Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/528/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210220648.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Service Center s.r.o., IČO: 35 916 061, so sídlom
Mudroňova ul. č. 14, Bratislava, zast. BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska ul. č. 12,
Bratislava, proti odporcovi: N.. H.. D. M., R. Q. Z.. Č.. XX, R., zast. AKAK s.r.o., so sídlom Slowackého
ul. č. 56, Bratislava, o náhradu škody vo výške 18.168,56 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. mája 2015, č. k. 51C/179/2010-497, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3
835,41 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia vo výške 4.127,26 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným
na súd dňa 20.09.2010 domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 18 168,56 eur. Uviedol, že
spoločnosť ML, s.r.o. vyfakturovala navrhovateľovi odmenu spolu vo výške 9 626,24 eur, a to faktúrou č.
0107 zo dňa 12.12.2007 na sumu 4 979,09 eur (150 000,- Sk) za kancelárske a administratívne práce za

rok 2007 a faktúrou č. 0207 zo dňa 21.12.2007 odmenu vo výške 4 647,15 eur (140 000,-Sk) za prieskum
trhu, sprostredkované rokovania, akvizície budúcich klientov a vypracovanie podnikateľského konceptu
za rok 2007. Dňa 25.02.2008 vyzvala spoločnosť ML, s.r.o. navrhovateľa na zaplatenie uvedených
faktúr. Dňa 05.05.2008 udelil navrhovateľ odporcovi všeobecné plnomocenstvo na právne úkony vo
všetkých záležitostiach týkajúcich sa navrhovateľa. Dňa 27.05.2008 ML, s.r.o. vyzvala navrhovateľa
opakovane na zaplatenie dlžných faktúr a následne dňa 03.06.2008 odporca ako splnomocnený

zástupca navrhovateľa odpovedal spoločnosti ML, s.r.o. v mene navrhovateľa, že navrhovateľ nemá
žiadne výhrady a že upovedomí konateľa navrhovateľa o nevyhnutnosti realizácie platby za predmetné
dlžné faktúry. Navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by predmetnú upomienku zo dňa 27.05.2008 od
ML, s.r.o. prijal, resp. že by ho odporca o prijatí takejto výzvy informoval. Rovnako odporca žiadnym
spôsobom nekomunikoval s navrhovateľom o zaslanom vyjadrení, ktorým uznal záväzok spoločnosti
navrhovateľa voči spol. ML, s.r.o. a toto mu ani neodsúhlasil. Dňa 28.04.2010 vydal Okresný súd

Bratislava I v tejto veci platobný rozkaz, v ktorom nariadil navrhovateľovi zaplatiť spoločnosti ML s.r.o.
istinu vo výške 4 979,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 19.12.2007 do zaplatenia
a istinu vo výške 4 647,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 21.12.2007 do zaplatenia
a zaviazal ho na náhradu trov konania v sume 577,50 eur predstavujúcich súdny poplatok. Platobný
rozkaz bol zaslaný na adresu sídla odporcu, t.j. na ul. Mudroňova 14 v Bratislave. Nakoľko konateľ
spoločnosti navrhovateľa sa často zdržuje mimo územia SR, dňa 05.05.2010 našiel jeho spolupracovník

pán C. Y. v poštovej schránke patriacej navrhovateľovi oznámenie o uložení zásielky č. RU 09 934
510 1 SK. Na oznámení bolo uvedené, že odosielateľom bol Okresný súd Bratislava I. Po príchodena príslušnú poštu bolo pánovi Y. oznámené, že zásielku už prebrala iná osoba. Pán Y. v tejto veci
podal dňa 05.05.2010 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Navrhovateľom v predmetnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I je spoločnosť ML s.r.o., ktorej konateľkou je matka

odporcu a odporca má bydlisko na rovnakej adrese ako je sídlo spol. ML, s.r.o., je pravdepodobné,
že zásielky vo veci platobného rozkazu preberal odporca vždy po tom ako boli doručené spol. ML,
s.r.o.. Je nepochybné, a to na základe oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20.08.2010, ktorá
oznámila, že zásielku prevzal splnomocnený zástupca navrhovateľa a na základe tej skutočnosti, že
druhou splnomocnenou osobou na preberanie zásielok je pán Y. ktorý zásielku neprevzal a podal trestné

oznámenie, čo potvrdzuje prijatie zásielky treťou osobou, že jedinou osobou, ktorá prevzala zásielku,
bol odporca ako splnomocnený zástupca navrhovateľa. Odporca dňa 12.04.2010 požiadal Slovenskú
poštu, a.s. na základe plnomocenstva vydaného navrhovateľom, o vydanie preukazu splnomocnenca
na preberanie zásielok. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že o preukaz zažiadal len 16 dní pred
vydaním platobného rozkazu. S cieľom vylúčiť akékoľvek ďalšie preberanie zásielok zo strany odporcu,
navrhovateľ predmetné plnomocenstvo odvolal dňa 16.07.2010, odvolanie bolo adresované odporcovi

na navrhovateľovi známe adresy. Dôsledkom prevzatia platobného rozkazu odporcom a neinformovania
navrhovateľa odporcom o jeho vydaní, bolo navrhovateľovi zabránené podať v predmetnej veci
platobného rozkazu odpor, platobný rozkaz sa stal právoplatným a následne voči navrhovateľovi začalo
exekučné konanie č. EX 836/2010 vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Vargu, na základe
čoho dňa 12.07.2010 došlo k exekúcii peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa vo výške 18

