Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/614/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223611
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613223611.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu: Ľ. K., N.. XX.XX.XXXX, A. S., D.
XXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova
7, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. DANIEL BLYŠŤAN s.r.o. so sídlom v Košiciach,

Rastislavova68,IČO:47231785,vkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. apríla 2014 č.k. 4C/202/2013-117 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 69,89 eur na účet advokáta JUDr. Jána Burociho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 24. apríla 2014 č.k.
4C/202/2013-117 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO:
443255 sp. zn. 3C/228/2012 zo dňa 19.1.2012. Súčasne odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského
rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalším výrokom zamietol návrh žalovaného
na prerušenie konania do právoplatného ukončenia veci vedenej na Ústavnom súde SR pod II. ÚS

382/2013. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania vo výške 275,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZRK). Žalobca tvrdil,
že rozhodcovská doložka, na základe ktorej prebehlo rozhodcovské konanie je neplatná, pretože ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 18.6.2013 a
návrh na začatie konania bol podaný v zákonnej 30-dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 ZRK.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzavreli poistnú

zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa XX.X.XXXX a koncom poistenia dňa XX.X.XXXX.
Zmluva obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená
so všeobecnými poistnými podmienkami (VPP) pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej
zmluvy. Tieto podmienky obsahujú aj spornú rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/228/2012 zo dňa 19.1.2012 bol žalobca zaviazaný zaplatiť

žalovanému sumu 72,03 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 276,- eur. Podľa odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc tým, že rozhodcovská doložkabola krytá samostatným podpisom odporcu (v tomto konaní žalobcu), ktorý nebol povinný ju v rámci
zmluvy ako celku podpísať a mal možnosť túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo
zvyšok zmluvného vzťahu. Preto doložku rozhodcovský súd posúdil ako platnú. Rozhodcovská doložka

neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali jednu stranu zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo
vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu (v tomto konaní žalobcu).

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka uviedol, že poistná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. K procesným námietkam žalovaného

vo vzťahu k nesplneniu poplatkovej povinnosti žalobcom uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol, súd prvého stupňa zistil, že je obsiahnutá v článku XV. všeobecných
poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými
vo VPP. Dojednaná rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob

riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom doložky tak, ako je formulovaná je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a

týmznemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuvšeobecnýmsúdom. Vtejtosúvislosti
súd prvého stupňa poukazuje na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá v prílohe uvádza niektoré nekalé
podmienky, ktorými sú podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy aj neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho
je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka je podľa
§ 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a je neplatná. Keďže doložka

núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu, je aj v rozpore s
dobrými mravmi a preto je neplatná podľa § 39 OZ. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, že vzhľadom
na tieto skutočnosti je možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej
rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Ďalej súd prvého stupňa má za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako
to žalovaný tvrdil. Žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bol žalobca riadne oboznámený s VPP. To,
že žalobca VPP a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že sa mal možnosť s týmito
podmienkamiajoboznámiť.Vzhľadomnaskutočnosť,žeVPPajosobitnézmluvnédojednaniasúpísané
malými písmenami, obsahujú množstvo právnej terminológie je nemožné, aby žalobca ako priemerný

spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a pochopiť ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi
vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé aj z toho, že VPP a osobitné zmluvné dojednania boli
podpísané aj žalobcom v deň uzavretia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou. Rozhodcovská
doložka je neplatná aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený
určiť výlučne žalovaný. To spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského

konania v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný sa odvolával na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 499/2012 súd prvého stupňa uviedol, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné, pretože sa
týka exekučnej veci a procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou, či neplatnosťou rozhodcovskej
doložky. Poukazujúc na uvedené má súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
VPP a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou

zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských zmluvách
a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovský súd preto nemal rozhodnúť na základe takejto doložky, pretože nemal právomoc vo veci
konať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi poskytol ďalšiu možnosť od doložky odstúpiť Dodatkom č. 2,
uvádza súd prvého stupňa, že tento dodatok nie je žalobcom podpísaný, nebol mu doručený a žalobca

sa s ním neoboznámil. Navyše od absolútne neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Súd prvého stupňa
sa v dôvodoch rozsudku vyjadril aj k návrhom žalovaného na výsluch svedkov tak, že nie sú relevantné
pre rozhodnutie v merite veci. Výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil súd
prvého stupňa podľa § 40 ods. 2 ZRK.Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že konanie pred Ústavným
súdom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012,

