Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200085
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: plk. V.. N. Q., Y.
XX, Y., zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-222/2011 zo dňa 14.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SLV-PS-PK-222/2011 zo dňa 14.12.2011
a rozhodnutie ministra vnútra SR č. 14/2011-R zo dňa 27.09.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm.
d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 407,46 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. SLV-PS-PK-222/2011 zo dňa 14.12.2011 a rozhodnutie č. 14/2011-R zo dňa 27.09.2011, ktorým
bol dňom 30.09.2011 odvolaný z funkcie nadriadeného - riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a
záchranného zboru v Košiciach, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe uvádza, že je príslušníkom hasičského a záchranného zboru, ktorý vykonáva štátnu
službu v služobnom pomere. Pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
vykonával žalobca funkciu nadriadeného - riaditeľa Krajského hasičského a záchranného zboru v
Košiciach.
Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore (ďalej iba zák. č. 315/2001
Z.z.), ktorý bol podľa tohto zákona vymenúvaný do funkcie nadriadeného môže byť z tejto funkcie
odvolaný ministrom a to aj bez uvedenia dôvodu.

Minister ako orgán príslušný vo veciach služobného pomeru v prvom stupni vydal dňa 27.09.2011
rozhodnutie č. 14/2011-R, ktorým v prvej časti výroku bez uvedenia dôvodu odvolal dňom 30.09.2011
žalobcu z funkcie nadriadeného. Zároveň v druhej časti výroku svojho rozhodnutia podľa § 154 ods.
7 zák. č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu
proti tomuto rozhodnutiu. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané bez uvedenia
dôvodu. Prvostupňové rozhodnutie č. 14/2011-R zo dňa 27.09.2011 bolo žalobcovi oznámené ústnym

vyhlásením dňa 28.09.2011 a v písomnej forme doručené v ten istý deň.Proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti výroku o odvolaní žalobcu podal v zákonnej lehote rozklad.
Žalovaný vydal dňa 14.12.2011 napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol rozklad žalobcu a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a bolo vydané bez akéhokoľvek zisťovania, či preverovania skutkového stavu a dôkazmi
navrhnutých žalobcom v odvolacom konaní. Preto bolo podľa názoru žalobcu rozhodnutie vydané
v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Žalobca uvádza, že minister je nadriadeným hasičom. Podľa § 138 písm. a/ zák. č. 315/2001 Z.z. v
konaní v prvom stupni koná a rozhoduje minister ako služobný orgán zásadne vo vzťahu k prezidentovi
tohto zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi. Žalobca nenamieta
skutočnosť, že minister má špeciálne kompetencie odvolávať z funkcie nadriadeného, ktorého má právo

do tejto funkcie vymenovať. Žalobca namieta, že výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného
pomeru musí byť v súlade s dobrý mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého (§ 16 ods. 3 zák. č. 315/2001 Z.z.).

Žalobca má zato, že žiaden dôvod na jeho odvolanie z funkcie neexistoval a aplikácia špeciálnej

kompetencieministra,akosa uvádzavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,bolaibaúčelová.Minister
začalkonaťvoveciexoffo,nokeďžeovymenovaníaodvolaníriaditeľakrajskéhoriaditeľstvahasičského
a záchranného zboru rozhoduje zásadne na návrh prezidenta hasičského a záchranného zboru podľa
§ 4 ods. 5 zák. č. 315/2001 Z.z., žalobca namieta, že práve skutočnosť prečo nebude postupovať podľa
tohto ustanovenia mal minister odôvodniť vo svojom rozhodnutí. Žalobca namieta porušenie povinnosti

služobného orgánu a zároveň tým aj jeho právo ako účastníka konania vyplývajúceho z § 150a ods.
1 zák. č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého je služobný orgán povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť
sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho
doplnenie.
Žalobca uvádza, že nezrozumiteľnosť správnosti postupu služobného orgánu pri rozhodovaní v tejto

veci ex offo aj bez udania dôvodu (napríklad či musí byť alebo nemusí byť oznámené začatie konania
účastníkovi konania, či mu v rámci povinnosti služobného orgánu musí byť daná možnosť uplatniť si
právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia) nemôže byť predsa žalobcovi na škodu.

