Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Viera Milatová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219295
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514219295.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 41,00 eur titulom súdneho poplatku
za odpor proti platobnému rozkazu a v sume 238,85 eur titulom trov právneho zastúpenia Mgr. Zdenkovi
Nováčkovi, advokátovi, sídlo: Brančská 7, Bratislava, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie 688,62 eur s prísl. a trovami
konania z dôvodu, že v období od 16.3.2007 do 4.9.2012 dochádzalo na odbernom mieste W. XXX,
Z., t.j. v mieste, ktorého vlastníkom bol odporca, k odberu zemného plynu bez zmluvy (meradlo č.
XXXXXXXXXXXX), pričom takýto odber je v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a/ Zákona o energetike č.

251/2012 Z. z. považovaný za neoprávnený odber plynu. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá
odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným
odberom plynu. Navrhovateľovi týmto vznikla škoda vo výške 688,62 eur. Za škodu neoprávneným
odberom a za náklady zisťovania navrhovateľ vystavil faktúru č. 9000147441 zo dňa 15.10.2012 na
sumu 688,62 eur, splatnú dňa 14.11.2012. Dlžnú sumu odporca neuhradil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že podľa vyhl. č.

155/2005 Z. z. sa v zmysle § 59 ods. 3 Zákona o energetike, vtedy platnej, určuje výška náhrady škody
v prípade neoprávneného odberu, pokiaľ sa táto nedá zistiť ináč. Navrhovateľ vedel, kto je vlastníkom
nehnuteľnosti z katastra nehnuteľnosti, pričom na základe vyhl. č. 155/2005 Z. z. vedel určiť výšku
škody, a to najneskôr k 4.8.2012, t.j. 2 roky pred podaním žaloby, teda návrh je premlčaný. Vedel o
nelegálnom odbere, ako to vyplýva z jeho vlastného dôkazu, jednak odstúpenie od zmluvy z roku 2006,
tak aj prehľad odpočtu meradiel, kde vyplýva, že do roku 2007 chodil pravidelne odpočítavať plyn, ale
16.3.2007 prestal robiť odpočet, napriek tomu, že mu to vyplývalo aj z jeho prevádzkového poriadku,

konkrétne bodu 4.7.4 a bodu 4.7.6. Podľa neho pasívne legitimovaným nie je vlastník, ale ten, kto byt
užíval, čo vyplýva aj z iných rozhodnutí, ktoré založil do spisu. V spornom byte býval pán Cibuľa. Založil
do spisu 4 články, kde je aj samotný rozhovor s p. Cibuľom v žalovanom období, kedy bol odporca
vlastníkom nehnuteľnosti. Poukázal na to, že vlastník a odberateľ nie je totožný a vychádza sa z listu
vlastníctva, resp. nájomnej zmluvy. Keď zoberie argumentáciu navrhovateľa, ktorý poukazuje na § 4 ods.
3 vyhl. č. 265/1999, tak odporca nie je pasívne legitimovaný. Navrhovateľ odstupuje od zmluvy, kde
uvádza iné odberné miesto ako bolo uvedené v montážnom liste meradla, teda odstúpenie od zmluvy

je neplatné. Zmluva je naďalej platná s pani Sajdákovou, a tá by bola pasívne legitimovaná na odber
plynu s tým, že i v danom prípade vzniesol námietku premlčania. V odbernom mieste býval p. Cibuľa.
Tvrdenie, že vlastník zodpovedá pri neoprávnenom odbere za nájomcu, resp. užívateľa je v rozpore s
článkom 2 ods. 4 Ústavy SR, že takáto povinnosť nikde nevyplýva. V slovenskom právnom poriadku jelen jeden prípad, keď iný zodpovedá za užívanie, a to objektívna zodpovednosť v cestnej premávke.
Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, pokiaľ pri neoprávnenom odbere má dochádzať ku škode, tak logicky
musí byť pasívne legitimovaný - zodpovedný ten, kto porušil povinnosť. Vlastník nehnuteľnosti nemá

povinnosť uzavrieť zmluvu pokiaľ je nehnuteľnosť daná do užívania tretej osobe. Tejto osobe dá vlastník
iba súhlas, ak má záujem odoberať plyn. Toto vyplýva i z ust. § 49 ods. 5 Zák. o energetike č. 656/2004
Z. z. Keď chce definovať, kto je pri neoprávnenom odbere užívateľ, zo zákona o energetike vyplýva,
že je to osoba, ktorá plyn využívala, ktorá to využila vo svoj prospech a rodinu, musíme tento pojem v
zmysle judikatúry NS SR zák. č. 225/2010 Z. z. vykladať čisto logicky a gramaticky a nie hľadať za tým