pričom žalovaný v ústavnej sťažnosti namieta porušenie jeho procesných práv ako účastníka
exekučného konania týmto rozhodnutím. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je dôvod na
prerušenie konania, pretože aj iné rozhodnutia, ktoré žalovaný označil sa týkali exekučných vecí, kde
súdy rozhodovali o žiadostiach na vydanie poverenia a nešlo o rozhodnutia vo veciach zrušenia
rozhodcovských rozsudkov vydaných na návrh žalovaného. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že

rozhodnutie nie je aplikovateľné v tomto konaní, pretože sa týka exekučnej veci. Rovnako rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 z 10.07.2013 sa týka procesných pochybení a nezaoberá
sa platnosťou resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach
žalovaného.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi , ktorý mal v konaní plný úspech

priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia advokátom vo výške
vyčíslenej v odôvodnení rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
návrh podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

V odvolacích dôvodoch žalovaný uvádza, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je
vymedzený vo výroku ani v odôvodnení rozsudku. Opakovane namieta, že súd prvého stupňa konal

bez toho, aby žalobca zaplatil súdny poplatok, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov. Ďalej namieta,
že súd prvého stupňa si nesplnil povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. čo zapríčinilo, že rozhodnutie bolo
nepredvídateľné.

Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo i právne posúdil, pretože

rozhodcovská doložka bola uzavretá individuálne, čo vyplýva z listinných dôkazov. Rozhodcovská
doložka bola upravená v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve, ktoré žalobca slobodne
a bez nátlaku podpísal. Okrem podpisu osobitných dojednaní podpísal aj VPP, poistnú zmluvu a záznam
o požiadavkách a potrebách klienta. Všetky tieto doklady podpisoval žalobca slobodne, bez nátlaku,
po predchádzajúcom poučení zo strany sprostredkovateľa poistenia p. Tatiany Stanislavovej. Písomná

forma právneho úkonu bola dodržaná. Na základe písomných dôkazov je zrejmé, že žalobca chcel
uzavrieť poistnú zmluvu a svoju vôľu prejavil jej podpisom, súčasťou zmluvy sú aj VPP, ktoré žalobca
podpísal bez nátlaku tretej osoby, navyše žalobca osobitným podpisom vyjadril súhlas s uzavretím
rozhodcovskej doložky a tento súhlas prejavil podpísaním Osobitných zmluvných dojednaní. Žalobca
mal možnosť sa oboznámiť so znením všetkých dokladov, ktoré podpisoval a záver súdu prvého stupňa

o tom, že takúto možnosť nemal nevyplýva zo žiadneho dôkazu a je len nepodloženým tvrdením
súdu. Žalobca netvrdil, že nemal možnosť si doklady prečítať, naopak výslovne uviedol, že mal text
VPP k dispozícii aj pred ich podpisom. Žalobca nebol nútený poistnú zmluvu uzavrieť práve v deň
uzavretia, mohol ju uzavrieť kedykoľvek a uzavrel ju z vlastnej vôle. S ohľadom na skutočnosť, že
sa zmluva uzatvárala na 12 rokov je odôvodnený predpoklad, že pri uzatváraní poistnej zmluvy si

žalobca ako priemerný spotrebiteľ riadne prečíta, čo podpisuje. Žalobca ústne spochybňuje proces
uzavretia poistnej zmluvy v rozpore so znením písomných dokladov. Ak žalobca nečítal to čo podpísal,
tak to nesvedčí o neprijateľnosti podmienok, ale o tom, že nepostupoval ako priemerne obozretný
spotrebiteľ,alepristupovalkvlastným právamľahkovážne.Kposudzovaniuprávnychúkonovpoukazuje
odvolateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 12/2011. Žalobca osobitným podpisom

vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky v právne relevantnej forme. Ak žalobca popiera
platnosť dojednaní, javí sa tento postup ako účelový. Ak si žalobca listiny pred podpisom neprečítal,
ide o konanie, ktoré nie je konaním priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa a preto mu
nemožno priznať ochranu. Pokiaľ súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku tvrdí žalovaný, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho znenia (prekladu) Smernice

93/13/EHS. V slovenskom právnom poriadku je arbitráž upravená v zákone č. 244/2002 Z.z., teda má
oporu v práve. Žiaden právny predpis ani judikatúra EÚ nestanovuje, že rozhodcovská doložka je vždy
neprijateľnou podmienkou. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či táto podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd nevykonal test primeranostipodmienky, čím zaťažil konanie a rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť
a arbitrárnosť rozhodnutia. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil existenciu oprávnenia žalobcu
dodatočne odstúpiť od rozhodcovskej doložky Dodatkom č. 2. Ak súd prvého stupňa ako dôvod

