Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206268
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8211206268.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Slovak Telecom,

a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom
Balážom, advokátom, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanému R. R., W.. XX.X.XXXX,
F.F.,T.T.XXXX/XX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhoZdruženianaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. E. Y.,
advokátom,sosídlomW.L.Č..X,XXXXXL.,K.:XXXXXXXX,ozaplatenie113,40eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie 113,40 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.4.2010 do zaplatenia z

a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho zástupcu JUDr. E. Y. trovy
konania.

O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 14.9.2011 domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 694,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
12.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca je právnym
nástupcom spoločnosti T-mobile Slovensko a.s., z dôvodu zlúčenia T-Mobile Slovensko so žalobcom,
a to od 1.7.2010, odkedy je univerzálnym nástupcom spoločnosti T-mobile Slovensko a.s. a vstúpil
do všetkých práv a povinností zaniknutej spoločnosti T-mobile Slovensko a.s., vrátane zmluvných
vzťahov, vyplývajúcich z každej zmluvy o pripojení uzavretej so žalovaným a spoločnosťou T-Mobile

Slovensko, a.s. odo dňa účinnosti zlúčenia. Tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným
zmluvu o pripojení - služba rýchly internet č. XXXXXXX a zmluvu o pripojení Fix č. XXXXXXX s dodatkom
k tejto zmluve č. XXXXXXX. Využívaním služby rýchly internet a predplatenej verejnej elektronickej
komunikačnej služby Easy a dodatkov k zmluve o pripojení žalovaným vznikla žalobcovi celková
pohľadávka v sume 694,29 eur ako nezaplatené poplatky, mesačné poplatky a nárok na zmluvnú pokutu
v zmysle zmluvy o pripojení, služba rýchly internet. Tvrdil ďalej, že predmetom dodatku k zmluve o
pripojení Fix bol predaj zľavneného mobilného telefónu a záväzok účastníka včas a riadne pravidelne

realizovať zmluvné dobíjanie špecifikované v tabuľke č. 1 dodatku. Napriek tomu, že žalobca vyzval
žalovaného, že zaslal žalovanému pokus o zmier s rozpisom uhradených faktúr, žalovaný na tento pokus
o zmier nereagoval a neuhradil dlžnú sumu.Dňa 3.11.2011 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené tak žalobcovi, ako aj žalovanému.

Žalobca po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania písomným podaním, ktoré súdu doručil
20.4.2012, doplňoval žalobu o ďalšie rozhodujúce skutočnosti a tvrdil, že medzi účastníkmi konania bola
26.2.2009 uzavretá zmluva o pripojení FIX č. XXXXXXX, na základe ktorej bola aktivovaná žalovanému

SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K tejto zmluve bol uzavretý v ten istý deň
dodatok, na základe ktorého si žalovaný dohodol balíček služieb „FIX 9“, ktorý obsahoval aj mobilný
telefón zn. Sony Ericsson S 302 za cenu 19.- eur a zaviazal sa zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
po dobu 24 mesiacov a v čase tejto doby riadne a včas plniť zmluvné povinnosti a pre prípad porušenia
zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta
248,95 eur. Tvrdil, že medzi účastníkmi bola toho istého dňa uzavretá zmluva o pripojení, služba

rýchly internet č. XXXXXXX a že žalovaný získal koncové zariadenie na príjem signálu LEADTEK USB
MODEM v hodnote 199.- eur, vzhľadom na dojednaný programový balík za sumu 0,02 eur. V zmluve
sa okrem iného žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a
počas tejto doby riadne a včas plniť zmluvné povinnosti a pre prípad porušenia zmluvných povinností s
následkomodstúpeniaodzmluvyboladojednanázmluvnápokuta331,94eur.Žalobcatvrdil,žežalovaný

si už od prvého fakturačného obdobia vôbec neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, neuhradil
žiadnu žalobcom vystavenú faktúru za poskytnuté služby, resp. nedobíjal si kredit a preto mu bol dňa
20.5.2009 obmedzený prístup na internet a prevádzka jeho SIM karty bola od 1.4.2009 obmedzená
na núdzové volania a prijímanie hovorov. Po čiastočnom dobití kreditu 20.4.2009 bola jeho SIM karta
dočasne aktivovaná, ale dňa 1.5.2009 pre neplnenie si povinnosti bola opäť odpojená a dňa 13.7.2009

po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžnej sumy žalobca odstúpil od zmluvy
č. XXXXXXX. Následne vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur z tejto zmluvy.
Dňa 21.5.2009 odstúpil aj od zmluvy č. XXXXXXXX a dňa 8.8.2009 vyúčtoval žalovanému zmluvnú
pokutu 248,95 eur. Trval na tom, že žalovaný svojim konaním spôsobil odstúpenie žalobcu od zmluvy,
zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok voči žalobcovi v sume 870,48 eur a pri zmluve o pripojení FIX

