Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223657
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1512223657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073,
so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava v konaní o náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy
885,12 eur v konaní 14 C 156/2012, o náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 995,76 eur v konaní
14 C 165/2012, o náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 995,76 eur v konaní 14 C 160/2012, o
náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur v konaní 14 C 158/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 885,12 eur v konaní 14 C 156/2012, o náhradu škody 175,- eur
a nemajetkovej ujmy 995,76 eur v konaní 14 C 165/2012, o náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej
ujmy 995,76 eur v konaní 14 C 160/2012, o náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur
v konaní 14 C 158/2012.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. 36 Er 616/07 (EX 42/2007 - sp. zn. súdneho exekútora ), ďalej 37 Er
730/05 (EX 072/05), 37 Er 293/05 (EX 200/2005),37 Er 6273/2006 (EX 143/06) podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných
pravidiel Exekučného poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora
v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ

ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd
nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručenímnávrhunazmenuexekútoraarozhodnutímoňom. Navrhovateľnáklady,resp.majetkovú
škodu v celkovej sume 175,- eur špecifikoval nasledovne: 70,- eur správa pohľadávky - pracovné výkony
zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- eur udržanie a správa informačného systému,

50,- eur administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom a 15,- eur administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatnil v sume 885,12 eur v konaní 14 C
156/2012, za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu po 55,32 eur, teda 663,88 eur za

rok: 12 mesiacov = 55,32 eur, v konaní 14 C 165/2012 sumu 995,76 eur, v konaní 14 C 160/2012 sumu
995,76 eur a v konaní 14 C 158/2012 sumu 221,28 eur z tých istých dôvodov. Uviedol, že exekučný
súd bol nečinný v konaní 481 dní v konaní 14 C 165/2012, v konaní 14 C 165/2012 bol nečinný 541
dní, v konaní 14 C 160/2012 bol nečinný 541 dní a v konaní 14 C 158/2012 bol nečinný 141 dní. Výšku
nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch

uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS
118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III.
ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie
za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok v sume 15.000,- Sk až 20.000,- Sk.

Súčasne navrhovateľ žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá O.s.p.
tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom
tunajšieho súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému v lehote určenej zákonom.

Súd uznesením tunajšieho súdu č. k. 14 C 156/2012-44 zo dňa 20.5.2013 spojil vecí č. 14 C 156/2012,
14 C 165/2012, 14 C 160/2012 a 14 C 158/2012 na spoločné konanie a je vedené pod č. 14 C 156/2012.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.6.2013.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.5.2013 žiadal žalobný návrh z dôvodu

nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobný návrh považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky.
Poukázal na to, že v podaní nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné

údaje ako dátumy doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca

poukázal na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti
navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS211/2012,IV.ÚS366/2012,IV.ÚS374/2012).Odporcavtejtosúvislosti

navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)
vzhľadom na skutočnosť, že z podania nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď navrhovateľ
namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom ustanovenej dobe a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Čo
sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po

vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Judikatúra Ústavného súdu
SR konkrétne v náleze z 03. 05. 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ
má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo).Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca uviedol, že eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a
dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi,
bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti,

nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s
dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce
„ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými
odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušný
podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia žalovaného nároku odporca poukázal na ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne, vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene exekútora,
zákonom ustanovenú lehotu, a ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi,

čo znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

V súvislosti s uplatňovaným nárokom odporca poukázal na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd. Podľa názoru odporcu, ako aj s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov - neprípustnosť sťažnosti,
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody

podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo
Ústavným súdom SR.

Odporca v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody s
poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pre prípad, že k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu exekútora došlo pred dňom 23. 04. 2009 t.j. tri roky pred dňom , kedy boli
odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa

právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľovi bolo, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora, doručené dňa 8.6.2011 (36 Er 616/2007), dňa 7.5.2012 (37 Er 730/2005), dňa 27.4.2012 (37
Er 293/2005), 10.3.2010 (37 Er 6273/2006), navrhovateľ sa preto mohol o škode a jej výške dozvedieť
najskôr dňa v týchto dňoch a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľazákona č. 514/2003 Z. z. podal na súd dňa 27. 09. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho
práva a to s poukazom na ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z..

