Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912201717
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7912201717.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci žalobcu K.. Q. Y., bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom
Sopiakom, advokátom, Humenné, Štefánikova 17, proti žalovanému KBK, s.r.o., so sídlom Dargov
229, IČO: XXX XXX XX, zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Ciberem, advokátom, Trebišov,
M.R. Štefánika 1161/184, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 2CPr/1/2012-187 z 5.8.2014 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,91 €, spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Ľubomírovi Ciberemu, advokátovi, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu
žalovaným a datované 18.1.2012 je neplatné a domáhal sa tiež náhrady trov konania.

Súd prvého stupňa rozsudkom 2Cpr/1/2012-48 z 2.8.2012 určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaného pre žalobcu datované 18.1.2012 je neplatné, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 284,57 € priamo jeho advokátovi ako aj zaplatiť Slovenskej republike
súdny poplatok vo výške 99,50 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovaného uznesením 11CoPr/4/2012-71 z 28.2.2013
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Mal za to, že okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce z „dôvodu krátenia tržieb za ubytovanie“
pri takto danom a formulovanom dôvode by nemuselo vyvolávať medzi účastníkmi konania nejasnosti

a spornosť, ak tieto konkrétne dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru pred tým boli so
zamestnancom aj prejednané. Uložil preto súdu prvého stupňa posúdiť, či skutkové dôvody skončenia
pracovného pomeru žalobcu sú medzi účastníkmi sporné a opätovne urobiť záver, či v danej veci boli
splnené hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Súd prvého stupňa ďalším rozsudkom 2Cpr/1/2012-187 z 5.8.2014 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím) žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške

1.005,50 €, z toho ako trovy právneho zastúpenia žalovaného sumu 906 €, priamo právnemu zástupcovi
žalovaného a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru z
18.1.2012 je neplatné, keďže sa krátenia tržieb za ubytovanie nedopustil a naviac uplatnený dôvod
pre skončenie pracovného pomeru je nejasný, nezrozumiteľný a ide tak o neplatný právny úkon.

Zistil, že 18.1.2012 bolo žalovaným pre žalobcu doručené písomné podanie označené ako: „Okamžité
skončenie pracovného pomeru v súlade s § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.“
a to „z dôvodu krátenia tržieb za ubytovanie vo svoj prospech“. Z výpovede žalobcu mu vyplynulo,
že nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že skutok, a to ten, ktorý
mu bol oznámený ako dôvod skončenia pracovného pomeru, a to krátenie tržieb za ubytovanie a

ponechaním si finančnej hotovosti vo svoj prospech, lebo toto sa nestalo. Z písomného podania žalobcu
adresovaného žalovanému, datovaného 18.1.2012 mal preukázané, že sa ním žalobca odvolával voči
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo vedome neporušil pracovnú disciplínu tým,
že krátil tržbu za ubytovanie a peniaze použil pre svoju potrebu, keď v ďalšom texte podania opisuje
situáciu odo dňa 15.12.2011 po deň 29.12.2011. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal,
že jeho právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru má všetky náležitosti vyžadované

zákonom, nakoľko Zákonník práce presne vymedzuje procesný spôsob, akým sa musí skutkovo dôvod
skončenia pracovného pomeru popísať, pričom ak medzi účastníkmi uvedeného pracovného úkonu
je zrejmé, čo je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, postačí jednoduchá formulácia,
ako to odôvodnil NS SR v rozhodnutí 5Cdo 205/2007. Za nesporné považoval, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného vznikol 1.10.2007 a že zamestnávateľ žalobcovi 18.1.2012 doručil písomné

okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a to pre „krátenie
tržieb za ubytovanie vo svoj prospech“. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrenia konateľa žalovaného
predneseného na pojednávaní 18.4.2013, obsah výpovede svedkyne N. C. zo 16.5.2013 a tiež obsah
výpovede žalobcu z 20.8.2013, ako aj svedkov L. M. Q. L. A. a právne vec posúdil podľa § 68
ods.1 písm.b/, ods.2, § 70 Zákonníka práce a mal za preukázané, že pokiaľ v okamžitom skončení

pracovného pomeru žalovaného pre žalobcu datovanom 18.1.2012 skutkové vymedzenie dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo označené slovným spojením „krátenie tržieb“, žalobca
mal vedomosť o tom, ktoré jeho konkrétne konania ako zamestnanca v mesiaci december 2011 žalovaný
posúdil ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z jeho listu
žalovanému datovaného 18.1.2012, kedy okrem iného podrobne popísal ubytovávanie p. M. v zariadení