168,56 eur. Navrhovateľ ani pán Y. ako druhá splnomocnená osoba nemali vedomosť ani o vydaní
platobného rozkazu ani o následnom vedení exekučného konania, navrhovateľovi nebola doručená
žiadna písomnosť zo strany exekútora. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ nemohol brániť ani voči
platobnému rozkazu ani voči vedenému exekučnému konaniu. O exekučnom konaní sa dozvedel až z
e-mailu, ktorý bol zaslaný na mailovú adresu ozn. ako Avanti Technology z Unicredit banky. Nakoľko

odporca ako splnomocnený zástupca navrhovateľa neposkytol navrhovateľovi informácie o vydaní
platobného rozkazu ani o vedenom exekučnom konaní, porušil právnu povinnosť počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na majetku výslovne uloženú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka.
Ako dôsledok konania odporcu bol navrhovateľ ukrátený o sumu 18 168,56 eur za predpokladu, že
by sa mal možnosť brániť v súdnom konaní. V nadväznosti na obranu odporcu navrhovateľ v podaní

zo dňa 12.01.2012 poukázal na to, že z jeho strany ešte dňa 04.02.2009 prostredníctvom e-mailu v
nemeckom jazyku zaslaným na jemu známe e-mailové adresy odporcu odvolal všetky plné moci, ktoré
mal voči odporcovi. Následne udelil dňa 20.02.2009 plnú moc C... Išlo o emailové adresy, ktoré využíval
s odporcom na vzájomnú komunikáciu a nemá vedomosť o tom, že by tieto emaily neboli odporcovi
doručené. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že v zmysle slovenského právneho poriadku

(§ 40 ods. 3 a 4 OZ a § 33b ods. 1, písm. c) OZ) došlo k riadnemu odvolaniu dovtedy udelených plných
mocí vrátane plnej moci zo dňa 05.05.2008. Z výkladu k § 33b OZ tiež vyplýva, že v prípade zániku
plnomocenstva odvolaním zo strany zastúpeného už právne úkony zástupcu nezaväzujú. Napriek tomu
odporca uskutočňoval ďalšie právne úkony, vrátane preberania zásielok, pričom na ich uskutočnenie
nebol oprávnený a jeho úkony nemôžu zaväzovať navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu zodpovedá

odporca za vzniknutú škodu. Navrhovateľ tvrdil, že si služby spoločnosti ML, s.r.o. nikdy neobjednal a
tá svoje služby nikdy nezrealizovala. Nemal vedomosť o upomienkach I. a II. od spoločnosti ML, s.r.o. z
roku 2008, a to až do uskutočnenia exekúcie resp. až do nahliadnutia do spisu v archíve na Okresnom
súde Bratislava I. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že navrhovateľa informoval o upomienke II.
atiežnepreukázal,akýmspôsobomtútoupomienkuodspoločnostiML,s.r.o.dostal,nakoľkovobvyklých

obchodných vzťahoch sa komunikácia obdobného druhu zasiela doporučenou poštou a odporca v tom
čase až 12.04.2010 takým oprávnením nedisponoval. Neobstojí tvrdenie, že navrhovateľ mal všetky
informácie o tom, aby sa mohol účinne brániť v začatom a prebiehajúcom konaní. Navrhovateľ nemal
vedomosť o upomienkach od spoločnosti ML, s.r.o. a nemal do mája 2010 vedomosť o poštových
zásielkach Okresného súdu Bratislava I ani že iná osoba, s najväčšou pravdepodobnosťou odporca,

prevzala dňa 05.05.2010 na pošte zásielku - platobný rozkaz, a teda zamedzila navrhovateľovi vyjadriť
saknárokuspoločnostiML,s.r.o.atedasaúčinnebrániť.Vprípade,akodporcaprevzalplatobnýrozkaz,
žiadnym spôsobom neinformoval navrhovateľa o jeho vydaní a teda o možnosti bránenia sa voči jeho
vydaniu. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením, že aplikácia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka v
danom prípade neprichádza do úvahy. Má za to, že odporca by si počínal v súlade s § 415 OZ len v

tom prípade, ak by upovedomil navrhovateľa o predmetných skutočnostiach, príp. uskutočnil iné kroky
tak, ako vyplýva z konania p. Ejema a teda by konal okrem iného tak, že by informoval žalobcu o
nárokoch spoločnosti ML, s.r.o. pri upomienke z 27.05.2008; ako aj o vydanom platobnom rozkaze zo
dňa 28.04.2010 a možnosti bránenia sa. Z doterajšieho dokazovania ako aj z tvrdení odporcu vyplýva,že to preukázateľne neuskutočnil. Porušenie preventívnej povinnosti je samo o sebe dôvodom vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu, nakoľko v tomto prípade nie je možné uplatniť zodpovednosť
z konkrétneho/špecifického ustanovenia právnej normy, keďže ustanovenia o plnej moci takú úpravu

neobsahujú. Ďalej navrhovateľ uviedol, že udelením plnej moci zo dňa 05.05.2008 existoval (bez ohľadu
na jej odvolanie) medzi navrhovateľom a odporcom vzťah na základe mandátnej zmluvy v zmysle § 566
a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľ plnú moc vystavil a odporca svojim podpisom na nej ju
v celom rozsahu prijal. Z tohto dôvodu má navrhovateľ za to, že vzťah medzi nimi sa spravuje okrem
všeobecných ustanovení OZ aj podľa ustanovení OBZ.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že ešte pred udelením plnej moci, z ktorej
obsahu vyplýva, že ide o plnú moc generálnu, mal navrhovateľ vedomosť o existencii predmetných
faktúr vystavených spol. ML, s.r.o.. Tieto faktúry navrhovateľ aj riadne zaúčtoval vo vojom účtovníctve
a nikdy ich nespochybňoval. Daňové priznania v roku 2007 a 2008 podpisoval konateľ spoločnosti
navrhovateľa a v týchto boli zahrnuté aj nezaplatené pohľadávky. Faktúry boli vystavené a prvá
upomienka bola navrhovateľovi zaslaná ešte pred udelením plnej moci odporcovi. Druhú upomienku

prevzal odporca a o tejto informoval navrhovateľa. Po preskúmaní skutkového stavu a konzultácii s
konateľom navrhovateľa, tento odporcu osobne ubezpečil, že svoje záväzky osobne a v hotovosti uhradí
pri svojej ďalšej návšteve Bratislavy. Navyše oznámenie o uložení zásielky z Okresného súdu Bratislava
I našiel pán C. Y. dňa 05.05.2010. Je teda predpoklad, že pán Y. informoval o tejto skutočnosti konateľa
navrhovateľa. Navrhovateľ mal všetky potrebné informácie, aby sa mohol účinne brániť v začatom

