Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201038
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačleniek

senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: H. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, zastúpený JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 zo dňa 16.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.05.2012 č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 a Personálny rozkaz Ministra
vnútra SR č. 139 zo dňa 09.04.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 902,17 eur na
účet advokátky JUDr. Tatiany Vorobelovej, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2012 domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 zo dňa 16.05.2012,
ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Personálny rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa
09.04.2009 č.: 139.

Personálnymrozkazomzodňa09.04.2009prvostupňovýsprávnyorgánprepustilžalobcuzoslužobného
pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcií referent pohotovostnej
motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, služobného úradu
KR PZ v Košiciach podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. V odôvodnení tohto rozhodnutia
správny orgán uviedol, že žalobca dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11,40 hod. na
Južnej triede v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda Q.

O., Ivanovi S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. a ich predvedení do budovy, spoločne s ďalšími príslušníkmi
policajného zboru (ďalej iba PZ) za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili
tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali do rôznych častí
tela. V takomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani uvedené neoznámil svojim
nadriadeným.Prvostupňovýsprávnyorgánprivydanísvojhorozhodnutiavychádzalzoskutkovéhostavu
akomalzistenýapreukázanývlastnýmšetrenímnadriadeného,najmäzápisnicouovýsluchuuvedených
osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, v ktorých popísali okolnosti protiprávneho konania

príslušníkov PZ, obrazovým a zvukovým záznamom na CD nosiči, na ktorom je zaznamenané uvedené
protiprávne konanie a ktorý bol zverejnený dňa 08.04.2009 v rôznych médiách, úradným záznamom z
obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok, kópiou plánu služieb, kópiou hliadkovej knihy, záznamom
zo služby, úradným záznamom z 07.04.2009 - 08.04.2009, záverom hodnotiac, že takýmto konanímžalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a nebol čestný a
disciplinovaný, pretože v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými
a maloletými osobami, nezabránil tomuto konaniu, ani ho neoznámil nadriadeným. Žalovaný na včas

podaný rozklad rozhodol najprv dňa 24.07.2009 pod č.p.: SLV-72/PK-2009, keď rozklad ako nedôvodný
zamietol a personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil.

Na základe včas podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 171/2009-58 zo dňa
30.03.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S 171/2009-70 zo dňa 09.09.2010 napadnuté

rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 250j ods.
2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. Na odvolanie žalobcu potom Najvyšší súd SR rozsudkom vo veci sp. zn.
5Sžo/248/2010 zo dňa 14.07.2011 rozsudok krajského súdu zo dňa 30.03.2010 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 09.09.2010 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie len žalovaného č. SLV-72/PK-2009
zo dňa 24.07.2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď vyslovil, a tu stotožňujúc sa so
záverom Krajského súdu v Bratislave, že doposiaľ vykonané dokazovanie jednoznačne neosvedčuje,

vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a
objasnenie skutočného stavu veci osôb Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G., že by sa žalobca mal
dopustiť protiprávneho konania (obmedzenia osobnej slobody), ktoré mu správny orgán kladie za vinu.
Najvyšší súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, že by žalobca
bol prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda maloletých a mladistvých, ktoré

konanie preukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo - zvukové
záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí týchto obrazovo-
zvukovýchzáznamovnajvyššísúdsanemoholjednoznačnestotožniťsuvedenýmzáveromžalovaného,
pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci PZ.
Zároveň najvyšší súd skonštatoval, že z uvedeného CD nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca

nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je to opísané v rozhodnutiach žalovaného. Zároveň vytkol
žalovanému, že znalecký posudok, na ktorý sa odvolal, tento sa v pripojenom materiáli nenachádzal a
potom uložil žalovanému zabezpečiť ho v originálnom prevedení, keďže podľa vyjadrenia žalobcu mal
byť tento vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa vedie vo veci opísaného skutku. Najvyšší súd sa však
nestotožnil s názorom krajského súdu, že v danej veci sú naplnené dôvody aj zrušenia administratívneho

rozhodnutia - Personálneho rozkazu Ministra vnútra č. 139 zo dňa 09.04.2009 a ich zrušenie tiež z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu, že v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a potom zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil len rozhodnutie žalovaného a len z
dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. V ďalšom konaní najvyšší súd po vrátení veci uložil

žalovanému doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti
v skutkových zisteniach, pričom je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

Žalovaný vo veci opätovne rozhodol dňa 16.05.2012 rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 potom ako
doplnil do administratívneho spisu znalecký posudok č. 25/2009 vypracovaný znalcom Ing. Júliusom

Puskajlerom, znalcom z odboru: Elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika, ktorý bol vyhotovený
pre potreby trestného konania na základe uznesenia zo dňa 29.09.2009, ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009
a to tak, že opätovne rozklad žalobcu ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie - personálny
rozkaz ako vecne správny potvrdil so záverom a argumentáciou zhodnou s pôvodným rozhodnutím zo
dňa 24.07.2009.

