Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/698/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210782
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112210782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: V.. S. Z., bytom J. U.. Č.. XX/
A, Z., proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo 17. apríla 2014, č. k. 9C/78/2012-82 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 02. júla 2014,
č. k. 9C/78/2012-88, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 17. apríla
2014, č. k. 9C/78/2012-82 p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 02. júla 2014,
č. k. 9C/78/2012-88 p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej. Žalovanej
súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 24.06.2010 v čase okolo 22.50 hod. v Z.
na I. F. Q.. Ľ.. M. kontrolovala žalobcu policajná hliadka v zložení Š. O. F. Ľ. G., dňa 07.07.2010
v čase od 01.40 hod. do 02.00 hod. v Z. na Š. U. na parkovisku, oproti X. B. kontrolovala žalobcu
policajná hliadka v zložení Š. O. F. Ľ. G.. Dňa 07.07.2010 a dňa 22.07.2010 podali policajti B.. G. F.
I.. O. návrhy na prejednanie priestupkov proti žalobcovi. Rozhodnutím T.-Z.-T.-XXXX/XXXXX,XXXXX,
XXXXX B.-XXXX, XXXX, XXXX/X-XX-Y..Q../. zo dňa 15.04.2011 obvodný úrad v Bratislave zastavil

konanie proti žalobcovi, pretože skutky, o ktorých sa koná, nie sú priestupkami a spáchanie skutkov,
o ktorých sa koná, neboli obvinenému z priestupkov preukázané. Dňa 26.07.2010 podal žalobca na
Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Listom zn. M.-B.-XXX/XXXX zo dňa
26.01.2012 Ministerstvo vnútra SR oboznámilo žalobcu, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť. Z takto
zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebola splnená podmienka pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., a to existencia nesprávneho úradného postupu

žalovanej. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p..
Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľaneho súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že nie je splnená podmienka nesprávneho
úradného postupu. Poukázal na to, že žalobca bol obvinený policajtmi v službe. Bol obvinený zo skutkov,
ktoré neboli priestupkom a zo skutkov, ktoré boli podložené len ich nepravdivými tvrdeniami. Teda počas

výkonu služby vyvolali voči žalobcovi konanie pre fiktívne delikty. Tento postup nemôže byť správny. Aj
priestupkové konanie je nesprávnym úradným postupom, ak sa vedie pre skutky, ktoré sa nepreukážu,
respektíve nie sú priestupkom.
Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Žalobca v konaní svoj nárok právne kvalifikoval tak, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Po skutkovej stránke vymedzil nárok tak, že
v rámci priestupkového konania policajti (Š. O. F. Ľ. G.) ohavným spôsobom špinili dobré meno žalobcu.
V odvolaní zo dňa 16.08.2010 sa vyjadrili, že žalobca nerešpektoval žiadny zákon ani žiadne výzvy

polície. Toto nezmyselné tvrdenie by bolo smiešne, keby jeho autormi neboli príslušníci policajného
zboru, v porovnaní s ktorými, vzhľadom na ich oprávnenia, je žalobca bezbrannom osobou. Žalobca sa
musel vážne zaoberať a vyjadrovať sa k neuveriteľným výmyslom a nezmyslom, čo bolo vzhľadom na
jeho vzdelanie, povesť a bezúhonnosť mimoriadne trápne a ponižujúce. Tieto nepodložené obvinenia
boli súčasťou systematických a nezmyselných útokov zo strany veliteľa policajnej hliadky. V dôsledku

toho žalobca musel ukončiť prácu v taxislužbe, zmeniť bydlisko a zabezpečiť si ochranu v prípade,
ak vychádzal z bytu. Dlhodobý stres a strach sa podpísali na jeho spoločenskom správaní a duševnej
nepohode, ktorá má vplyv na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav. Preto žiada o úhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 12.000,- eur.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Na účely tohto zákona výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§2 citovaného zákona). Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2010).
Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu ako aj právo na náhradu škody, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci pri jej výkone. Výkonom verejnej moci možno rozumieť rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde. Predovšetkým
z vyjadrenia dotknutých policajtov v priestupkovom konaní (vrátane odvolacieho konania), ich prípadné
nezmysly a výmysly na adresu žalobcu nemožno považovať za úradný postup orgánu verejnej moci.
Nešlo o úradný postup týchto osôb (policajtov), keďže nerozhodovali a úradne nepostupovali o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu. Samotná skutočnosť, že oznamovateľmi

