Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200309
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200309.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, za účasti S. H., bytom V. K. č. XXX, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 16. januára 2015 č.k. V 2323/2014/Vs takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16. januára 2015 č.k.: V 2323/2014/Vs.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.1.2005 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa
§ 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 507/2014-PTR zo dňa
14.10.2014, ktorú uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ a S. H. ako záložca tak, že podľa § 31 ods.
1, 3 katastrálneho zákona návrh zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 03.12.2014 bol správnemu orgánu
doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti zapísanej v k.ú.

V. K., špecifikovanej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Správny orgán postupoval tak, aby
čo najpresnejšie zistil skutkové okolnosti a následne správne právne vec posúdil. Za tým účelom
preskúmal predložené listiny, ktoré podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku uznal za postačujúce pre
právne posúdenie veci.
Uviedol, že právnou listinou na zriadenie záložného práva ako prostriedku na zabezpečenie záväzku
dlžníka vyplývajúceho pre neho z úverovej zmluvy je Zmluva o zriadení záložného práva č. 507/2014-

PTR zo dňa 14.10.2014, ktorú uzatvoril záložný veriteľ so splnomocneným zástupcom záložcu,
spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Ďalej sa zaoberal návrhom na vklad do
katastra nehnuteľností zo dňa 14.10.2014 a oboma Dohodami o splnomocnení uzavretými medzi S. H.
ako splnomocniteľom a ProHelp zo dňa 15.8.2013 a 23.12.2013.
Obsahom oboch, totožných dohôd o splnomocnení bolo udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, t.j. uzatvorenie záložnej zmluvy

podľa § 552 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) k špecifikovaným
nehnuteľnostiam vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v uvedenom
rozsahu aj vo veciach rokovania so záložným veriteľom.
Predmetné dohody o splnomocnení boli uzavreté medzi účastníkmi ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom a Jarmilou H. ako splnomocniteľom:
- za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa sám rozhodol zabezpečiť záväzok

zo zmluvy o úvere- na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere
- po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a

povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Splnomocnenec súčasne na seba prevzal záväzok svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa osobne poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere a zároveň, že posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok
Slovenskej republiky.

Dohody o splnomocnení boli zachytené do formulárovej, predtlačenej listinnej predlohy, ktorej obsahom
takýmto spôsobom vytvoreného textu bola uvedená právnická osoba ako splnomocnenec, ako aj
vo všeobecnom vyjadrení rozsah splnomocnencovho oprávnenia pri zriaďovaní záložného práva
týkajúceho sa určenia predmetu zálohu a to nehnuteľností, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu; konkrétna špecifikácia nehnuteľností a údaje o
splnomocniteľovi boli doplnené ručne písaným textom, z toho predmet zálohu t.j. nehnuteľnosti, ako

zo samotného predtlačeného textu dohody vyplýva, až pri uzatváraní záložnej zmluvy bez účasti
splnomocniteľa.
Dohoda o splnomocnení I bola splnomocniteľom podpísaná dňa 15.08.2013 (dátum zhodný s dátumom
uzavretia úverovej zmluvy č. 802102201) a Dohoda o splnomocnení II bola podpísaná dňa 23.12.2013
(dátumzhodnýsdátumomuzavretiaúverovejzmluvyč.802102470),obevoVranovenadTopľou,pričom

splnomocnencom boli dohody podpísané v oboch prípadoch v tie isté dni, v Bratislave.

Po právnej stránke správny orgán po preskúmaní veci uzavrel, že návrh textu aj formy dohody
o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej, predtlačenej listinnej
predlohe s uvedením osoby zástupcu (splnomocnenca) a predmetu zálohu (určený všeobecne ako

nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvárania záložnej zmluvy budú vo vlastníctve záložcu) svedčí o tom,
že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej dohody oboch strán, ale rozhodnutím jej
predkladateľaPOHOTOVOSŤ,s.r.o.akosubjektuposkytujúcehofinančnýúver.Totohodnoteniesprávny
orgán opiera o poznatok, že vo všetkých doterajších prípadoch záložcov na základe dohody o
splnomocnení uvedeného typu zastupoval ten istý splnomocnenec, všetky dohody o splnomocnení

boli splnomocniteľmi podpísané na rovnakom mieste a v rovnaký deň ako úverové zmluvy a
splnomocnencom v ten istý deň alebo nasledujúci deň, vždy v Bratislave. Dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby ním určený zástupca, ktorý by za neho
uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy, mu bola už v takomto návrhu
dohody o splnomocnení nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Pri takomto spôsobe uzavretia

dohody o splnomocnení možno hovoriť, že splnomocniteľ nekonal slobodne a vážne a preto právny úkon
je uzavretý v rozpore s § 37 ods. 1 OZ a je neplatný.
Právny úkon je prejavom vôle účastníkov, ktorí ho uzavreli. Podľa § 37 ods. l OZ táto (vôľa) musí byť
prejavená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je právny úkon neplatný.
Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky

nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere
primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná.
Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav.