Žalobca vytýka žalovanému, že tento sa právnym názorom najvyššieho súdu, napriek jeho záväznosti
neriadil, dokazovanie vo veci nedoplnil i napriek skutočnosti, že žalobca mu navrhol vykonanie dôkazov,
a to: vypočuť svedkov menovaných mladistvých a maloletých za jeho účasti, vykonať konfrontáciu
výpovedí pre prípad rozporov vo výpovediach svedkov, zadovážiť originál znaleckého posudku Ing.

Júliusa Puskajlera č. 25/2009, prehrať žalobcovi videozáznamy totožné ako boli prehraté nadriadeným
pracovníkom a vypočuť svedkyňu B. E. ku kvalite videozáznamu z 21.03.2009, čo žalovaný nevykonal.
Potom naďalej považuje vo veci zistený skutkový stav za nedostatočný pre vydanie rozhodnutia,
tento vychádza z dôkazov získaných nezákonným spôsobom, tu poukazujúc na upravovanú nahrávku
pôvodne vyhotovenú mobilným telefónom a nie priamo na CD nosič, kde bola upravovaním prenesená.

Teda skutkový stav bol žalovaným zisťovaný šetrením príslušného nadriadeného, ktorý ako dôkaz použil
obrazový a zvukový záznam na CD nosiči, na ktorom je zaznamenané protiprávne konanie a ktorý
bol zverejnený v rôznych médiách, úradný záznam z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok,
poukazuje na ust. § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého získaný dôkaz musí byť v súlade správnym predpisom a dôkaz musí byť prvotný, autentický, získaný zákonným spôsobom, čo v danom
prípade nie je. Žalobca tvrdí, že žiaden záznam mu nebol prehratý, nebol prítomný pri výsluchu svedkov
a k dôkazom sa nevyjadril. Na túto námietku reagoval žalovaný v rozhodnutí o rozklade tak, že samotný

obrazový a zvukový záznam bol nasnímaný niektorým prítomným policajtom počas ich protiprávneho
konania a tento záznam nadriadený najskôr zhliadol v médiách a potom v úradnom zázname vykonal
zvukovú a obrazovú analýzu videonahrávok, kde bol žalobca spoznaný. Žalobca tvrdí, že prvotný priamy
dôkaz by mal byť, tak ako sa to uvádza v rozhodnutí, nahrávka mobilným telefónom a nie nahrávka na
CD nosiči, ktorá je už upravovaná, preto takto už nemôže slúžiť ako dôkaz. Podľa jeho názoru dôkaz

získaný žalovaným nebol získaný v súlade s právnymi predpismi, tu odkazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Žalobca uvádza, že od začiatku konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru tvrdil, že sa
nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil zadržané osoby sa vyzliekať a
pod hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili a od takého konania sa dištancoval. V úradnom zázname
zo dňa 07.04.2009 a 08.04.2009 opísal priebeh jeho činnosti dňa 21.03.2009 pri zadržaný šiestich

mladistvých a maloletých spolu s ostatnými hliadkami. Poprel, že by sa zúčastnil protiprávneho konania
opísaného v odôvodnení rozhodnutí a nie je pravdou tvrdenie, že by sa odmietol k veci vyjadriť. Žalobca
nemá vedomosť, akým spôsobom a kedy boli svedkovia Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G.
vypočutí, pretože nebol prítomný pri ich vypočúvaní. Z odôvodnenia rozhodnutia mu ani nevyplýva,
aké skutočnosti preukazujú jeho vinu a z odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa jeho námietok

žalovaný uvádza: „že skutkový stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zakladajúci
dôvod môjho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy a služobnej povinnosti mi bolo preukázané spisovým materiálom, skutkový stav bol zistený a
preukázaný šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy podľa § 238 zákona použil výsledky vlastného
šetrenia, na základe ktorého zabezpečil zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného

stavuvecizodňa08.04.2009,atoQ.O.,H.S.,S.G.,R.Z.,R.G.aI.G.,ktoríopísaliokolnostiuvedeného
protiprávneho konania a ktorý bol dňa 08.04.2009 v rôznych médiách, úradný záznam z obrazovej
a zvukovej analýzy, videonahrávok a listinné dôkazy.“ Žalobca poukazuje na to, že administratívne
konanie je ovládnuté zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Zmyslom voľného hodnotenia dôkazov je,
aby správny orgán sám uvážil, ktorý dôkaz je vierohodný a to na základe pravidiel logiky a skúsenosti.

Zásada voľného hodnotenia však nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia
skutočnosti, ktoré považuje za preukázané a dôvody, ako k tomuto záveru dospel, čo v napadnutom
rozhodnutí absentuje.