3351672 vo výške 297.- eur. Odvolával sa na ustanovenie § 544 a násl. Občianskeho zákonníka a na
účel zmluvnej pokuty, zmluvnú voľnosť strán pri dojednaní zmluvnej pokuty a jej výšky. Nestotožňuje sa
s tým, aby v mene ochrany slabšieho v zmluvnom vzťahu bolo poškodzované či dokonca upierané právo
žalobcu na zabezpečenie si ochrany svojich práv v zmluvnom vzťahu. Navyše, keď konanie žalovaného
a to uzavretie zmlúv, z ktorých zjavne nemal úmysel plniť, je v rozpore s dobrými mravmi a ako také

nepožíva právnu ochranu. Tvrdil, že zmluvná pokuta bola dohodovaná vždy individuálne, že žalovaný
si mal možnosť zakúpiť telefón za trhovú cenu a uzatvoriť zmluvu bez viazanosti, pretože záujemca má
vždy možnosť voľby a výberu nielen medzi ponúkanými programami, ale aj pri rozhodovaní, či súčasťou
zmluvy bude tiež kúpa mobilného zariadenia. Ak áno, určuje si jeho typ, vybavenie a cenu. Nie je povinný
zmluvu uzavrieť a môže si zvoliť aj iného operátora a možnosť súdu uplatniť moderačné právo. Je toho

názoru, že podmienky zmlúv a dodatku boli individuálne dojednané a žalovaný mal možnosť ovplyvniť
obsah zmlúv a dodatku a preto nemožno zmluvné podmienky považovať za neprijateľné v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žalobca poskytuje v dobrej viere svojim klientom zariadenia nemalej
hodnoty. Spolieha sa pritom na to, že s plnením zmlúv klientmi sa mu takýto vložený vklad vráti a aby
obmedzil riziko strát zabezpečuje si plnenie zmluvných povinností od druhej strany zákonným inštitútom,

zmluvnou pokutou.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania žalobou
uplatnených nárokov odvolávajúc sa na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 48 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že žalobca odstúpil od

zmluvy o pripojení ku dňu 13.7.2009 listom zo dňa 30.6.2009. s tým, že odstúpením od zmluvy
nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia, ktorý sa v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Namietal taktiež opodstatnenosť
žalobouuplatnenéhonárokunazmluvnúpokutuodvolávajúcsanaustanovenie§53ods.1Občianskeho
zákonníka, 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s tým,

že žalovaný by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nezmenenej výške za akékoľvek
porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu so žalobcom a takáto zmluvná pokuta má
nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná, neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Takáto zmluvná podmienka je v
spotrebiteľskej zmluve objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pričom súdna kontrola štandardnýchformulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Odvolával sa na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý už judikoval neprijateľnosť zmluvnej pokuty rozsudkom
zo dňa 15.3.2012 vo veci sp. zn. 16Co/31/2012 a rozsudkom zo dňa 15.3.2012, sp. zn. 16Co/32/2012.

Je toho názoru, že vzhľadom na tieto rozsudky v súlade s ustanovením § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinný zdržať sa žalobca používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a ak žalobca podal žalobu pred právoplatnosťou citovaných
rozsudkov, nemôže trvať na uplatnení svojho nároku z neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tejto časti
by mal zobrať žalobu späť. Navrhoval žalobu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov

konania.

Žalobca reagoval na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom písomným podaním zo
dňa 9.7.2012, ktoré súdu doručil 16.7.2012. Poukazoval na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si
vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý

účastník mohol premlčanie namietať a je toho názoru , že z uvedeného dôvodu nie je možné v danom
prípadenanámietkupremlčaniaprihliadať.Namietaloprávnenievedľajšiehoúčastníkavzniesťnámietku
premlčania, pretože má za to, že ide o dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený
a je preto v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí s tvrdením vedľajšieho účastníka o premlčaní ich
nároku, ani s tvrdením , že uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty , je nárokom na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Trval na tom, odvolávajúc sa aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku
2002 vo veci sp. zn. Mcdo 264/2002, že v prípade odstúpenia od zmluvy síce zanikajú všetky záväzky
zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy vrátane všetkých vedľajších záväzkov a teda aj záväzkov na
zmluvnú pokutu, no ak nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu
jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká. V tomto prípade sa vytvára nový právny

vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečovanému záväzku akcesorickú povahu a na
existenciuktoréhonemázánik zabezpečovanéhozáväzkuvplyv.Jetohonázoru,žepremlčaciadobanie
je ako v režime bezdôvodného obohatenia t.j. 2 ročná, ale platí všeobecná trojročná premlčacia doba.
Poukazuje na to, že žalovaný zavinil odstúpenie od zmluvy a pred týmto odstúpením aj právo riadne
dojednanú zmluvnú pokutu vyúčtovať. Konštatuje, že ak by aj pripustili možnosť , že uplatnenie nároku

na zaplatenie zmluvnej pokuty, je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nepripúšťajú, je
potrebné pre posudzovaný prípad aplikovať ustanovenie § 107 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
S prihliadnutím na okolnosti prípadu možno podľa žalobcu bezdôvodné obohatenie považovať za
úmyselné. Je preto toho názoru, že nárok nie je premlčaný.

Nesúhlasí s tvrdením vedľajšieho účastníka, že by nárok na zmluvnú pokutu bol neopodstatnený. V tejto
súvislostipoukazovalnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovevobdobnejprávnejvecizodňa10.11.2011,
sp. zn. 10Co/44/2011, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu v plnej výške, pričom v odôvodnení uviedol, že iný postup ako priznanie
zmluvnej pokuty by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca by bol postihnutý za to, že

žalovaný nezaplatil v mesačných splátkach kúpnu cenu zľavneného mobilného telefónu. Nesúhlasí ani
s tvrdením vedľajšieho účastníka , že žalovaný mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za akékoľvek
porušenie svojich povinností a tvrdí, že žalobca si zabezpečoval iba splnenie niektorých povinností a
tieto povinnosti boli v dodatku k zmluve presne špecifikované. Namietal aj nárok vedľajšieho účastníka,
ktorý si uplatňoval náhradu trov konania.

Vedľajší účastník nesúhlasí s tvrdením žalobcu, žeby nebol oprávnený na vznesenie námietky
premlčania. Odvoláva sa pritom na rozhodnutie jednak NS ČR z 19.2.2009 vo veci sp. zn. 25 Cdo
539/2008 a zo dňa 7.7.2005 vo veci sp. zn. 21 Cdo 2313/2004, v zmysle ktorých je vedľajší účastník je
v konaní v zásade oprávnený na všetky úkony/ s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom/,

na ktoré je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech / a s účinkami/ pre hlavného
účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka
konania /žalovaného/a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník,
ktorý počas konania vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo nič nemení skutočnosť,
že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú námietky vyplývajúce z hmotnoprávnej úpravy /ako

je aj námietka premlčania/, keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať
s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo v procesnom práve.Podľa vedľajšieho účastníka nepripustenie námietky premlčania vedľajším účastníkom by malo za
následok významné oklieštenie, či znefunkčnenie samotného inštitútu vedľajšieho účastníka v konaní.
Naviac je nepochybné, že vedľajší účastník môže vznášať námietku neplatnosti právneho úkonu, ktorý

je základom uplatňovaného nároku a tiež obranu spočívajúcu v v tvrdení, že došlo k zániku uplatneného
práva a ide taktiež o námietky, ktoré majú svoj pôvod v hmotnom práve. Poukazuje na to, že pokiaľ
je námietka premlčania vznesená v rámci obrany v konaní pred súdom, nemá rýdzo hmotnoprávny
charakter a už z povahy inštitútu premlčania, ktorého uplatnenie má relevanciu iba v súvislosti s
konaním pred súdom, je možno hovoriť aj o procesnom inštitúte. Vedľajší účastník poukazuje aj na

najnovšiu judikatúru k tejto problematike a to rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 25.6.2012 č.k.
5Co/212/2012-162, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.8.2012 č.k. 9Co/172/2012 , uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.7.2012 č.k. 2Co/74/2012-119 či uznesenie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 29.6.2012 č.k. 12 Co/37/2012-74.

K účinkom odstúpenia od zmlúv o pripojení vedľajší účastník odvolávajúc sa na ustanovenie § 54

Občianskeho zákonníka uvádzal, že v danom prípade vzhľadom na to, že ide o zmluvy spotrebiteľské ,
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení obchodného práva pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia
od zmluvy , ani dôsledky odstúpenia od zmlúv dohodnuté účastníkmi konania, pretože sú nevýhodnejšie
pre spotrebiteľa, ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník
naďalej trval na vznesenej námietke premlčania celého žalobcom uplatňovaného nároku a navrhoval

žalobu zamietnuť.

