Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114223259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovanému: M. A., G.. X.X.XXXX, K.
L., B. XXX, o zaplatenie 340,15 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 22.8.2014 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 340,15 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.5.2011 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom

úvere uzavretej dňa 29.1.2009, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 Eur, ktorý
mal uhradiť v 24 mesačných splátkach po 68,45 Eur. Neskôr, na základe žiadosti žalovaného, sa dohodli
na odklade splátok č. 456. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky č. 4
o viac ako 3 mesiace žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 15.5.2011.

Žalovaný sa k žalobe doposiaľ nevyjadril, aj keď žaloba mu bola doručená 8.1.2015.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300018134, zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, oznámením o
zosplatnení úveru zo dňa 3.4.2011 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.1.2009 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8300018134. Z obsahu zmluvy je

zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal najprv žalovaný dňa 26.1.2009 s vyplnením údajov v bode
5. Uvádza sa v ňom, že dlžník požaduje úver vo výške 995,82 Eur, pričom RPMN za úver predstavuje
68,88 % a ročná úroková sadzba je v tej istej výške. V uvedenej kolónke sa spomína aj poskytnutá
čiastka revolvingu 665,31 Eur.Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5 s výnimkou RPMN,
ktorá pri úvere je 64,10%. Veriteľ túto zmluvu podpísal dňa 29.1.2009.

Z karty klienta je zrejmé, že žalovanému bola vyplatená na základe predmetnej úverovej zmluvy len
suma 881,04 Eur, pričom k realizácii revolvingu nedošlo. Žalovaný však celkovo žalobcovi zaplatil sumu
1302,65 Eur.

Listom zo dňa 3.4.2011 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu, že je v omeškaní
s úhradou splátok č. 23, 24 a 25. Tento list bol doručovaný žalovanému do vlastných rúk, žalovaný si
však zásielku nevyzdvihol, takže bol vrátený žalobcovi dňa 29.4.2011.

Z karty klienta vyplýva, že splátka č. 24 bola splatná 18.2.2011.

Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu konkrétne bodu 13.1 v prípade
omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa zmluvy o viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti sa
stávajú všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti okamžite
splatnými (písm. a).

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.8.2008 do
31.11.2009).

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod i/ výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov.

Podľa § 4 ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V danom prípade v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi chýba rozlíšenie splátok, pretože je
uvedenálenmesačnásplátkavovýške68,45Eur,chýbaajkonečnásplatnosťúveru,nakoľkojeuvedený
len počet splátok 24 a napokon chýba aj dohoda RPMN.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
pod písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnousplatnosťou úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co
286/14 zo dňa 27.5.2014).

V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. i/ citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Uvedená informácia je totiž dôležitá pre spotrebiteľa o tom, či príslušný úver je pre neho

výhodný alebo nie (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co 401/12 zo dňa 6.8.2013).

V zmluve však chýba aj dohoda o RPMN, v tejto súvislosti možno poukázať na § 40 ods. 1, § 44 ods.
1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak nebol právny úkon urobený vo forme,

ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z dokazovania vyplynulo, že výška RPMN pri úvere bola iná v návrhu na uzavretie
zmluvy zo strany žalovaného (68,88%) a iná v akceptácii žalobcu (64,10%). Je pritom bezvýznamné,

že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda
o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto
zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalobcu v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však
žalovaný musel písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN
spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je

potrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.KtotožnémuprávnemuzáverudospelajKrajský
súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014.

Uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú následok vyplývajúci z § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. spočívajúci v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Znamená to, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 881,04 Eur, keďže len
táto suma bola reálne žalovanému vyplatená, ale keďže žalovaný žalobcov uhradil viac (1.302,65 Eur)
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň však súd mal za, to že nárok je premlčaný. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva uzavretá

medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Zároveň súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.5.2014 súd ex offo pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy musí prihliadať na premlčanie. Vyplýva to z § 5 b zákona č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa citovaného ustanovenia orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd zastáva ten názor, že spotrebiteľské zmluvy majú nepochybne občianskoprávny charakter, keďže
sú upravené v rámci Občianskeho zákonníka v § 52 a násl. Preto aj premlčanie je potrebné posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného
zákonníka je totiž explicitne upravené v § 261 a ako vyplýva z citovaného §, konkrétne ods. 6 písm.
d/ Obchodným zákonníkom sa spravujú záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Ako už súd
konštatoval, daný právny vzťah sa však neposudzuje podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale podľa

osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súdy už vo viacerých rozhodnutiach vyslovili názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka
aj v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
21Co 116/2013 zo dňa 15.4.2014 alebo 6Co 105/2013 zo dňa 10.12.2013). Súdy poukázali na to,
že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské

zmluvy vrátane úverov. Ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv zákonodarca by to explicitne upravil. Citované ustanovenie sleduje
vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na
spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov

súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
Napokon v súčasnosti akékoľvek pochybnosti o aplikácii Občianskeho zákonníka pri posúdení
premlčania sú už odstránené novelou Občianskeho zákonníka už spomínaným zákonom č. 102/2014,
v zmysle ktorej bol § 52 ods. 2 doplnený o túto vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva“.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach a žalobca úver zosplatnil s poukazom na § 565
OZ a dohodnuté zmluvné podmienky.

Ako vyplýva z ustanovenia § 103 OZ pre plynutie premlčacej lehoty nie je rozhodujúce to, kedy veriteľ
úver zosplatnil, ale rozhodujúca je zročnosť nesplnenej splátky, v dôsledku čoho využil tento inštitút.
Tentozáverlogickynaväzujeajna§101OZ,podľaktoréhopreplynutiepremlčacejlehotyjerozhodujúceto, kedy sa právo objektívne mohlo vykonať prvýkrát a teda je irelevantný subjektívny moment kedy
veriteľ toto právo v skutočnosti využil.

V danom prípade žalobca úver zosplatnil v dôsledku omeškania s úhradou splátok 23, 24 a 25, pričom
prvá splátka ako vyplýva z karty klienta bola zročná 18.1.2011. S poukazom na § 103 OZ preto
nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 19.1.2014 a keďže žaloba
bola podaná až 22.8.2014 súd mal za to, že nárok je premlčaný.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.