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uviedol aj spôsob kreácie rozhodcovského súdu dojednaný vo
VPP, poukazuje žalovaný na to, že tento bol dojednaný v zmysle VPP a je v súlade so ZRK. Právo
namietať osobu rozhodcu nebolo žalobcovi odopreté, pretože mu patrí zo zákona. Samotný text VPP
a osobitných zmluvných dojednaní je jasne čitateľný a je zrozumiteľný, preto tvrdenie súdu prvého
stupňa o tom, že dojednania sú písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný ďalej namieta, že sa súd prvého stupňa nezaoberal
aplikáciou devätnásteho odôvodnenia Smernice č. 93/13/EHS, ktoré sa vzťahuje na poistné vzťahy a s
tým súvisiace vyjadrenie NBS zo dňa 10.10.2012. Žalobný návrh má podľa jeho názoru aj vadu v petite,
pretože neobsahuje dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný podáva odvolanie aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania do

právoplatného ukončenia konania vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013. Má
za to, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v právnej veci
vedenej prvostupňovým súdom. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/1/2012, ktoré je ústavnou
sťažnosťou napadnuté, rozhodol o odmietnutí dovolania. V odôvodnení uznesenia vyslovil závery, ktoré
nemajú žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania, konkrétne, že súdy v exekučnom konaní

správne konštatovali neprijateľnosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky, a že sa dovolací súd s dôvodmi
nevyváženosti dohodnutej doložky stotožnil. Žalovaný má za to, že rozhodnutie v konaní pred Ústavným
súdom SR môže mať vplyv aj na rozhodnutie vo veci vedenej na súde prvého stupňa, pretože závery
napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu SR si osvojil aj súd prvého stupňa.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný predložil písomné doplnenie právnej argumentácie k
odvolaniu. V tomto podaní sa zaoberá podrobnejšie už skôr namietaným posúdením rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej podmienky a spochybňovaním toho, že šlo o doložku individuálne dojednanú
a dopĺňa v tejto súvislosti ďalšiu argumentáciu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na
základe formulárovej zmluvy a spĺňa všetky znaky spotrebiteľského vzťahu. Poukazuje na rozhodovaciu
činnosť súdneho dvora EÚ vo vzťahu k nekalým zmluvným podmienkam. Prvostupňový súd nemohol
žalobe nevyhovieť, pretože by tým porušil právne predpisy SR, princípy súkromného práva a došlo by aj

k porušeniu záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Rozhodcovský rozsudok je v rozpore
sozákonom,akrozhodcovskázmluvanazákladektorejsazakladáprávomocrozhodcovskéhorozsudku
nebola uzatvorená alebo bola uzavretá neplatne. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo 9/2012 k uplatneniu princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských vzťahoch.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber. Z
rozhodcovského rozsudku sa žalobca nedozvedel, na akom základe sa mu uložila povinnosť uhradiť
žalovanému dlh. Trovy rozhodcovského konania sú zjavne neprimerané k výške dlhu. Rozhodcovská
doložka bola opakovane vyhodnotená ako neprijateľná viacerými uzneseniami Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), v súlade s ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd najskôr preskúmal rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania pre prípad,
ak je pre rozhodnutie súdu významná otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, prípadne o
nej rozhoduje súd v inom konaní. Tieto otázky môže súd v zásade posúdiť aj sám (§ 135 ods. 2
O.s.p.). V prejednávanej veci žalovaný navrhol, aby konanie bolo prerušené do skončenia konaniavedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, ktoré prebieha na základe sťažnosti
žalovaného na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012. Z uznesenia Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-27 vyplýva, že žalovaný ako sťažovateľ namieta porušenie uvedených
práv z dôvodu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napadnutého
sťažnosťou a to predovšetkým z dôvodu, že exekučný súd sa dopustil procesných pochybení, keď
vykonával dokazovanie a nenariadil pojednávanie. Odvolací súd je rovnako ako súd prvého stupňa toho
názoru,ževkonanípredÚstavnýmsúdomSRžalovanýakosťažovateľnamietapredovšetkýmprocesné

pochybenia súdov v exekučnom konaní. Ústavný súd už predchádzajúcom obdobnom rozhodnutí,
v ktorom konštatoval porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie (II. ÚS 499/2012), sa venoval zásadne procesným otázkam predchádzajúcim rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR a predmetom konania nebolo posúdenie platnosti dojednanej rozhodcovskej
doložky, ani výklad spotrebiteľského práva všeobecnými súdmi.

Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s.p.