Vedľajší účastník naďalej trval na to, že ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka neumožňuje naďalej
obhajovať absolútne neplatnú zmluvnú pokutu v dodatkoch ku zmluvám o pripojení. Poukazuje na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorými bola opakovane judikovaná ako neprijateľná zmluvná

podmienka vo vzťahu k žalobcovi dohoda o zmluvnej pokute a to konkrétne č.k. 16 Co/31/2012-42,
16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012, a vo veciach sp. zn. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 a 7Co/36/2012
zo dňa 21.6.2012. Žalobca je preto povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná tým, že sa stal univerzálnym právnym nástupcom
spoločnosti T-mobile Slovensko a.s. v dôsledku zrušenia likvidácii so žalobcom ku dňu 1.7.2010.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. konania 5C/200/2011-192 zo dňa 18.10.2012, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 113,40 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.4.2010 do

zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie 580/89 eur s prísl. z tejto
sumy zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol
tak, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Prešove rozsudkom číslo konania 21C/197/2013-238

zrušil rozsudok súdu prvé stupňa v odvolaním napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok tak sa stal
právoplatným, pokiaľ ide o výrok, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá.

Predmetom konania po zrušení Krajským súdom tak zostalo konanie o zaplatenie sumy 113,40 eur s

úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.4.2010 do zaplatenia a konanie a rozhodovanie o trovách konania
účastníkov a vedľajšieho účastníka.

Krajský súd dospel k záveru, že nedostatočne súd 1. stupňa sa vysporiadal s účinkami tvrdeného
a nepopieraného jednostranového právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od úverovej zmluvy, nedal

odpoveď na tvrdenia a argument žalovanej strany, ktorá nepopiera tvrdenie žalobcu o odstúpení od
zmluvy a že takýto postup súdu nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej princíp
riadneho chodu spravodlivosti v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, resp. článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych
rozhodnutí tak, aby súd dal odpoveď na každý dôvodný argument. Záver súdu 1. stupňa o neúčinnom

odstúpení od zmluvy považoval za predčasný a teda za predčasný aj záver o tom, že námietka
premlčania vznesená vedľajším účastníkom nie je dôvodná, keďže nedošlo k účinnému odstúpeniu od
zmluvy. Uložil súdu prvého stupňa dôsledne sa vyrovnať s tvrdením žalobcu o odstúpení od zmluvy opripojení s účinkami odstúpenia od zmluvy a následne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 113,40
eur s príslušenstvom z tejto sumy.

Žalobca naďalej trvá na podanej žalobe v časti o zaplatenie 113,40 eur s úrokom z omeškania 9 %
ročne od 12.4.2010 do zaplatenia, navrhoval žalobe v tejto časti vyhovieť s tým, že považuje nárok za
dôvodný a preukázaný listinnými dôkazmi, ktoré žalobca do spisu predložil,. Nové skutkové tvrdenia k
doručovaniu pokusu o zmier, s rozpisom uhradených faktúr žalovanému, k obsahu pokusu o zmier zo
dňa 30.6.2009, ktorý pripojil k žalobe, neuvádzal.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil,
pojednávanie nežiadal odročiť. Na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, súd preto konal vo veci v
neprítomnosti žalovaného a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.

Vedľajší účastník navrhoval žalobu v časti o zaplatenie 113,40 eur s príslušenstvom zamietnuť, trvajúc

naďalej na námietke premlčania, pokiaľ ide o tento nárok žalobcu, z dôvodu odstúpeniu od zmluvy.
Poukazoval na to, že medzi účastníkmi nebolo a nie je sporné, že k odstúpeniu od zmluvy došlo. Žalobca
tvrdí,žekodstúpeniuodzmluvydošlo,žalovanývosvojomvyjadrenísavyjadriltak,žemubolodoručené
podanie žalobcu, ktorým bol vyzývaný na úhradu žalovanej sumy, takže sú toho názoru, že nie sú
pochybnosti o tom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. V dôsledku odstúpenia od zmluvy, ktoré je potrebné

podľa nich posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže niet pochybnosti o tom, že
vzťah, ktorý medzi účastníkmi bol, je vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, preto z dôvodu odstúpenia od
zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a návrh žalobcu bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá
je zákon stanovená pre účely bezdôvodného obohatenia. Považuje nárok žalobcu na zaplatenie sumy
113,40 eur s prísl. za premlčaný.