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľom vyčíslená škoda ako paušálna suma
za všeobecne uvedené činnosti je nesprávna a účelová. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku škody a tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania
na správu informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Rovnako navrhovateľ nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

V predmetnom konaní sa súd zaoberal námietkami odporcu poukazujúcimi na nedostatok procesných
podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj predčasnom podaní návrhu a

nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát

konať. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré
nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31. 12.
2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých,

ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj
z ustanovenia § 120 O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania.
Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej

v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť
opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ust. §
101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie
je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej.
Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne

prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom
rozsahu navrhovateľ.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené
do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od 01. 01. 2013, preto v súlade s právnouteóriou je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v
čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Navrhovateľ
uplatnil svojou žalobou nárok na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné

konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do
31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľa
v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27. 09.
2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať
až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R
20/1981).

Súdu je známe ,že navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 30. 05. 2012 ( podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v
Spr. 3482/2012 ), podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 30. 05. 2012, svoj nárok uplatnil
spôsobom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania

nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 30. 05. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne
príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 30. 11. 2012
nárokom navrhovateľa nevyhovel, čím má súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie
v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených
podľa cit. zákona v znení do 31. 12. 2012. Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení, týkajúce sa

nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú
do 31.12.2012) nemá za následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané
predčasne.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v

prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným

postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Odvolací súd rozhodnutím č. 3 NcC/137/2012-18 zo dňa 18.10.2012, 6NcC 130/2012-18, 8NcC
135/2012-18 a 8NcC 137/2012-18 nevylúčil sudcov tunajšieho súdu z konania a rozhodovania

predmetnej veci, keďže nezistil dôvody na ich vylúčenie a delegovanie vecí inému súdu.

Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) O.s.p. je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

Podľa § 85 ods. 3) O.s.p. všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá
zakladá uplatnené právo. Podľa § 87 písm. a) a b) popri všeobecnom súde odporcu je na konanie
príslušný aj súd, v obvode ktorého a) má odporca svoje stále pracovisko, b) došlo ku skutočnosti, ktorá
zakladá právo na náhradu škody.

Vzhľadom na uvádzaný skutkový základ uplatňovaného nároku tvrdeného navrhovateľom ako
nesprávny úradný postup/nezákonné rozhodnutie v exekučných konaniach vedených Okresným súdom
Bratislava V, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu tvrdil skutočnosti, ktoré nepreukazoval
žiadnymi dôkazmi, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ale žiadal vykonať dôkaz listinami z príslušnéhosúdneho spisu v exekučnom konaní, sťažnosťami na postup súdu vedenými na tunajšom súde
adresovanými predsedovi súdu, zapísanými v registri Spr., ktoré ale neoznačil, nejavil sa prípadne ani
navrhovateľom následne uvádzaný dôvod vhodnej delegácie za opodstatnený.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, žiadne ďalšie
dôkazy neoznačil.

Súd v predmetnej veci zamietol procesný návrh navrhovateľa na prerušenie konania do skončenia

konania vedeného na Ústavnom súde SR z dôvodu podanej sťažnosti navrhovateľom. O odvolaní
navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Navrhovateľ
podal opätovne návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov ako už bolo právoplatne
rozhodnuté. Okrem toho ústavný súd v prejednávaných veciach rozhodol, sťažnosti pre nedostatok
právomoci odmietol, t.j. odpadol aj dôvod uvádzaný samotným navrhovateľom na prerušenie konania.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti účastníkov konania,
dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom 36Er 616/07, 37 Er 730/05, 37 Er 293/05, 37 Er
6273/2006, v ktorom navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, znalecký posudkom č. 1/2014 a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na
vec a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/
B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetom podnikania je
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V.
Z pripojených spisov v exekučnom konaní: sp. zn. 36Er 616/07 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu

vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 885,12 eur t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu viac
ako 481 dní z dôvodu, že dňa 21.1.2010 podal, postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2010 exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) návrh na
zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia číslo: XXXX XXXXXX vydaného

Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 36Er 616/2007 súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi
so sídlom v Bratislave č. EX 42/2007 dňa 23.2.2007 na vykonanie exekúcie, na návrh navrhovateľa ako
oprávneného doručeného exekútorskému úradu dňa 8.2.2007, proti povinnému: Q. D., nar. XX.X.XXXX
na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v
Bratislava č. SR 5988/2006 zo dňa 13.11.2006, ktorým bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 37

100 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 36 860 Sk od 20.8.2006 až do
zaplatenia, zo záväzkového vzťahu zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave.

Návrh na zmenu exekútora podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu súdu doručený
dňa 21.1.2010. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa 17.5.2011 č. k.
36Er/616/2007-17, právoplatným dňom 15.8.2011.