Žalobca má zato, že ak sa má nadriadený odvolať z funkcie je tu predsa zákonný štandardný postup

- služobné hodnotenie výsledkov jeho služobnej činnosti a podmienka spĺňania predpokladov pre
výkon funkcie nadriadeného. Platné služobné hodnotenie žalobcu v danej veci nebolo ministrom vôbec
posudzované. Rovnako tak nebola v rámci odvolacieho konania preskúmavaná skutočnosť, že žalobca
je dlhoročný odborník na úseku požiarnej ochrany, ktorý bol za vykonávanie jeho dlhoročnej štátnej
služby zatiaľ vždy iba disciplinárne odmeňovaný. V danej veci jednoznačne vyplýva, že minister začal vo

veci konať ex offo bez návrhu, začatie konania žalobcovi neoznámil a vydal prvostupňové rozhodnutie
o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného bez zisťovania akéhokoľvek skutkového stavu. Žalobca
uvádza, že rozhodnutia oboch správnych orgánov bolo vydané v rozpore so zák. č. 315/2001 Z.z. a
svoje vecné stanovisko a dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha súdnej ochrany v konaní pred súdom
žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupu príslušného služobného orgánu opiera najmä

o ust. zák. č. 315/2001 Z.z., ktorý upravuje štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom,
zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkom: ustanovenie § 16 ods. 3, § 40 ods. 1, § 44 ods.
1, § 140 ods. 1, § 150a ods. 1, 2,3,4, § 138 písm. a/ a 154 ods. 7 zák. č. 315/2001 Z.z..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca bol dňom 16.09.2008 vymenovaný do funkcie

nadriadeného - riaditeľa KR HZZ v Košiciach a to rozhodnutím ministra vnútra SR č. 8/2008 zo dňa
11.09.2008.

Ustanovenie § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z. je špeciálnym ustanovením, ktoré definuje špeciálne
kompetencie ministra vnútra SR, ktorý môže (teda nemusí, čo je na posúdení ministra, inak by

toto ustanovenie v tejto časti stratilo opodstatnenie) nadriadeného, ktorý bol do uvedenej funkcie
vymenovaný, tohto odvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu.Žalovanýmázato,žežalobounapadnutérozhodnutiasúprocesnýmirozhodnutiami,týkajúcesavedenia
konania a preto v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., súdy nepreskúmajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania.

Žalovaný má zato, že žalobou napadnuté rozhodnutia samostatne nepodliehajú súdnemu prieskumu,
ale tieto je možné preskúmať podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pretože pre vydanie personálneho rozhodnutia
riaditeľa KR HZZ v Košiciach č. 167/2011 zo dňa 04.10.2011, ktorým bol žalobca v súlade s § 52 ods. 2
písm. c/ zák. č.315/2001 Z.z. zaradený mimo činnej štátnej služby, boli záväzné.

Žalovaný je názoru, že až samotné rozhodnutie, a to personálne rozhodnutie riaditeľa KR HZZ v
Košiciach č. 167/2011 zo dňa 04.10.2011 sa považuje za rozhodnutie vo veci samej, pretože až týmto
rozhodnutím sa žalobcovi priznávajú práva a určujú povinnosti.

Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že napadnuté rozhodnutia nepodliehajú súdnemu

prieskumu s poukázaním na § 248 písm. a/ O.s.p., navrhuje súdne konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
zastaviť.

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že pod sp. zn. 5S 24/12 je vedené súdne konanie vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Prezídia HZZ č. PHZ-OPSC-2011/002685 zo dňa 16.12.2011,

ktorým bolo v súlade s § 154a ods. 6 zák. č. 315/2011 Z.z. potvrdené práve rozhodnutie Riaditeľa KR
HZZ v Košiciach č. 167/2011 zo dňa 04.10.2011, ktorým bol žalobca v súlade s § 52 ods. 2 písm. c/
zák. č. 315/2001 Z.z. zaradený mimo činnej štátnej služby. Žalobca k podanej žalobe uvádza, že zo
spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol dňom 16.09.2008 vymenovaný do funkcie nadriadeného -
riaditeľa KR HZZ v Košiciach a to rozhodnutím ministra vnútra SR č. 8/2008 zo dňa 11.09.2008.

Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z. príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie
nadriadeného, môže byť z funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že žalobcu s ohľadom na jeho zaradenie v danej funkcii z

hľadiska termínov použitých v zákone, je potrebné považovať za príslušníka HZZ, ktorý bol vymenovaný
do funkcie nadriadeného.

Rozhodnutie ministra, ktorým realizuje svoju právomoc odvolať príslušníka HZZ, ktorý bol do funkcie
nadriadeného v zmysle § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z. má povahu správneho úkonu. V danej

veci minister vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne
determinovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. V
predmetnejveciideoprejavdiskrečnejprávomocištátu,kedysaponechávapríslušnémunadriadenému,
v danom prípade iba ministrovi, možnosť voľnej úvahy či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie
dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia, pretože je to iba

na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí.

Využitie predmetnej zákonnej možnosti je predmetom absolútnej voľnej úvahy tohto nadriadeného, ktoré
účelnosť a vhodnosť súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nepreskúmava. Ak žalobca namieta v žalobe, že
neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy, žalovaný poukazuje na to, že v ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods.2ÚstavySRanivčl.37ods.2ačl.38ods.2listinynemožnovyvodiťprávoúčastníkakonaniaatomu
zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené
účastníkom konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou
spravodlivého rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho
úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé

rozhodnutie v danej veci (napr. uznesenie ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 345/04-1). Žalovaný zároveň
poukazuje aj na aplikačnú judikatúru Ústavného súdu č.k. 1 ÚS 141/09-12.

Žalobcova námietka týkajúca sa skutočnosti, že mu bolo ústne vyhlásené rozhodnutie o odvolaní z
funkcie, nebola podľa § 152 zák. č. 315/2001 Z.z. spísaná zápisnica nie je právne opodstatnená, pretože

predovšetkým podľa § 152 ods. 2 tohto zákona sa rozhodnutie môže oznámiť aj ústnym vyhlásením,
čo v predmetnej veci bolo dodržané. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie bolo žalobcovi vyhlásené dňa
28.09.2011. Skutočnosť, že o tomto úkone nebola spísaná zápisnica nie je podstatná. Žalobca o tom,
že rozhodnutie o odvolaní z funkcie bolo vyhlásené v súlade s § 152 ods. 2 potvrdil svojim podpisompriamo na tomto rozhodnutí. V predmetnej súvislosti žalovaný poukazuje na to, že ustanovenie § 152
ods. 2 zák. č.315/2001 Z.z. neobsahuje doložku sankcie neplatnosti.

Žalovaný tiež nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že znenie ustanovenia § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001
Z.z. sa vzťahuje podľa jeho názoru iba na tých nadriadených, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti
ministra. Zo znenia ustanovenia § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z. jasne a zrozumiteľne vyplýva, že
kompetencia ministra odvolávať z funkcie nadriadeného, a to aj bez uvedenia dôvodu sa vzťahuje
na všetkých príslušníkov HZZ, ktorí boli vymenovaní do funkcie nadriadeného. Preto sa táto zákonná

možnosť vzťahuje aj na žalobcu, nakoľko v predmetnom čase bol vymenovaný do funkcie nadriadeného,
a to riaditeľa KR HZZ v Košiciach.

Žalovaný uvádza, že námietka žalobcu, že bolo porušené ustanovenie § 150a ods. 1 zák. č. 315/2001
Z.z., nakoľko mu nebolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, ako aj k
spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 154a ods. 4 zák. č. 315/2004 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni.

V rámci odvolacieho konania bolo žalobcovi písomnosťou zo dňa 08.11.2011 oznámené, aby využil

subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 150a ods. 1 zák. č. 315/2001 Z.z.. Žalobca využil
uvedené práva a k predmetnej veci sa vyjadril písomnosťami zo dňa 17.11. a 06.12.2011. Z uvedených
skutočností vyplýva že uvedené práva boli zo strany žalovaného v plnom rozsahu dodržané.

