Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/755/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915215645
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7915215645.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: D.. N. D., bytom v U. W., Z. XX, proti odporkyni:
HYGIENA s.r.o., so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Nemocničná 8, IČO: 36 587 664, v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa
12.10.2015 č.k. 10C/620/2015-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol a účastníkom trovy konania nepriznal.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd odporkyni zakázal akokoľvek
právne alebo fakticky nakladať s osobným motorovým vozidlom zn. J., obchodné označenie modelu:
K., farba: biela metalíza, VIN č.: R., EVČ: X. XXX W., až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej a zároveň, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho alebo
faktického konania, ktoré by smerovalo k faktickému odobratiu tohto motorového vozidla z užívania
navrhovateľky, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej a uložil odporkyni povinnosť znášať

užívanie tohto motorového vozidla navrhovateľkou do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zároveňžiadala,abyjejsúduložilpovinnosťdo30dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým súd nariadi predbežné opatrenie, podať návrh na začatie konania na súd, predmet ktorého v
petite návrhu nevymedzila.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je 50% spoločníčkou obchodnej spoločnosti HYGIENA

s.r.o., so sídlom v Kráľovskom Chlmci (odporkyňa). Tvrdila, že v druhej polovici v roku 2014 mala
záujem o kúpu motorového vozidla značky J., vo vzťahu ku ktorému sa domáha nariadenia predbežného
opatrenia a toto vozidlo sa rozhodla kúpiť tak, že v technickom preukaze bude ako vlastník a držiteľ
zapísaná odporkyňa, preto aby si ako spoločníčka venujúca sa obchodným aktivitám odporkyne mohla
náklady spojené s užívaním tohto vozidlá uplatniť na princípe refundácie od odporkyne, nakoľko toto
vozidlo používa sčasti aj na plnenie úloh odporkyne pri výkone pôsobnosti spoločníčky. Tvrdila, že

s konateľom odporkyne X. I. sa dohodli, že toto vozidlo bude zakúpené pre odporkyňu z finančných
prostriedkov poskytnutých výhradne ňou. Vozidlo malo v čase kúpy hodnotu 47.900,- eur a dňa
3.10.2014 zaslala v prospech odporkyne na jej účet sumu 30.000,- eur hotovostným vkladom, čo
predstavuje 62,63% hodnoty tohto vozidla. Zvyšná časť kúpnej ceny bola uhradená z finančných
prostriedkovodporkyne,príkazomnaúhraduzodňa03.10.2014.Zprostriedkovodporkynenazakúpenie
motorového vozidla bolo poskytnutých 17.900,- eur, avšak po ústnej dohode s konateľom odporkyne

došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok ku dňu 4.10.2014, presnejšie pohľadávky odporkyne vo
výške17.900,-europrotipohľadávkenavrhovateľky,ktorápredstavovala 268.213,27eur,čopredstavujesumu, o ktorú zvýšila majetok odporkyne v hospodárskych rokoch 2006 až 2009. Práve z toho dôvodu
už odporkyni neuhradila sumu 17.900,- eur a stala výlučnou vlastníčkou predmetného vozidla. Od
predajcu motorové vozidlo vyzdvihla dňa 6.10.2014, voči ktorej skutočnosti odporkyňa nenamietala a

takto začala motorové vozidlo aj užívať. Tvrdila, že nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu
a považuje sa za skutočného vlastníka tohto motorového vozidla. Potrebu nariadenia predbežného
opatrenia odôvodnila tým, že medzi ňou a konateľom odporkyne pánom X. I., resp. jeho otcom Š.
I. existujú rozpory. Konateľ odporkyne ju prostredníctvom právneho zástupcu vyzval listom zo dňa
23.7.2015, aby mu vrátila osobné motorové vozidlo, lebo ho vraj užíva bez právneho titulu na súkromné

