Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213836
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114213836.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7,
Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava p
r o t i žalovanej: Q. L., G.. XX.X.XXXX, K. O., B. XX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o návrhu žalovanej na obnovu konania vo veci Okresného súdu
Prešov 9C/89/2012 a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k.
9C/89/2012-94 zo dňa 17.10.2012.

Z a m i e t a návrh na povolenie obnovy konania.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 142,78 Eur na účet jeho právneho

zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaná v konaní vedenom na tomto súdu pod sp. zn. 9C 89/2012, ktoré bolo začaté na návrh
obchodnej spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. a ktoré bolo ukončené právoplatným rozsudkom č.k.
9C 89/2012-94 zo dňa 17.10.2012, podala dňa 19.5.2014 návrh na obnovu daného konania. Tento návrh
odôvodnila § 228 ods. 1 písm. a/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedla, že v

apríli 2014 sa dozvedela o rozsudkoch ESD, konkrétne sp. zn. C-618/10, Banco espanol de Crediou SA,
vo veci Oceáno Grupo Editorial SA, spojené prípady C-240/98 až C-244/98 a C 473/00 vo veci Cofidis
SA zo dňa 21.11.2002.

Žalovaná návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že súd v základnom konaní vec nesprávne posúdil
a priznal uplatnenú sumu žalobcovi nedôvodne, pretože neuplatnil spotrebiteľské právo. Vyslovila

tiež názor, že subjektívna prekluzívna lehota v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. neplynie od zverejnenia
príslušných rozsudkov v úradnom vestníku európskej únie, pretože pri spotrebiteľoch nie je možné
prihliadať na túto nevyvrátiteľnú domnienku, ktorá vyplýva z § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z., ale jej
plynutie sa má počítať odo dňa, kedy žalovaná sa reálne o týchto rozhodnutiach dozvedela a to v jej
prípade bolo v apríli 2014.

Žalobca s návrhom na obnovu konania nesúhlasil. Uplatnený dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
podľa neho vôbec nebol naplnený, žalovaná nepredložila žiadne skutočnosti a ani rozhodnutia a ani
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre ňu
priaznivejšie rozhodnutie. Práve naopak v konaní 9C 89/2012 nárok uznala, poukazovala len na svoju
zlú sociálnu situáciu. Svoj dlh splácala po 12 Eur mesačne, v čom pokračovala aj po rozsudku. Vyslovil
tiež názor o tom, že návrh bol podaný neskoro a to po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, keďže

platí fikcia, že žalovaná sa dozvedela o ňou citovaných rozhodnutiach ESD ich zverejnením v úradnom
vestníku EU s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. v znení zákona č. 606/2004 Z.z.Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca podal na tunajší súd dňa 23.3.2012 žalobu voči
žalovanej pod sp. zn. 9C 89/2012, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 928,93 Eur s úrokmi vo výške

23,40% ročne zo sumy 592,17 eur od 18.4.2011 do zaplatenia a zákonných úrokov z omeškania, ktoré
konkretizoval z príslušnej dlžnej sumy za príslušné obdobie podľa toho ako čiastočne žalovaná dlh
uhrádzala. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, ktorou jej poskytol úverovú
kartu s úverovým rámcom 663,88 Eur. Žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 1.736,15
Eur a do odstúpenia od úverovej zmluvy uhradila 1.731,26 Eur. Žalovaná suma 693,75 Eur pritom

predstavovala dlh na istine vo výške 592,17 Eur, dlžné zmluvné úroky z úveru vo výške 95,07 Eur a
dlžné poistné z úveru vo výške 6,51 Eur.

Zospisutohtosúdu9C/89/2012vyplýva,žepôvodnebolvydanýplatobnýrozkaz,vočiktorémužalovaná
podala odpor, v ktorom však žiadala len o splátkový kalendár. Neskôr sa písomne vyjadrila k žalobe dňa
23.5.2012 (č.l. 32) tak, že dlh voči žalobcovi uznáva a v ďalšej časti vyjadrenia popisovala svoju finančnú

situáciu. Nasledovalo pojednávanie dňa 17.10.2012, na ktorom bola žalovaná prítomná a počas svojej
výpovede sa domáhala povolenia mesačných splátok po 12 Eur, pričom opäť popisovala svoju sociálnu
situáciu. Na tomto pojednávaní súd čiastočne zastavil konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby
o sumu 36 Eur a vo zvyšku žalobe vyhovel, takže žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 868,93 Eur
spolu s úrokmi z istiny 592,17 Eur vo výške 23,40% od 18.4.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania

vo výške 9,25% ročne zo sumy 695,64 Eur od 1.7.2011 do 26.1.2012, zo sumy 693,75 eur od 27.1.2012
do 16.4.2012, zo sumy 681,75 Eur od 17.4.2012 do 24.5.2012, zo sumy 669,75 Eur od 25.5.2012
do 15.6.2012, zo sumy 657,75 Eur od 16.6.2012 do 13.7.2012, zo sumy 645,75 Eur od 14.7.2012 do
15.8.2012, zo sumy 633,75 Eur od 16.8.2012 do zaplatenia a úrokmi z bežnej úverovej istiny zo sumy
198,13 Eur vo výške 21,96% od 5.4.2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo

sumy 210,06 Eur od 1.6.2011 do zaplatenia s tým, že jej povolil 12Eur mesačné splátky od 1.11.2012.
Voči tomuto rozsudku nikto z účastníkov odvolanie nepodal, takže rozsudok nadobudol právoplatnosť
18.12.2012.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
e/ je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych
spoločenstiev.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Žalovaná síce návrh na obnovu konania podala aj z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
avšak tento dôvod v návrhu nijakým spôsobom nekonkretizovala a na pojednávaním vysvetlila tým

