Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222079
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412222079.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
ul. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, zastúpená advokátom a konateľom Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporkyni:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/595/2012-47 zo dňa 18. októbra 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (žalobca) sa návrhom (žalobou) zo dňa 27. 09. 2012 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým by bol odporkyňa (žalovaná) zaviazaná zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a z

titulu nemajetkovej ujmy sumy 497,88 eura, tiež aj náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (zákon
č. 233/1995 Z.z.) v znení platnom od 01. 09. 2005 a ustanovenie § 44 ods. 8 v znení platnom
od 01. 12. 2006, ako aj zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tým, že exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky v
exekučnom konaní vedenom na základe jeho návrhu proti povinnému - E. T. (spis registrovaný súdnym

exekútorompodsp.zn.Ex632/2004)nerozhodolonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoravzákonom
stanovenom čase, čím mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období zbytočne uplynulom a uplatňuje si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu,
že samotné konštatovanie porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom.

Medzitímnym rozsudkom v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP (Občianskeho
súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.) žiadal rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaná Slovenská
republika je zodpovedná za škodu vzniknutú mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové
Zámky v dôsledku nerozhodnutia o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní.

Odporkyňa žiadala podaný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa návrh (žalobu) zamietol a
súčasne vo výroku rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané
dokazovanie (predovšetkým exekučným spisom) a citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 1,
§ 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6 a § 9 - v znení po 01. 01. 2013 - po novelizácii zákonom č. 412/2012

Z. z., § 17, § 25 ods. 1) a podmienky zodpovednosti odporkyne tým, že uplatnený nárok navrhovateľa
na náhradu škody je treba posudzovať podľa ustanovenia § 9 ods. 2, podľa ktorého pri posudzovanínesprávnehoúradnéhopostupusúdumožnovychádzaťlenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní alebo z právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde by sa konštatovalo,

že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo ani tvrdené,
ani preukázané, že by tieto podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu boli dané
v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nie je možné
konštatovať nesprávny úradný postup spočívajúci v nevykonaní úkonu v zákonnej lehote. Vzhľadom
na uvedené súd skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

nedošlo v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Preto v dôsledku neexistujúceho
nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti s ním navrhovateľovi žiadna škoda nemohla
vzniknúť, nie sú dané zákonné predpoklady vzniku žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď o trovách konania rozhodol podľa ustanovení §
151 ods. 3 OSP.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ, domáhajúci sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. V dôvodoch svojho odvolania súdu prvého
stupňa vyčítal to, že prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č.
412/2012 Z.z. de jure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné, že súd prvého
stupňa nevysvetlil svoj názor o tom, že účastníkom nevznikol stav právnej istoty a že súdu neprísluší

polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a má aplikovať platné právo.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f, h/ OSP
zrušiť (a vec mu vrátiť na ďalšie konanie) z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav veci.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní nekorešpondujú plne s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, je zrejmé,
že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka

v kontradiktórnom spore. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj
procesnoprávnu oblasť a pri rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolanie, keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri
posudzovaní danej veci zaoberal len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom

súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo
k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie

možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného rozhodnutia,
resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné
oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným spôsobom, keď
v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich

procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Zákon č. 514/20003 Z. z. (nahradzujúci zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov nadobúdajúci účinnosť od 1.7.2004) je osobitným

zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. -
článok 36 ods. 3 a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb. - článok
6 ods. 1) a Ústavu Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. - článok 46 ods. 3) upravuje podmienky a
spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na to, aby štát zodpovedal za škoduspôsobenúorgánomvykonávajúcimverejnúmoc,musiabyťsúčasnesplnenépodmienkyzodpovednosti
za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý

vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním
vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený a v prípade ich preukázania
sa štát svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu má charakter objektívnej

zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje dva základné okruhy zodpovednosti za
škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a 6) a zodpovednosť za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9), keď je samostatne upravená zodpovednosť
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7)
a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). Pojem „nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zákona výslovne definovaný,

je uvedený len príkladmo. Pri nedostatku zákonnej explicitnej definície vo všeobecnosti možno za takýto
postup považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu
pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania, keď v zmysle zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci

orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik
zodpovednosti škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre objasnenie
príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom
škody vo vzťahu (priamej) príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní platila tridsaťdňová zákonná
lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z
dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej
súvislosti s konaním exekučného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného úlohou súdu prvého stupňa bolo posudzovať, či konanie exekučného
súdu nevykazovalo navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy, resp. či jeho postup treba považovať
za nesprávny úradný postup (práve) pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Pri
rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: 1. právna

a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania, 3. spôsob, akým súd v
konanípostupoval.Pojem„zbytočnéprieťahy“obsiahnutývčlánku48ods.2Ústavyjepojemautonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na
konkrétneokolnostivecisaajvtýchtoprípadochpostupdotknutéhoštátnehoorgánunemusívyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02). Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom
platil v čase namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto
zákonné ustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 1.1.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.),
z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných
prieťahov“ a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v

zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 1.1.2013. Posúdenie zbytočných prieťahov nie je
(ale) možné bez prihliadania na všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky obdobných
vecí (podávaných navrhovateľom na postup exekučného súdu) i vzhľadom k jeho možnostiam.

Vychádzajúc z uvedeného mal preto odvolací súd za to, že súd prvého stupňa nesprávne (a aj bez

náležitého odôvodnenia použitia novej právnej úpravy, v tom čase neplatnej) neposudzoval podaný
návrh navrhovateľa v zmysle uvedených zákonných kritérií, čo preto bude musieť odstrániť v ďalšom
konaní a vo svojom novom rozhodnutí, v ktorom rozhodne aj o trovách účastníkov v celom konaní.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.