a prebiehajúcom súdnom konaní, ale nepovažoval to za potrebné, nakoľko svoje pohľadávky nikdy
nespochybnil. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody zakladá na protiprávnom konaní odporcu,
ktorý konal v rozpore s povinnosťou generálnej prevencie, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 415 OZ.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka
je existencia protiprávneho úkonu, škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou

a zavinenie. Navrhovateľ protiprávnosť konania odporcu vidí v tom, že porušil prevenčnú povinnosť
a konkrétne, že neposkytol žiadne informácie o prevzatých zásielkach, porušil svoje povinnosti a
navrhovateľ bol ukrátený o sumu 18 168,56 eur. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je
porušenie právnych povinností, teda konanie v rozpore s objektívnym právom. Navrhovateľ dobrovoľne
splnomocnil odporcu, aby ho zastupoval a konal v jeho mene a na jeho účet vo všetkých právnych

veciachanavšetkyprávneúkony.Vdanomprípadeišlooneobmedzenúplnúmoc,takžesplnomocniteľa
zaväzujú aj všetky prípadné riziká, ktoré z prekročení pokynov daných splnomocnencovi vyplývajú.
Odporca v danom prípade nemal žiadne osobitné pokyny od navrhovateľa, preto v danom prípade
postupoval tak, aby zabránil vzniku ešte väčšej škody (napr. úrokov). Navrhovateľ, rovnako ako aj
odporca, vedel, že v prípade, ak si nesplní svoju povinnosť riadne a včas a nezaplatí faktúry, ktoré

riadne evidoval vo svojom účtovníctve, môže si spoločnosť ML, s.r.o. uplatniť svoje pohľadávky súdnou
cestou, čím by narastali úroky a vznikala by tým ďalšia škoda. Navrhovateľ tvrdí, že odporca porušil
povinnosť informovať navrhovateľa, avšak doteraz nepreukázal rozpor konania odporcu s právnou
normou. Rovnako navrhovateľ nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti, teda, že konanie a škoda sú
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Pritom vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu.

Navrhovateľ však v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by predpokladali príčinnú súvislosť so
škodou. Rovnako nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody a zavinenie odporcu. Vo vzťahu k odvolaniu
plnej moci navrhovateľom prostredníctvom e-mailu odporca uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že tento e-mail bol odporcovi skutočne aj doručený. Odporca má za to, že takýmto
spôsobom nedošlo k platnému odvolaniu plnej moci, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že na listine

absentuje podpis. S poukazom na §19b ObZ podpisom právnickej osoby je taký podpis, pri ktorom
sa pri vlastnoručnom podpise fyzickej osoby, ktorá koná v mene právnickej osoby uvedie plná názov
právnickej osoby. Predmetný mail je podpísaný len menom "., naviac tento mail bol odoslaný z e-
mailovej adresy spol. Avanti Technology GmBH, pričom odporcovi bolo aj touto spoločnosťou udelené
plnomocenstvo. Teda nie je zrejmé, či navrhovateľ odvolal plnomocenstvo na zastupovanie spol. Avanti

Technology GmBH., alebo spol. Service Center, s.r.o. ani kto vlastne plnomocenstvo dovolal. Súd prvého
stupňa, v poradí prvým, rozsudkom zo dňa 19.09.2012, č. k. 51C/179/2010-389, návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania. Proti tomuto
rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.07.2014
č. k. 6Co/57/2013-420 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd

poukázal na to, že pokiaľ ide o spornú otázku, či odporca, ktorý prevzal platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 28.04.2010 konal v mene a na účet navrhovateľa, sa odvolací súd stotožnil
so závermi súdu vyslovenými v zrušenom rozsudku a konštatoval, že odporca v súvislosti s prevzatím
zásielky dňa 05.05.2010 adresovanej navrhovateľovi obsahujúcej platobný rozkaz konal v súlade sudelenou generálnou plnou mocou, keďže plná moc mu bola účinne odvolaná až dňa 04.08.2010. Keďže
v ďalšom priebehu konania nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť
pôvodne vyslovených právnych záverov v tejto časti, považoval súd prvého stupňa za nadbytočné ďalej

sa nimi zaoberať a vychádzal z nich pri novom rozhodnutí po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie.
Ďalšou spornou otázkou bolo, či pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. voči navrhovateľovi, na zaplatenie
ktorých bol navrhovateľ zaviazaný predmetným platobným rozkazom, existovali. V tomto smere súd
prvého stupňa i odvolací súd zhodne dospeli k záveru, že vykonaným dokazovaním bola existencia
tejto pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. 0107 zo dňa 12.12.2007 na sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur)

a faktúrou č. 0207 zo dňa 14.12.2007 na sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur), vystavených spoločnosťou
ML, s.r.o. navrhovateľovi, preukázaná, pričom nebolo preukázané, že by táto pohľadávka bola splnená
pred vydaním platobného rozkazu, keďže odvolací konštatoval, že pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o.
voči navrhovateľovi vo výške 290.000,- Sk (9.626,24 eur) reálne existovala, navrhovateľ mal o nej
vedomosť, v čase vydania platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k.: 35Cb/97/2009-38 táto
nebola uhradená a k jej úhrade došlo až v priebehu exekučného konania prikázaním z účtu navrhovateľa

v banke. Touto skutkovou otázkou sa preto taktiež nebolo potrebné ďalej osobitne zaoberať, pričom
odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil i zo záverom súdu, že nakoľko mal navrhovateľ povinnosť
existujúcu pohľadávku spoločnosti ML, s.r.o. spolu v sume 9.626,24 eur na základe predmetných
faktúr uhradiť, v tomto rozsahu mu v dôsledku konania, resp. nekonania odporcu, nemohla byť
spôsobená škoda. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí záväzne konštatoval, že prípadná škoda

navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že ho odporca neupovedomil o vydaní platobného rozkazu a
začatí exekučného konania o vymoženie pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o., nakoľko v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť) bolo jeho povinnosťou ako splnomocnenca
počínať si tak, aby splnomocniteľovi nevznikla žiadna škoda. Odvolací súd ďalej konštatoval, že bolo
potrebnézodpovednosťodporcuzaúdajnúškoduspôsobenúnavrhovateľoviskúmaťosobitnevovzťahu

kzákladnejpohľadávkespoločnostiML,s.r.o.vočižalobcovivsume9.626,24euravovzťahukjejzvyšku
v sume 8.542,32 eur, o ktorý bola navýšená v dôsledku vydania platobného rozkazu a exekučného
konania, pričom sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že k zmenšeniu majetku navrhovateľa
by došlo aj v prípade, ak by mu odporca odovzdal predmetný platobný rozkaz počas plynutia lehoty
na podanie odporu voči nemu, nakoľko v takomto prípade by navrhovateľ mal možnosť podať odpor

proti platobnému rozkazu a v konaní o veci samej predložiť dôkazy na vyvrátenie tvrdení spoločnosti
ML, s.r.o., prípadne predísť exekučnému konaniu zaplatením sumy uloženej mu predmetným platobným
rozkazom. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania zistil, že spoločnosť ML, s.r.o. podala návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.07.2009 spolu s
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením zo dňa 10.08.2009 č. k. 35Cb/97/2009-24

bolnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniazamietnutý.Uzneseniebolodoručenésplnomocnenému
zástupcovi navrhovateľa - ML, s.r.o. JUDr. Mariánovi Preisingerovi dňa 15.08.2009. Okresný súd
Bratislava I pod č. k. 35Rob/97/2009-38 následne vydal dňa 28.04.2010 platobný rozkaz v právnej
veci navrhovateľa: ML, s.r.o., proti odporcovi: Service Center s.r.o., v ktorom uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi istinu vo výške 4 979,09 eur

s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne odo dňa 19.12.2007 do zaplatenia a istinu vo výške 4
647,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 21.12.2007 do zaplatenia a nahradil
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 577,50 eur, alebo v tej istej lehote
podal odpor. Platobný rozkaz bol doručený dňa 04.05.2010 splnomocnenému zástupcovi spol. ML,
s.r.o. a dňa 05.05.2010 za spol. Service Center s.r.o. prevzal zásielku splnomocnenec. Platobný rozkaz

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.05.2010. Z Oznámenia o uložení zásielky (žlté tlačivo)
vyplynulo, že dňa 03.05.2010 Slovenská pošta, a.s. oznámila spol. Service Center, s.r.o., že jej pod
podacím č.: RU 09 934 510 1 SK prišla zásielka od Okresného súdu Bratislava I, pričom išlo o zásielku
doporučenú do vlastných rúk, adresát nebol zastihnutý a odberná lehote na jej vyzdvihnutie bola 18 dní.
Z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. adresovaného navrhovateľovi zo dňa 30.08.2010 vo veci prešetrenia

dodania doporučenej zásielky vyplýva, že zásielka došla na poštu dňa 30.04.2010, kedy bol vykonaný
prvý pokus o doručenie. Nakoľko adresát nebol zastihnutý na odovzdacom mieste, bola zanechaná
výzva s upozornením o opakovanom doručení zásielky. Dňa 03.05.2010 bol vykonaný druhý pokus
o doručenie - neúspešný, na základe ktorého bolo zanechané oznámenie o uložení zásielky. Dňa
05.05.2010 predmetnú zásielku prevzal oprávnený prijímateľa - splnomocniteľ. Z potvrdenia OR PZ

v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, zo dňa 16.05.2010 vyplynulo, že pán C. Y. podal oznámenie
na neznámeho páchateľa, ktorý bez jeho vedomia s použitím neznámej písomnosti dňa 05.05.2010
vyzdvihol doporučenú zásielku Okresného súdu Bratislava I adresovanú spoločnosti Service Center,
s.r.o., čím sa voči oznamovateľovi dopustil schválnosti a tým mu spôsobil možné nepríjemnosti v oblastisúdnehokonania. ZobsahupripojenéhoexekučnéhospisuvedenéhonaExekútorskomúradeDunajská
Streda, JUDr. Rudolf Varga, súdny exekútor, pod sp. zn.: EX 836/10 súd prvého stupňa zistil, že:
- dňa 28.05.2010 spoločnosť ML, s.r.o. zastúpená: JUDr. Peter Lenský, advokát ako oprávnený podala

voči povinnému: Service Center, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie na uspokojenie pohľadávky
oprávneného voči povinnému a to: suma 9 626,24 € s príslušenstvom, zaplatený súdny poplatok 577,50
€, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 253,94 €, súdny poplatok za vydanie
poverenia 16,50 € a trovy exekúcie;
- dňa 28.05.2010 súdny exekútor požiadal Okresný súd Bratislava I o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie;
- Okresný súd Bratislava I vydal dňa 01.06.2010 pod č. 5101 046628 poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu;
- dňa 04.06.2010 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie;
- podľa doručenky (do vlastných rúk) dňa 04.06.2010 prevzal upovedomenie o začatí exekúcie EX
836/2010-8 splnomocnenec spoločnosti Service Center s.r.o.;

- dňa 04.06.2010 vydal súdny exekútor Príkaz na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke, ktorý bol
doručený UniCredit Bank Slovakia a.s. dňa 04.06.2010 o 12,30 hod.;
- z fotokópie preukazu splnomocnenca vydaného Slovenskou poštou a.s. vyplýva, že splnomocnenou
osobou na preberanie poštových zásielok za spol. Service Center, s.r.o. bol Peter Lipovský;
- dňa 15.06.2010 bola exekútorskému úradu doručená faktúra č. 1010737 vystavená UniCredit Bank

