Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200189
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu E. P., J. XXX, zastúpeného JUDr.
Danicou Holkovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti
žalovanejPodtatranskávodárenskáspoločnosť,a.s.Poprad,Hraničná17,IČO:36485250,ozaplatenie
7 800 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 11C/1/2014
z 10.12.2014 v znení opravného uznesenia 11C/1/2014-112 z 18.1.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 8.1.2014 domáhal,
a čo v nej uviedol, čo uviedla, resp. konštatovala zástupkyňa žalovanej, že vykonal dokazovanie,
vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves 9C/144/2009 z 25.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach
6Co/110/2012-301 z 25.6.2013, znaleckým posudkom (ďalej len ZP) Ing. Jána Hrabinského č.20/2011 a
fotodokumentáciou opravy verejnej kanalizácie Gelnica u dcéry žalobcu z 10/2007, ostatnými listinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na
LV č.XXXX a to parc.č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 840 m2, k. ú. Gelnica. Tieto
nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou z 26.11.2008 od svojho syna E. P. ml. Tento nadobudol
predmetné nehnuteľnosti od svojej sestry E. T., darovacou zmluvou z 19.6.2008. Podľa čl.2 oboch cit.
darovacích zmlúv darca prehlásil, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená a
ani iné právne povinnosti. Ďalej uviedol, čo zistil z listu žalobcu adresovaného žalovanej z 18.7.2013,
z odpovede žalovanej z 5.8.2013, z listu zo 16.12.2013, zo správy od Mesta Gelnica z 11.6.2014, z

rozhodnutia Mesta Gelnica č.213/00355/2014/00006/URP-Ka z 28.1.2014, z inventárnej karty budov,
stavieb a rozvodných zariadení Okresnej vodohospodárskej správy Spišská Nová Ves a z rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len SR) č.3171/2003-420/151 zo 4.4.2013,
čo vypovedali svedkovia R. P. (syn žalobcu), O.. E. H. (zamestnankyňa žalovanej od r.1978), O.. I. U.
(zástupkyňa Vodárenskej prevádzkovej spoločnosti od r.1987), M. T. (dcéra žalobcu), čo zistil z rozsudku
9C/144/2009 z 25.1.2012 v spojení s rozsudkom KS v Košiciach 6Co/110/2012-301 z 25.6.2013, zo
ZP znalca Ing. Hrabinského č.20/2011, vypracovaného v konaní 9C/144/2011 a z fotodokumentácie

výmeny potrubia za rodinným domom dcéry žalobcu. Vychádzajúc z § 451 O. z.,§ 20 ods.4 a § 42 ods.6
zák.č.442/02 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ich znenie citoval), z výsledkov
vykonaného dokazovania a cit. ust. zák. dospel k záveru: Vlastnícke právo žalobcu je obmedzené
umiestnením vodovodného potrubia slúžiaceho na odvod vody z verejného potoka a odpadovýchvôd vo verejnom záujme, avšak žalobcovi nárok na náhradu za obmedzenie užívania podľa platnej
právnej úpravy nevznikol. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe darovacej zmluvy
z 26.11.2008, pričom darcom bol jeho syn M. P. ml. Právne účinky vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností nastali 29.12.2008. Syn žalobcu nehnuteľnosti získal titulom daru na základe
darovacej zmluvy z 19.6.2008 od svojej sestry M. T.. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, t.j. v r.2008 už na pozemku vodovodné potrubia umiestnené boli. Nárok
na jednorazovú náhradu za zriadenie tohto vodovodného potrubia prislúchalo pôvodnému vlastníkovi
nehnuteľnosti, teda subjektu, ktorý bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase jeho inštalácie do prevádzky,

pri strete nehnuteľnosti s líniovou stavbou a to v bližšie nezistenom čase v rozmedzí r.1955-1987 tak,
ako to vyplýva z výpovede svedkyne O.. H.. O tom, že stavba bola realizovaná so súhlasom pôvodného
vlastníka svedčia skutočnosti, že stavba bol riadne skolaudovaná, bolo na ňu vydané užívacie povolenie,
čo by bez majetkoprávneho usporiadania nebolo možné. Žalovaná získala vlastníctvo k vodovodnému
potrubiu po tom, čo bol z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č.3171/2003-420/151 zo
4.4.2013 zrušený štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice a jeho majetok prešiel

1.5.2003 so všetkými aktívami, pasívami, právami a záväzkami na Fond národného majetku SR, ktorý
1.5.2003 vložil túto časť majetku do žalovanej. Nárok na náhradu nevznikol žalobcovi ani na základe
zák.č.442/02 Z. z., pretože - ako je zrejmé z § 42 ods.6 cit. zák. - oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zák. ostali nedotknuté, teda pre
žalovanú zachované. V tomto prípade prislúcha žalovanej zákonné obmedzenie vlastníckeho práva