Odvolací súd následne posudzoval existenciu odvolacích dôvodov, ktoré žalovaný namietal proti
rozhodnutiu vo veci samej. Odvolací súd pritom konštatuje, že žalovaný v odvolaní namietal všetky
odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., ktoré však osobitne nešpecifikoval. Z obsahu

odvolania je možné vyvodiť predovšetkým odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, skutkové
zistenia podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, tieto ustanovenia riadne a dostatočne

interpretoval a nedopustil sa pochybenia pri právnom posúdení veci. V rozsudku, ani v konaní, ktoré mu
predchádzalo nedošlo k žiadnym vadám, ktoré sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré by mohli
byť dôvodom na zrušenie rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa sú správne, logické a presvedčivé,

preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tu sú skutkové a právne
dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobou napadnutý, pretože rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť právo rozhodcovského súdu je neplatná. To zakladá dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK.

Poistná zmluva uzavretá účastníkmi konania je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, pretože napĺňa
všetky znaky uvedené v ust. § 52 ods. 1,3 a 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nie sú

pochybnosti o tom, že poistnú zmluvu uzavrel žalovaný, ktorý pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ.
Súčasnesajednáoštandardnúformulárovúzmluvu,pretožezmluvnývzťahsariadiobsahomzmluvných
dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy.

Keďžedojednanápoistnázmluva jezmluvouspotrebiteľskoupodľasvojejpovahy,bolsúdprvéhostupňa
oprávnený a povinný z úradnej povinnosti skúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa,
že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože bola podpisovaná ako časť poistnej
zmluvy, vrátane všeobecných poistných podmienok a osobitného zmluvného dojednania.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(neprijateľná
podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Z uvedeného je zrejmé, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom boli dojednané individuálne je na dodávateľovi. V prípade tzv.
formulárových zmlúv navyše platí, že aj keď spotrebiteľ mal možno sa s nimi oboznámiť pred podpisom
zmluvy je podstatné, či mohol ovplyvniť ich obsah. A v tejto časti spočíva dôkazné bremeno na
dodávateľovi. Pritom nie je rozhodujúce, na akom mieste zmluvy alebo zmluvných podmienok sa

nachádza rozhodcovská doložka.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská doložka nebola
dojednaná individuálne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ umiestnil svoj
podpispodtextvšeobecnýchpoistnýchpodmienokaosobitnepodtextosobitnýchzmluvnýchdojednaní.
Žalobcovi ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá možnosť neuzavrieť rozhodcovskú doložku súčasne s

poistnouzmluvouaovplyvniťtakobsahzmluvnýchdojednanítak,abyvprípadevylúčeniarozhodcovskej
doložky s ním dodávateľ uzavrel samotnú poistnú zmluvu.

Rozhodcovská doložka, ktorá teda nebola individuálne dojednaná spôsobila nevyváženosť práv a
povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Ak aj bola uvedená v tzv. osobitných

zmluvných dojednaniach, fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, pretože nasledovala
ako pokračovanie predtlačeného formulára v súvislom texte a bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP.
Táto rozhodcovská doložka tak svojím obsahom a formou spôsobila nevyváženosť práv a povinností
zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobný návrh má chybu v žalobnom petite, pretože nie je uvedený
požadovaný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, uvádza odvolací súd, že samotný výrok o
tom, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje je postačujúci z hľadiska jednoznačnosti, zrozumiteľnosti a
vykonateľnosti žalobného petitu. Žalobný petit ani výrok rozhodnutia nemá obsahovať dôvody, pre ktoré
bol rozhodcovský rozsudok zrušený. Tieto dôvody vyplývajú z odôvodnenia rozsudku.

Nedôvodná je aj odvolacia námietka vo vzťahu k nesplneniu poplatkovej povinnosti žalobcu. Odvolací
súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi konania má
povahu vzťahu spotrebiteľského. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa

osobitného predpisu. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že oslobodenie sa vzťahuje aj na
konanie o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov je spotrebiteľ. To
znamená, že aj na prejednávanú vec sa oslobodenie vzťahuje.

Ak súd prvého stupňa rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku je správne aj jeho rozhodnutie o

odklade vykonateľnosti. Odvolací súd zároveň pripomína, že po zrušení rozhodcovského rozsudku v
súlade s ust. § 43 ods. 1 ZRK je povinnosťou súdu prvého stupňa konať o nároku žalovaného proti
žalobcovi. Tento následok nastáva priamo zo zákona a zároveň nebolo potrebné, aby osobitný výrok o
túto skutočnosť vyslovil súd, konajúci o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v
konaní plný úspech. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok za návrh, keďže žalobca bol od poplatku oslobodený.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania žalobcu pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej

služby za zastúpenie advokátom, a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,85 eur a režijného paušálu
8,04 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy v celkovej sume 69,89 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.