Slovakia a.s. na sumu 15.21 €, splatnú dňa 24.06.2010, ktorou bola fakturovaná súdnemu exekútorovi
úhrada nákladov za podanie správy o klientovi banky;
- dňa 09.06.2010 UniCredit Bank Slovakia, .a.s. oznámila súdnemu exekútorovi číslo účtu spol. Service
Center, s.r.o. a výšku zostatku na účte;
- dňa 24.06.2010 vydal súdny exekútor Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky

z účtu v banke, na základe ktorého je banka povinná vyplatiť pohľadávky oprávneného vo výške 4
979,09 €, úroky z omeškania vo výške 17% ročne zo sumy 4 979,09 € od 19.12.2007 do zaplatenia,
istinu 4 647,15 €, úroky z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy 4 647,15 € od 211.07.2007 do
zaplatenia, 577,50 € trovy súdneho konania, 253,94 € trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní,
16,50 € súdny poplatok za vydanie poverenia, 3 564,97 € trovy súdneho exekútora. Tento exekučný

príkaz bol doručený UniCredit Bank Slovakia a.s. dňa 25.06.2010;
- dňa 01.07.2010 vystavil Exekútorský úrad Dunajská Streda, JUDr. Rudolf Varga, súdny exekútor pre
spol. Service Center s.r.o. ako odberateľa faktúru č. 5472010 na sumu 3 564,97 €, splatných do 14
dní, uvedená faktúra bola doručená spol. Service Center, s.r.o. dňa 06.07.2010 (nebola doručovaná
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.);

- dňa 07.07.2010 vrátil súdny exekútor Okresnému súdu Bratislava I poverenie z dôvodu, že exekúcia
bola vykonaná a pohľadávky vrátane trov exekúcie bola vymožená. Uvedené bolo doručené Okresnému
súdu Bratislava I dňa 12.07.2010;
- dňa 23.07.2010 do exekučného spisu nahliadol JUDr. Andrej Terem, advokát, na základe plnej moci
udelenej dňa 15.03.2011 spol. Service Center, s.r.o..

Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi pred súdom doplnil, že o tom, že bol vydaný platobný rozkaz
a prebieha exekúcia sa dozvedel od účtovníka, pretože z účtu bolo odpísaných 18 000,- €. Stretával
pritom pána Lipovského, stretol ho minimálne desaťkrát a nič o tom nehovoril. Bol u neho prihlásený
v jeho byte v Mníchove s celou svojou rodinou a jeho manželka bola u neho zamestnaná. Po týchto
prvých dvoch faktúrach, boli vystavené ďalšie dve faktúry, ktoré aj boli z jeho strany uhradené bankovým

prevodom. Preto ho udivuje konanie pána M.. Vystavoval si faktúry, upomienky a písal odpovede na
upomienky sám, prevzal dôležité dokumenty posielané poštou, napr. predvolanie na súd, išiel na súd
a zastupoval spoločnosť Service Center, s.r.o., bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom bola spoločnosť
navrhovateľa odsúdená a on ako konateľ sa o tom nič nedozvedel. Firma existuje v Bratislave už
10 rokov, má stálych zamestnancov a vždy včas platí svoje faktúry. Pán M. zneužil jeho dôveru a

plnomocenstvo vo svoj prospech. O tom, že prebehlo súdne a exekučné konanie sa dozvedel až
po tom, ako na základe exekúcie, došlo k odpísaniu peňažných prostriedkov z jeho účtu. Pán Y. ho
informoval o tom, čo bolo aj predmetom jeho trestného oznámenia, teda, že dňa 05.05.2010 podal
trestné oznámenie z dôvodu, že neznáma osoba prevzala za navrhovateľa zásielku z Okresného súdu
Bratislava I, ale o tom aké konanie prebehlo na Okresnom súde Bratislava I sa dozvedel až neskoro,

bolo to o rok neskôr. Medzi ním a odporcom, resp. ML s.r.o. neexistovala pred podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu komunikácia ohľadne týchto neuhradených záväzkov, komunikovali aj e-
mailami, ale ohľadom tejto veci nebolo nič. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na všetkých doručenkách v
exekučnom spise, a to aj na doručenkách zo dňa 25.6.2010 a 6.7.2010 sú rovnaké podpisy, pričomz týchto doručeniek je zrejmé, že zásielky boli posielané poštou a na týchto doručenkách je rovnaký
podpis, pričom ide o podpis odporcu. Nepredpokladá, že by exekútor chodil osobne doručovať všetky
zásielky. Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu

príčinnej súvislosti, teda, že konanie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Pritom
vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. Navrhovateľ však v konaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by predpokladali príčinnú súvislosť so škodou. Rovnako nepreukázal ani výšku
uplatňovanej škody a zavinenie odporcu. V exekučnom konaní sa všetky relevantné písomnosti
doručovali navrhovateľovi na adresu Mudroňova 14, Bratislava pričom odporca nemal vedomosť o

tom, že došlo k zmene sídla spoločnosti. Navyše navrhovateľ ako povinný v exekučnom konaní je
právnickou osobou a v takom prípade je prípustné aj náhradné doručenie. Teda navrhovateľ vzhľadom
na uvedené musel mať vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní, keďže mu boli doručované
zásielky, tieto si neprevzal a práve táto skutočnosť vyvolala účinky blokácie peňažných prostriedkov
na účte a ich následné odpísanie. Na doručenke súdneho exekútora zo dňa 09.06.2010 a 04.06.2010,
ktorými boli spoločnosti navrhovateľa doručované písomnosti, je podpis jeho, tieto doručenky podpísal

on, pretože súdny exekútor hľadal spoločnosť Service Center s.r.o. na starej adrese na Hurbanovom
nám., Bratislava, avšak údajne na adrese Mudroňovej ul. v Bratislave nikoho nenašiel. Mal za to, že
ide o zásielku, kde nejaký klient nevedel, že došlo k zmene sídla firmy, nakoľko pôvodne firma sídlila
na Mudroňovej ul. a následne sa presťahovala na Hurbanovo nám. Keďže nemal vedomosť o tom, že
opätovne došlo k zmene sídla spoločnosti navrhovateľa na Mudroňovu ulicu, domnieval sa, že ide o

nejakú zásielku, kde adresát nevedel, že firma sídli na Mudroňovej, a tak v rámci splnenia si prevenčnej
povinnosti túto zásielku prevzal. Nemal vedomosť o tom, že pán Watad splnomocnil pána Ejema a pána
Janečka, ani že došlo k zmene sídla spoločnosti, túto skutočnosť mu nikto neoznámil a ani jeden z
uvedených neprevzal agendu spoločnosti, ani ho nekontaktoval. O tom, že bol vydaný platobný rozkaz
navrhovateľa informoval telefonicky aj osobne, informoval som ho aj o tom, že spoločnosť ML s.r.o.