Ani žalobca , ani jeho zástupca, ani vedľajší účastník nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Ako už konštatoval krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, pričom súd je názorom odvolacieho
súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí viazaný, podľa § 48 ods. 1 zákona č. 40/64 Zb. Občiansky

zákonník, od zmluvy môže účastník odstúpiť len, ak je to v tomto, alebo inom zákone ustanovené alebo
medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 45 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej
dôjde. Ak prejav vôle dôjde zmenený pod vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných
okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle (§ 49a).

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, týmto úkonom realizuje účastník zmluvy
svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu
zrušenia zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy sa viaže v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Obč. zákonníka
na účastníka zmluvy, t.j. na jeho jednostranný právny úkon, pokiaľ odstúpenie od zmluvy je právne
konštituované ako jednostranný právny úkon, účinky nastávajú už doručením do dispozičnej sféry

adresáta.

Nepopierateľne odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný adresovaný právny úkon stáva účinným
(perfektným) tým, že vojde do dispozičnej sféry adresáta (§ 45 OZ). V zmysle tohto zákonného
ustanovenia voči neprítomnej osobe, osobe, ktorá ako druhá strana nie je pri bezprostrednom priamom

styku prejav vôle pôsobí až od okamihu, keď jej tento prejav vôle dôjde. Prejav vôle dôjde takémuto
adresátovi, ako náhle sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Odstúpenie od zmluvy musí byť v spore zistené.

Podľa § 153 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá

dôvodné a závažné pochybnosti.

Žalobca tvrdí, že k odstúpeniu od zmlúv o pripojení, ktoré sú predmetom tohto konania došlo.
Žalovanému doručoval pokusy o zmier - predsporová výzva, predmetom ktorých bola výzva na úhraduceny poskytnutých telekomunikačných služieb a zároveň oznámenie , že v prípade ak v termíne
uvedenom v pokuse o zmier dlh neuhradí v celom rozsahu, odstupuje od zmluvy o pripojení uzavretej
so žalovaným odvolávajúc sa na bod 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile
Slovensko a.s., v dôsledku čoho prestane poskytovať telefónne služby prostredníctvom SIM karty.

Medzi účastníkmi odstúpenie od zmlúv o pripojení teda nie je sporné a niet dôvod pochybovať o tvrdení
žalobcu, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, pretože prestal služby žalovanému poskytovať a

žalovaný sa nedomáhal plnenia zmluvy a poskytovania služieb.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že došlo k odstúpeniu od zmlúv o pripojení, plnenie z
ktorých je predmetom tohto konania.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, a účastníci sa medzi sebou vyporiadajú podľa

ustanovení o bezdôvodnom obohatení, v danom prípade podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.)
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,

prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Vzhľadom na to, že pre uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia je premlčacia doba dvojročná,
ktorá začal plynúť odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy , ku ktorému došlo nasledujúci
deň po uplynutí lehoty na plnenie uvedenom v pokuse o zmier ,kde bola lehota určená do 12.7.2009

a žaloba bola podaná na súde až 14.9.2011, teda až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Žalovaný
prostredníctvom vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania preto nebolo možné premlčaný
nárok žalobcovi priznať a preto súd žalobu zamietol. K námietkam žalobcu, pokiaľ ide o vznesenú
námietku premlčania vedľajším účastníkom, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 5b/ zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 / novela zákona o ochrane

spotrebiteľa vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. /orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd už je povinný prihliadať na premlčanie žalobou uplatneného nároku a to nie len od účinnosti
zákona,ktorýnovelizoval zákonoochranespotrebiteľaaodkedyjeúčinnéustanovenie§ 5b/citovaného
zákona, ale treba to vzťahovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona o
ochrane spotrebiteľa.

Keďže nepriznal súd istinu, nemohol priznať ani úrok z omeškania z istiny 113,40 eur, aj v tejto časti
bola žaloba zamietnutá.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný ale o povinnosti nahradiť trovy konania

súd rozhoduje na návrh. Návrh na rozhodnutie o trovách konania žalovaný neurobil a žalobcovi ako
neúspešnému účastníkovi konania nárok na náhradu rov konania nevznikol, preto súd rozhodol, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že mu priznal náhradu trov konania, vedľajší účastník
má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Ak vznikol nárok na náhradu trov
konania žalovanému, vzniká nárok na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na strane

úspešného účastníka konania vystupuje, trovy konania pozostávajú z odmeny za poskytnutie právnej
pomoci advokátom. Súd o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku ( 151 ods. 7 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).