.11.2013, ktorý uviedol že nehnuteľnosť je užívaná rozhodne
len žalovaným, poukázal na to, že sám žalovaný mu oznámil, že má záujem predlžovať súdne konania.
Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nemá dostatočné finančné prostriedky na údržbu predmetnej
nehnuteľnosti a taktiež na úhradu základných životných potrieb poukázal na to, že situácia by mohla byť
vyriešená tým,abysazískalpotrebnéfinančnéprostriedkypredajomtejtonehnuteľnosti.Naotázkusúdu

z akých dôvodov nedošlo k dohode o užívaní v predmetnej nehnuteľnosti svedok uviedol, že sa pokúšal
a chodieval za žalovaným každé 3 až 4 mesiace, minimálne spolu 20 až 30 krát, avšak žalovaný nemal
záujem. Pokiaľ ide súdne riešenie, v ktorom by sa domáhal rozhodnutia o hospodárení so spoločnou
vecou, svedok poukázal na to, že takýmto právnym veciam nerozumel a ani nemal záujem riešiť vec
súdnou cestou, prechovávali nádej, že sa so žalovaným dokážu dohodnúť. Čo sa týka kvality užívaných

nehnuteľností a stavieb poukázal na to, že v rozsahu piatich rokov spätne na tieto stavby neboli opatrené
riadnymi oknami, nehnuteľnosť nie je žiadnym spôsobom zo strany žalovaného udržiavaná a zrejme
už preteká strecha. Pozemok je oplotený a uzamknutý vo vnútri zabezpečený psami. Pokiaľ chceli si
ohliadnuť predmetnej nehnuteľnosti z vnútra, na ich žiadosť žalovaný nereagoval.

Rovnako vypočutá svedkyňa Ľ. F. potvrdila, že v minulosti pri návšteve s nebohou matkou chceli si
obzrieť predmetnú nehnuteľnosť, pričom žalovaný im neumožnil vstup.

Z predložených vyjadrení realitnej spoločnosti BUILD investing s.r.o. mal súd zistené, že v rozhodnom
období bola výška obvyklého nájomného v sume od 200 - 400,- Sk za m2 na rok, čo priemer predstavuje

300,- Sk na m2 a rok. Podľa vyjadrenia spoločnosti Real Tipos s.r.o., ktorá vykonáva realitnú činnosť,
v rozhodnom období bola výška obvyklého nájomného od 300,- Sk do 600,- Sk za m2 na rok, čo
predstavuje priemer 450,- Sk na rok. Z vyjadrenia spoločnosti Garant Real s.r.o. Prešov bola v
rozhodnom období výška obvyklého nájomného od 180,- do 450,- Sk za m2 na rok, čo predstavuje
priemer 315,- Sk na m2.

Súd vo veci vyžiadal aj vyjadrenia mesta Sabinov ohľadom predmetnej nehnuteľnosti ktoré bolo
uvedené, že z rokov 2007 až 2009 neevidujú žiadne informácie, že by v tejto prebiehala obchodná
alebo iná činnosť. Nebolo evidované ani žiadne ohlásenie prípadne stavebné povolenie týkajúce sa
predmetnej nehnuteľnosti, čo sa týka platenia dane z nehnuteľnosti táto je pravidelne uhrádzaná za

podiel osobami: D. E., S. E., Ľ. F. a E. W., v exekučnom konaní je vymáhaná daň od žalovaného. Čo sa
týka o využitia predmetnej nehnuteľnosti v oblasti podnikania neevidovali žiaden záujem tretích osôb.Z rozhodnutia tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 12C 283/2008 zo dňa 04.10.2011 mal súd zistené,
že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2008 sa žalobcovia T. E., D. E., Z.. Ľ. F. právna
nástupkyňa žalobcu v tejto právnej veci domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k predmetnej nehnuteľnosti pričom medzi žalovanými účastníkmi je žalovaný v tejto právnej veci nakoľko
so žalovanými nedošlo k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Súd vo veci doplnil ďalej dokazovanie výsluchom svedka S. E. jedného z podielových spoluvlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti a brata žalovaného, ktorý uviedol že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na