poslala list, vedel, že ak záväzok neuhradí môže prebehnúť súd. Informoval ho o tom pri návšteve v
Mníchove, boli pri tom prítomní aj ďalší zamestnanci. Pán X. vedel o týchto záväzkoch. Tie zásielky
zo súdu aj od súdneho exekútora otvoril, informoval o nich pána X., tento však nedal žiaden pokyn
ako postupovať. Tieto zásielky sa potom nachádzali v sídle firmy Service Center, s.r.o. na Hurbanovom
nám. v Bratislave. Nechápe prečo pán Y. po tom, čo našiel žltý lístok z pošty a zistil, že zásielka bola

vyzdvihnutá, išiel podať trestné oznámenie a nešiel za ním a neprevzal ako splnomocnený zástupca
túto agendu. On nevedel, že p. Y. je splnomocnený, dozvedel sa to až v priebehu súdneho konania,
ale p. Y. vedel, že on je splnomocnený. Súd prvého stupňa vec po právnej stránke posúdil podľa §
31 ods. 1, 4, § 33b ods. 1, 4, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 Občianskeho zákonníka, pričom dospel
k záveru, že návrh je dôvodný len z časti. Predovšetkým skúmal, či mohlo vzniknúť navrhovateľovi

voči odporcovi právo na náhradu škody a to zvlášť vo vzťahu k rozkaznému konaniu a vo vzťahu k
exekučnému konaniu. Nezaoberal sa už posúdením otázky existencie pohľadávky, na ktorej zaplatenie
bol navrhovateľ zaviazaný predmetným platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, nakoľko v
tejto časti odvolací súd, v zhode so súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
bola existencia tejto pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. 0107 zo dňa 12.12.2007 na sumu 150.000,- Sk

(4.979,09 eur) a faktúrou č. 0207 zo dňa 14.12.2007 na sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur), vystavenými
spoločnosťou ML, s.r.o. navrhovateľovi, preukázaná, pričom nebolo preukázané, že by táto pohľadávka
bola splnená pred vydaním platobného rozkazu. Aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
konštatoval, že pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. voči navrhovateľovi vo výške 290.000,- Sk (9.626,24
eur) reálne existovala, navrhovateľ mal o nej vedomosť, v čase vydania platobného rozkazu Okresného

súdu Bratislava I č .k. 35Cb/97/2009-38 táto nebola uhradená, a k jej úhrade došlo až v priebehu
exekučného konania prikázaním z účtu navrhovateľa v banke. Z uvedeného dôvodu sa touto skutkovou
otázkou súd prvého stupňa už ďalej osobitne nezaoberal, keďže odvolací súd sa v tejto súvislosti
stotožnil i so záverom súdu prvého stupňa, že nakoľko mal navrhovateľ povinnosť existujúcu pohľadávku
spoločnosti ML, s.r.o. spolu v sume 9.626,24 eur na základe predmetných faktúr uhradiť, v tomto rozsahu

mu v dôsledku konania, resp. nekonania odporcu, nemohla byť spôsobená škoda. Takúto existujúcu
pohľadávku bol teda navrhovateľ spoločnosti ML, s.r.o. povinný uspokojiť bez zreteľa na to, či bol na jej
zaplatenie zaviazaný platobným rozkazom, pričom túto povinnosť mal už skôr, než bol platobný rozkaz
vydaný, keďže v čase jeho vydania bola pohľadávka už dlhý čas po splatnosti (2 roky a 4 mesiace). Je
teda nesporné, že táto pohľadávka vznikla a rovnako je nesporné, že zanikla až v čase jej uspokojenia v

rámci výkonu exekúcie tak, ako to popísal navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrh
v tejto časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 9 626,24 eur predstavujúcej navrhovateľom zaplatenú
pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. 0107 zo dňa 12.12.2007 na sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) afaktúrou č. 0207 zo dňa 14.12.2007 na sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur), vystavenými spoločnosťou
ML, s.r.o. navrhovateľovi, zamietol.
V nadväznosti na uvedené, zostala v konaní, po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, sporná

otázka, či boli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi v
súvislosti s porušením jeho povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka
tým, že navrhovateľovi neoznámil doručenie platobného rozkazu a začatie exekučného konania (s
výnimkou škody predstavujúcej výšku samotnej pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o.), na ktorej posúdenie
sa súd prvého stupňa zameral. Ustanovenie § 415 upravuje prevenčnú povinnosť a táto povinnosť

je pre každého účastníka občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou. Aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na
konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré zároveň znamená
aj porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je jedným zo základných
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu. Vždy je však potrebné posúdiť, či by škodlivý
následok bol nastal aj bez tohto porušenia, teda či konanie v súlade s prevenčnou povinnosťou, bolo

spôsobilé vzniku škody, ktorá takto vznikla, zabrániť. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutá bez
ohľadu nato, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo o zodpovednosť založenú na zavinení. Navyše
nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale túto príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak je škody dôsledkom protiprávneho úkonu. Je nevyhnutné
preukázať, že by škoda nenastala bez tejto príčiny. Pritom otázka príčinnej súvislosti je otázkou

skutkovou a nie právnou. V nadväznosti na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ nepochybne bol
povinný uhradiť spoločnosti ML, s.r.o. peňažnú sumu, na ktorú bol zaviazaný platobným rozkazom,
ktorý prevzal odporca, možno konštatovať, že odporca nemôže navrhovateľovi zodpovedať za škodu,
teda za zmenšenie majetku navrhovateľa, ku ktorému došlo v dôsledku toho, že navrhovateľ neuhradil
riadne a včas svojmu obchodnému partnerovi pohľadávku. Inak povedané, pokiaľ by sa aj odporca

