Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413200649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8413200649.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: B. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX
M. A., o vymoženie 1.674,54 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 17.5.2013 č. k. 8 Er 74/2013-15 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdnym exekútorom doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného voči povinnému pre vymoženie sumy
1.674,54 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., pod sp. zn. VP 80352/09 zo dňa 4.11.2011.

Súd uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa
26.7.2006, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde je povinný v pozícií spotrebiteľa. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v čl. XI bode 59 obsiahnutá
rozhodcovská doložka mala založiť legitimitu pre exekučný titul a ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Je v nej uvedené, že všetky spory, ktoré medzi
účastníkmi zmluvy vznikli alebo v budúcnosti vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov alebo v
súvislosti s nimi, budú rozhodované rozhodcovským súdom. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku
si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkými
úverovýmipodmienkami,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Zároveňuviedol,žerozhodcovskádoložka
neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu.

Prvostupňový súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú

mu poskytuje smernica 93/13/EHS. V tomto prípade oprávnený preukázateľne nepoučil povinného o
dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy na riešenie sporov a rozhodcovskú doložku si individuálne
nedojednali. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, je
v rozpore s dobrými mravmi a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zdôraznil, že z úpravy § 45 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45, exekučný súd je oprávnený a
povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania, jej nútený výkon
práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom

konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,
že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd
meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci
o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.
Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup
exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako

súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda nemá napr. právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie
aleboprávomocrozsudokzrušiťalebozmeniťjehovýrok.Uviedol,žecieľomprieskumupodľa§45ods.1
písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní je zistenie, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom.
Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom
zakázané. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal

povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva

možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky,
ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C

40/08, ako aj skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ. Zmluva o úvere
bola upravená v obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. V
dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovalo ustanovenie § 52 a nasl. a s ohľadom
na novelu OZ od 1.1.2008 nevznikla jeho právnemu predchodcovi ani povinnosť dať predmetnú zmluvu

do súladu s ustanovením § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 242/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa

ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa obchodných podmienok čl. XI. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvyavsúvislostisňoubudúriešenéRozhodcovskýmsúdomzriadenompriSlovenskejhospodárskej
komore, s.r.o..

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej
dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na
všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž

rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky
zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre
exekučné konanie.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým

nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.