nejakú právnu kvalifikáciu. Odberateľom je osoba, ktorá niečo odoberá, nie osoba, ktorá niečo vlastní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s f. č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2012, uplatnením
náhrady škody voči odporcovi zo dňa 15.10.2012, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu zo dňa 11.10.2012, odstúpením od zmluvy zo dňa 20.12.2006, montážnym listom meradla č.
XXXXXXXXXX, zápis zo dňa 4.9.2012, výsledkami odpočtu a inými listinnými dokladmi založenými v

spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Nebolo sporné, že v období od 16.3.2007 do 4.9.2012 dochádzalo na odbernom mieste SNP XXX,
Z., t.j. v mieste, ktorého vlastníkom bol odporca v čase od 16.3.2007 do 19.1.2012, kedy byt kúpnou
zmluvou previedol na ďalšiu osobu, k odberu plynu. Navrhovateľ kúpil sporný byt a prenajal ho p. D.

štvornásobnémumajstroviEurópyvkulturistike,čobolovtomčasevšeobecneznámeatietoskutočnosti
odporca preukázal i článkami Nový čas zo 16.11.2006, Pluska z 28.9.2007 a inými. Odporca oznámil
navrhovateľovi aj listom zo dňa 26.10.2012, že odberateľom plynu a užívateľom predmetného bytu bol
od roku 2006 do cca marca 2012 spolu so svojou rodinou p..a. Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi
odber plynu za obdobie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX na odbernom mieste W. XXX, Z. (meradlo

č. XXXXXXXXXXXX) faktúrou č. XXXXXXXXXX dňa 18.9.2012 (v návrhu uvádza 15.10.2012) sumu
688,62 eur, splatnú dňa 14.11.2012. Odporca dlžnú sumu neuhradil. Nebolo sporné, že v žalovanom
období dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, lebo ani vlastník nehnuteľnosti, ani odberateľ plynu
p. Cibuľa, ktorý sporný byt v žalovanom období užíval, neuzavreli s navrhovateľom zmluvu k odberu
zemného plynu. Odber plynu bol v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a/ zák. o energetike č. 251/2012 Z.

z. (účinný od 1.9.2012, ktorý ruší zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
ktorý bol účinný od 15.3.2007 - 31.12.2007) považovaný za neoprávnený odber plynu. Navrhovateľovi
vznikla škoda vo výške 688,62 eur, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná čo do výpočtu. Odporca
vzniesol námietku premlčania a namietal aktívnu legitimáciu a pasívnu legitimáciu. Z listinných dôkazov
založených do spisu navrhovateľom mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 20.12.2006 odstupuje

od zmluvy o dodávke plynu z dôvodu, že p. Q. W., bytom W. XXX/X, Z. neplatila úhrady zemného
plynu.Nedodržaniezmluvnedohodnutýchplatobnýchpodmienokpovažujenavrhovateľzaneoprávnený
odber plynu. Odstupuje od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č. XXXXXXXXXX, ul. SNP
XXX, Z.. Z montážneho listu meradla č. 1100020230 je zrejmé, že u odberateľa p. Q. W. bolo odmerné
miesto č. XXXXXXXXXX, teda navrhovateľ odstupuje od zmluvy, kde je iné odberné miesto. Zo zápisu

navrhovateľa zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že navrhovateľ zistil neoprávnený odber zemného plynu u
odberateľa - majiteľa bytu Q. W. dňa X.X.XXXX, odberné miesto č. XXXXXXXXXX. Odporca prestal
byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti dňom 19.1.2012. Sporný byt nadobudol Q. W., nar. X.X.XXXX
na základe kúpnej zmluvy, čo mal súd preukázané z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX , kat. úz.
Z., okres Y. W., obec Z. (V XXXX/XXXX). K. je, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že na odbernom

mieste dochádza k neoprávnenému odberu už dňa XX.XX.XXXX, keď odstúpil od zmluvy XX.XX.XXXX
a doručil dňa X.X.XXXX pôvodnému odberateľovi plynu p. Q. W.. K. nepreukázal pred súdom, že
by dodávateľ plynu požiadal prevádzkovateľa prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete
o prerušenie alebo obmedzenie prepravy alebo distribúcie plynu odberateľovi, pre ktorého dodávateľ
uzatvoril zmluvu o doprave plynu s prevádzkovateľom siete. I. nebolo preukázané, že by prevádzkovateľ

distribučnej siete obmedzil alebo prerušil distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas
pri neoprávnenom odbere plynu (§ 43 ods. X písm. g/ zák. č. XXX/XXXX Z. z.). R. namietol aj aktívnu
legitimáciu navrhovateľa. K. vlastník sporného bytu Q. W. oznamuje p. D. U. dňa X.X.XXXX, že je novým
vlastníkom sporného bytu od XX.X.XXXX.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:

Navrhovateľ preukázal aktívnu legitimáciu. Smernica č. 2003/55/ES zaviedla právne oddelenie
obchodných činností od prevádzkovania sietí. Na liberalizovanom trhu s plynom v súčasnosti pôsobí 26dodávateľov, ktorý uzatvárajú s koncovými odberateľmi zmluvy o odbere plynu a s ktorými navrhovateľ
uzatvára distribučné zmluvy, v rámci ktorých sa zaväzuje dodať plyn v určenom objeme k jednotlivým
odberným miestam. Keďže koncový odberateľ odoberal plyn bez platne uzatvorenej zmluvy, cenu za

takto odobratý plyn odberateľovi nefakturuje žiadny z dodávateľov plynu, čím vzniká ujma v majetkovej
sfére navrhovateľa. Nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je teda
samostatným zákonným nárokom, ktorý prislúcha prevádzkovateľovi distribučnej siete. Fakturované
množstvo plynu je skutočná spotreba za žalované obdobie ocenená sumou 0,0537 eur/l kWh. Uvedená
cena plynu bola stanovená pre rok 2012 rozhodnutím Rady pre reguláciu, č.03/2450/12/RpR, ktorým

Rada pre reguláciu, ako orgán príslušný na konanie zmenila rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 0029/2012/P zo dňa 14.12.2011, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určil maximálne
ceny za dodávku plynu pre domácnosti a podmienky priznania cien za dodávku plynu pre domácnosti
na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 pre regulovaný subjekt Slovenský plynárenský
priemysel, a.s.

Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal hlavne touto námietkou.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
(veta tretia).

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pri spotrebiteľských zmluvách má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník,
teda úprava spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho
vykonanie.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku ako zákonný dôvod, ktoré bránia
uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odporca svoj zmluvný záväzok riadne a včas nesplnil.

Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri

uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania.

Navrhovateľ už dňa 20.12.2006 odstupuje od zmluvy na odbernom mieste č.
4100255710 (zrejme uvedené odberné miesto bolo XXXXXXXXXX ako to vyplýva z montážneho

listu meradla zo dňa 4.9.2012 a zápisu zo dňa 4.9.2012)), ul. W., ktorého odberateľom bola Q.a W..
Táto prevzala odstúpenie od zmluvy dňa 3.1.2007. Navrhovateľ vedel, že dochádza k neoprávnenému
odberu plynu v danom odbernom mieste (i keď ho nesprávne označil) a nezakročil podľa § 417 Obč.
zák. na odvrátenie škody a dodávateľ plynu nepožiadal podľa § 48 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z.
prevádzkovateľa prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete o prerušenie alebo obmedzenie

prepravy alebo distribúcie plynu odberateľovi plynu, pre ktorého dodávateľ uzatvoril zmluvu o doprave
plynu s prevádzkovateľom siete. Podľa § 43 ods. 2 písm. g/ zák. č. 656/2004 Z. z. prevádzkovateľ
distribučnej siete má právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na
nevyhnutný čas pri neoprávnenom odbere plynu. Navrhovateľ vedel, kto je vlastníkom nehnuteľnostiz katastra nehnuteľnosti, na základe vtedy platnej a účinnej vyhlášky č. 155/2005 Z. z. (časová verzia
predpisu účinná od 1.5.2005 do 31.8.2012, predpis zrušený predpisom č. 251/2012 Z. z.) podľa § 59
ods. 3 zák. o energetike mohol vypočítať výšku náhrady škody v prípade neoprávneného odberu plynu,

a to najneskôr do 4.8.2012, teda nárok navrhovateľa je v čase od 16.3.2007 do 4.8.2012 premlčaný.
Žaloba bola podaná až dňa 4.8.2014. Súd teda žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Navrhovateľ žaluje
odporcu ako vlastníka spornej nehnuteľnosti pre neoprávnený odber plynu, ktorý neuzavrel zmluvu a
odporca bol vlastníkom nehnuteľnosti iba do 19.1.2012. Teda vo zvyšku nepremlčanej pohľadávky, t.j.
od 5.8.2012 do 4.9.2012 súd žalobu zamietol i z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, keďže

odporca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti iba do 19.1.2012.