účely, čo sa nezakladá na pravde. Zároveň sa jej odporkyňa otvorene vyhráža tým, že jej odoberie toto
motorové vozidlo. Má vedomosť aj o tom, že konateľ odporkyne, resp. jeho otec Š. I. iniciovali voči nej
trestné konanie pre trestný čin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla a toto konanie sa
vedie pred príslušným OR PZ. Podľa nej chce konateľ odporkyne zneužiť inštitút zaistenia veci a dostať
vozidlo mimo jej faktickú moc. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy podľa nej hrozí v podobe
straty možnosti užívať toto motorové vozidlo, ktoré financovala a súčasne je daný aj naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva k tejto hnuteľnej veci, pričom vo veci samej sa mieni domáhať
určenia vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní s poukazom na § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1
písm. e/, f/ a § 76 ods. 8 O.s.p. uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila nárok, ani len čiastočne, lebo

za daného stavu za vlastníka sporného vozidla je potrebné považovať odporkyňu, ktorá je zapísaná
v evidencii dopravného inšpektorátu za vlastníka - držiteľa tohto motorového vozidla. To, že časť
kúpnej ceny vyplatila navrhovateľka nezakladá u nej vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Navrhovateľka
neosvedčila ani iným spôsobom svoj nárok a ani právo, ktorému predbežným opatrením žiada poskytnúť
ochranu. Súčasne neexistuje ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,

keďže nezhody medzi spoločníkmi odporkyne neodôvodňujú takýto okamžitý zásah súdu. Z prevodného
príkazu, ktorým navrhovateľka poukázala sumu 30.000,- eur na účet odporkyne vyplýva, že túto sumu
poskytla titulom pôžičky, čo preukazuje i skutočný úmysel kúpy tohto motorového vozidla v prospech
odporkyne a nie do svojho výlučného vlastníctva. To, že takýto úmysel aj mala, potvrdila aj v návrhu, keď
uviedla, že kúpou vozidla v prospech odporkyne chcela využiť benefity vyplývajú hlavne pri používaní

vozidla a refundácii nákladov s tým súvisiacich prostredníctvom účtovníctva odporkyne a pod., lebo
vozidlo mala používať na služobné účely. To, že vozidla používala na služobné účely nepreukázala.
Súd prvého stupňa uviedol v uznesení, že nerieši otázku vlastníckeho práva k spornému motorovému
vozidlu, nakoľko táto by mala byť predmetom konania vo veci samej. Súd tak môže urobiť kedykoľvek
v budúcnosti aj bez toho, aby rozhodol o nariadení predbežného opatrenia. Tiež uviedol, že pokiaľ

navrhovateľka argumentuje naliehavosťou a nevyhnutnosťou dočasnej úpravy, mohla takýto návrh na
súd podať už dávno predtým, než podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ
odporkyňa vyzýva navrhovateľku na vrátenie motorového vozidla, uplatňuje si len svoje dispozičné
právo vlastníka na hnuteľnú vec, ktorá sa nachádza v sfére pôsobnosti navrhovateľky v situácii, že táto
pre odporkyňu konkrétne činnosti nevykonáva, resp. nepreukázala, že by motorové vozidlo používala v

súvislosti s výkonom činnosti tejto obchodnej spoločnosti. Táto skutočnosť však sama o sebe nemala
vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že medzi ňou a konateľom odporkyne došlo k dohode o vzájomnom
započítaní pohľadávok, ktorá ju oprávňuje staviať sa do pozície oprávneného užívateľa tohto vozidla
ako výlučného vlastníka, tieto tvrdenia v konaní ničím nepreukázala. Z konania ďalšieho spoločníka

a konateľa odporkyne naopak vyplýva, že k takejto dohode zrejme nedošlo, inak by sa nedomáhala
vrátenia vozidla od navrhovateľky. Zo všetkých týchto dôvodov návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala,
náhradu trov konania jej nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolania navrhovateľka z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil uznesenie a vyhovel
návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. V dôvodoch odvolania zopakovala dôvody,

o ktoré oprela návrh na nariadenie predbežného opatrenia. K dôvodom uvedeným v návrhu doplnila, že
k formálnemu zápisu motorového vozidla na odporkyňu došlo z dôvodu možnosti refundácie nákladov
spojenýchsužívanímtohtovozidlazjejstrany,keďžetotomotorovévozidlovyužívalasčastiajnaplnenie
úloh odporkyne, ktorá bola a v súčasnosti aj je 50 % spoločníčkou. Tiež uviedla, že konateľ odporkyneX. I. sa jej prostredníctvom svojho otca pána Š. I. otvorene vyhráža tým, že jej odoberie vozidlo z jej
užívania (napr. pomocou odťahovej služby). Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že neosvedčila
existenciu skutočností, ktorými odôvodňuje návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ani naliehavosť

