Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814212255
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814212255.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený usadenou euroadvokátkou Mgr. Lenkou
Zichovou, L.L.M., Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: Z. Z., G.. XX.X.XXXX, K. J. X, XXX
XX P., o vymoženie 835,96 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Patriciom Baďurom,
Exekútorský úrad Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Rožňava zo dňa 12.1.2015, č.k. 6Er/50/2014-16, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 12.1.2015, č.k. 6Er/50/2014-16

(ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru, Štefana Rosívala 2,
Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria zo dňa 13.3.2014, sp. zn. RK-PC-442/14-EK. Dňa 30.12.2014 doručil súdny exekútor na

súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“) a podľa § 39, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 13.6.2011 uzatvorená zmluva o
revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo

výške 900 eur a povinný sa ju zaviazal oprávnenému splatiť v 42 mesačných splátkach po 48,22 eura.
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 13.6.2011 v bode 5 upravovala riešenie sporov
- rozhodcovskú doložku takto: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto

stálychrozhodcovskýchsúdov:1/SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovakarbitriationcourt,s.r.o.,IČO:
44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:
44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o revolvingovom úvere
ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený (dodávateľ),
ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných

zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej subjekt, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej aleboinej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa mal za to, že ustanovenie bodu 5 uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 50,94 eura.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v prípade
sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom
súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorej,
ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ďalej

oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne
posúdenie.Rozhodcovskázmluva predstavujeindividuálnudohodu,ktoránebolapodmienkouuzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a

súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Povinný teda mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát - pred a po jej uzavretí. Povinný
bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom aj potvrdil.
Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom posudzoval aj Najvyšší súd SR

v uznesení zo dňa 22.11.2012. sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Rozhodcovská zmluva nebola súčasťou
nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinný mal pri odmietnutí možnosť ju
uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/445/2014
zo dňa 20.11.2014, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa

10.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014 a i..

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací

súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2011 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie

platnosti celej rozhodcovskej doložky.S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 13.6.2011 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
900 eur, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť v 42 mesačných splátkach po 48,22 eura (ďalej len /
„zmluva o úvere“/). Celkovú čiastku, ktorú mal povinný zaplatiť, predstavovala sumu 2.025,24 eura. V

posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
VictoriarozhodcovskýsúdvŽilinezodňa13.3.2014,sp.zn.RK-PC-442/14-EK.Rozhodcovskýrozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2014 a vykonateľnosť dňa 5.4.2014.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V

danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
č. 8200038968 uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2011 uzavretej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Rozhodcovská

zmluva“).

Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o

tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere

s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovaciehoporiadkutýchtostálychrozhodcovskýchsúdov:1/SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovakarbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným

súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky
ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľom, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to

znamenalopovinnosťpodrobiťsarozhodcovskémukonaniupredsúkromnouosobou,ktorúsioprávnený
už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe

podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že
by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto

dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti

rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací

súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.