Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jozef Vanca

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715212465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715212465.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. a.s., so sídlom v H., D. hrdlo 1, V.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou RK W. s.r.o., R. námestie XX, H., IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanému: R. H. X. s.r.o., so sídlom H. 48, V.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.684,41 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/146/2015-40 zo dňa
4.12.2015 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 107,89 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce zo dňa
13.7.2015 č.k. 22Cb/146/2015-26 a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.684,41 eur

s 8,010% úrokom z omeškania ročne zo sumy 465,72 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 252,00
eur od 19.11.2014 do zaplatenia, s 8,021% úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,23 eur od 2.12.2014
do zaplatenia, s 8,016% úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,46 eur od 1.1.2015 do zaplatenia a
nahradiť mu na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 316,33 eur, z toho 101,00 eur
titulom súdneho poplatku a 215,33 eur titulom trov právneho zastúpenia a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej
sumy1.684,41eursprísl.,titulomnárokovzozmluvyopredajimotorovýchpalívainýchtovarovaslužieb
prostredníctvom palivových kariet spoločnosti G. a.s., keď konštatoval a to s poukazom na ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, že žalobca na základe zmluvy o predaji motorových palív a iných tovarov
a služieb prostredníctvom palivových kariet spoločnosti G. a.s. zo dňa 19.9.2014 vydal žalovanému

palivové karty a umožnil mu využívať svoj bezhotovostný platobný systém v súlade s podmienkami
zmluvy (vo Všeobecných obchodných podmienkach pre používanie palivových kariet spoločnosti G.
a.s. si účastníci presne vymedzili svoje práva a povinnosti) a tým, že žalobca poskytol žalovanému svoje
služby vznikol mu nárok na plnenie v zmysle uzavretej zmluvy.

Keďže žalovaný nepreukázal, že zaplatil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.684,41 eur, ktorá zodpovedá vystaveným faktúram žalobcu za
tovar odobratý na jeho čerpacích staniciach (faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2014 v sume 465,72
eur splatnej dňa 31.10.2015; faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.11.2014 v sume 252,00 eur splatnej
dňa 18.11.2014; faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.11.2014 v sume 32,23 eur splatnej dňa 1.12.2014
a faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2014 v sume 934,46 eur splatnej dňa 31.12.2014).

Súd priznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z omeškania (čl. 8 bod 8.10 všeobecných obchodných
podmienok pre používanie palivových kariet spoločnosti G. a.s.) odo dňa nasledujúceho po dni splatnostijednotlivých faktúr v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka špecifikovaný vo výške a z
jednotlivých súm tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalovaný sa v lehote stanovenej súdom nevyjadril k
žalobe, napriek tomu, že bol poučený o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie bez
pojednávania v súlade s ust. § 114 ods. 5 O.s.p.. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust.
§ 114 ods. 3, 4, 5 a 6 O.s.p. v spojitosti s ust. § 153b O.s.p. dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre
rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Vychádzal pritom zo žalobcom tvrdeného skutkového

stavu ako nespornej skutočnosti. Na základe toho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Rozsudok bol žalovanému doručený 11.12.2015 a tento písomným podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 28.12.2015 a to cestou poštového úradu (23.12.2015) označeným ako odvolanie uviedol,
že podáva odvolanie, keďže v tomto prípade konajúci súd nesprávne právne posúdil vec, keď vzhľadom
k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, neaplikoval príslušnú právnu normu. K veci uviedol,