základe reštitučného nároku uplatneného v súdnom konaní, v ktorom boli úspešní. Nemožno poprieť, že
žalovaný vyhľadal a oslovil H.. Y., ktorý všetkých oprávnených zastupoval v súdnom konaní. Rovnako on
sám poskytol plnú moc tomuto právnemu zástupcovi a osobne sa na súdnych konaniach nezúčastňoval,
mal však o ňom informácie, vedel, že uplatňovaná je nehnuteľnosť po rodičoch a teda pokiaľ si žalovaný
pripisuje zásluhy za získanie predmetnej nehnuteľnosti, táto je nedôvodná, čo sa týka úhrad za právne
zastúpenie, tieto boli uhrádzané každým z podielových spoluvlastníkov a sám dokonca uhradil trovy,

ktoré pripadali na sestru, ktorá žila v tom čase už v Kanade. Čo sa týka žalovaného, tento v eufórii mal
plány využiť túto nehnuteľnosť na podnikanie, aj sám svedok uviedol, že mal určité predstavy týmto
smerom využiť nehnuteľnosť a tak investoval a zakúpil obrábacie stroje na spracovanie dreva, nakoľko
mysleli, že v týchto priestoroch bude možné vyrábať výrobky z dreva, stroje dodnes sa nachádzajú
v budove. Následne sa však venoval prioritne svojej umeleckej činnosti a myslel si, že sa tomu

podnikaniu bude venovať žalovaný. Na otázku súdu, aká bola dohoda o celom užívania predmetnej
nehnuteľnosti uviedol, že takéto plány s nehnuteľnosťou mal len on a žalovaný. Poukázal na to, že
listom žiadal o súhlas ostatných spoluvlastníkov. Svedok predložil fotodokumentáciu, ktorú si zabezpečil
v čase „začiatočnej eufórie“následne žalovaný oplotil plechovým plotom pozemok a nehnuteľnosť opatril
bránou a zámkom, pričom kľúče ostatným neposkytol. Svedok uvádzal, že ústne vyzýval súrodencov

niekoľkokrát na stretnutie, aby sa dohodli o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, z ich strany však žiaden
enormný záujem nebol. Svedok ďalej poukázal na to, že do roku1999 navštívil žalovaného v čase, keď
prevádzkoval predaj autosúčiastok, v záujme prehovoriť žalovaného, že nemôže ostatných súrodencov
vylúčiť z užívania predmetnej nehnuteľnosti, následne pri rozhovore žalovaný, zobral tyč a udrel ho,
svedok predložil lekárske potvrdenie, žalovaný na dôvažok privolal políciou s tým, že ho obťažuje. V

ďalšom časovom období boli žalovanému doručované písomné výzvy s cieľom dosiahnuť dohodu o
užívaní predmetnej nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na odstup rokov si nezachoval tieto listiny niekedy
mu tieto boli vracané ako nevyzdvihnuté žalovaným. Svedok poukázal na to, že žalovaný si jednoducho
uzurpoval právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, uzavrel sa v tejto budove bez možnosti, aby
poskytolmožnosťostatnýmpodielovýmspoluvlastníkompodieľaťsanaužívaníprípadneajnajejúdržbe

a stav tejto nehnuteľnosti, v akom sa nachádza, sám zapríčinil. Žalovaný sa tak rozhodol napriek tomu,
že aj ostatní podielový spoluvlastníci sa nikdy svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
nevzdali, žalovaný nikdy nebol ochotný pristúpiť na dohodu, ktorá mu bola navrhovaná a cíti sa v celej
veci ako víťaz, nakoľko sám užíva predmetnú nehnuteľnosť a naopak ostatní podieloví spoluvlastníci sú
nútení uhrádzať daň za nehnuteľnosti, ktorú on sám za svoj podiel neplatí.

