Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202605
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113202605.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Škodové udalosti, s.r.o., Košice, Alžbetina 28/666, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, Košice, Kováčska 17, proti žalovanému X..
J. B., bytom A.Š., B. XX, o zaplatenie 288,27 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
35C/103/2013-99 z 9.1.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že vstup Komunálnej poisťovne, a.s. Vienna Insurance

Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: XX XXX XXX, do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného nepripúšťa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením pripustil vstup KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Vzal do úvahy, že vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 288,27 € s prísl.

a že voči platobnému rozkazu č.k. 13Ro/16/2013-14 samotný žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odpor nepodal. Uviedol, že dňa 1.3.2013 KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mu
doručila odpor proti platobnému rozkazu a zároveň i oznámenie o jej vstupe do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného. Poukázal na to, že podaním z 19.6.2013 žalobca namietol vstup
poisťovne do konania ako aj to, že odpor voči platobnému rozkazu bol podaný neoprávnenou osobou a
to s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Cdo/47/2012 z 30.7.2012.

Citoval § 93 ods.1 a 3 O.s.p. a charakterizoval podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Za
nesporné považoval, že žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane súhlasil
a keďže sa nestotožnil s námietkami žalobcu, vstup KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. Vienna Insurance
Group do konania pripustil.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol ho zrušiť. Opätovne poukázal na

závery uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/47/2012 z 30.7.2012, ktorý zaujal stanovisko k vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Upozornil, že žalovaný so vstupom poisťovne do konania súhlasil
až 16.7.2013, t.j. až po vyše troch mesiacoch od podania odporu. Tento bol podľa neho podaný
neoprávnenou osobou a nie účastníkom konania. Tento názor podľa neho vyplýva aj z uznesenia
NajvyššiehosúduSRč.6Cdo/357/2013z30.10.2013.Pochybilpretosúdprvéhostupňa,keďakceptoval
odpor podaný poisťovňou a zo skráteného konania presunul návrh do sporového konania, čím zvýšil

jeho náklady spojené so sporom.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez
nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol platobným rozkazom pod sp.zn. 13Ro/16/2013-14
z 15.2.2013 tak, že uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatilžalobcovi sumu 288,27 € s príslušenstvom, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde prvého
stupňa. Proti platobnému rozkazu žalovaný sám odpor s odôvodnením nepodal. Odpor proti nemu
podalaKomunálnapoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroupatopodanímz28.2.2013(č.l.15-16),pričom

zároveň oznámila i svoj vstup do konania ako vedľajšia účastníčka na strane žalovaného.

Platobný rozkaz predstavuje samostatnú formu rozhodnutia, vydaného v skrátenom konaní. Podstata
rozhodnutia platobným rozkazom spočíva v tom, že ho vydáva súd, aj bez výslovnej žiadosti
navrhovateľa (žalobcu) a bez vypočutia odporcu (žalovaného) v prípadoch, kedy to zákon umožňuje.

Podľa § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou

osobou.

Riadnym opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu je odpor s odôvodením, pričom tento podľa
znenia zákona môže podať len odporca (žalovaný).

Podľa § 93 ods. 1 O.sp. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod. neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpi do konania buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka súd rozhodne len na návrh.

Charakteristickým znakom postavenia vedľajšieho účastníka je, že vystupuje popri účastníkovi konania
a jeho postavenie je tak čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. To znamená,
že vedľajší účastník okrem iného nemôže disponovať predmetom konania a ak z právneho predpisu
nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší

účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný
účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Inak povedané, ak podá odvolanie (i dovolanie) len vedľajší
účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V
prípade, ak účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie
a dovolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Z už uvedeného vyplýva, že ak

úkony vedľajšieho účastníka, ktorý koná vždy iba sám za seba odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce

pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporným stranám). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle

ustanovenia § 93 ods.2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 osd.3 O.s.p. („Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v

okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov,
jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel
vedľajšiehoúčastníctva(pomôcťzvíťaziťvsporeniektorémuzúčastníkov),trebaustanovenie§93ods.3
O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto

konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. akol. Občanský
soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým
priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia
pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In cit. dielo, str. 421). Pokiaľ
odporca v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len

na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a žalobný návrh sa i odporcovi doručuje až spolu
s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný
subjekt,domáhajúcisavstupudokonanianajehostraneakovedľajšíúčastník.Vstupomtakéhosubjektu
do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.

Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným
podaním odôvodneného odporu odporcom, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi
pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone odporcu môže byť naplnený zmysel
a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom
prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods.2 O.s.p.) prípadne aj

svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods.1 O.s.p.).

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd dospel k názoru, že účinky vedľajšieho
účastníctva v danej veci, v štádiu tzv. skráteného konania nastať nemohli. Ak teda Komunálna poisťovňa

podaním z 28.2.2013 (súbežne s odporom) oznámila súdu prvého stupňa, že vstupuje do konania ako
vedľajší účastník na podporu žalovaného, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jej vedľajšieho
účastníctva.

„Začatie“ sporového konania v zmysle § 174 ods.2 O.s.p. včasným podaním odôvodneného odporu

môže iniciovať len odporca, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom
(vedľajším) účastníkom konania. Totiž len odporca disponuje oprávnením dať procesne významný
podnet na pokračovanie v konaní, v ktorom sa potom, okrem iných uplatní prejednacia zásada a zásada
kontradiktórnosti. Iba odporca (výlučne) rozhoduje o tom, či mieni v spore pokračovať a je výlučne na
jeho vôli, či podá odpor proti platobnému rozkazu.

Keďže uvedené závery o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní predchádzajúcom podaniu
odporu hlavným účastníkom (odporcom) plne platia pre všetky typy vedľajšieho účastníctva,
nepostupoval správne súd prvého stupňa, ak pripustil vstup Komunálnej poisťovne, a.s. Vienna
Insurance Group do konania na podklade jeho oznámenia z 28.2.2013 a odvolacie námietky žalobcu

sú tak oprávnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd musel napadnuté uznesenie zmeniť a vstup Komunálnej poisťovne,
a.s. Vienna Insurance Group do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripustiť.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.