Žalobca ďalej vytýka, že napadnuté rozhodnutia nemajú ani náležitosti ustanovenia § 241 ods.

2 zák. č. 73/1998 Z.z., pretože neobsahujú v skutkovej vete výroku rozhodnutia identifikovateľné
vymedzenie skutku, ktorým žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu alebo služobnú
povinnosť, teda popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj uvedenie
iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom.
Odôvodnenie rozhodnutí nenahrádza jeho výrok. Žalobca ďalej namieta aj to, že Personálny rozkaz

Ministra vnútra SR z 09.04.2009 nebol podpísaný konajúcou osobu a poukazuje tým na ustanovenie
§ 250 zák. č. 73/1998 Z.z, kde sú vymenované neplatné právne úkony a medzi nimi nie je neplatný
právny úkon, ktorý nie je podpísaný konajúcou osobou, preto sa odvoláva žalobca na ustanovenie § 40
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tiež namieta, či o prepustení žalobcu rozhodol kompetentný orgán a
poukazuje tým na ustanovenie § 193 ods. 1. zák. č. 73/1998 Z.z.

Žalobca konajúcim správnym orgánom tiež vytýka takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, že nebola splnená požiadavka objektivity a nestrannosti
počas druhostupňového konania a tým je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Ako dôvod uvádza, že
prvostupňové rozhodnutie vydal Minister vnútra SR, ktorý rozhodoval o rozklade, čím sám seba podľa

názoru žalobcu z rozhodovania o rozklade vylúčil. Podľa názoru žalobcu týmto došlo k porušeniu § 9
ods. 2 Správneho poriadku, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

Z týchto uvedených dôvodov potom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a

prvostupňové správne rozhodnutie - Personálny rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa 09.04.209 č. 139
podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň
si uplatňujúc náhradu trov konania.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.10.2012 navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádza, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky
vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými

sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom
žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania, ako
nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., poukazujúc tu na koncentračnú zásadu, ako sa táto
uplatňuje v správnom súdnictve v spojitosti s dvojmesačnou lehotou stanovenou v § 250b ods. 1 O.s.p. a

potom, že súd po jej uplynutí už nemôže prihliadať na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby (právny názor
NS SR, napr. č.k. 6Sžo 237/2009). Žalovanému žalobca žiadne konkrétne pochybenia vo vykonanom
dokazovaní nevytkol a v samostatnom personálnom konaní vedenom v súlade s ustanoveniami zákona
na podporu svojich tvrdení nepredložil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy v zmysle § 238 ods. 3 zák.
č. 73/1998 Z.z.

Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol spracovaný veliteľom Pohotovostnej
motorizovanej jednotky, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach doručený k realizácií riaditeľom
OPP KR PZ v Košiciach, riaditeľom KR PZ, ako aj prezidentovi PZ. Skutočnosťou, ktorá bola dôvodom
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo to, že dňa 21.03.2009 v rámci výkonu
štátnej služby okolo 11,40 hod. na Južnej triede č. 64 v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, potom

čo podľa § 83 ods. 2 Trestného poriadku bola obmedzená osobná sloboda Q. O., H. S., S. G., R. Z.,
R. G. a I. G. a ich predvedení OO PZ, spoločne s ďalšími príslušníkmi PZ za využitia dvoch služobných
psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha a
aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V tomto konaní ostatným príslušníkom PZ nezabránil
a ani toto neoznámil nadriadeným.

Žalovaný uvádza, že príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta podľa
§ 192 ods. 2 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., v danej veci iba Minister vnútra SR v medziach zákona,
v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej
prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaný postupoval pri

zistení skutkového stavu a zadovážených dôkazov podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z. Po vrátení
spisového materiálu žalovanému z Krajského súdu v Bratislave bol potom v rámci odvolacieho konania
žalovaným personálny rozkaz spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu ako aj s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu opätovne posúdený, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál doplnený
o znalecký posudok Ing. Júliusa Puskajlera č. 25/2009 a po zhodnotení všetkých týchto dôkazov

a okolností prípadov jednotlivo ako aj ich vzájomných súvislostiach za dodržania právneho názoru
vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. 5Sžo 248/2010 zo dňa 14.07.2011 potom rozklad
zamietol a personálny rozkaz č. 139 ako vecne správny potvrdil. Žalovaný pripomenul, že po doplnený
spisového materiálu bolo žalobcovi umožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a
pokiaľ žalobca dňa 24.02.2012 navrhol doplniť dokazovanie žalovaný uviedol, že tomuto bolo umožnené

využitie jeho práva vyplývajúceho mu z ust. § 237 ods. 2 zákona, čo však tento ale nevyužil. V
rámci ústneho pojednávania konaného dňa 03.09.2013 zástupca žalovaného uviedol, že doplnenie
dokazovania ako to navrhol žalobca, nebolo zo strany žalovaného vykonané, dôvodiac, že už skorším
dokazovaním boli rozhodujúce skutočnosti preukázané a potom vykonané dokazovanie považuje
za postačujúce. Zo žiadnou z námietok obsiahnutých v žalobe sa žalovaný nestotožnil, vykonané