Súd vo veci ustanovil znalca Z.. R. J. na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za nehnuteľnosť
budovy č.s. XXX nachádzajúceho sa na parcele XXXX/XX a pozemku parcelné číslo XXXX/XX. Dňa
15.04.2011bolozvolanémiestnešetrenie,kdeužívateľnehnuteľnosti,tedažalovanýneumožnilohliadku
nehnuteľnosti, preto bola cena vypočítaná z dostupných dokladov zo spisu a vykonanej vizuálnej

ohliadky budovy z jej exteriéru. Podľa vonkajšej ohliadky a podkladov zo súdneho spisu boli klampiarske
konštrukcie v havarijnom stave, korózie výplne otvorov, okná rozbité, uzatvorené drevenou doskovou
výplňou, fasáda objektu bez údržby, objekt celkovo neudržiavaný. Nájomné bolo stanovené podľa
cenníka mesta Y. pre danú lokalitu X.. Q., druh nebytové priestory - služby výrobno-dielenské a
opravárenské účely v hodnote 26,56 eur na m2 na rok. Podľa poskytnutých informácií realitnými

kanceláriami obvyklé nájomné pohybuje v rozmedzí 10-25 eur na m2 na rok. Ďalej znalec zhodnotil, že
pre podmienku objektivizácie straty nájomného, ktorá sa spravidla uvažuje 0 až 75 %, pričom nula sa
používa u nehnuteľností s nadpriemerným vysokým záujmom o ich nájom a hodnota 75 % sa používa
v prípadoch, keď je o nehnuteľnosti veľmi nízky záujem o ich nájom, odhadol znalec stratu v hodnote
60 % z hodnoty 26,56 eur na m2 na rok a stanovil hodnotu obvyklého nájomného sumou 10,62 eur na

m2 na rok. Súd toto považoval objektivizujúce hodnotenie za reálne, nakoľko aj sám žalovaný uviedol,
že o nehnuteľnosť bol záujem, avšak on nesúhlasil s jej prenajatím tretím osobám. Znalec pre daný
výpočet nájmu za pozemok nepotreboval ohliadku a pre určenie nájomného pre budovu vychádzal z
dostupných informácií na základe plochy budovy, ktorá bola určená geometrickým plánom č. XXX-XX J.zo dňa 12.08.1991 (č.l. spisu 12). Uviedol, že nehnuteľnosť je možné využívať na podnikateľské aktivity,
výrobné a nevýrobné služby, budova má zanedbanú údržbu a nie je v prevádzke, pričom pozemok sa
nachádza v zástavbe objektov občianskej a bytovej vybavenosti bytových skupinových garáži v blízkosti

železničnej a autobusovej stanice. Pozemok susedí so zariadením ústavu na výkon väzby.

Žalovanývovecipoukazovalnato,ženiejemožnébudovu užívaťneobmedzenýmspôsobom,zdôvodu
blízkosti ústavu na výkon väzby.

Súd preto požiadal o poskytnutie informácie Ústav na výkon väzby R., ktorý uviedol, že obmedzenia na
využívanie nehnuteľnosti nie sú dané, iba v prípade prestavby, rekonštrukcie alebo opravy nehnuteľnosti
sú ukladané podmienky pri búracích prácach postaviť zábranu proti padaniu objektov do stráženého
objektu, pri postavení lešenia k múru postaviť neprehliadnu zábranu, pri realizácii rekonštrukčných prác
v blízkosti ohradového múru dohodnúť časové rozpätie výkonu prác.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 1,2,3 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej
veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť v celom
rozsahu, teda nad rozsah, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

S uvedenou problematikou sa podrobne zaoberal Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 31Cdo

503/2011, zo dňa 10.10.2012, kde dospel k záveru že spoluvlastníctvo veci vyvoláva dve skupiny
právnych vzťahov, jednak medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami a jednak medzi spoluvlastníkmi
samotnými. Z právnych úkonov voči tretím osobám týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ). Pri výkone spoluvlastníckeho práva však
vznikajú i právne vzťahy medzi samotnými spoluvlastníkmi; v rámci týchto vzťahov možno vymedziť a

obmedziť užívanie veci jednotlivými spoluvlastníkmi.

