Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208385
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: AB

1 B. V., Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 560 07 043,
zastúpeného:Advokátskakancelária,GOLIAŠOVÁGABRIELAs.r.o.,Piaristická707/25,91101Trenčín,
IČO: 47 234 679, adresa na doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany proti žalovanému: P. Q.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. Č. XXX, o zaplatenie 998,19 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 341,28 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 341,28 € od 24.3.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny 730,07 €, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 14,24 €, úroku z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 730,07 € odo dňa 12.08.2015 do zaplatenia a na trovy
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom dňa 20.02.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit, a.s. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 861 € zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný
sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 56,08 € splatných v
zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené vo výpise čerpania,
splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania.
V zmysle hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný právnym
predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 05.03.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý

pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a
zozosplatnenýchbudúcichsplátok,vlehote15dníododoslaniavýzvy.Zmluvnépokutyaupomienkyboli
žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Žalobca eviduje
voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 70,15 €, úrok vo výške 50,60 €, zosplatnená
istina vo výške 558,36 €, poistenie Bill protection vo výške 14,96 €, upomienka II. vo výške 36 €. Dlh
spolu 730,07 €. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom spolu s prílohami, úverovou zmluvou zo dňa
20.02.2014, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., výzvou k
splateniu celého úveru zo dňa 05.03.2015, prehľadom čerpania a splácania úveru a zistil nasledovný

skutkový stav:

Medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. , Piešťany a žalovaným ako klientom došlo dňa
20.02.2014 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 861 €. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 24 mesačných

splátkach po 56,08 € pri ročnej úrokovej sadzbe 36,13%.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
uvedené na samostatnom liste. Klient svojím podpisom na zmluve potvrdil, že je oboznámený s
Úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne

určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí úveru
uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou
(ďalej len „klient“).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a v
stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené v
zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie,
ak nie je v úverových podmienkach uvedené inak.

Z predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo 519,72 €.

Listom zo dňa 5.03.2015 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, aby dlžnú čiastku v sume
898,31 € uhradil do 15 dní od odoslania tejto výzvy.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluva uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je

ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj
časovéobdobia,vktorýchdochádzakzmenevýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru,podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách

spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa
následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnúkudňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa
20.02.2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 861 € s

ročnou úrokovou sadzbou 36,13 %. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po
56,08 €.

V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaným sa stal celý dlh splatný ku dňu 05.03.2015.

Súd mal za preukázané, že žalovanému bol jednorazovo poskytnutý úver, teda vyčerpal finančné
prostriedky v celkovej sume 861 € a ďalej je nesporné, že žalovaný v prospech žalobcu zaplatil 519,72 €.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 730,07 €, ktorý pozostáva z istiny vo výške
70,15 €, úrok vo výške 50,60 €, zosplatnená istina vo výške 558,36 €, poistenie Bill protection vo výške

14,96 €, upomienka II. vo výške 36 €.

Súd sa pri rozhodovaní zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý predstavoval za obdobie 24
mesiacov úrok vo výške 36,13% ročne.Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období február 2014 činil úrok 10,44 %

p.a.. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade viac ako 3-krát vyšší ako
bol úrok poskytovaný bankami.

Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej
pôžičke dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov

závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to
stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní

úverov a pôžičiek.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre
neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej

pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť"
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii

poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne neplatnú, nakoľko
sa prieči dobrým mravom. Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných
prostriedkov poskytnutých jednorázovo žalovanému. Žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu 861
€, žalovaný vykonal žalobcovi úhrady vo výške 519,72 €. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami a splatenými finančnými prostriedkami teda predstavuje sumu 341,28 € a preto súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 61 zmluvy doplnkové služby - poistenie výdavkov je
súd toho názoru, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá
ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient

označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko,
pričom dojednané poistné predstavovalo 7,14% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či
skutočne došlo k dojednaniu poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci
vznik poistenia. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovanému s dokumentmi
uvedenými v zmluve, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom

poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom
a so znením Osobitných poistných podmienok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí
byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne obsahovo
rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom.
Uvedenie údajov o prijatí poistenia tak ako bolo uvedené v bode 61 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou

vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať,žežalovanýsaprepoistenienerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzvážení
istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo
jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115 A) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v paragrafe 205 a). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či
už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad
v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,
že so žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že
žalovaná za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia

nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej, ako aj výšku dlhu, ktorá vznikla
na strane žalovanej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu.

Súd nepriznal žalobcovi nárok na sumu za upomienky v sume 36, nakoľko žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie nejakej upomienky a ani nepreukázal že by
mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,05%ročne,ktorávýškajevsúladevcitovanýmiustanoveniami
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády ( 5% + 0,05 %) a to zo sumy 341,28 € za obdobie od
24.03.2015, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí žalobcom poskytnutej lehoty žalovanému na plnenie
(05.03.2015 + 15 dní) do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 730,07 € bolo žalobcovi priznaných
341,28 €, teda žalobca mal v konaní úspech 46 % a žalovaný 54%, čo predstavuje takmer rovnaký

úspech účastníkov konania, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.