priestupkov, ktorých sa mal údajne žalobca dopustiť, boli osoby v pozícii policajtov, ako aj samotné
vyjadrenia a výpovede týchto osôb v priestupkovom konaní, nepredstavujú z ich strany úradný postup
ohľadne rozhodovania o právach žalobcu. Z tohto pohľadu „nepravdivé“ a prípadne „osočujúce“
vyjadrenia policajtov v priestupkovom konaní na adresu žalobcu, nemožno považovať za ich úradný
postup. Nesprávneho úradného postupu by sa mohli dopustiť len, ak by oni priamo rozhodovali alebo

konali o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu pri výkone ich právomoci.
Priestupkové konanie však bolo vedené Obvodným úradom Bratislava. Z uvedeného potom vyplýva,
že konanie (správanie) menovaných policajtov, ktoré žalobca označil za nesprávny úradný postup,
nesprávnym úradným postupom nebolo a preto nie je daná zodpovednosť štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z.. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že žalobca v podanej žalobe následky vyvolané

v jeho osobnostnej sfére odvodzuje práve z nepodložených obvinení, výmyslov a nezmyslov, ktorých sa
mali dopustiť menovaní policajti svojimi vyjadreniami v priestupkovom konaní a ktorým sa musel žalobca
neustále brániť. Žalobca teda neoznačil za nesprávny úradný postup samotné vedenie priestupkového
konania, ale správanie sa menovaných policajtov v priestupkovom konaní. Odvolací súd je teda v zhode
zo súdom prvého stupňa, že za správanie sa (ich klamlivé vyjadrovanie) policajtov v priestupkovom

konaní nie je daná zodpovednosť štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z..
Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo žalobcu na náhradu za
neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák.. Nevyhnutným
predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných právfyzickej osoby v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. je práve existencia takého zásahu do osobnostných
práv, ktorý možno kvalifikovať ako neoprávnený (protiprávny). Neoprávneným je taký zásah, ktorý
je v rozpore s právnym poriadkom. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak

existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona
vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Správny orgán (Obvodný úrad
Bratislava) má totiž zo zákona povinnosť konať vo veci, teda realizovať priestupkové konanie. Preto
samotným priestupkovým konaním nemožno vykonať zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, a
to i v prípade, ak v ňom boli porušené procesné právne predpisy. Účastník priestupkového konania

totiž má právo vady konania namietať v opravnom prostriedku. To isté sa týka aj obsahu rozhodnutia
vydaného správnym (priestupkovým) orgánom. Podľa konštantnej judikatúry len celkom výnimočne
môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v dôsledku správania sa
určitej osoby zúčastnenej na občianskom súdnom konaní, príp. priestupkovom konaní (napr. účastníka
konania, svedka, znalca), a to v prípade, ak sa táto osoba pri realizácii procesného oprávnenia (pri
plnení procesnej povinnosti) dopustila excesu, teda vybočenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z

30.07.2008 sp. zn. 3 Cdo 74/2008). Žalobca sa však podanou žalobou takéhoto nároku nedomáhal.
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie
20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do 15 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Uviedol, že z ustanovenia § 6 ods. 2 a 3 zákona o súdnych poplatkoch je zrejmý zámer
zákonodarcu spoplatniť odvolacie konanie rovnako ako konanie na prvom stupni. Konanie na prvom

stupni nebolo spoplatnené a preto nemožno spoplatniť ani odvolacie konanie.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka

vloženánovelouzák.č.71/1992Zb.vykonanouzákonomč.286/2012Z.z.,ktorýnadobudolúčinnosťdňa
01.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. nebolo do 30.09.2012 uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je žalobca

povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb., ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. To znamená, že žalobca by
nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom
2012. Odvolanie však podal dňa 02.06.2014. Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zák. č.
71/1992 Zb., v znení zák. č. 286/2012 Z.z. Preto je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie v

zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur. Poukaz žalobcu na ust. § 4 ods. 4 zák.
č. 71/1992 Zb. nie je dôvodný. Zákonom č. 286/2012 Z.z. totiž bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené
ust. § 4 ods. 1, písm. k/ podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych
poplatkov. To znamená, že toto konanie nie je od 01.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.