Podľa dikcie ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru,
akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku
spoločnej veci.

Nie je sporné to, že podiel „nevymedzuje určitú časť veci, ku, ktorej by bol spoluvlastník oprávnený
vykonávať svoje vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným
spoluvlastníkom, určuje, ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch vo veci a aké nie sú náklady a
podobne“. (Fiala, J. Hurdík, J. Korecká, V. a kol: Občiansky zákonník. Komentár. Informačný systém

ASPI).

Problémom je vymedzenie možnosti užívania veci spoluvlastníkmi, ktorí môžu vec užívať súčasne,
užívanie môže byť vymedzené časovo (každý z nich môže po určitú dobu výlučne užívať vec), taktiež sa
môžu dohodnúť, ktorú časť veci bude užívať každý z nich výlučne. Podstatné je, že každý spoluvlastník

je „v zásade“ oprávnený (má nárok) užívať vec v rozsahu svojho podielu. Posúdenie, či v konkrétnej
veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu, je posúdením právnym, vychádzajúcim zo skutkových
zistení. Súd musí zobrať do úvahy všetky okolnosti veci; nestačí, napríklad zistenie, že spoluvlastník
užíva časť vecí vo väčšej miere, než by mu podľa pomeru výšky podielov prináležala, musí sa zaoberať
i kvalitou užívanej časti (napríklad spoločný pozemok, z väčšej časti neúrodná pôda a k inému účelu

nevyužiteľná pôda, jeho menšia časť je vysoko úrodná). Na základe tohoto posúdenia je možné urobiť
záver, či spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad tento rámec.Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať
vec podľa veľkosti podielov. Podľa konštantnej judikatúry môžu vlastníci (dohodou alebo väčšinovým
rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 Občianskeho

zákonníka tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania vecí celkom alebo sčasti vylúčia;
v takom prípade logicky užíva, niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu (neužíva vec v
súlade kritériom vytýčeným v ustanovení § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide však o obmedzenie
práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), za ktoré z užívania celkom či z časti
vylúčenému spoluvlastníkovi prináleží (ak sa nedohodli s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada vo

výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy). Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu v
tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, a preto jeho užívaním nemôže získať bezdôvodné
obohatenie; žiadna skutková podstata uvedená v ustanovení § 451 občianskeho zákonníka na tento
prípad ani nedopadá.

Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho

spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Rozsah tohto užívacieho práva ku spoločnej veci
nemôže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím spoluvlastníkov modifikovaný. Ak spoluvlastníkovi veci
neumožňujú pomery alebo rozhodnutie, prípadne dohoda spoluvlastníkov plnú realizáciu jeho práva,
patrí mu za to zodpovedajúca náhrada. Ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva. pokiaľ

je možno odkázať na konštantnú judikatúru, podľa, ktorej v prípade, že zákon výslovne nezakladá právo
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, vyplýva toto právo priamo z článku 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd; čo je možno aj vyvodiť z výkladu ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Pre posúdenie výšky náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka potom nie je podobne ako v iných
prípadoch stanovenie náhrady za obmedzenie práva, rozhodujúce je to, čo spoluvlastník užívajúci vec
nadrámecpodieluzískava(očosaobohatí);podstatnájeujmavznikajúcavylúčenémuspoluvlastníkovi.
Tu súd musí stanoviť na základe úvahy vychádzajúcej zo skutkových zistení, čo by vlastník pri obvyklom
užívaní veci v rámci svojho podielu získal.