spôsobom, že je nepochybné, že uvedený nárok neobstojí. To, že súd v napadnutom konaní podľa jej
názoru sa nedostatočne vysporiadal s jej postavením ako spotrebiteľkou a že jej neposkytol ochranu
ako spotrebiteľke rozhodne nemôže predstavovať novú skutočnosť, ktorú bez svojej viny nemohla
použiť v pôvodnom konaní. Ak by aj súd nedôsledne posúdil nárok žalobcu v pôvodnom konaní po
zohľadnení noriem na ochranu práv spotrebiteľov, keďže nepochybne žalovaná mala status spotrebiteľa

s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd musí skonštatovať, že rozhodne tým by
nebol daný dôvod pre obnovu konania. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je totiž potrebné
vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu
právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidlamôže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Žalovaná
však túto možnosť nevyužila. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ne
patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Návrhom na

obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci
alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky.
Vecnánesprávnosťrozhodnutianapadnutéhonávrhomnaobnovukonanianiejedôvodomzakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011).

Dokonca aj v prípade, ak by žalovaná poukázala na nejaké iné konkrétne súdne rozhodnutia, ktoré
podobnú zmluvu a z nej uplatnené nároky posúdili inak, ani v tomto prípade by nebol daný dôvod pre
obnovu konania. Záver, že neskôr prijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie je dôvodom pre
povolenieobnovykonaniabolužvminulostiprijatývstanoviskuobčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu ČSR z 8.9.1982 uverejnenom pod R 2/1983 a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo 269/08 zo dňa 31.1.2008, 32Cdo 540/11 zo dňa 27.10.2011,

20Cdo 328/98 zo dňa 28.1.2009). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý
zreteľne deklaroval, že zmena právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci
právoplatne skončenej (napr. uznesenie Ústavného súdu II. US 111/98 zo dňa 7.5.1998, IV.US 410/00 zo
dňa 2.10.2000). Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutiami v zmysle
§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú

otázku odchylne, než o nej rozhodol príslušný orgán alebo išlo o prípad ak súd bol viazaný podľa §
135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal (§ 135 ods. 2) a neskôr príslušný
orgán vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak. Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd
v inom konaní posúdil vymedzenú (rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 48/2000). Takýto záver

je logický, keďže existuje množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a
ak by sa takéto iné súdne rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania, nepochybne by
došlo k narušeniu už spomenutého princípu právnej istoty. Navyše by bolo ťažko možno posúdiť, ktoré z
rozdielnych rozhodnutí by malo byť to správne. Preto spomínaný dôvod pre obnovu konania neobstojí.

Žalovaná poukázala aj na rozpor s európskou judikatúrou a citovala konkrétne rozhodnutia. Spomínané
rozhodnutia však len všeobecne zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
a to je napokon implementované aj do našej legislatívy, či už v hmotnom práve prostredníctvom § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka alebo v procesnom práve v § 153 ods. 3 O.s.p. alebo § 172 ods. 9 O.s.p.

Súdtedadospelkzáveru,žeobauplatnenédôvodynapovolenieobnovykonanianiesúsplnenézvyššie
uvedených dôvodov a dokonca pri prvom uplatnenom dôvode žalovaná neuniesla ani len bremeno
tvrdenia. Navyše súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o nezachovaní prekluzívnej trojmesačnej
subjektívnej lehoty na podanie tohto návrhu ohľadom dôvodu uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm.
e/ O.s.p.

Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú zverejňované v úradnom vestníku európskej únie v sérii C. Tie
rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukázala vo svojom návrhu boli zverejnené v rokoch 2000 až 2012.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku európskej únie o všetkom, čo bolo v

úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

Vzhľadom na toto ustanovenie teda platí, že žalovaná sa o príslušných rozhodnutiach ESD dozvedela
ich zverejnením v spomínanom úradnom vestníku EÚ a je irelevantné, že má postavenie spotrebiteľa, a
že by citované ustanovenie pre ňu nemalo platiť, keďže zákon žiadnu výnimku v prospech spotrebiteľov

neupravuje. Napokon je logické, že postavenie spotrebiteľa nemôže byť zneužívané do takej miery, že
by mohol v podstate bez ohľadu na subjektívnu prekluzívnu lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania
z dôvodu, že by pre posúdenie zachovania tejto lehoty postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa
o príslušných rozhodnutiach dozvedel. Je zaujímavé, že vo všetkých prípadoch, ktorými sa tento súd
zaoberal, spotrebiteľ získal informáciu od toho istého Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

a že stále to bolo v čase do troch mesiacov od podania návrhu spätne. Súd preto dospel k záveru,
že návrh je nedôvodný aj vzhľadom na to, že bol podaný oneskorene, teda po uplynutí subjektívnej
prekluzívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p., keďže platí domnienka o tom, že žalovaná sa o
poslednom rozhodnutí ESD dozvedela 14.6.2012.Úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre

použitie výnimočného ustanovenia na nepriznanie náhrady úspešnému účastníkovi v zmysle § 150
O.s.p. Vykonané boli dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k
návrhu, pričom tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. a to
aj s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d/ činí 51,45 Eur (z hodnoty pôvodného sporu). Pripočítaný bol aj
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,04 Eur a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vo výške 23,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.