dokazovanie považuje za legitímne, napadnuté rozhodnutia za dostatočne preskúmateľné v zmysle
požiadaviek dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti a v konaní správnych orgánov nevidí žiadnu vadu, ktorá
by mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako to navrhuje žalobca. Vykonané dôkazy
podľa jeho názoru dostatočne usvedčujú žalobcu zo spáchaného protiprávneho konania a potom
žalovaný má za to, že pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok, ktoré vyžaduje ust. § 192 ods. 1

písm. e/ zákona, splnené v danom prípade boli.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy vidí žalovaný v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný,
keď ako príslušník PZ v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými
a maloletými osobami, ktoré boli predvedené na OO PZ Košice - Juh, nezabránil tomuto konaniu a ani
ho neoznámil.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu
službu, keď si svedomito nesplnil úlohu uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zák.
č. 171/1993) rozkazmi a nariadeniami nadriadených (čl. 1 prílohy k nariadeniu Ministra vnútra SR č.3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ; čl. 1 ods. 1 písm. f/ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008
o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru)
na úseku svojho služobného zaradenia, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti

policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, e/, g/ a h/ zákona.

Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ, ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ,

na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný
plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených. A potom je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere
príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na
zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo

narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa takéhoto konania dopustil. Každý príslušník PZ
má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom pre ostatným
občanov. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako príslušník PZ počas výkonu služby nevynaložil
svoje sily a schopnosti na ochranu práv a slobôd občana, ale naopak svojim konaním do týchto práv
zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. f/ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008,

policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď úmyselne koná proti
majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného, čo sa jedná aj o prípad žalobcu.

Bola dodržaná aj zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. tým,

že návrh na prepustenie žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním personálneho rozkazu vopred
predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý sa vo svojom stanovisku nevyjadril
k predmetu veci.

Žalobca potom nemohol byť ani ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich mu zo zákona,

pretože zo strany žalovaného boli dodržané ustanovenia § 238 a § 233 zák. č. 73/1998 Z.z. Práve
žalobca nepostupoval v súlade s § 238 ods. 3 zák. č. 78/1998 Z.z., pretože v samostatnom personálnom
konaní o jeho prepustení, a taktiež v podanom rozklade, sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý
dôkaz, ktorý by spochybnil objektívne zistený skutkový stave veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých
bol v jeho prípade použitý inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 psím. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.

Zdôrazňuje, že na základe uvedených skutočností jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,
že sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ktorým došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok
prepustenia.

K námietke žalobcu, že zadovážené dôkazy boli získané v rozpore s právnymi predpismi, žalovaný

zastáva názor, že tieto boli získané legitímne v súlade s právnymi predpismi. S nimi sa mal možnosť
žalobca oboznámiť dňa 08.04.2009, kedy mu bolo umožnené oboznámiť sa s návrhom na jeho
prepustenie ako aj s celým podkladovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Zároveň bol poučený o
práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa
k návrhu na prepustenie a k dôkaznému materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a

tiež o možnosti predložiť žalovanému v stanovenej lehote písomné pripomienky, námietky, návrhy a
dôkazy. Práve žalobca po oboznámení sa s návrhom na prepustenie prehlásil, že žiadne pripomienky
nemá a ani v lehote stanovenej žalovaným nepredložil žiadne námietky, pripomienky, návrhy a dôkazy.
Pokiaľ ide o samotný obrazový a zvukový záznam, tento bol nasnímaný niektorým z tam prítomných
policajtov práve počas ich protiprávneho konania. Tento obrazovo-zvukový záznam vzhliadol nadriadený

najprv v médiách, následne vykonal zvukovú a obrazovú analýzu jeho jednotlivých sekvencií, kde na
zvukovej a obrazovej nahrávke č. 1 bol spoznaný žalobca na pravej strane záznamu pri automate
na kávu. Žalovaný uvádza, že žalobca nevyužil zákonnú možnosť a v súlade s § 238 ods. 3 zák.
č. 73/1998 Z.z. na podporu svojich tvrdení nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil
skutkový stav veci, pričom podľa ustanovenia § 237 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú

povinní postupovať tak, aby svojim konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Z obrazovo-
zvukových záznamov vyplýva, že protiprávneho konania príslušníkov PZ za zúčastnili aj príslušníci so
služobnýmpsom.Žalobcasaaninepokúsilostatnýmpolicajtomzabrániťvpokračovaníichponižujúceho
zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých a maloletých rómskych chlapcov, ani totoich konanie neoznámil nadriadeným. Žalobca nepredložil a dokonca ani nenavrhol vykonať taký dôkaz,
ktorým by hodnovernosť týchto výpovedí bola spochybnená.