Najvyšší súd Českej republiky však poukázal nato, že iná situácia nastane, ak užíva spoluvlastník vec
nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov ako je to
v tomto prípade alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu). Tu sa Najvyšší súd
Českej republiky stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu českej republiky vysloveným v náleze

sp. zn. II. ÚS 471/2005, že „len spoluvlastníci môžu voči sebe navzájom z takto nastoleného vzťahu
vyvodzovať nároky a prípadne sa domáhať inej úpravy užívania veci“. Samotné spoluvlastnícke právo
však nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek rozsahu; je len dôvodom k užívaniu veci v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Z „vlastníctva“ podielu síce nevyplýva právo užívať len konkrétnu
časť veci, ale viacmenej spoluvlastník je oprávnený užívať vec v rámci svojho podielu (ak nie je tu iný

právny dôvod pre užívanie v inom rozsahu ).

Inak povedané, to, že spoluvlastník je (v rámci svojho podielu ) oprávnený užívať celú vec, ešte
neznamená, že ju môže „bez ďalšieho“ užívať nad rámec podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov.
Majetkový prospech dosiahnutý týmto užívaním považuje judikatúra tradične za obohatenie získané bez

právneho dôvodu. A teda uzavrel, ak užíva spoluvlastník bez právneho dôvodu (najmä bez rozhodnutia
väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu) spoločnú vec
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takým užívaním obohatil,
ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka).

Žalobca sa domáhal na žalovanom v tejto právnej veci náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho
podielu 1/6 žalovaným v období od januára 2007 do novembra 2009, vychádzajúc z finančnej náhrady
za obdobie 35 mesiacov v sume 300,- Sk na rok za m2 pri úžitkovej výmere 600 m2, kedy pripadajúca
náhrada predstavuje sumu 30.000,- Sk = 2.500,- Sk mesačne x 35, čo predstavuje 87.500,- Sk. Súd

mal za preukázané, že predmetnú hospodársku budovu neužíva žalobca, pretože je užívaná výlučne
žalovaným. Spornú nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný v celom rozsahu, ktorá nezodpovedá výške
jeho spoluvlastníckeho podielu 1/6. Uvedené bolo preukázané výpoveďou účastníkov konania, ale
i výpoveďou svedka D. E. G. Z.. Ľ. F. G. S. E. Žalovaný čiastočne užíva nehnuteľnosť na svojupodnikateľskú činnosť a na bývanie, naviac žalovaný bráni užívať predmetnú nehnuteľnosť ostatným
podielovýmspoluvlastníkom,čosámpotvrdil,a nikdynedošlok dohode ohľadomužívaniavpredmetnej
nehnuteľnosti.

Čo sa týka otázok, ktorých zodpovedanie naznačil vo svojom právnom v závere odvolací súd
- či v rozhodnom období žalovaný nehnuteľnosti užíval v celom rozsahu, tu sám
žalovaný potvrdil túto skutočnosť, že užíval celú nehnuteľnosť.
Svedkami a znalcom bolo potvrdené, že areál je oplotený uzamknutý, zabezpečený voľne pobehujúcimi

psami, o ktoré sa stará žalovaný. Súd na vyjadrenie žalovaného, že užíval len priestor 2 x 2 metre
neprihliadol, nakoľko uvedené vyjadrenie doplnil v svojej druhej výpovedi evidentne v snahe privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie.
-posúdiťkvalituužívanýchnehnuteľnostítedastavby,akoajpozemku,naakýúčelvyužívanehnuteľnosti
žalovaný.
Na túto otázku zodpovedal aj znalec, ktorý uviedol, že zo spisu a vykonanej vizuálnej ohliadky budovy

