Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, August 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/214/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410208727
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4410208727.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: neb. P. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,
naposledy bývajúci v J. L., G. G. XX, proti odporcom: 1/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., G. G.
XX, 2/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., G. G. XX, odporcovia v 1. a 2. rade zast. JUDr. Róbertom
Sivákom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Pod lipami 80 a 3/ S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L.,
J. XX, o neplatnosť kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 06. 12. 2013 č.k. 9C/124/2010-213, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti plnomocenstva zo dňa 19. 03. 2007, kúpnej zmluvy zo dňa 22. 03. 2007 a určenia, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. J. L., bytu č. XX, o veľkosti podlahovej plochy 19,44 m2,
na 4. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici J. XX v J. L.,
postaveného na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2, zapísanej na LV
č. XXXX v kat. úz. J. L. a spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu a
pozemku v podiele 1944/256986-ín. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade
náhradu trov konania vo výške 676,18 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 22 ods. 2, § 34, § 37 ods. 1, § 44 ods. 1 a § 588
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia,
že plnomocenstvo zo dňa 19. 03. 2007, ktorým splnomocnil odporcu v 1. rade ku všetkým úkonom,
týkajúcim sa prevodu vlastníckych práv k jeho bytu v J., na J., ako aj k podpísaniu kúpnej zmluvy o
prevode vlastníckych práv k nemu a k podaniu návrhu na vklad o prevode vlastníckych práv, ako i kúpna
zmluva zo dňa 22. 03. 2007 sú absolútne neplatné, v dôsledku čoho je naďalej výlučným vlastníkom
bytu, pretože svoj byt nikdy nemal záujem predať. Tiež na to, že v poradí ide už o druhé rozhodnutie,
keď jeho skorší zamietajúci rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29. 07. 2011 zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, aj z dôvodu potreby skúmať platnosť právnych úkonov podľa §
22 ods. 2 OZ. Uviedol, že v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie
a skúmal platnosť plnomocenstva udeleného navrhovateľom odporcovi v 1. rade z hľadiska existencie
rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. V tomto smere dospel k záveru, že takýto rozpor
v konaní preukázaný nebol, pretože navrhovateľ vedel, na aké právne úkony splnomocnil odporcu v
1. rade, tieto boli v plnomocenstve konkrétne a bližšie rozvedené, naviac navrhovateľ si bol vedomí
svojich dlhov a exekúcií, ktoré boli voči nemu vedené, ako i skutočnosti, že časť týchto exekúcií vo
výške 20.000,-Sk za neho uhradili odporcovia v 1. a 2. rade. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal ani
neznalosť slovenského jazyka a tiež okolnosť, že by bol k tomuto právnemu úkonu nútený alebo že by
ho neurobil slobodne, vážne alebo pod nátlakom. Konštatoval tiež, že navrhovateľ pred svedkyňou F.. P.

prehlásil, že byt predať chce a požiadal ju, aby pripravila a spísala kúpnu zmluvu. Rovnako tak nemal za
preukázané, že by malo dôjsť ku kolízii záujmov v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 22. 03.
2007, keďže túto uzatvárali odporcovia v 1. a 2. rade. Samotný navrhovateľ nenamietal túto skutočnosť,
pretože bolo pre neho dôležité, aby obdržal finančné prostriedky a vedel splatiť svoje dlhy. Uzavrel, že
navrhovateľ v priebehu konania takto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti jeho
návrhu. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a odporcom v 1. a 2.
rade, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 676,18 eura
za celkovo 11 úkonov právnej služby po 55,49 eura a k nim prislúchajúci režijný paušál.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
vyhovenia jeho návrhu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tvrdil, že pri podpisovaní splnomocnenia pre
odporcu v 1. rade dňa 19. 03. 2007 nekonal slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a splnomocnenie
urobil v omyle, keď si myslel, že ide o doklad o poskytnutej pôžičke, nakoľko svoj byt nikdy nechcel
predať. Predmetné splnomocnenie je tak absolútne neplatné v zmysle § 31 ods. 1 a § 49a OZ. Rovnako
tak je neplatná i kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 22.
03. 2007, pretože v čase jej uzatvorenia odporca v 1. rade ako jeho zástupca konal v rozpore s jeho
záujmami, keď kúpnu zmluvu uzatvoril s odporkyňou v 2. rade ako jeho manželkou za kúpnu cenu
100.000,-Sk. V tejto súvislosti za účelové a nelogické označil tvrdenie odporcu v 1. rade a svedkyne F..
Z. P., jeho švagrinej, že za účelom vyhotovenia kúpnej zmluvy svedkyňu vyhľadal. Poukázal tiež na to, že
nikdy mu nebol odovzdaný zostatok kúpnej ceny vo výške 70.000,-Sk a tiež na to, že pokiaľ odporcovia
v 1. a 2. rade kúpili byt s cieľom poskytnutia mu pomoci formou zaplatenia jeho dlhu, tak zostatková časť
dlhu mu bola zrážaná z dôchodku. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania
odporcom v 1. a 2. rade majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP
pre nepriznanie im náhrady trov konania.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že súd prvého stupňa vykonal
rozsiahle dokazovanie a vec i správne právne posúdil, riadiac sa i právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení. Naviac navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti ani dôkazy a s tvrdeniami navrhovateľa obsiahnutými v jeho odvolaní vyslovili nesúhlas.

Odporca v 3. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných procesných podmienok, na splnenie
ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania (§ 103 OSP). V zmysle ust. § 19 OSP spôsobilosť byť
účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Spôsobilosť fyzických osôb mať práva a povinnosti, teda ich spôsobilosť byť účastníkom
konania zaniká smrťou. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup
súdu upravuje § 107 OSP. Podľa tohto ustanovenia, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú
vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí
konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania
(odvolacie konanie začaté dňa 04. 02. 2014 na odvolanie navrhovateľa) dňa 03. 03. 2015 zomrel, ktorým
dňom navrhovateľ stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Spis Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
16D/482/2015, ktorý si odvolací súd následne pripojil, preukazuje, že uznesením zo dňa 10. 04. 2015
bolo začaté dedičské konanie po poručiteľovi P. X. a na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva
po poručiteľovi bola poverená ako súdna komisárka notárka JUDr. Lýdia Kliská Uhrínová, so sídlom Nové
Zámky, M. R. Štefánika 3. Jedinou dedičkou po zomrelom navrhovateľovi bola zistená V. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. L., A. XXXX/XX (dcéra), pričom uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
25. 05. 2015 č.k. 16D/482/2015-12 bolo konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 05. 2015. Na výzvu
odvolacieho súdu dedička navrhovateľa V. X., ako jeho právna nástupkyňa, písomným podaním zo dňa

14. 08. 2015 oznámila, že nesúhlasí so svojim vstupom do konania namiesto navrhovateľa, na podanom
odvolaní ani na návrhu netrvá.

Podľa § 207 ods. 2 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 OSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 222 ods. 1 OSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

Odvolací súd, posudzujúc podanie právnej nástupkyne navrhovateľa podľa jeho obsahu v intenciách
ust. § 41 ods. 2 OSP konštatoval, že právna nástupkyňa navrhovateľa v ňom prejavila svoju vôľu
nepokračovať v odvolacom konaní, čo hodnotil ako jej úmysel vziať odvolanie späť, a preto v zmysle
vyššie citovanej zákonnej úpravy odvolacie konanie zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.