Návrhom oboch dohôd o splnomocnení pripravenými vo forme formulovanej, predtlačenej listinnej
predlohy s dopredu určeným zástupcom predloženým zástupkyňou spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
k podpisu bol žiadateľ o úver obmedzený pri právnych úkonoch súvisiacich so zriaďovaním záložného
práva pre zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere nielen vo výbere svojho zástupcu, ktorý by
skutočne svedomito hájil jeho záujmy a v určení konkrétneho predmetu zálohu, ale aj v tom, že možnosť

konať v tejto veci samostatne tak, ako to vyžadujú legislatívne zmeny platné od 1.5.2014 (§ 5a ods. 2, 4
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) mu bola rovnako týmto postupom priamo znemožnená.
Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi
vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením
spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo

v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej
spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ
splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Na základe uvedených skutočností správny orgán právny stav veci pri uzatvorení dohody o
splnomocnení zhodnotil ako vôľu prejavenú splnomocniteľom neslobodne a bez vážnosti urobenú na
základe požiadavky poskytovateľa úveru a to spôsobom, ktorý je v rozpore s § 37 ods. 1 OZ a s § 5a
ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a je preto absolútne neplatný
Následne tieto okolnosti procesne spôsobili vznik právneho stavu, že splnomocnenec nenadobudol

hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu. Záložná zmluva je tak
splnomocnencom uzavretá v rozpore s § 22 ods. 1 OZ a je preto podľa § 39 OZ absolútne neplatná.

Pre povolenie jej vkladu do katastra nehnuteľností katastrálny zákon v § 31 ods. 1 vyžaduje, aby
táto neodporovala zákonu, zákon neobchádzala a nepriečila sa dobrým mravom. Vzhľadom na
konštatovanie správneho orgánu a vyslovenie neplatnosti oboch dohôd o splnomocnení a následne

neplatnosti predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, pre nesplnenie zákonných podmienok pre
povolenie vkladu do príslušného katastra nehnuteľností správny orgán návrh na vklad záložnej zmluvy
zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. V

opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32
ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d), § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Uviedol, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ
o zastúpení a spĺňa tak náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol

zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej
zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene

záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu
veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok
teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia

podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome alebo nevedome.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených
„predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade
možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne

aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto na konanie o povolení vkladu vecného práva do
katastra nehnuteľností.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení

rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a

právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuviedol,žesplnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj z textu samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

(záložcu) a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva,
že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán

vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ,
podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia však nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu
zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník
I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

Predmetné rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje
i samotné odôvodnenie rozhodnutia, pričom možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení totiž ide o samostatne existujúci dvojstranný právny

úkon, kde na jednej strane je v postavení splnomocniteľa dlžník a na druhej strane je zástupca, všetko
bez akejkoľvek účasti veriteľa. Veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a ani z obsahu uzavretej
dohody nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem

rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na

základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ dostatočná, keďže
medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný

preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku
so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého
konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti
o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať
záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je

zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto
kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody

vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnouvyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne

schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Rovnako sa navrhovateľ nestotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje
na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve

uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ
o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy,ktoroumá§52OZnamyslizmluvubezohľadunaprávnuformu,uzatváranúmedzidodávateľom
a spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej

predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno posudzovať za
spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú

možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal

tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní

konanom dňa 12.8.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Ďalšia účastníčka konania, S., sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 12.8.2015 ospravedlnila a
súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Odporca sa na pojednávanie konané dňa 12.8.2015 nedostavil, v predkladacej správe zo dňa 17.3.2015
žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,

že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný
prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona

zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 3.12.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 507/2014-PTR do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení záložného
práva č. 507/2014-PTR uzavretej dňa 14.10.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a

Jarmilou H. zastúpenou združením N. ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložnej dlžníčky špecifikovanej v čl.
I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.8.2013uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo
výške 350,- EUR a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 uzavretej medzi
záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- EUR,

spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 15.8.2013 uzavretá medzi

S. H. ako splnomocniteľkou a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v
zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia a tiež Dohoda o splnomocnení zo dňa
23.12.2013 uzavretá medzi tými istými účastníkmi. Z predmetných dohôd o splnomocnení s totožným
textom vyplýva, že boli uzavreté za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v týchto dohodách
vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo

zmluvy 802102201 a v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., číslo zmluvy XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
týchto dohodách, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto
rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru,

všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohodách je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára tieto dohody a
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho

zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje
svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na

platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa týchto
dohôd, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 týchto dohôd, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úradposudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
urobiť písomne.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.

V súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k
prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Z obsahu uzavretých dohôd o splnomocnení vyplýva, že boli predložené ako formulárové typové zmluvy,
ktorých obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene
dlžníka,bolaobmedzená.Skutočnosť,žesplnomocnencauvedenéhonatomtoformulárivyberalzáložný
veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení
slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie

osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a preto je podľa § 39 OZ absolútne
neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo sporných dohôd o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či S. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a
či jej vôľa uzavrieť tieto dohody bola slobodná a vážna, určitá a zrozumiteľná.

Nepochybil preto odporca, keď konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je preto
neplatný.Neplatnosťudelenéhoplnomocenstvamázanásledokneplatnosťuzavretejzmluvyozriadenízáložného
práva č. 507/2014-PTR zo dňa 14.10.2014 z dôvodu absencie platne udeleného plnomocenstva pre
ProHelp konať v mene záložnej dlžníčky.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na

náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.