Nestotožnil sa žalovaný ani s tvrdením žalobcu, že výpovede maloletých a mladistvých osôb sú
nedôveryhodné a že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto časti nemožno uznať za riadne
odôvodnené. Ak žalobca poukazuje na akýsi rozpor vo svedeckých výpovediach, ktorý však bližšie
nekonkretizuje, táto námietka nie je dôvodná. Nie je dôvod neveriť výpovedi maloletých a mladistvých
osôb, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom, s ktorým

sa mohol oboznámiť aj žalobca. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že personálny rozkaz ako aj
napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a poukazuje na
právny názor NS SR uvedený v rozhodnutí 4 Sžo 149/1999. Príslušný nadriadený žalobcu si zadovážil
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli Ministrom vnútra SR vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, pritom dospel k záveru,
že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Hodnotenie

vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má
považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy,
alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V samostatnom personálnom konaní
vedenom podľa ustanovení zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými môže žalovaný
zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že

protiprávnekonanieboložalobcovivdostatočnomrozsahupreukázanéapripomína,žežalobcanebolzo
služobnéhopomerupríslušníkaPZprepustenýzdôvodu,žespáchalskutok,ktorýjeuvedenývTrestnom
zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to že jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správno-personálne konanie

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou
právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia
viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
1 Sžo 152/2007). Každý príslušník PZ musí spĺňať požadované vlastnosti, a to: čestnosť, statočnosť,
disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov, a keď

tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ.

Žalovaný záverom uvádza, že každý príslušník PZ zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa stáva
súčasťou kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné
pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje

konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Hlavnou
úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené sú aj vyššie nároky na činnosť príslušníkov
PZ. Príslušníci PZ pri svojom postavení sú povinní príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci
služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. Žalovaný má za to, že v čase rozhodovania o
prepustenížalobcuposúdilintenzituporušeniaslužobnejprísahyaslužobnejpovinnostižalobcuvsúlade

so zákonom a preto rozhodol tak, ako je to uvedené v rozhodnutiach žalovaného.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa
§ 244 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a po
preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu,

že vo veci nebolo riadne a dostatočne vykonané dokazovanie a v rámci tohto sa žalovaný ani neriadil
právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho rozsudku zo dňa 14.07.2011 vo veci sp.
zn. 5Sžo/248/2010. Vo zvyšku žalobné námietky neuznal dôvodnými a preto napadnuté rozhodnutie
žalovaného i prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 139 zo dňa 09.04.2009 zrušil len podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. a v jeho intenciách súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho
orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V
zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony

v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 193 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a
obhajovať sa.

Podľa § 194 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť
v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení
z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len
závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa.

Podľa § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí vo veci prepustenia

žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods.1 písm. e/ zák. č. 73/1998
Z.z. v stálej štátnej službe vo funkcií referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru
poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, v kontexte námietok žalobcu, a to či rozhodnutia vychádzali
zo skutočne dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v ponímaní presnosti a úplnosti zistení, či
rozhodnutie žalovaného je dostatočne preskúmateľné a či v konaní žalovaného sa vyskytuje vada

majúca za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že jeho obsahom
sú nasledovné písomnosti: Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie
zo dňa 08.04.2009, Úradný záznam zo dňa 07.04.2009 a 08.04.2009 spísaný žalobcom, Zápisnica o

výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, Zápisnice
o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 08.04.2009 vypočúvaných S.
G., H. S., I. G., Q. O., R. Z., R. G., Úradný záznam (zvuková a obrazová analýza video nahrávok zo
dňa 03.03.2009) spolu s pripojenou prílohou č. 1 a 2, Prehľad o výkone hliadkovej služby policajtov
PMJ na deň 21.03.2009 v čase od 06.00 do 18.00 hod., Plán služieb na mesiac marec 2009, fotokópia

Hliadkovej knihy, Fotokópia záznamu zo služby zo dňa 21.03.2009, Služobného hodnotenie žalobcu,
Prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, Zhodnotenie služobnej činnosti
od posledného služobného hodnotenia zo dňa 09.04.2009, Stanovisko ZO OZP č. 10-03 Košice k
návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, Oboznámenie s návrhom
na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, Úradný záznam zo dňa 08.04.2009, CD

nosič, Personálny rozkaz MV SR č.: 139 zo dňa 09.04.2009 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
príslušníkaPZ,Rozkladvočipersonálnemurozkazuč.:139zodňa23.04.2009,Rozhodnutiežalovaného
Č.p.: SLV-72/PK-2009 zo dňa 24.07.2009. Znalecký posudok č. 25/2009 vypracovaný dňa 30.10.2009
znalcom Ing. Júliusom Puskajlerom.