žalobcu, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu práva verejného. Podstata týchto zákonných
obmedzení spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie
obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Jedným z charakteristických
znakov je, že sa režim týchto obmedzení riadi vždy podľa predpisov, ktoré sú platné ku dňu ich
vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zák. ruší zák. predchádzajúci zostávajú ust. predchádzajúcich

zák. upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam cestou spätného odkazu stále aplikovateľné
(§ 42 ods.6 zák.č.442/02 Z. z.). Vzhľadom na to, že režim tohto zákonného obmedzenia sa riadi
zvláštnou úpravou, v tomto prípade v tom čase účinnom zák.č.87/58 Zb. o stavebnom poriadku,
použitie tohto špeciálneho predpisu ma prednosť pred použitím všeobecnej úpravy obsiahnutej v O.
z. Na danú problematiku je nutné hľadieť podľa zásady nepravej retroaktivity. Z uvedenej zásady

teda vyplýva, že práva a povinností z núteného obmedzenia vlastníckeho práva, resp. zriadeného
vecného bremena vyplývajú nie z právnej úpravy na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej právnej
úpravy, teda zák.č.442/02 a iba ak by táto právna úprava neupravovala náhrady súvisiace s výkonom
zákonných obmedzení, resp. vecných bremien, bolo by možné aplikovať úpravu súkromného práva. §
20 zák.č.442/02 Z. z. upravuje v § 4 náhrady súvisiace s núteným obmedzením užívania nehnuteľností

a to vo forme primeranej náhrady, avšak v lehotách cit. priamo v ods.4, pričom ide o lehoty objektívne,
začínajúce plynúť odo dňa vzniku núteného obmedzenia, preto aplikácia ust. súkromného práva v
tomto prípade neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti preto nemohol postupovať podľa § 451 O. z.,
ktoré upravuje inštitút bezdôvodného obohatenia tak, ako sa toho domáhal žalobca. Na túto skutočnosť
poukazuje vo svojom rozhodnutí Ústavný súd (ďalej len ÚS) SR v náleze - uznesení PL.ÚS28/05-6 z

28.9.2005, ktorý síce pojednáva o nesúlade § 69 ods.10 zák.č.656/04 Z. z. o energetike s čl.20 ods.4
Ústavy SR, avšak je - podľa jeho názoru - aplikovateľný i na tento prípad. Podľa cit. rozhodnutia ÚS
zaniknuté nároky predchodcov žalobcu na jednorazovú primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho
práva vlastníkov by predstavovalo nový reštitučný titul, obnovenie zaniknutých nárokov žalobcu, čo
nepripadá do úvahy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol teda toho názoru, že nárok žalobcu je

právne neodôvodnený a preto ho v celom rozsahu zamietol. V závere bol nútený konštatovať, že
vodovodná kanalizácia je verejnoprospešnou stavbou, ktorá slúži potrebám obyvateľov mesta Gelnica,
vrátane žalobcu, ktorý síce v meste nežije, ale je vlastníkom nehnuteľností: Jej pôvodným účelom bolo
zregulovanie potoka, tečúceho i cez pozemok žalobcu, čím sa vlastne i jemu poskytla ochrana proti jeho
spontánnemu vylievaniu v čase dažďov a povodní. Skutočnosť, že o existencii potrubia žalobca vedel,

je zrejmá z výpovede svedka Š. P., ktorý vo svojej výpovedi konštatoval, že po nadobudnutí pozemku
si tam žalobca chcel postaviť chatku, čo sa pre obmedzenie potrubím nedalo. O tom, že cez v tom
čase ešte jej pozemku prechádza vodovodné potrubie vedela aj jeho pôvodná majiteľka M. T., vzhľadom
na rekonštrukciu výmenu vodovodného potrubia v r.2007, čo je evidentné z fotodokumentácie Opravy
verejnej kanalizácie Gelnica, ktorá je súčasťou spisu 9C/144/2009. Jej povinnosťou bolo pri darovaní

nehnuteľností obdarovaného o ťarche informovať a ten mohol dar, zaťažený obmedzením odmietnuť.
Takže i v prípade, že by lehoty upravené v § 20 ods.4 zák.č.442/02 Z. z. bolo možné považovať za
subjektívne, by nárok žalobcu nebol oprávnený. Zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedka, ktorý ako
znalec vypracoval ZP v konaní 9C/144/2009, pretože znaleckým dokazovaním sa v súdnom konanídokazujú veci odborné, na ktoré nemá požadovanú kvalifikáciu, ako tomu bolo v pôvodnom „o“ konaní
(náhrada škody), otázka priznania náhrady za obmedzenie užívania je otázku právnou a na právne
posúdenie predmetnej veci je kompetentný súd, ktorý vo veci rozhoduje. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods.1 O. z. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný
a žalovaná náhradu trov konania priznať nežiadala.
Proti rozsudku žalobca podal v zákonnej lehote, z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a),c),d),f) O.
s. p. odvolanie a navrhol ho v zmysle § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. D ô v o d y: Súd rozsudkom jeho žalobu, ktorou sa domáhal, aby bola žalovaná