dopustil nejakého porušenia právnej povinnosti, nemá zmenšenie majetku navrhovateľa za takýchto
okolností s týmto porušením povinnosti žiadnu súvislosť, keďže k zmenšeniu majetku navrhovateľa
by došlo aj v prípade, ak by bol odporca navrhovateľovi predmetný platobný rozkaz odovzdal počas
plynutia lehoty na podanie odporu proti predmetnému platobnému rozkazu (čo mu kladie za vinu
navrhovateľ). Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť

medzi tvrdeným vznikom škody a konaním odporcu (porušením povinnosti). V tejto súvislosti poukázal
na to, že príčinná súvislosť je okrem iného daná aj vtedy, ak je nepochybné, že bez porušenia
povinnosti zo strany škodcu by nedošlo k zmenšeniu majetku poškodeného. V danej veci je však
nepochybné, že ak by si bol navrhovateľ riadne splnil svoju povinnosť a zaplatil by včas faktúry
spoločnosti ML, s.r.o., nebola by na jeho strane vznikla návrhom uplatnená "škoda" v rozkaznom konaní.

Existencia príčinnej súvislosti nebola v konaní preukázaná, nakoľko medzi porušením povinnosti zo
strany odporcu spočívajúcej v tom, že prevzal platobný rozkaz ukladajúci navrhovateľovi zaplatenie
predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, a vznikom škody predstavujúcej trovy a úroky z omeškania
rozkazného konania, neexistuje príčinná súvislosť, nakoľko povinnosť navrhovateľa zaplatiť spoločnosti
ML, s.r.o. úroky z omeškania za celú dobu omeškania a taktiež trovy rozkazného konania vznikla a

existovala celkom nezávisle na tom, či odporca navrhovateľovi doručenie platobného rozkazu oznámi.
Inak povedané, tieto povinnosti a s nimi spojené zmenšenie majetku navrhovateľa, by nastalo i v
prípade, ak by odporca bol navrhovateľovi doručenie platobného rozkazu oznámil, nakoľko v tom čase
už existovala povinnosť zaplatiť pohľadávku, existovala povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný
návrh a existovala aj povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia. Oznámením o doručení platobného

rozkazu (resp. jeho doručením navrhovateľovi) odporcom by nedošlo k zániku týchto povinností. V tejto
časti uplatnenej náhrady škody neboli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za
škodu, a preto súd v tejto časti, teda v časti o zaplatenie sumy 577,50 eur predstavujúcej náhradu
trov konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/97/2009-38, ako
i v časti o zaplatenie sumy 4 979,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy

4979,09 eur od 19.12.2007 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 4 647,15 eur s úrokom z omeškania
vo výške 17 % ročne zo sumy 4647,15 eur od 21.12.2007 predstavujúcej pohľadávky spoločnosti
ML s.r.o. voči navrhovateľovi z titulu neuhradených faktúr, v súlade so záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu, návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o trovy exekučného konania, súd prvého
stupňa dospel k záveru, že vznik týchto trov je v priamej príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej

povinnosti zo strany odporcu, keďže pri pravidelnom behu udalostí možno dôvodne predpokladať, že
ak by bol odporca navrhovateľovi doručenie upovedomenia o začatí exekučného konania oznámil,
neboli by navrhovateľovi vznikli trovy exekučného konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia
v exekučnom konaní vo výške 253,94 eur, súdnom poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 eura odmene súdneho exekútora vo výške 3 564,97 eur, a preto, keďže v tejto časti boli splnené všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd prvého stupňa návrhu vyhovel a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 835,41 eur s príslušenstvom. Záverom súd prvého stupňa

uviedol, že pokiaľ odporca tvrdil, že oznámil navrhovateľovi, resp. konateľovi navrhovateľa, skutočnosť,
že bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz, v tejto časti neuniesol odporca
dôkazné bremeno, keď bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že by o týchto skutočnostiach
navrhovateľa informoval. Ak teda chcel byť odporca v tejto časti konania úspešný, musel by uniesť
dôkazné bremeno svojich tvrdení, teda bezpochyby preukázať, že došlo z jeho strany k splneniu si

povinnosti oznámiť navrhovateľovi ako povinnému v exekučnom konaní doručenie zásielok súdnym
exekútorom. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, však možno
konštatovať, že sa odporcovi nepodarilo nepochybne preukázať, že by tieto skutočnosti navrhovateľovi
akýmkoľvek spôsobom oznámil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Uvedené
platí aj vo vzťahu k prejednávanej veci. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;

ideotohoúčastníka,ktorýexistenciutýchtoskutočnostítvrdí,tedavdanomprípadeodporcu.Súdprvého
stupňa pritom vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, avšak napriek vykonanému dokazovaniu
sa odporcovi nepodarilo preukázať, že navrhovateľovi oznámil vyššie uvádzané skutočnosti. Vzhľadom
na vyššie uvedené, súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcu zaviazal na náhradu škody vo výške
3 835,41 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje trovy exekučného konania spočívajúce v trovách

právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 253,94 eur, súdnom poplatku za vydanie poverenia
vo výške 16,50 eur a odmene súdneho exekútora vo výške 3 564,97 eur a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.835,41 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.11.2010 do

zaplatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil
tak, že návrh zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Uviedol, že napadnutý rozsudok nespĺňa
atribúty odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. V tomto smere poukázal
na to, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmienil a nevysporiadal sa s
jeho námietkou o spoluzavinení poškodeného. Uvedené pritom zohrávalo významnú úlohu, keď práve

spoluzavinenie navrhovateľa mohlo spôsobiť, že prípadné porušenie prevenčnej povinnosti odporcom
nie v súvislosti so vznikom trov v exekučnom konaní jedinou, hlavnou a priamou príčinou vzniku škody.
Súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne posúdil, keď škoda nebola spôsobená primárne porušením
prevenčnej povinnosti odporcu, ale prioritne zavinením samotného navrhovateľa. V tomto poukázal na
to, že navrhovateľ svoju pohľadávku nezaplatil riadne a včas, a to i napriek vedomosti o existencii