Preskúmaním predloženej dokumentácie bolo zistené, že Minister vnútra SR Personálnym rozkazom č.
139 zo dňa 09.04.2009 prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v stálej štátnej službe
vo funkcii referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru poriadkovej polície KR PZ
v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.
V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca dňa 21.03.2009 v rámci výkonu

štátnej služby asi o 11,40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, potom
čo bola obmedzená osobná sloboda Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. a ich predvedení do
budovy, spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru (ďalej iba PZ) za využitia dvoch služobných
psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha,
aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V takomto konaní žalobca ostatným príslušníkom

PZ nezabránil a ani uvedené neoznámil svojim nadriadeným. Prvostupňový správny orgán pri vydaní
svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, ako mal zistený a preukázaný vlastným šetrením
nadriadeného, najmä zápisnicou o výsluchu uvedených osôb na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci, v ktorých popísali okolnosti protiprávneho konania príslušníkov PZ, obrazovým a zvukovýmzáznamomnaCDnosiči,naktoromjezaznamenanéuvedenéprotiprávnekonanieaktorýbolzverejnený
dňa08.04.2009vrôznychmédiách,úradnýmzáznamomzobrazovejazvukovejanalýzyvideonahrávok,
kópiou plánu služieb, kópiou hliadkovej knihy, záznamom zo služby, úradným záznamom zo 07.04.2009

- 08.04.2009 záverom hodnotiac, že takýmto konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a nebol čestný a disciplinovaný, pretože v rámci výkonu služby sa
zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami, nezabránil tomuto konaniu,
ani ho neoznámil nadriadeným. Žalovaný na včas podaný rozklad rozhodol najprv dňa 24.07.2009 pod
č.p.: SLV-72/PK-2009, rozklad ako nedôvodný zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne

potvrdil.

Na základe včas podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 171/2009-58 zo dňa
30.03.2010 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/. Na odvolanie žalobcu potom Najvyšší súd SR rozsudkom vo
veci sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo dňa 14.07.2011 rozsudok Krajského súdu zo dňa 30.03.2010 v spojení

s opravným uznesením č.k. 3S 171/2009-70 zo dňa 09.09.2010 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
len žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
keď vyslovil, a tu stotožňujúc sa so záverom Krajského súdu v Bratislave, že doposiaľ vykonané
dokazovanie jednoznačne neosvedčuje, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, hlavne zo
zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci osôb Q. O., H. S., S. G., R.

Z., R. G. a I. G., že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania (obmedzenia osobnej slobody),
ktorému správny orgán kladie za vinu. Najvyšší súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že bolo
jednoznačne preukázané, že by žalobca bol prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná
sloboda maloletých a mladistvých, ktoré konanie preukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na
ktorom sa nachádzajú obrazovo - zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové a obrazové

záznamy. Po vzhliadnutí týchto obrazovo zvukových záznamov, najvyšší súd sa nemohol jednoznačne
stotožniť s uvedeným záverom žalovaného, pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-zvukového
záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru. Zároveň najvyšší súd skonštatoval, že z
uvedeného CD nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je
to opísané v rozhodnutiach žalovaného. Vytkol žalovanému, že znalecký posudok, na ktorý sa odvolal,

tento sa v pripojenom materiáli nenachádzal a potom uložil žalovanému zabezpečiť ho v originálnom
prevedení. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu a mal za to, že v danej veci neboli
naplnené dôvody zrušenia administratívneho rozhodnutia - Personálneho rozkazu Ministra vnútra č.
139 zo dňa 09.04.2009 a tiež zrušenie rozhodnutí z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní po vrátení veci uložil
žalovanému doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti
v skutkových zisteniach, pri zachovaní viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja
ods. 4 O.s.p.). Po vrátení veci žalovanému tento vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu SR vo veci zo dňa 14.07.2011 doplnil dokazovanie len pripojením znaleckého posudku č. 25/2009

vypracovanom dňa 30.10.2009 znalcom Ing. Júliusom Puskajlerom na základe uznesenia zo dňa
29.09.2009 ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, avšak návrhu na doplnenie dokazovania žalobcom, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 28.02.2012, a ktorým tento navrhuje vypočuť v jeho prítomnosti svedkov Q.
O.,H.S.,S.G.,R.Z.,R.G.aI.G.,preprípadrozporovvovýpovediachsvedkovvykonaťichkonfrontáciu,
prehrať žalobcovi videozáznamy totožné s tými, ktoré boli prehraté nadriadeným pracovníkom a vypočuť

svedkyňu B. E. ku kvalite videozáznamu z 21.03.2009 žalovaný nevyhovel, listom zo dňa 01.03.2012 mu
oznámil možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom s poukazom na ust. § 237 zákona č. 73/1998
Z.z. v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Obsahom administratívneho spisu nie je osvedčené, že
by žalobca túto možnosť využil alebo, že by žalovaný tomuto oznámil, že jeho žiadosti o doplnenie
dokazovania nebude vyhovené.

