Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/588/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209266
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612209266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 175 Eur titulom

majetkovej škody a sumy 663,84 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 384 dní.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4061073 dlžníkom: J. T., F.. XX.XX.XXXX. Po prijatí

návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1061/2003.
Súdny exekútor predložil návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie pod č. 5406*010651. Žalobca pre obavy o právny a faktický
osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie
na vykonanie exekúcie, spísal dňa 11/18/2010 (zrejme 18.11.2010) a podal postupom podľa ust. § 44
ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu

exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v
zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v
zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 7 resp. od 1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS
117/02, I. ÚS 13/05). Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková
škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež špecifikovaná v žalobe.

Žalobcapožiadalžalovanúopredbežnéprerokovanienároku,kuspokojeniunárokužalobcunedošlo.Na
preukázanie výšky majetkovej škody predložil žalobca originál znaleckého posudku znaleckého ústavu
Ekonomickej univerzity v Bratislava č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 do súdneho spisu OS Levice pod sp.zn
11C/527/2012 a vo fotokópii do spisu.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.10.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na
to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Jednak žalobca namieta
„nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej uviedla, že

žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie
nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala
nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedla, že vzhľadom na povahu úkonu
(rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na

vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora),
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Poukázala na to, že počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený

vykonávať všetky úkony spojené s vymáhaním pohľadávky. Je toho názoru, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody,

ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom , že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom

vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti
zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe
majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 29.1.2016 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v

zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a uviedol, že vzhľadom k tomu,
že v podanej žalobe ako aj vo svojich písomných podaniach uviedol všetky v konaní významné
skutočnosti, navrhol vykonať dokazovanie, ktoré osvedčuje jeho žalobný návrh a vysporiadal sa so
všetkými námietkami žalovanej, má za to, že fyzická účasť žalobcu, a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní vzhľadom k vyššie uvedenému nie je potrebná, účasť na pojednávaní by súčasne nebola

hospodárna (vznik priamych nákladov na cestovné, stratu času a pod.). Preto žiadajú, aby súd prejednal
veci aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania, trvá na doručenom
písomnom vyjadrení.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/139/2003 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na Okresný súd Topoľčany dňa 23.4.2003 a to na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bola

notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom v Bratislave pod N 369/2003,
NZ 12741/2003 dňa 21.2.2003. Okresný súd Topoľčany dňa 7.5.2003 vydal poverenie (č. 5406*010651)
na vykonanie exekúcie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 175 Eur titulom majetkovej škody a sumy 663,84
Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady

spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Tieto
náklady pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako náklady na udržiavanie a
správu informačného systému, zo sumy 50 Eur ako administratívne náklady a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom a zo sumy 15 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil
tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky

predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko insolvencii povinného.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 663,84 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom

55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za
mesiac. Exekučný súd bol v danej veci bezdôvodne nečinný viac ako 384 dní !

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona) v znení účinnom v čase doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) (v znení v čase podania návrhu na zmenu súdneho
exekútora) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi

spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu

nedôvodná, a preto ju zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 8Er/139/2003 súd zistil, že exekútorom Dr.
Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.4.2003 (spis zn. EX 1061/2003), povinný: J. T., P.

XXXX/XX, XXX XX Q., pre vymoženie 12605,- Sk istiny s príslušenstvom. Dňa 7.5.2003 bolo Okresným
súdom Topoľčany vydané poverenie pre súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára. Oprávnený - žalobca
adresoval Okresnému súdu Topoľčany podaním zo dňa 18.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora
a žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08
Bratislava.OkresnýsúdTopoľčany podanímzodňa21.12.2010vyzvalsúdnehoexekútoraDr. Ľubomíra

Pekára, aby doručil súdu vyčíslené a vyšpecifikované trovy exekúcie a exekučný spis. Súdny exekútor
Dr. Ľubomír Pekár podaním zo dňa 11.1.2011, doručeným súdu 13.1.2011 zaslal špecifikáciu trov
exekúcieakoipredložiloriginálexekučnéhospisuzn.EX1061/2003.OkresnýsúdTopoľčanyuznesením
zo dňa 7.12.2011 pod č.k. 8Er/139/2003-19 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu vedenú súdnymexekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom pod sp.zn. 8Er/139/2003 zastavil, návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zo dňa 18.11.2010 zamietol, oprávneného zaviazal súdnemu exekútorovi
uhradiť trovy exekúcie 102,90 Eur a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody
a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad

kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva
na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora nekonal v súlade s
ustanovením § 44 ods. 7 resp. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, keď nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 30 dní na rozhodnutie
súdu o zmene exekútora.

Je potrebné však brať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať
viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie

pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného
spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách exekúcie). Taktiež
exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania

môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany je zrejmé, že mu bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora
dňa 18.11.2010. Exekučný súd obratom vykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu návrhu na zmenu
exekútora. V tejto súvislosti je potrebné uviesť to, že doba rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora

v takomto trvaní nie je sama o sebe neprimeraná s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu,
keď okresnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ako oprávnený podával
hromadne návrhy na zmenu exekútora do jednotlivých exekučných konaní, teda v rovnakom čase
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom načo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním, ktoré spôsobilo, že o jeho návrhoch nebolo možné rozhodnúť v zákonom

stanovenej lehote 30 dní a bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Súd sa preto nemohol
stotožniť so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že
postupom, že ak za týchto okolností nedošlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej
lehote, nie je to možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup súdu, pretože vyššie sprievodné procesné úkony je potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť

o zmene exekútora. V danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (existencii prieťahov v
konaní) z dôvodu, že súd nedodržal zákonné lehoty.Zároveň je potrebné uviesť aj to, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až
do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Z toho je zrejmé, že v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol

pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie.

Lehotu, v ktorej bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu exekútora, vzhľadom na uvedené dôvody je možné
považovať za akceptovateľnú aj vzhľadom na právne stanovisko Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012)
kde poukazuje na svoju dovtedajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v

tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní,
sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska
existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (existencia prieťahov v konaní) v danej veci, s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok

žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej
za škodu. Z uvedeného dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal predloženým znaleckým posudkom zo

strany žalobcu ohľadom stanovenia majetkovej škody. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v konaní
zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia zodpovednostných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd sa touto námietkou nezaoberal.

Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol a preto otázkou premlčania sa
nezaoberal.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.

Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania
tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej,

preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu
považovať za predčasne podanú.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 29.1.2016