zaviazaná zaplatiť mu z titulu bezdôvodného obohatenia 7 800 € zamietol. S predmetným rozhodnutím
súdu nesúhlasí, považuje ho za rozhodnutie vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu,
pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo malo za
následok to, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd svoje rozhodnutie v značnej miere v
podstate zdôvodnil tým, že v tomto prípade - pokiaľ ide o verejnú kanalizáciu - ide o verejnoprospešnú
stavbu, ktorá slúži potrebám obyvateľov mesta Gelnica a teda v podstate aj jemu a preto teda je

povinný niesť zákonné obmedzenie svojho vlastníckeho práva. K tomu však chcel podotknúť, že aj
keby takéto tvrdenie súdu v odôvodnení by malo svoju logiku, súd vôbec nezohľadnil tú skutočnosť
že on, ako vlastník nehnuteľnosti, je jednak obmedzený vo svojom vlastníckom práve, ale na druhej
strane je povinný a v skutočnosti to aj robí, uhrádzať poplatky vodárenskej spoločnosti za vodné,
stočné, zrážkovú vodu, pričom toto vodné, stočné a zrážková voda je odvádzaná cez jeho vlastný

pozemok, pričom z toho profituje práve žalovaná - súkromná spoločnosť. Súd - podľa jeho názoru -
nezistil dostatočne skutkový stav a má za to, že svoje rozhodnutie oprel iba o svedecké výpovede
pracovníčok, ktoré navrhla vypočuť žalovaná. Svedecké výpovede svedkov, ktorých on v konaní navrhol
vypočuť a ktorí potvrdili to, čo uvádzal v žalobe, súd v rámci odôvodnenia rozsudku v podstate ani
nevyhodnotil. Nemôže súhlasiť s takým stanoviskom, aké súd v priebehu konania zaujal, pokiaľ ide o

jeho nárok. Je nesporné, čo v § 20 zák.č.442/02 Z. z. (citoval znenie jeho ods.4) vyplýva. V lehote si
tento nárok aj uplatnil. Je nesporné a v konaní to bolo aj preukázané, že o predmetnej kanalizácii nemali
žiadne vedomosti tí vlastníci, ktorí túto nehnuteľnosť vlastnili pred ním. Kanalizácia, tak ako to bolo
preukázané,sanachádzacelápodúrovňouterénu,niejevoľnýmokomviditeľná,žiadnymspôsobomnie
je označená a ani v katastri ako ťarcha evidovaná. Dokonca je presvedčený, že ani majitelia susedných

nehnuteľností o nej nemajú vedomosť. Svedkyňa žalovanej inž. H. vo svojej výpovedi síce uviedla, že
táto realizácia verejnej kanalizácie mala vraj prebehnúť so súhlasom vlastníkov dotknutých pozemkov
a títo údajne o tom mali vedieť, ale nijakým spôsobom to žalovaná nepreukázala. Išlo iba o tvrdenie
tejto svedkyne, no napriek tomu súd jej výpoveď hodnotil ako vierohodnú a to aj napriek tomu, že
svedkyňa uviedla, že táto kanalizácia mala byť vybudovaná od r.1850 až do r.1940, resp. 1950 a takýto

záznam má byť uvedený v administratívnej karte. Zo stanoviska Mesta Gelnica, ktoré malo údajne
predmetnú kanalizáciu realizovať však vyplýva, že jeho archívne možnosti siahajú iba do r.1976 a je teda
nesporné, že takýto záznam nebol na administratívnej karte urobený oficiálne, ale bol len niekým bez
akýchkoľvek podkladov doplnený, pričom samozrejme túto administratívnu kartu za účelom posúdenia
pravosti takého zápisu si súd od žalovanej nevyžiadal. Napriek takýmto zásadným rozporom však súd

považoval výpoveď svedkyne H. - zamestnankyne žalovanej - za vierohodnú, aj keď táto svedkyňa
nemohla mať žiadne vedomosti o tom, či majitelia pozemkov ako dotknutí vlastníci sa mali, resp. či
sa vôbec vyjadrovali k zriadeniu takejto kanalizácie, keďže kanalizáciu nerealizovala žalovaná, ktorá
ani žiadne dôkazy na potvrdenie týchto tvrdení nepredložila. Pokiaľ súd odôvodňuje svoje rozhodnutie
aj rozhodnutím ÚS SR a toto cituje na str.7 svojho rozsudku, má za to, že toto rozhodnutie ÚS SR