Následne po uplynutí lehoty potom dňa 16.05.2012 žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 vo
veci opätovne rozhodol tak, že rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ako nedôvodný zamietol
a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Obsahovo odôvodnenie svojho rozhodnutia
žalovaný dôvodil prakticky totožne s odôvodnením svojho pôvodného rozhodnutia zo dňa 24.07.2009

(zrušené rozsudkami KS Bratislava a NS SR) a totožne s argumentáciou obsiahnutou aj vo vyjadrení
žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 24.10.2012.Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania v smere ako bol naznačený rozsudkom najvyššieho súdu žalovaný
poukázal a odvolal sa na znalecký posudok č. 25/2009, v ktorom znalec uviedol: „keďže vlastná
udalosť sa stala presne 21.03.2009, ale jednotlivé súbory videozáznamov „cigosi 1.mp4“ až „cigosi

6.mp4“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča (napr. USB kľúčenky), alebo
z nejakého mobilného telefónu v termínoch uvedených v nasledujúcom obrázku, teda v čase 22.03.2009
a 27.03.2009“. A potom, žalovaný má za to, že vo veci nie je podstatná tá skutočnosť, či videozáznamy
nachádzajúce sa na CD nosiči sú prvotné alebo skopírované, ale podstatná je skutočnosť, čo je na
videozázname zachytené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa konania v rozpore so služobnou

prísahou dopustil tak, ako to bolo už v personálnom rozkaze uvedené. Žalovaný ďalej poukázal,
že znalec vo svojom znaleckom posudku inak ani neuviedol, že záznamy nachádzajúce sa na CD
nosiči boli upravované a ani nespochybnil obsah obrazovo zvukových záznamov. Preto po vyhodnotení
všetkých skôr vykonaných dôkazov a po doplnení o predmetný znalecký posudok žalovaný nemá
pochybnosti v tom, že žalobca sa dňa 21.03.2009 protiprávneho konania spočívajúceho v obmedzení
osobnej slobody vyššie menovaných maloletých a mladistvých osôb dopustil a tak ako to správny orgán

prvého stupňa ustálil, ktorým konaním sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, keď
nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a zvlášť hrubého porušenia služobnej povinnosti,
keď nevykonával riadne štátnu službu, počas nej si svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom,
nariadením nadriadeného na úseku svojho služobného zaradenia, pretože sa nezdržal konania, ktoré
mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Preto

žalovaný naďalej považuje za splnenú aj ďalšiu zákonnú podmienku na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ spočívajúcu v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby zodpovednou dodržiavaním služobnej disciplíny všetkými
príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery PZ, nakoľko
požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti

na plnení funkcii štátu. Návrh na prepustenie žalobcu bol pred vydaním personálneho rozkazu vopred
predložený na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý sa vo svojom stanovisku k veci
nevyjadril, inak stanovisko odborového orgánu pre Ministra vnútra SR, keď nie je ani záväzné.

Podľa§250jods.2písm.c/O.s.p.,súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobe

je treba priznať úspech, keď sa celkom stotožnil s námietkou žalobcu, a to, že doposiaľ vykonaným
dokazovaním protiprávne konanie žalobcu dňa 21.03.2009 tak ako to ustálili konajúce správne orgány,
jednoznačneanespochybniteľnepreukázanénebolo.Vtejtosúvislostijenutnépoukázaťužnarozsudok
Najvyššieho súdu SR vo veci skoršieho preskúmania rozhodnutia žalovaného ohľadne žalobcu zo
dňa 14.07.2011 sp. zn. 5Sžo/248/2010, kedy najvyšší súd na strane 9 až 11 uvádza, že z obsahu

administratívneho spisu a z doteraz vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že by sa žalobca
mal dopustiť protiprávneho konania v podobe obmedzenia osobnej slobody, ktoré mu je kladené za
vinu a ani nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobca bol vôbec prítomný na konaní, ktorým bola
obmedzovaná osobná sloboda Q. O., H. S., S. G., R. Z., Ondreja G. a I. Žigu, ako to preukazuje
žalovanýpredloženímCDnosičaobsahujúcehoobrazovo-zvukovézáznamy:D.1,2,3,5,6,ďalejzvukové

a obrazové záznamy. Najvyšší súd sa jednoznačne nemohol stotožniť ani so záverom žalovaného,
pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci
policajnéhozboru.ZuvedenéhoCD-nosičanebolopreukázanéanito,žebyžalobcanútiluvedenéosoby
kukonaniutak,akojeopísanévrozhodnutiachžalovaného.Pretonajvyššísúduložilžalovanémudoplniť
dokazovanie o pripojenie originálu znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní vedenom vo