Na základe uvedeného žiada žalovaný, aby súd žalobu žalobcu zamietol, pretože napadnuté

rozhodnutia je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladajú ustanovenia zákona, dáva jasný
a zrozumiteľný právny a skutkový základ pre prejednávanú vec.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie ktoré mu

predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobe
žalobcu je potrebné vyhovieť, preto v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie
oboch správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pred vlastným posúdením zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo potrebné, aby sa

súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou v žalobe o potrebe zastaviť konanie o žalobe
podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 248 písm. a/ O.s.p.

Žalovaný svoje preskúmavané rozhodnutie označil za rozhodnutie „procesnej povahy týkajúcej sa
vedenia konania“ avšak z obsahu príslušnej časti spisu je zrejmé, že podľa názoru žalovaného ide o

rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým bol žalobca dňom 30.09.2011 odvolaný z funkcie nadriadeného -
riaditeľaKrajskéhoriaditeľstvaHasičskéhoazáchrannéhozboruvKošiciach,služobnéhoúraduPrezídia
HZZ.

Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do

funkcie nadriadeného môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Súd konštatuje, že toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením, ktoré definuje špeciálne kompetencie
ministra vnútra, ktorý môže nadriadeného, ktorý bol do uvedenej funkcie vymenovaný tohto odvolať
aj bez uvedenia dôvodu, čo znamená, že minister realizuje svoju právomoc menovať a odvolávať
nadriadeného v zmysle zákona a toto rozhodnutie má povahu správneho úkonu. V danej veci

minister vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne rozhoduje v oblasti právnej determinovaných
subjektívnych práv žalobcu so záväznými právnym dôsledkami pre žalobcu.

Preto súd nezastáva názor žalovaného, že uvedené rozhodnutie má predbežnú povahu a týka sa
vedenia konania.

Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutím zo dňa 27.11.2011 č.
14/2011-R minister vnútra Slovenskej republiky odvolal dňom 30.09.2011 z funkcie nadriadeného -riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach žalobcu z funkcie vrchný
inšpektor Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bez uvedenia dôvodu.

Žalobca bol vymenovaný rozhodnutím č. 8/2008 zo dňa 11.09.2008 dňom 16.09.2008 do funkcie
nadriadeného riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach.

Proti uvedenému rozhodnutiu v odvolaní z funkcie podal žalobca rozklad a žalovaný rozhodnutím zo
dňa 14.12.2011 č. SLV-PS-PK-222/2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu zamietol.

Žalobca predložil súdu v priebehu konania do spisu niekoľko dôkazov o tom, že mu boli udelené
vyznamenania za služby v hasičskom a záchrannom zbore a to personálnym rozkazom č. 12/2011-
PR1 zo dňa 15.03.2011. Listom zo dňa 17.05.2011 poďakoval minister vnútra žalobcovi za nasadenie,
odhodlanie a profesionalitu, ktorý policajný a hasičský zbor preukázal pri organizovaní hokejových
majstrovstiev sveta 2011. V liste sa uvádza, že: „dovoľte mi ešte raz srdečne poďakovať za Vašu obetavú

a plne profesionálnu prácu v prospech bezpečnosti návštevníkov majstrovstiev sveta a obyvateľov
Bratislavy a Košíc. Som hrdý nato, že vďaka Vášmu nasadeniu sa podarilo zvýšiť dôveryhodnosť zložiek
Ministerstva vnútra SR.“ Ďalej bolo žalobcovi vyslovené dňa 25.06.2009 poďakovanie za spoluprácu pri
organizovaní majstrovstiev SR v hasičskom športe.

Tiež z priložených dokladov vyplýva, že ministerstvo vnútra vykonalo dňa 21.06.2011 kontrolu skupiny
Prezídia Hasičského a záchranného zboru v Košiciach za kontrolované obdobie od 01.12.2010 do
29.05.2011,zktorejvyplýva,ževykonanoukontrolounebolovkontrolovanomsubjektezistenéporušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných aktov riadenia vydaných na ich základe.