Z pripojeného spisu v exekučnom konaní: sp. zn. 37Er 730/05 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 995,76 eur t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu viac
ako 541 dní z dôvodu, že dňa 6.10.2010 podal, postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2010 exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) návrh na
zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia číslo: 5105 XXXXXX vydaného
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 730/2005 súdnemu exekútorovi JUDr. VladimíroviSucháčekovi, sídlo Kutlíková 17, Bratislava č. EX 072/05 dňa 3.6.2005 na vykonanie exekúcie, na návrh
navrhovateľaakooprávnenéhodoručenéhoexekútorskémuúradudňa30.5.2005,protipovinnému:F.L.,
nar. XX.X.XXXX na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica napísaná pred notárom

JUDr.OndrejomĎuriačomč.k.N964/2005,Nz8584/2005zodňa26.2.2005,ktorýmbol povinnýzaplatiť
navrhovateľovi sumu 18 733 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 29.10.2004 až
do zaplatenia , zo záväzkového vzťahu zmluvy o úvere č. 1231164 zo dňa 24.8.2004.

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora

JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave.

Návrh na zmenu exekútora podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu súdu doručený dňa
6.10.2010. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa 29.3.2012 č.k. 37
Er/730/2005-13, právoplatným dňom 7.5.2012.

Z pripojeného spisu v exekučnom konaní: sp. zn. 37Er 293/05 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 995,76 eur t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu viac
ako 541 dní z dôvodu, že dňa 6.10.2010 podal, postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2010 exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V)
návrh na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia číslo: 5105 004608
vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 293/2005 súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimír
Cipár, sídlo Vazovová 9, Bratislava č. EX 200/2005 dňa 4.3.2005 na vykonanie exekúcie, na návrh

navrhovateľa ako oprávneného doručeného exekútorskému úradu dňa 18.2.2005, proti povinnému: O.
I., nar. XX.XX.XXXX na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná pred notárom
JUDr. Jarmilou Kováčovou, č. k. N 3671/04, Nz 77555/04 zo dňa 23.10.2004, ktorým bola povinná
zaplatiťnavrhovateľovisumu12320Skspolusúrokomzomeškaniavovýške0,25%denneod7.7.2004
až do zaplatenia, zo záväzkového vzťahu zmluvy o úvere č. 1440188 zo dňa 29.4.2004.

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave.

Návrh na zmenu exekútora podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu súdu doručený

dňa 6.10.2010. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa 29.3.2012 č. k.
37Er/293/2005-14, právoplatným dňom 28.5.2012.

Z pripojeného spisu v exekučnom konaní: sp. zn. 37Er 6273/2006 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu
vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 221,28 eur t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu viac
ako 141 dní z dôvodu, že dňa 14.10.2009 podal, postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2010 exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V)

návrh na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia číslo: 5105 020871
vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 6273/2006 súdnemu exekútorovi JUDr.
Branislav Plško, sídlo Votrubová 2, Bratislava č. EX 143/06 dňa 12.6.2006 na vykonanie exekúcie, na
návrh navrhovateľa ako oprávneného doručeného exekútorskému úradu dňa 1.6.2006, proti povinnému:
P. X., nar. XX.X.XXXX na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná v Bratislave

na C. ul. č. X dňa 12.3.2006, N 593/2006, NZ 9238/2006, NCRLs 9189/2006, ktorým bola povinná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 9 780 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 6.1.2006
až do zaplatenia, zo záväzkového vzťahu zmluvy o úvere č. 1231559 zo dňa 17.5.2005.

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora

JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave.Návrh na zmenu exekútora podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu súdu doručený
dňa 14.10.2009. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa 26.2.2010 č. k.
37Er/6273/2006-13, právoplatným dňom 10.3.2010.

Navrhovateľ uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučnom

konaní na tom skutkovom základe, že súd o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora
nerozhodol v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu súdu (§ 44 ods. 8 Exekučného
poriadku ), čím mu mala byť spôsobená v období od podania návrhu do vydania rozhodnutia materiálna
škoda, v návrhu špecifikovaná ako účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou navrhovateľa,
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky vo výške 175,- eur a nemajetková ujma ako
primeraná náhrada za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora (zmena z dôvodu straty dôvery) nečinný, musel navrhovateľ obdobie nečinnosti
prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním

exekútora a ďalších orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom,
čo dokumentoval znalecký posudkom č. 1/2014.