žalovaného v dňoch od 8.12.2011 do 15.12.2011 a od 26.12.2011 do 28.12.2011. Jednoznačne a
nezameniteľne teda sám popísal skutkové okolnosti, ktoré žalovaný ako zamestnávateľ vyhodnotil tak,
že z jeho strany išlo o krátenie tržieb. Žalobca síce nepoprel, že ku takémuto konaniu pri účtovaní a prijatí
týchto tržieb od p. M. došlo, ale vysvetlil ho ako konanie nezavinené, neúmyselné, ako omyl, chybu,
či zábudlivosť, na ktorom mali podiel ďalšie okolnosti. Túto obranu žalobcu na základe vykonaných

dôkazov vyhodnotil ako účelovú. Výpovede svedkov N. C. a L. M. svedčia o tom, že žalobca mal
vedomosť, akým spôsobom mal za ubytovanie účtovať cenu 6,50 € za jednu osobu a noc a svedkovia
vypovedali, že žalobca „nápravu“ začal robiť až vtedy, keď už nesprávne účtovanie a odvedenie tržby
bolo ďalšími zamestnancami zistené. Aj úhradu 20 € do registračnej pokladne žalovaného takto žalobca
realizoval až následne. Popísal ďalej, akým spôsobom žalobca dňa 28.12.2011 zaúčtoval prijatú tržbu

za ubytovanie aj na druhú noc a jeho obranu odôvodňujúcu neodvedenie platby vo výške 16,60 €
vyhodnotil ako účelovú. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že konanie žalobcu ako zamestnanca
závažne porušovalo pracovnú disciplínu a tak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené v
súlade s ust. § 68 ods.1 písm.b/, ods.2 Zákonníka práce. Na základe zisteného skutkového a právneho
stavu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal

náhradu trov konania spolu vo výške 1.005,50 €, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu
906 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť.
Bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalovaný v konaní nepreukázal
tú skutočnosť, ktorá z pohľadu zrušujúceho uznesenia krajského súdu bola pre posúdenie zákonnosti
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerurozhodujúca,tedačisnímvopredboloprejednanéporušenie
pracovnej disciplíny. Žalovaný takúto skutočnosť ani preukázať nemohol, pretože žiadneho porušenia
pracovnej disciplíny sa krátením tržieb nedopustil. Takúto skutočnosť s ním preto žalovaný nemohol

prejednávať skôr, ako s ním okamžite zrušil pracovný pomer.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Skutočnosť prejednania dôvoduokamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom pred samotným ukončením pracovného
pomeru bola jednoznačne a bez pochybnosti preukázaná vykonaným dokazovaním a tento odvolací
dôvod je irelevantný. Túto skutočnosť nepovažoval za spornú ani Krajský súd v Košiciach vo svojom

uznesení zo dňa 28.2.2013 a prikázal súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, najmä pokiaľ išlo o
posúdenie toho, či skutkové dôvody skončenia pracovného pomeru boli medzi účastníkmi sporné. V
tomto smere prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie a z neho je zrejmé, že dôvody skončenia
pracovného pomeru medzi účastníkmi sporné neboli.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v

posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalobcapodanéodvolanieodôvodnilodvolacímidôvodmiuvedenýmiv§205ods.2písm.d/af/O.s.p.,t.j.
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Žalobca sa v podanom odvolaní, ktorým je odvolací súd viazaný, obmedzil len na tvrdenie, že žalovaný
v konaní nepreukázal, aby s ním vopred prejednal porušenie pracovnej disciplíny pred skončením
pracovného pomeru a v tom videl neplatnosť predmetného úkonu. Odvolací súd je toho názoru, že

skutočnosť namietaná žalobcom v odvolaní nie je sama osebe podstatná pre posúdenie platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru z 18.1.2012, žalobca ju absolutizuje bez rozumného a
právne aprobovaného dôvodu a okrem toho dôvody skončenia pracovného pomeru so žalobcom
bezpochyby prejednané boli.

Podľa § 70 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Z ust. § 15 ZP vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Platnosť právnych úkonov vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich k rozviazaniu pracovného
pomeru je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vždy v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli druhého
účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil,
aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej

podmienkyplatnéhookamžitéhoskončeniapracovnéhopomerujetedapotrebné,abydôvodokamžitého
skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých
účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa
pracovný pomer okamžite skončil.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť
alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keď
by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom
však výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo

skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú
účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil.

V posudzovanom prípade bolo preto potrebné v súlade s uvedeným posúdiť prejav vôle žalovaného,
obsiahnutý v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18.1.2012, a to pri použití výkladu prejavu

vôle tak, aby tento právny úkon so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedal dobrým
mravom.