z jej exteriéru podľa vonkajšej ohliadky a podkladov zo súdneho spisu bolo zistené, že klampiarske
konštrukcie sú v havarijnom stave, korózie výplne otvorov, okná rozbité, uzatvorené drevenou
doskovou výplňou, fasáda objektu bez údržby, objekt celkovo neudržiavaný. Avšak v porovnaní s
fotodokumentáciou predloženou svedkom S. E., je zrejmé, že v rokoch 1993 - 1994 nehnuteľnosť bola
v oveľa lepšom technickom stave. Sám žalovaný potvrdil, že v budove prevádzkoval určité obdobie

predajňu autosúčiastok a ostatná činnosť zostala iba v rovine plánov. Taktiež žalovaný potvrdil, že
budovu až na skutočne drobné opravy neudržiaval, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
- preskúmať dôvody, pre ktoré medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti.
Žalobca a svedkovia sa zhodne vyjadrili, že mali záujem sa dohodnúť so žalovaným, boli predložené aj
listinné dôkazy, ako ponúkali žalovanému návrhy. Žalovaný však mal iné predstavy a nechcel budovu ani

predať a nesúhlasil ani s jej prenájmom, a už vôbec sa nevyjadril k jednému z návrhov, aby si ponechal
budovu vo výlučnom vlastníctve, avšak za finančnú náhradu.
- dôvody, pre ktoré nepožiadal žalobca súd o rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139
ods. 2 OZ) v rozhodnom období, za ktoré žiada náhradu.
Žalobca uviedol, že situáciu v čase rozhodného obdobia (január 2007 až november 2009) riešil podaním

žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 05.12.2008.

Čo sa týka zásluh žalovaného na prinavrátení nehnuteľnosti, je možné veriť tomu, že bol iniciátorom
myšlienky domáhať sa nárokov v reštitučnom konaní, majetku po rodičoch, avšak ostatní podieloví
spoluvlastníci s tým súhlasili, pripojili sa, dali právnemu zástupcovi plnú moc na také konanie a následne

aj o celom konaní mali informácie a napokon aj každý z nich znášal vzniknuté trovy.

V zmysle vyššie uvedeného preto súd, čo sa týka rozsahu náhrady vychádzal podľa pravidiel o vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vo všeobecnosti je pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne
sa obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by
obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom
prípade spoluvlastníckeho podielu). Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase
závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického

užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (pozn. na obdobnom právnom názore je založené aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007 sp. zn. 3Cdo 298/2006).

Súd poukázuje na § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v zmysle ktorého podiel vyjadruje mieru, akou
sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej

veci) a na § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov; pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd). V danom
prípade žalovaný ako podielový spoluvlastník podielu 1/6 na spoločnej nehnuteľnosti na základe svojhorozhodnutia užíval celú spoločnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (bez dohody so žalobcom ktorému
patrí tiež 1/6 a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi) tak, že za užívanie nad rámec zodpovedajúci jeho
spoluvlastníckemu podielu neposkytuje žalobcovi žiadnu náhradu, získava na jeho úkor bezdôvodné

obohatenie (viď aj vyššie).

Výšku bezdôvodného obohatenia (zodpovedajúcu výškam bežného nájomného za obdobné
nehnuteľnosti) určil súd na základe znaleckého posudku znalca Z.. R. J.. Nájomné bolo stanovené
podľa cenníka mesta Y. pre danú lokalitu X.. Q., druh nebytové priestory - služby výrobno-dielenské a

opravárenské účely v hodnote 26,56 eur na m2 a rok. Znalec vychádzal aj z poskytnutých informácií
realitnými kanceláriami obvyklé nájomné pohybuje v rozmedzí 10-25 eur na m2 a rok. Ďalej znalec
zhodnotil, že pre podmienku objektivizácie straty nájomného, ktorá sa spravidla uvažuje 0 až 75 %,
pričom nula sa používa u nehnuteľností s nadpriemerným vysokým záujmom o ich nájom a hodnota
75 % sa používa v prípadoch, keď je o nehnuteľnosti veľmi nízky záujem o ich nájom, odhadol znalec
stratu v hodnote 60 % z hodnoty 26,56 eur na m2 na rok a stanovil hodnotu obvyklého nájomného