že je síce pravdou, že žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný v rozsudku, avšak nedodal ich
vo fakturovanom rozsahu a kvalite. Rozsah skutočne dodaného tovaru nepochybne nezodpovedal
množstvu tovaru a cene, ktoré boli fakturované žalobcom žalovanému. Citujúc ust. § 420, § 422 ods. 1 a
§ 428 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka uviedol, že súd skutočnosť, že žalobca ako predávajúci nevedel
ani vedieť nemusel, že v čase dodania tovar nemal vady, žiadnym spôsobom nezisťoval, a preto nie je

zrejmé, na základe akých skutočností uvedené považuje za preukázané. Z uvedeného vyvodil, že nie
je správny záver súdu o tom, že ak žalobca poskytol žalovanému svoje služby, vznikol mu nárok na
plnenie v zmysle uzavretej zmluvy, nakoľko žalobca neposkytol žalovanému služby v množstve a kvalite
dojednanej v zmluve o predaji motorových palív a iných tovarov a služieb. Navrhol preto, aby odvolací
súd zrušil rozsudok okresného súdu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a
priznať aj trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že v danej právnej veci vydal okresný súd rozsudok
pre zmeškanie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.684,41 eur, príslušný
dohodnutý úrok z omeškania a trovy konania, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho

zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia. Citujúc ust. § 202 ods. 1, § 153b ods. 2 O.s.p. uviedol, že
žalovaný vo svojom odvolaní napáda nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom, nakoľko podľa
jeho tvrdení žalobca nedodal žalovanému tovar v množstve, v akom bol žalovanému vyfakturovaný.
Zdôraznil, že žalobca má za to, že v prípade ak chcel žalovaný namietať ním tvrdené skutočnosti,
ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 23.12.2015 podanom voči rozsudku, mal možnosť včas sa vyjadriť k

žalobe a jej prílohám a rovnako tak predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení počas prvostupňového
konania. Poukazujúc na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. prvá veta uviedol, že prvostupňový súd
zaslal žalovanému v zmysle § 114 a nasl. O.s.p. rovnopis žaloby spolu s jej prílohami na vyjadrenie
a zároveň vyzval žalovaného, aby predložil a označil dôkazy na svoju obranu a preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaný sa počas celého prvostupňového konania nevyjadril k žalobe ani k jej prílohám a

počas konania nenamietal skutočnosti uvádzané v žalobe a jej prílohách a rovnako tak nepredložil
počas konania žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil nárok uplatňovaný voči nemu. Žalobca sa v plnom
rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Michalovce a mal za to, že súd náležite zistil skutkový
stav z predložených dôkazov a nakoľko žalovaný nenamietal a ani nespochybnil predložené dôkazy, súd
mal nárok žalobcu za preukázaný. Keďže sa žalovaný včas nevyjadril voči nároku uplatňovanému voči

nemu, boli tu naplnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Citujúc ust. § 114
ods. 2, 3, 4 a 5 O.s.p. mal za to, že prvostupňový súd správne posúdil vec, keď vychádzal z predložených
dôkazovatozožalobnéhonávrhužalobcu,zuzavretejzmluvyopredajimotorovýchpalívainýchtovarov
a služieb prostredníctvom palivových kariet spoločnosti G. a.s. medzi žalobcom a žalovaným, z tlačiva
na odovzdanie a prevzatie palivovej karty žalovaným, z vystavených faktúr za odobraný tovar, ako aj zo

skutočností, že žalovaný kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrami neuhradil, nereklamoval tovar, vady tovaru a
ani faktúry za odobraný tovar v čase, keď odobral tovar resp. keď mu boli vystavené faktúry za odobraný
tovar, v dôsledku čoho sa rovnako stotožnil s názorom súdu, že tu boli splnené zákonné podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Zdôraznil, že právne posúdenie sporu vykonané prvostupňovým súdom považuje za súladné so
zákonom. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bol náležite zistený a posúdený skutkový a právny
stav, na podklade ktorého prvostupňový súd vydal vecne správny rozsudok a zároveň sa pridržiaval
žalobného návrhu, ako aj všetkých svojich neskorších vyjadrení a prednesov. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Odvolací súd pred meritórnym prejednaním odvolania skúmal splnenie podmienok odvolacieho konania
a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z dôvodov prvostupňového rozsudku vyplýva, že tento bol vydaný ako rozsudok pre zmeškanie podľa

ustanovenia § 114 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 153b ods. 1, 2 O.s.p..

Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné
odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie
takouto osobitnou formou rozhodnutia alebo, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Z obsahu odvolania žalovaného nevyplýva, aby tento namietal skutočnosť, že neboli splnené podmienky
pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Vychádzajúc z podaného odvolania napáda nedostatočné zistenie
skutkového stavu súdom, nakoľko podľa jeho tvrdení žalobca nedodal žalovanému tovar v množstve, v
akom bol žalovanému fakturovaný, čo však nemožno považovať za námietky týkajúce sa nesprávneho

právneho posúdenia veci podľa § 202 ods. 1 O.s.p..

Na to, aby bolo možné preskúmať rozsudok pre zmeškanie, či spočíva alebo nespočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci, je nevyhnutné, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku obsahovalo
právneposúdeniežalobnýchtvrdení,ktorésastalinespornýmikvôliprávnejfikciizmeškaniažalovaného.

Ak sú teda splnené ostatné predpoklady na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, obmedzuje sa
právne posúdenie veci len na to, či vydaním takého rozsudku nedošlo k vzniku, k zmene alebo k
zrušeniu právneho vzťahu medzi účastníkmi, či nejde o spor vzniknutý z medzinárodného obchodného
styku, či nejde o vec, v ktorej nemožno uzavrieť a schváliť súdny zmier, či nejde o spor, v ktorom sa
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej zmluvy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľ, ak

zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a či podľa žalobných tvrdení, ktoré sa stali nespornými, možno
výrokom rozsudku priznať práve to plnenie, ktorého sa žalobca domáha v žalobe.

V danom prípade prvostupňový súd podriadil zistený skutkový stav (žalobcom tvrdení skutkový stav
podľa § 153b ods. 3) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav vzťahujú.

Základom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli teda žalobné tvrdenia (prvostupňový súd vychádzal
zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu ako nespornej skutočnosti) a podľa nich priznal a aj právne
posúdil to plnenie, ktorého sa žalobca domáhal. Ak teda žalovaný chcel namietať tvrdené skutočnosti
v žalobe, mal možnosť včas sa vyjadriť k žalobe a jej prílohám a rovnako tak predložiť dôkazy na
podporu svojich tvrdení počas prvostupňového konania, čo však neučinil a bez vážneho dôvodu nesplnil

povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa § 114 ods. 3 O.s.p.. Preto súd správne vo veci rozhodol,
keď bez nariadenia pojednávania rozhodol o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že pokiaľ žalovaný namieta nedostatočne zistený skutkový stav,
nemožno to považovať za námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ

prvostupňový súd podradil zistený skutkový stav (žalobcom tvrdený skutkový stav podľa § 153b ods. 3)
podkonkrétneprávneustanovenia,ktorésanatentoskutkovýstavvzťahujú(vyhovelžalobeozaplatenie
peňažného nároku na základe faktúr vystavených a splatných na základe zmluvy o predaji motorových
palív a iných tovarov a služieb prostredníctvom palivových kariet spoločnosti G. a.s. zo dňa 19.9.2004, v
ktorej podľa Všeobecných obchodných podmienok pre používanie palivových kariet spoločnosti G. a.s.

si účastníci tohto zmluvného vzťahu presne vymedzili svoje práva a povinnosti).Na základe toho odvolaciemu súdu neostávalo iné ako odvolanie žalovaného odmietnuť podľa
ustanovenia § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., keďže toto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Tieto pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu)
a to vo výške 81,33 eur, čo spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu po 8,58 eur, vrátane 20% DPH zo

sumy 89,91 eur t.j. 17,98 eur, predstavujú spolu sumu 107,89 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.c/, § 16
ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb). Trovy odvolacieho konania teda predstavujú sumu 107,89 eur, ktoré je v zmysle ust. § 149
ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.