Súd podotýka, že nespochybňuje zásadu subordinácie typickú pre ozbrojené sily a ozbrojené zložky,
ani z hľadiska lojality štátneho zamestnanca voči štátu. V zákonoch upravujúcich výkon štátnej služby
v Slovenskej republike je štandardné, že odvolanie resp. inú zmenu v nadriadených pozíciách možno
vykonať aj bez uvedenia dôvodu. Takýto spôsob odvolávania nadriadených štátnych zamestnancov je
prejavom modelu služby uplatňovaného v Slovenskej republike, ktorý nezabezpečuje garanciu definitívy.

Súd považuje za potrebné pripomenúť, že podľa Odporúčania č. Rec.(2004)20 Výboru ministrov Rady
Európy členských štátov o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B (1)(b) súd má byť
schopný preskúmať akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení
a zneužitia moci. Podľa bodu B (4)(e) tohto odporúčania, súd musí byť v takej pozícii, aby mohol

preskúmať všetky faktické aj právne otázky týkajúce sa predmetu konania prezentované účastníkmi.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že pri rozhodovaní, ktoré správny orgán vydal na
základe povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Aj v prejednávanej veci súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale musí mať
možnosť preskúmať, či sa vyskytli také okolnosti postupu voči nadriadenému podľa § 50 ods. 2 zák. č.
315/2001 Z.z., t.j. odvolanie bez uvedenia dôvodu.

Správny orgán disponuje diskrečnou právomocou v prípadoch, kedy mu to zákon umožňuje, avšak
diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či takéto skutočnosti nastali, alebo nie,.
Takátoprávomocžalovanéhobybolazneužiteľnáapostavenámimoakúkoľvekkontrolu,vrátanesúdnej.

Súd sa stotožnil so závermi žalovaného, ohľadne vykonanie navrhovaných dôkazov žalobcom, že z

ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a z čl. 37 ods.2 a čl. 38 ods. 2 Listiny nemožno vyvodiť
právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci
„vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení
s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňuje orgánu verejnej moci vykonať iba
tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvahy potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností

relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci ( napr. uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 345/04-11).

K námietke žalobcu ohľadne skutočnosti, že žalovaný nespísal zápisnicu podľa § 152 zák. č. 315/2001
Z.z., súd uvádza, že žalobcovi bolo rozhodnutie o odvolaní z funkcie mu bolo vyhlásené v súlade s §152 ods. 2 cit. zákona dňa 28.09.2011, čo potvrdil podpisom priamo na tomto rozhodnutí. Nespísanie
zápisnice podľa § 152 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z., však nevyvoláva účinky neplatnosti takéhoto úkonu.
K námietke žalobcu, že právo ministra vnútra, ktoré je oprávnený využiť podľa § 50 ods. 2 sa vzťahuje iba

na nadriadených, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, nie je opodstatnená. Súd konštatuje,
že znenia § 50 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z.z. vyplýva právomoc ministra odvolať z funkcie nadriadeného,
nakoľko v tom čase zastával funkciu nadriadeného, a to riaditeľa KR HZZ v Košiciach.

K námietke žalobcu ohľadne porušenia ust. § 150a ods. 1 zák. č. 315/2001 Z.z., nakoľko mu nebolo

umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, ako aj k spôsobu jeho zistenia a
navrhnúť jeho doplnenie súd uvádza, že žalobca využil svoje oprávnenie a k predmetnej veci sa vyjadril
písomne podaniami zo dňa 17.11.2011 a 06.12.2011. Žalovaný v rámci odvolacieho konania zaslal
žalobcovi podanie č.p.: SLV-PS-PK-222/2011, ktoré mu bolo doručené dňa 14.11.2011, podľa ktorého
si mohol uplatniť subjektívne práva vyplývajúce z ust. § 150a ods. 1 zák. č. 315/2001 Z.z.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal
náhraduuplatnenýchtrovprávnehozastúpeniapodľa§11ods.4vspojenís§16ods.3vyhl.č.655/2004
Z.z. nasledovne:
17.01.2012 - prevzatie veci 127,16 eur
paušál 7,63 eur

20.01.2012 - písomné podanie vo veci 127,16 eur
paušál 7,63 eur
11.06.2013 - účasť na pojednávaní 130,07 eur
paušál 7,81 eur.

Súd osobitným uznesením rozhodne o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom vo výške 66,-
eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( §3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.