Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413200653
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413200653.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnému: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. R. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie
374,32 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 8Er 75/2013 - 13 zo dňa 21.08.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami § 52 a nasl. zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej
aj „Občiansky zákonník“), §§ 44 ods. 2, 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj
„Exekučný poriadok“). Rozhodcovská doložka uvedená v článku 11 bod 63 Všeobecných obchodných
podmienok podľa názoru prvostupňového súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatnou. Vzhľadom na skutočnosť, že

rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, nemohlo
riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na
podklade ktorého možno vykonať exekúciu, preto prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného

práva na súdnu ochranu, čím mu je znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Ďalej uviedol, že zo
slovenského ani európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý vedel o svojich právach,
no neuplatnil si ich. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo tiež zistiť, či súd

prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, že v predmetnej zmluve
ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka

platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Napr. vo veci sp.
zn.3Cdo146/2011uviedol,žepokiaľoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcieoznačízaexekučnýtitul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so

zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.6Cdo143/2011,sp.zn.2Cdo245/2010,uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené právne závery nemali vzťahovať aj na stav,
keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke
je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť
bola upravená v čl. 11 Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou strán. Ďalej sa zmluvne strany
dohodli, že ak nedôjde k dohode strán, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy alebo v

súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia rozhodne
Stály rozhodcovský súd bankovej asociácie alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej
komore. s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Zmluvné strany sa
dohodli, že rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o
vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde a že podpisom zmluvy

Klient vyjadruje Banke svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak skúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
existenciu rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom. Správne preto aplikoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom

ust.§45ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,hooprávňujenapreskúmanie
materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto prípade exekučným
titulom z pohľadu aplikácie hmotného práva. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia
právomoci formálneho a materiálneho preskúmania exekučného titulu, je preto nedôvodná.Záversúduprvéhostupňaoexistenciineprijateľnejpodmienky,tedarozhodcovskejdoložky,ktoránebola
spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu alebo súdnemu konaniu v mieste jeho sídla, je správny. Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej do 31.12.2007 alebo vo Všeobecných obchodných
podmienkach, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným

titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzatvorená pred 1. januárom 2008 a teda judikovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj
na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné priamo zo zákona. V
danom prípade je zmluvná podmienka, a to rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
sa spory výlučne riešili v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom neprijateľnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. l OZ a podľa § 53 ods. 4 OZ neplatnou, lebo núti spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu, podrobiť sa arbitráži rozhodcovského súdu a takýto vzťah právna teória a
prax označujú za fakticky nerovný, preto by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,

a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie,
ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná
zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno

vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania. Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, lebo nemohli privodiť zmenu právneho posúdenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.