veci opísaného skutku, odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach zdôrazňujúc
viazanosť správneho orgánu právnym názorom najvyššieho súdu, ako to vyplýva z ust. § 250ja ods.
4 O.s.p. Krajský súd však musí skonštatovať, že žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, resp.
neriadil celkom, keď dokazovanie doplnil len o pripojenie overenej fotokópie znaleckého posudku č.
25/2009 a ďalšie dôkazy smerujúce k odstráneniu rozporov a pochybností ako konštatoval najvyšší súd

a ako sú vyššie menované žalovaný nevykonal i napriek návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania s
odôvodnením, že výsledky doterajšieho dokazovania sú postačujúce pre vyslovenie záveru o porušení
služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a potom, že tu je dôvod na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. vznení neskorších predpisov tak ako to správny orgán prvého stupňa ustálil. S týmto záverom sa však
súd nestotožňuje, naopak má za to, že ani po pripojení znaleckého posudku č. 25/2009 vyhotovenom
dňa 30.10.2009 znalcom Ing. Július Puskajlerom nemožno nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť záver

o protiprávnom konaní a porušení služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom
žalobcom dňa 21.03.2009, ako to tvrdia konajúce správne orgány. Podľa názoru súdu ani tento nad
akúkoľvek pochybnosť neosvedčil účasť žalobcu na protiprávnom konaní a potom má súd za to, že
vydaniu personálneho rozkazu i rozhodnutiu žalovaného predchádzalo vo veci vykonané nedostatočné
dokazovanie, stotožňujúc sa i s námietkou žalobcu o spochybnenej originalite CD-nosiča, čo napokon

na viacerých miestach svojho znaleckého posudku potvrdil i sám znalec Ing. Július Puskajler, ktorý
konštatoval,žesajednáoniekoľkonásobnúkópiuvyhotovenúzostrihaním,napálenímnekvalitne.Pokiaľ
ide o žalobné námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne preskúmateľné a konanie
trpiace vadou, s týmto sa súd nemohol stotožniť, keď už opätovne odvolávajúc sa na rozsudok NS
SR sp. zn. 5Sžo/248/2010, najvyšší súd skonštatoval, že niet dôvodu pre zrušenie rozhodnutia pre
nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov a pre nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu vady v konaní

správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a súčasne tu je treba
pripomenúť, že žalovaný po vrátení veci ďalej inak procesne nekonal, len pripojil predmetný znalecký
posudok a vydal vo veci dňa 16.05.2012 nové rozhodnutie obsahovo totožné s pôvodným rozhodnutím
zo dňa 24.07.2009, ktorého vadu nepreskúmateľnosti najvyšší súd v spomínanom rozsudku v prípade
žalobcu nevzhliadol.

Z uvedených dôvodov súd potom napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale považujúc za potrebné v
tomto štádiu, keď žalovaný sa právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v jeho rozsudku sp. zn.
5Sžo/248/2010 zo dňa 14.07.2011 napriek jeho viazanosti podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. neriadil,
aj Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 139 zo dňa 09.04.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom doplniť dokazovanie o výsluchy maloletých
svedkov Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. za účasti i žalobcu, v prípade rozporov vo výpovediach
vykonať konfrontácie svedkov a tak odstrániť existujúce rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach

viažucich sa na majúce byť protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v obmedzovaní osobnej slobody
menovaných dňa 21.03.2009, a to i za výsluchu svedkyne B. E. a prehratia videozáznamov, ako
to navrhol sám žalobca žalovanému dňa 24.02.2012. Až následne po odstránení týchto rozporov a
nejasností žalovaný vo veci opätovne rozhodne pri zachovaní všetkých procesných práv žalobcu a svoje
rozhodnutie riadne a dostatočne preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodní.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal
trovyprávnehozastúpeniapodľanasledovnejšpecifikácie:prevzatieaprípravavecivrátaneprvejporady
so žalobcom 03.06.301 a 127,16 eur, režijný paušál 7,63 eur; vypracovanie žaloby zo dňa 06.06.2012:
127,16 eur; režijný paušál 7,41 eur; účasť na pojednávaní dňa 03.09.2013: 130,16 eur; režijný paušál

7,81 eur; náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 13,02 eur za 20 začatých
polhodín strávených cestou do Bratislavy a späť do Košíc: 260,40 eur; cestovné OMV žalobcu zn.
KS309CA, typ Opel, Košice - Bratislava a späť: 822 km x 6,81/100 km x 1,499 eur činí 83,79 eur;
amortizácia OMV 822 km x 0,183 eur činí 150,43 eur. Spolu odmena za právnu pomoc s nákladmi
advokáta je 902,17 eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný
a čoho sa odvolateľ domáha.