sumou 10,62 eur na m2 na rok, čo je za požadovaný rozsah od januára 2012 do novembra 2009 -
35 mesiacov, čo potom predstavuje sumu 18.591,- eur z čoho 1/6 predstavuje 3.098,50 eur. Žalobca
však žiadal pri najnižšej priemernej sadzbe obvyklého nájomného, ktoré mal zistené prostredníctvom
realitných kancelárií 9,95 eur pri úžitkovej výmere 600 m2, spolu suma 17.412,49 eur o veľkosti podielu
žalobcu 1/6 - 2.904,50 eur.

Nehnuteľnosť je možné využívať na podnikateľské aktivity, výrobné a nevýrobné služby, budova má však
zanedbanú údržbu a nie je v prevádzke, pričom pozemok sa nachádza v zástavbe objektov občianskej a
bytovejvybavenostibytovýchskupinovýchgaráživblízkostiželezničnejaautobusovejstanice.Pozemok
susedí so zariadením ústavu na výkon väzby.

Ako vyplynulo aj z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri určovaní
výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné prihliadať aj na faktické užívanie subjektom, ktorý sa
bezdôvodne obohatil a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už od roku 2007 až 2009 budova bola
už schátraná a aj keď žalobca podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

za obdobie od skončenia reštitučného konania najneskôr od roku 1995 po rok 2007 nepožiadal súd,
aby rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou, čím by takýmto dôrazným a aktívnejším prístupom
prípadne zabránil chátraniu nehnuteľnosti, pričom už bolo zrejme, že žalovaný nemá záujem o dohodu
k pohľadom užívania nehnuteľnosť. A teda nemožno žalovanému prečítať absolútnu vinu za schátranie
predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko zákon ponúkal pre žalobcu riešenie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z týchto dôvodov súd s poukazom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu ohľadom vyrovnania
náhradu krátil o 50 %, čo z uplatnenej sumy žalobcom 2.904,50 eur predstavuje sumu 1.452,25 eur, a
v prevyšujúcej časti žalobu z týchto dôvodov zamietol.

Žalobca súčasne uplatnil úrok z omeškania od 01.01.2010 zo sumy 2.904,50 eur .

Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie s
plnenímdlhuidevzásadevtedy,akdlžníkvdobesplatnostidlhu,prípadnenapožiadanie(výzvu)veriteľadlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do
omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas môže byť presne stanovený dohodou

účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený
v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s
nárokom na bezdôvodné obohatenie, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalobca je povinný
deň potom, čo ho žalobca o splnenie požiadal.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Vzhľadom k tomu, že žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že žalovaného na plnenie jeho záväzku
požiadal, respektíve nebol produkovaný dôkaz, kedy výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia s
určeným termínom plnenia zo strany žalobcu bola doručená žalovanému. Z uvedeného dôvodu sa

žalovaný dostal do omeškania až nasledujúcim dňom po doručení žalobného návrhu t. j. od 29.04.2010.
Súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 29.04.2010 vo výške
9 %, čo zodpovedá sadzbe platnej od 01.01.2009 (nar. vlády 586/2008 Z. z.,) odkedy sa zákonná výška
úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB (tzv. hlavné refinančné operácie)
sa pripočíta 8 percentuálnych bodov, v prevyšujúcej časti čo do uplatnených úrokov z omeškania žalobu

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu
trov právo, keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 50 % a súčasne neúspešný v rozsahu 50 % a rovnako

žalovaný, súd rozhodol tak, že na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov právo

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Trovy štátu
predstavujú sumu 56,82 eur na vyplatenom znalečnom uznesením č.k. 12C 68/2010 - 102 zo dňa
24.05.2011. Žalobca znášal trovy štátu zloženým preddavkom vo výške 150,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.