Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218069
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113218069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou navrhovateľky : I. U., nar. XX.XX.XXXX, X.

XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, v konaní zastúpený JUDr.
Daniel Blišťan s.r.o., Košice, Užhorodská č. 21, adresa pre doručovanie Rastislavova č. 68, Košice, IČO:
47231785, v o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 11.11.2013,

II. zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:

44325452 zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012

III. odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01
Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

IV. odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 203,64 eur na účet jej právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 09.05.2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 1101/2012 zo dňa 19.01.2012 ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných
podmienkach. Z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v poistnej zmluve.
Poukázala na to, že na zaplatenie pohľadávky vo výške 144,06 eur poisťovňa ju nikdy nevyzvala.
Ako vyplýva zo Všeobecných poistných podmienok, že spory vyplývajúce z poistnej zmluvy bude riešiť
medzi poisťovňou a poistníkom arbitrážny súd Košice, avšak medzi poisťovňou a ňou nikdy žiadny spor
nebol, poukázala na to, že poisťovňa namiesto toho, aby ju vyzvala na plnenie dlžnej sumy podala

návrh na arbitrážny súd v Košiciach, ktorý rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Súd nijako
nezdôvodnil výšku pohľadávky.

Odporca so žalobou nesúhlasil. Písomne sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 18.11.2013,
ktoré bolo súdu krátkou cestou predložené dňa 19.11.2013. Namietal skutočnosti, že navrhovateľka
nespĺňa podmienky ustanovené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkov.
V ďalšom poukázal na to, že navrhovateľka sa obmedzila len na uvedenie zákonných dôvodov

na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to konkrétne ustanovení § 40 písm. b), c) a j) zákona
o rozhodcovskom konaní, avšak neuviedla právne hodnotenie skutočnosti na základe, ktorých by
mali byť údajne naplnené ňou namietané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. S tvrdení
navrhovateľkynevyplýva,žebyvrozhodcovskomkonaníprirozhodovanídošlokporušeniuvšeobecnýchzáväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovský súd riešil
aj otázky platného uzatvorenia doložky v rámci plnenia jeho povinnosti. Rozhodcovská doložka bola
medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou

v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 04.11.2008, ktorej súčasťou
sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 21.05.2007, osobne a vlastnoručne podpísané
navrhovateľkou. Na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu
všeobecných poistných podmienok sa nachádzajú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v poistnej

zmluve, pričom v osobitných zmluvných dojednaniach uvedených v zmluve je zrejmé, že poistník
a poisťovňa týmto vyjadrili spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v
prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Mal zato, že poisťovňa pri uzatváraní rozhodcovskej doložky splnila podmienku, že poistník mal

právo možnosť ovplyvniť dojednania rozhodcovskej doložky, poskytla poistníkovi možnosť dodatočného
odmietnutia rozhodcovského konania po uzatvorení poistenia - v lehote tridsiatich dní, poistný bol pred
uzatvorením poistenia autorizovanou treťou osobou náležite informovaný a mal možnosť si vyžiadať
akékoľvek ďalšie informácie. Osobitné dojednania mohol teda poistník prijať alebo aj neprijať a mal teda
dve alternatívy. Neprijatie osobitných dojednaní nemalo za následok to, že by poistný vzťah nevznikol.

Osobitné dojednania totiž boli samostatným právnym úkonom oddeliteľným od textu všeobecných
poistnýchpodmienokapoistnejzmluvy.Uviedol,ževdôsledkuindividuálnehodojednaniarozhodcovskej
doložky nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Navrhovateľkasúhlasilasoznenímrozhodcovskejdoložky,atedaajkebyrozhodcovskádoložkazaložila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený skúmať. Odporca

taktiež nesúhlasil s podaným návrhom odklad vykonateľnosti. Poukázal na to, že povolenie odkladu
vykonateľnosti, by sa malo použiť naozaj výnimočne, a v tomto, prípade neexistujú skutkové okolnosti,
ktoré takýto odklad vykonateľnosti.

Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2013 žiadal odporca prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109

ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k
dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
ÚS 402/2008 zo dňa 01.04.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou

nezaoberaladovolanieodmietol.potomaninemoholmeritórneformulovaťzáverynižšíchsúdov" aj,keď
vdanomprípadeideonáleztýkajúcisatrestnejvecitietosúaplikovateľnéajnapostupNajvyššiehosúdu
pre rozhodovanie vo veci sp. zn. 6 Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 na Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu ktorou
za namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 3. 2012. vzhľadom na tieto okolnosti odporca mal za to, že sa
zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania
navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia
konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn.
II. ÚS 382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci.
Nemožno urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie

uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu,
ku ktorému týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre
rozhodnutie vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej
veci. Za týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom
rozhodcovského spisu 2C1101 /2012, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami,
vyjadrením odporcu ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa 04.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX , pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 05.05.2010 na základe listu odporcu zo dňa 09.03.2010, ktorým bola
predmetná poistná zmluva zo strany odporcu, na žiadosť navrhovateľky zrušená.

Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,06 eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici 41,
uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 144,06 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C1101 /2012 zo dňa
19.01.2012 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 144,06 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 15. 04. 2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľky, aby
všetky spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce
vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi v poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky jej neboli
riadne vysvetlené, nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, nebola individuálne dojednaná tak,

ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Túto zmluvu nemala možnosť nijako upraviť,
nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení jej na podpis bola predložená.

V svojom návrhu poukázala na dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, a j/ zák. č. 244/2002 Z. z.

Odporca vo svojom vyjadrení namietal, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v článku XV. vo
všeobecných obchodných podmienkach ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to,
že navrhovateľka mala možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku,

čímbyprijala aleboneprijalaustanovenieXV.všeobecnýchpoistnýchpodmienokaprijatím,čineprijatím
rozhodcovskej doložky, by nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Podľa názoru odporcu rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a preto je platná a na základe
uvedených tvrdenie navrhovateľky o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľka je
spotrebiteľkou, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia
rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to

aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou ako
spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený
od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods. 2
písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho právapodľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a

uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka odporcu na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh
bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej
bol doručený dňa 15.04.2013 a žaloba bola podaná 09.05.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 01.01.2008 je výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase
uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného

malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných
poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť

svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle
ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní právapodať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Ústavný súd v českej republike III.
ÚS 562/2012, v náleze zo dňa 24.10.2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v
postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie

spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava
zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)
osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, sa uvádza „pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený,
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine

odporca.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné
postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá

je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,
v danej právnej veci v prípade navrhovateľky.

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadrením právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä

transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená,
pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom,
ktorého určí práve odporca takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov
konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom
dojednaniu nezaviazal.

Súdmalzato,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcesavpoistnejzmluveuzatvorenejmedziodporcom
a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľkou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako

je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľke prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je

aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačenéhoformulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky,
keďže ju nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca bez
možnosti navrhovateľky podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia

inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-

dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci

predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil

a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Zo strany navrhovateľky ako aj strany odporcu, bolo navrhované vykonanie dokazovania výsluchom
obchodnejzástupkyneodporcu,súdvšaktotozamietolatozdôvoduhospodárnosti,nakoľkoužsamotná

formulácia rozhodcovskej doložky vo všeobecných poistných podmienkach, ktorá bola preukázaná
listinnými dôkazmi postačovala pre vyššie citovaný záver súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku úspešnej
navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania.

Trovy navrhovateľky pozostávajú z titulu trov právneho zastúpenia, keďže v konaní bola zastúpená
advokátom za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie - návrh na
začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2013) - s odmenou 3x á 60,07 eur za jeden úkonprávnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 3 x á 7,81 eur vrátane celkom uplatnený
nárok z titulu trov právneho zastúpenia 203,64 eur.

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov
- podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sadzbách vyčíslených
právnym zástupcom navrhovateľky.

Pretože navrhovateľka ktorému súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená ,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle
ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.