zaoberajúce sa súladom § 69 ods.10 zák.č.656/04 Z. z. o energetike, s čl.20 Ústavy SR nemožno
aplikovať na tento konkrétny prípad, pretože toto rozhodnutie rieši úplne iné skutočnosti, založené na
úplne inom základe ako je základ, o ktorý opiera svoju žalobu a ktorý je daný § 20 zák.442/02 Z.
z. Namieta aj tú skutočnosť, že súd nezistil dostatočne skutkový stav, pretože nevypočul v konaní
svedka, ktorého navrhoval vypočuť on a to inž. U.. Tento ním navrhnutý svedok bol ustanovený za

znalca a vypracoval ZP v inom konaní vedenom na súde proti žalovanej a išlo o posudok v súvislosti
s určovaním výšky škody spôsobenej poškodeným kanalizačným potrubím /avšak na inom mieste, ako
na jeho pozemku/ a tento posudok vypracoval v konaní číslo 9C/144/2009 súdu. Súd jeho návrh na
vypočutie tohto svedka bez bližšieho zdôvodnenia zamietol, a dôvody prečo ho nevypočul, neuviedol
ani v dôvodoch rozsudku. Domnieva sa však, že predmetný svedok by sa odborne mohol vyjadriť k

skutočnostiam dôležitým pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým k tomu, či ktokoľvek vôbec môže, resp.
mohol mať vedomosti o tom, že takéto kanalizačné potrubie vôbec cez jeho nehnuteľnosť a aj iné
nehnuteľnosti prechádza, či a akým spôsobom, ako aj na základe čoho bolo toto kanalizačné potrubie
vybudované a keďže tento svedok má odborné znalosti v tejto oblasti, mohol sa v konaní vyjadriť aj ktvrdeniu žalovanej, že či predmetná kanalizácia vôbec mohla existovať už v r.1850 v mestečku Gelnica,
keďže kanalizačná sieť v tom období neexistovala v oveľa väčších mestách ako je Gelnica a budovala
sa až oveľa neskôr. Má za to, že tu nebol dôvod na to, aby súd tohto svedka nevypočul a preto má

dôvodne za to, že aj s poukazom na uvedené skutočnosti súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a potom na tomto základe dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol preto napadnutý rozsudok
v zmysle § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súd dostatočne jasne a správne odôvodnil, z akého dôvodu nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz
výsluchom svedka O.. U. a dôkaz ZP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.

s.p.(Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné: O. z. v § 151o ods.1
predpokladá možnosť vzniku vecného bremena zo zák. Či vecné bremeno skutočne vzniklo, je
možné zistiť iba z príslušného právneho predpisu. Pre vznik vecného bremena nie je v zásade
rozhodujúce, či jeho existencia je zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ide o právo obmedzujúce
vlastníka nehnuteľnosti (uznesenie 3Cdo 171/2012 z 26.6.2013 NS SR). V prejednávanej veci zákonné

vecné bremeno vzniklo zriadením stavby - zavedením vodovodného kanalizačného potrubia - a
zaťažilo vlastníka nehnuteľnosti. Toto však bez pochýb vzniklo skôr ako sa žalobca stal vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a vecné bremeno prešlo na neho a nevzniklo mu nanovo právo na náhradu
za obmedzenie, vyplývajúce z vecného bremena. V súvislosti s námietkou žalobcu, že náhradu si
môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do 1

roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti a ak vlastník verejného vodovodu
alebo kanalizácie nevyhovie tomuto nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje
právo na súde v lehote, v ktorej si tento nárok aj uplatnil, ide o nesprávnu interpretáciu zák., lebo
právna norma určuje lehoty od vzniku obmedzenia vlastníka, nie od doby kedy si vlastník svoje právo
na náhradu uplatnil u vlastníka stavby, v danom prípade listom z 18.7.2013 a 16.12.2013. Námietka

žalobcu, že v čase keď nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti o danom obmedzení nevedel a nevedeli
o tom ani jeho právni predchodcovia je irelevantná, lebo žalovaná nebola účastníkom týchto úkonov.
Obmedzenie predchádzajúcich vlastníkov pozemku, na ktorých je stavba postavená, vzniklo skôr ako sa
jehovlastníkomstalžalobca.Predchádzajúcivlastnícisisvojenárokymohliuplatniťpodľazák.,účinného
v čase realizácie stavby, príp. podľa zák.č.442/02 Z. z. a v lehotách v ňom určených.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná si ich
náhradu neuplatnila, preto jej nebola priznaná.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.