potreby dočasnej úpravy, ktorá sa má nariadením predbežného opatrenia dosiahnuť. Nebezpečenstvo
vzniku bezprostredne hroziacej ujmy osvedčila v podobe straty možnosti užívania motorového vozidla,
ktoré financovala a osvedčila aj skutočnosť, že je daný naliehavý záujem na určení vlastníckeho práva
k tejto hnuteľnej veci.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Uviedla, že sa
stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa, uvedenými v uznesení. Poukázala na to, že navrhovateľka
v odvolaní opätovne uvádza argumenty, ktoré už uviedla v návrhu. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že
časť kúpnej ceny vozidla uhradila vložením finančných prostriedkov na účet odporkyne, podľa
platného práva za žiadnych okolností táto skutočnosť nepriznáva navrhovateľke vlastníctvo k vozidlu,
nakoľko k nadobudnutiu vlastníctva alebo držby vozidla chýba relevantný právny titul. Navrhovateľka

nepreukázala svoj nárok, t.j. že došlo k prechodu vlastníctva alebo držby vozidla na ňu. V súčasnosti
navyše sa u odporkyne vykonáva hĺbkový vnútorný audit a z doterajších výsledkov je zrejmé,
že navrhovateľka síce dňa 3.10.2014 vložila na bankový účet odporkyne finančné prostriedky vo
výške 30.000,- eur, avšak tieto sú považované za čiastočné vrátenie finančných prostriedkov, ktoré
navrhovateľka vyberala z bankového účtu odporkyne vo výške 35.000,- eur od 9.01.2012 do 5.12.2012.

Navrhovateľka nepreukázala ani bezprostredne hroziacu ujmu a naliehavosť potreby nariadenia
predbežného opatrenia, nakoľko akýkoľvek spôsob nakladania s vozidlom je na výlučnom rozhodnutí
odporkyne. Pokiaľ odporkyňa ústne vyzvala navrhovateľku, aby vrátila vozidlo, ide iba o uplatňovanie
zákonných vlastníckych práv odporkyne.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal uznesenie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie
je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak
ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ust. § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až
spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,

aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne
vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky
doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany

porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a
predpokladom ich nariadenia je:

1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené

aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežnáochranaamusíbyťzrejmé,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravyprávnychpomerovby
bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku
predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným

opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Navrhovateľka odôvodňuje okamžitý zásah súdu voči odporkyni potrebou dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, keďže odporkyňa sa dožaduje vydania motorového vozidla, ktoré podľa tvrdení
navrhovateľky jej vlastnícky patrí.

Navrhovateľka však neosvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a bez splnenia tejto podmienky nemožno návrhu vyhovieť. Neosvedčila totiž, že predmetné
motorové vozidlo jej vlastnícky patrí, preto správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Z tvrdení, ale aj dôkazov predložených navrhovateľkou jednoznačne vyplýva, že predmetné motorové
vozidlo zakúpila kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.2014 odporkyňa od dodávateľa CAMEA CAR, a.s.,
so sídlom v Prešove, Levočská 107/A a skutočnosť, že navrhovateľka predmetné motorové vozidlo
prevzala, nemôže svedčiť o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľky k tomuto motorovému

vozidlu, keďže tak konala v mene odporkyne.

Ani tvrdenia navrhovateľky, že zaplatením kúpnej ceny odporkyni nadobudla vlastnícke právo k
predmetnému motorovému vozidlu nemožno považovať za osvedčené, nakoľko podľa vlastných
tvrdení navrhovateľky prevodom na účet odporkyne uhradila len časť kúpnej ceny. Navyše z dôkazu

predloženého navrhovateľkou, a to kópie príkazu na úhradu v OTP Banke Slovensko, a.s. zo dňa
3.10.2014 vyplýva, že tak urobila titulom pôžičky. Tvrdenia navrhovateľky, že zostávajúcu časť kúpnej
ceny vo výške 17.900,- eur uhradila formou započítania pohľadávky, ktorú mala voči odporkyni nemožno
taktiež považovať za osvedčené. Tvrdenia odporkyne v tomto smere totiž zostali len vo všeobecnej
rovine bez toho, aby ich oprela o akékoľvek dôkazy.

Za situácie, pokiaľ nárok navrhovateľky nemožno považovať za osvedčený, je skúmanie ďalších
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia bez právneho významu.

Konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľka v návrhu neuviedla, čoho sa mieni domáhať vo

veci samej nemožno považovať za správne, keďže z návrhu vyplýva, že sa mieni domáhať určenia
vlastníckehoprávaktomutovozidlu.Tátoskutočnosťvšaknemávplyvnavecnúsprávnosťnapadnutého
uznesenia.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa

stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní neúspešná a úspešná odporkyňa náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu

trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.