Odporca namietal pasívnu legitimáciu, s poukazom na to, že on, ako vlastník spornej nehnuteľnosti v
spornej nehnuteľnosti nikdy nebýval, odberateľom plynu bez uzatvorenej zmluvy bol p. Cibuľa, ktorému
dal nehnuteľnosť do nájmu, čo preukázal navrhovateľovi.

Podľa§488Obč.zák.záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivznikáprávonaplnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 494 Obč. zák. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa vyhl. č. 265/1999 Z. z. (účinný od 1.11.1999) ust. § 4 ods. 3 - pri zmene odberateľa v tom
istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr
do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku
nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho

odberateľa.
Odber plynu meria a účtuje dodávateľ na základe údajov meradla. Odpočet a vyúčtovanie odberu plynu
vykonáva dodávateľ najmenej jedenkrát ročne (ods. 4 cit. ust.).

Odberateľ platí v priebehu roka mesačne preddavok určený podľa priemernej mesačnej spotreby plynu

(ods. 5 cit. ust.).
Podľa § 43 ods. 2 písm. g/ zák. č. 656/2004 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo
bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa
distribučnej siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný
čas len v prípade neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber
považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom
prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť

spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 (účinná od 1.5.2005 do 1.9.2012) Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov ustanovuje: § 1 - spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a podľa
ods. 9 cit. ust. k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktoré

mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené
s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu,
náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho
následkov.
Dokazovaním mal súd preukázané, že nastal neoprávnený odber plynu v žalovanom období, bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Odberateľom plynu však nebol odporca, vlastník spornej

nehnuteľnosti, ale p..m s rodinou, čo odporca oznámil navrhovateľovi. Zák. o energetike § 49 ods.
4, 5 diferencuje medzi vlastníkom nehnuteľnosti (odporcom) a odberateľom (U.). V danom prípade
môže byť pasívne legitimovaným iba odberateľ pán U. na náhradu škody voči navrhovateľovi, ktorý
neoprávnene plyn odoberal v žalovanom období. Odporca nie je v spore pasívne vecne legitimovaným
účastníkom konania, nakoľko všetky dôkazy v konaní preukazovali, že navrhovateľ vedel, resp. mal

vedieť, že nehnuteľnosť, na ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu neužíva odporca ako
vlastník nehnuteľnosti, ale p. D.. Navrhovateľ vedel, že dochádza k neoprávnenému odberu plynu v
danom odbernom mieste už v roku 2006 a nezakročil podľa § 417 Obč. zák. na odvrátenie škody a
dodávateľ plynu nepožiadal podľa § 48 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. prevádzkovateľa prepravnej siete
a prevádzkovateľa distribučnej siete o prerušenie alebo obmedzenie prepravy alebo distribúcie plynu

odberateľovi plynu, pre ktorého dodávateľ uzatvoril zmluvu o doprave plynu s prevádzkovateľom siete.
Podľa § 43 ods. 2 písm. g/ zák. č. 656/2004 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej siete má právo obmedziť
alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas pri neoprávnenom odbere
plynu. Súd žalobu zamietol i z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, zásady úspechu odporcu v konaní. Trovy
konania pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 41,00
eur a v sume 238,85 eur titulom trov právneho zastúpenia . Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo
štyroch úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia v sadzbe 51,45 eur za úkon - § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v plat. znení, § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl., návrh na vydanie platobného

rozkazu - 51,45 eur - § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl., účasť na pojednávaní dňa 21.5.2015 a 19.1.29016 - á
51,45 eur, 2-krát režijný paušál á 8,04 eur za úkon, 1-krát režijný paušál á 8,39 eur za úkon, 1-krát režijný
paušál á 8,58 eur za úkon - § 16 ods. 3 cit. vyhl. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 238,85 eur.

Trovy konania celkom predstavujú 279,85 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu

podľa § 149 ods.1 OSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5
dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach,
na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :
musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súdI.stupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností,
súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnosti,aleboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené / § 205a OSP/
rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Ak nesplní povinný dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom , môže oprávnený
podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. v plat. znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.