faktúr, bol si vedomý existencie týchto pohľadávok, keďže za účelom ich úhrady vybral zo svojho
účtu peňažné prostriedky, avšak tieto na úhradu uvedených pohľadávok nepoužil, až do okamihu, kým
neboli jeho tvrdenia spochybnené, popieral existenciu pohľadávky a teda možno vylúčiť, že by po
doručení platobného rozkazu pohľadávku dobrovoľne uhradil, dňa 20. 2. 2009 udelil plnomocenstvo
pánovi C. Y., ktorý mal vedomosť o skutočnosti, že splnomocnencom bol odporca, pričom samotný

nový splnomocnenec neurobil žiadne úkony smerujúce k prevzatiu agendy navrhovateľa a ani sa
nezaujímal o agendu navrhovateľa, ktorá sa nachádza u odporcu, túto si nikdy nevyzdvihol, a táto sa
do dnešného dňa nachádza na predchádzajúcej adrese sídla spoločnosti. V ďalšom poukázal na to,
že pán Y., ako splnomocnený zástupca navrhovateľa, mal vedomosť o existencii zásielky z Okresného
súdu Bratislava I, nakoľko výzva na vyzdvihnutie predmetnej zásielky bola navrhovateľovi doručená na

novú adresu Mudroňova 4 v Bratislave. O existencii zásielky sa navrhovateľ dozvedel prostredníctvom
právneho zástupcu najneskôr dňa 5. 5. 2008. V tento deň podal trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa. Napriek uvedeným skutočnostiam nereklamoval doručenie zásielky neoprávnenej osobe,
a napriek existencii generálneho plnomocenstva, neurobil úkony na Okresnom súde Bratislava I
smerujúce k zisteniu skutočnosti ohľadne zásielky, ale najmä predovšetkým nekontaktoval odporcu za

účelom jej vyzdvihnutia. Odporca nemal vedomosť, že pán Y. je novým splnomocneným zástupcom,
nemal ani vedomosť, že prišlo k zmene sídla spoločnosti, a nemohol v okamihu doručenia platobného
rozkazu uhradiť pohľadávku, nakoľko napriek existencii generálneho plnomocenstva nebol oprávnený
na disponovanie s účtom spoločnosti, a nemohol tak uhradiť tieto pohľadávky. Z bežného chodu vecímožno predpokladať, že ak nepríde k dobrovoľnému plneniu judikovanej povinnosti, nastúpi nútený
výkon rozhodnutia v exekučnom konaní. Tento postup mohol a mal navrhovateľ predpokladať. Medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu tak chýbala priama príčinná súvislosť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti trov konania zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť
zaplatiťodporcovináhradutrovprávnehozastúpeniavovýške3707,87eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. Poukázal na to, že odporca nemá nárok na trovy konania za úkon - účasť na pojednávaní dňa
12. 1. 2011, nakoľko v tento deň nedošlo k prejednaniu veci a otvoreniu pojednávania. Nakoľko išlo o

prvé nariadené pojednávanie vo veci a k otvoreniu pojednávania nedošlo, odporca nebol oprávnený si
nárokovať trovy konania vo výške 84,23 eur + 7,41 eur za tento úkon. Odporca nemá nárok na trovy
konania ani za úkon - písomné podanie zo dňa 19. 9. 2012 vo výške 336,92 eur + 7,63 eur, nakoľko išlo
len o záverečné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu a bolo na vôli odporcu, či záverečné vyjadrenie
prednesie na pojednávaní dňa 19. 9. 2012 alebo si ho pripraví vopred písomne. Za úkon právnej pomoci
- účasť na pojednávaní dňa 22. 5. 2015 prináleží odporcovi odmena za úkon právnej pomoci len v sume

1 riadnych trov konania, keďže išlo o pojednávanie, kde došlo len k vyhláseniu rozsudku. Trovy právneho
zastúpenia odporcu tak predstavujú spolu sumu 6415,02 eur, pričom pri aplikácii úspechu odporcu v
konaní podľa § 142 ods. 2 O. s. p., mu vznikol proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 3707,87 eur, t. j. 57,8 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia odporcu jeho
právnym zástupcom.

Dňa 21. 9. 2015 bolo súdu prvého stupňa prostredníctvom e-mailu doručené podanie odporcu, ktorým
zobral svoje odvolanie zo dňa 14. 7. 2015 v celom rozsahu späť, s odôvodnením, že medzi odporcom
a navrhovateľom došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Dňa 22.09.2015 bolo späťvzatie odvolania
odporcom doručené súdu prvého stupňa aj v písomnej forme.
Dňa 22. 9. 2015 navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa späťvzatie odvolania, ktoré podal proti rozsudku

súdu prvého stupňa v časti trov konania. Poukázal na to, že dňa 21. 9. 2015 uzavrel s odporcom dohodu
o urovnaní, na základe ktorej si vysporiadali všetky nároky súvisiace s predmetom konania.
Podľa § 207 ods. 2 O. s. p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 207 ods. 3 O. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.
V predmetnej právnej veci ešte nebolo o odvolaní odporcu, ani o odvolaní navrhovateľa, odvolacím
súdom rozhodnuté, a preto ho odporca ako i navrhovateľ mohli účinne vziať späť (§ 207 ods. 2 O. s. p.).
Nakoľko späťvzatím odvolania odporcu a navrhovateľa zanikol predmet odvolacieho konania, odvolací
súd v zmysle citovaného ustanovenia § 207 ods. 3 O. s. p. odvolacie konanie zastavil.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý odvolaním napadnutý
nebol a nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na späťvzatie odvolaní nadobudol právoplatnosť aj výrok
o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.835,41 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
11.11.2010 do zaplatenia, ako i výrok o trovách prvostupňového konania, keďže platí stav, ako keby
odvolania podané neboli.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže bolo odvolacie konanie zastavené,
pričom účastníci uviedli, že si vysporiadali všetky nároky súvisiace s predmetom konania na základe
dohody o urovnaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.