V okamžitom skončení žalovaný vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tým, že
„v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z.“ so žalobcom okamžite končí

pracovný pomer a ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol „krátenie tržieb za
ubytovanie vo svoj prospech“.Podľa zaužívanej súdnej praxe pri skutkovom vymedzení dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru postačuje stručné skutkové uvedenie dôvodu. Ak so zreteľom na to, čo skončeniu pracovného
pomeru predchádzalo je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom skončenia pracovného

pomeru, stačí dokonca aj citácia zákona. Ak je dôvod v doklade o skončení pracovného pomeru
nijakým spôsobom uvedený, môže súd vyhlásiť takéto skončenie pracovného pomeru za neplatné pre
neuvedenie dôvodu len vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania zistí, že dôvod pre ukončenie
pracovného pomeru je medzi účastníkmi sporný. V zmysle súdnej praxe za platné možno považovať aj
také skončenie pracovného pomeru, ktoré uvádza len príslušné cit. zák. ust., ak boli konkrétne dôvody

skončenia pracovného pomeru so zamestnancom pred jeho uplatnením prejednané a ktoré potom
potvrdzovali dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený v písomnom prejave zamestnávateľa.

Berúc do úvahy vyššie uvedené zásady uplatňujúce sa pri posudzovaní (ne)platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, popísané už aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa
správne súd prvého stupňa zameral na tú okolnosť, či obom sporovým stranám v čase skončenia

pracovného pomeru bolo nepochybne zrejmé, aké skutkové okolnosti boli dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že je jasné, ktoré
konkrétne konania žalobcu v mesiaci december 2011 hodnotil žalovaný ako hrubé porušenie pracovnej
disciplíny a zahrnul ich pod „krátenie tržieb za ubytovanie vo svoj prospech“ a o týchto vytýkaných
konaniach (hoci ním odlišne interpretovaných) pochybnosti nemal ani žalobca. Išlo o účtovanie a prijatie

tržby od p. M. dňa 15.12.2011 a o prijatie peňazí od neho aj 28.12.2011. O tom, že žalobca bez
pochybnosti vedel o skutkových dôvodoch skončenia pracovného pomeru svedčí už len jeho list z
18.1.2012, ktorým reagoval bezprostredne na skončenie pracovného pomeru a podrobne sa vyjadroval
ku prijatiu peňazí od p. M. dňa 15.12.2011 aj 28.12.2011. Okolnosti, za ktorých si žalovaný sprvu mal
ponechať dňa 15.12.2011 sumu 21 € (rozdiel v prijatej sume 91 € a účtovanej čiastke 70 €) podrobne

popísaldňa18.4.2013vosvojejvýpovedinielenkonateľžalovaného,aleajsvedkyňaN.C.(viďzápisnicu
o pojednávaní zo 16.5.2013). Konateľ žalovaného sa vyjadril aj k druhému prípadu krátenia tržby z
28.12.2011 (o 16,60 €) a svedkyňa N. C. tiež podrobne popísala, akým spôsobom došlo ku zníženiu
tržby o 16,60 € (účtovaním len jednej noci namiesto dvoch). Žalobca nedokázal presvedčivo a bez
akýchkoľvek pochybností zdôvodniť, ako došlo ku kráteniu tržieb v oboch prípadoch a vzhľadom na

okolnosti veci neobstoja jeho tvrdenia o omyle, chybe, či zábudlivosti. Z dokazovania tiež vyplynulo, že
krátenie tržieb so žalobcom bolo prejednané už aj pred doručením okamžitého skončenia pracovného
pomeru, okrem iného aj na stretnutí zamestnancov 17.1.2012. S prihliadnutím na charakter konania
žalobcu a pochopiteľne zvýšený dôraz žalovaného na starostlivé nakladanie s hotovými finančnými
prostriedkami dôvodne správanie sa žalobcu bolo hodnotené ako zvlášť závažné porušenie pracovnej

disciplíny.

Vzhľadom na uvedené je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny a odvolací súd ho musel potvrdiť
podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.

V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca
z trov jeho právneho zastúpenia (§ 224 ods.1, § 142 ods.1, § 151 ods.1 O.s.p.). Náhrada trov patrí za
jedenúkonposkytnutejprávnejslužbyadvokátomJUDr.ĽubomíromCiberematozapísomnévyjadrenie
k odvolaniu žalobcu v tarifnej odmene 61,87 € a k tomu 1x režijný paušál 8,04 € (vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.