Na konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy iniciované navrhovateľom súd použil hmotnoprávne
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v znení v čase zisteného nesprávneho úradného postupu, v

dôsledku ktorého navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vznikla škoda, t.j. znenie platné do 31. 12. 2012.
Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01. 07.

2004.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z vykonaného dokazovania je preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava V ako

orgánu verejnej moci v uvedenom exekučnom konaní v zmysle ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ku
ktorému došlo tým, že súd v exekučnom konaní na návrh navrhovateľa ako oprávneného, o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol v primeranej lehote.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok : 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody - poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) a 3) príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom
konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.

Navrhovateľ v návrhu žiadal o základe veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku) tak, že Slovenská republika je zodpovedná za škodu, ktorá

navrhovateľovi vznikla v jednotlivých exekučných konaniach nesprávnym úradným postupom súdu.
Návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že tzv. medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o základe
veci, čím sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou
okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. V konaní o nároku na náhradu škody základ veci zahŕňaposúdenie všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v cit. ustanovení § 9 z. č. 514/2003 Z. z.,
okrem výšky škody. Medzitýmny rozsudok možno vydať len vtedy, ak sú vyriešené otázky, či vznikla
škoda (majetková ujma), či došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť).

V predmetnom exekučnom konaní bolo preukázané z pripojených exekučných spisov tunajšieho súdu
porušenie zásady rýchlosti konania a vydania rozhodnutia po zákonnej lehote. Následne ale, ani
z návrhu, ani inými listinnými dôkazmi navrhovateľ nepreukázal (ani znaleckým posudkom) vznik

materiálnej škody v konkrétnej žalovanej veci. Navrhovateľ sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie v
návrhu a náhradu škody uplatňoval ako administratívne náklady, ktorých vyčíslenie vychádza z účtovnej
agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácii nie
je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy (ako vyplýva z
inýchvyjadrenínavrhovateľa),pričomsajednalooveci,vktorýchbolovydanéplatnépovereniesúdnemu
exekútorovi na vymoženie pohľadávky, exekúcia prebiehala u povereného exekútora niekoľko rokov

a ako sám navrhovateľ v iných žalobách o náhradu škody uviedol, náklady na správu by prešli na
súdneho exekútora a boli by pretransformované do podoby trov exekúcie. V exekučných spisoch súd
zistil úradným záznamom zapísané osobné zisťovanie stavu konania na súde zo strany navrhovateľa.
Samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane, bez spomenutých súvislostí,
neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho rozsudku o splnení len jednej z podmienok

zodpovednosti štátu podľa § 9 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal vznik
škody pri podaní návrhu, ani v priebehu konania a na nariadených pojednávaniach, teda neboli splnené
podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku.

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú

orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)
Občianskeho zákonníka.

Nesprávnymúradnýmpostupomjeporušeniepovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonom
stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v
zmysle ust. § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre
konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci

činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v
spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej

súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Škodou zákon rozumie ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v
zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,

a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Za skutočnú škodu
je treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na
uvedenie do predošlého stavu. Majetkový stav, ktorý je pritom východiskom na zistenie existencie
škody a na vyčíslenie jej výšky, je tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov (vecí) v určitej

hodnote vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú oceniteľné peniazmi; oproti tomu pasíva
sa do hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového stavu dochádza
tým, že sa zmenší hodnota aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom, že jeho celkové
vyjadrenie v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že porovnávanie
hodnôt majetkového stavu pre účely náhrady škody je možné len prevodom na peniaze, ktoré plnia

úlohu všeobecného ekvivalentu.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanieporušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z. z.
v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob
odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania
a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle
na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak
bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať. Taktiež
odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
inénežnavrhnutédôkazy,asúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávanej veci, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe
vznikla nesprávnym úradným postupom, ktorý bol v predmetnej veci preukázaný, a to vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, v tomto smere navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno.

Z obsahu žaloby síce vyplýva tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s
tým, že súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote , ale navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom

tvrdenej strate dôvery k súdnemu exekútorovi a nutnosti aktívneho usmerňovania súdneho exekútora
navrhovateľom) objektívne nemohol, do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh
oprávneného/navrhovateľa, pokračovať vo vymáhaní pohľadávok .

Súd preto návrh navrhovateľa na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na

citované právne predpisy ako nepreukázaný zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že

odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a 0SP/,
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.