Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200829
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214200829.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanému H. R., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX/X, XXX XX Q., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ
so sídlom Petrovská 10, 90 901 Skalica, IČO: 42264154, o zaplatenie 128,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V r a c i a žalobcovi súdny poplatok v rozsahu 9,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 6.2.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 128,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
28.10.2012 do zaplatenia a to sumu vo výške 43,27 eur titulom ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby a sumu vo výške 85,10 eur titulom náhrady škody a domáhal sa náhrady trov konania.

Dňa 23.7.2014 bolo súdu doručené písomné podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd oznámenie o vstupe do
konania vedľajšieho účastníka oznámil zástupcovi žalobcu a žalovanému.

Žaloba spolu s kópiami príloh žaloby bola doručená žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi.

K žalobe sa vyjadril vedľajší účastník písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené 17.10.2014, ktorý
navrhoval žalobu v časti o zaplatenie 85,10 eur zamietnuť s tým, že nárok na náhradu škody by si mal
podľanázoruvedľajšiehoúčastníkažalobcauplatňovaťsamostatnoužalobouonáhraduškodybeztoho,
aby sa pritom odvolával na absolútne neplatné zmluvné ustanovenia. V tejto časti považuje vedľajší
účastník žalobu za nedôvodnú.

Dňa 26.2.2015 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, ktoré je označené ako čiastočné
späťvzatie návrhu, v ktorom žalobca uvádza, že po podaní žaloby žalobca eviduje na účte platbu zo dňa
27.10.2014 vo výške 203,45 eur, čím bola uhradená istina vo výške 128,37 eur, úroky z omeškania vo
výške 22,87 eur a časť trov konania vo výške 52,21 eur. Vzhľadom na uvedené, žalobca ďalej uvádza, že
berie žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 128,37 eur, úroku z omeškania vo výške 22,87 eur a časť trov
konania vo výške 52,21 eur. Trvá na náhrade trov konania v rozsahu zostatku trov konania 22,87 eur.Rovnopis písomného podania žalobcu - späťvzatie žaloby bolo doručené zástupcovi vedľajšieho
účastníka s výzvou, aby trovy konania vyčíslil v lehote 3 dní, vzhľadom na to, že ide o prípad, kedy
sa rozhodnutie vo veci nevyhlasuje a vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania /§ 151 ods. 4

O.s.p./, výzva bola doručená zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 24.4.2015. Vedľajší účastník sa k
tejto výzve nevyjadril. Trovy konania nevyčíslil.

Na výzvu súdu žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o dôvode späťvzatia žaloby, bol preto vyzvaný,
aby predložil súdu dôkaz o tom, že žalovaná istina s úrokmi z omeškania bola uhradená po podaní

žaloby.

Takýto dôkaz nepredložil.
Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanievtejtočastizastaví. Nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,akdôjdekspäťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť pokiaľ ide o zaplatenie istiny a zaplatenie úroku z
omeškania, a preto súd konanie vo veci v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. bez ďalšieho zastavil.

Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca si uplatnil náhradu ešte časti trov konania a to vo výške 22,87 eur,
tvrdiac, že 52,21 eur boli už trovy konania žalovaným doposiaľ neuhradené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a
dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať alebo znížiť.

Pri rozhodovaní o trovách konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. sa pri aplikácii prvej vety
vychádza z procesného zavinenia a pri aplikácii vety druhej, pokiaľ ide o dôvodnosť podanej žaloby,
vychádza sa zo správania žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vychádzajúc z uvedeného,
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania ak by žalobca
preukázal, že dôvodom späťvzatia žaloby by bolo správanie žalovaného po podaní žaloby , že k úhrade

žalovanej pohľadávky došlo po podaní žaloby. Trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku a z trov
právneho zastúpenia. Žalobca naviac ale trovy konania v súvislosti so späťvzatím žaloby v rozsahu
22,87 eur ani bližšie nešpecifikoval, či ide o ostatné trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku alebo o trovy právneho zastúpenia, alebo aj súdny poplatok a aj trovy právneho
zastúpenia, časť trov právneho zastúpenia. Nebolo možné za týchto okolností považovať trovy konania

ani za riadne vyčíslené.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol a keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké
postavenie, rovnaké práva a povinnosti, ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje, nevznikolnárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi a vedľajší účastník ani po výzve súdu, aby
trovy konania vyčíslil, trovy konania nevyčíslil, takže neboli splnené podmienky ani pre priznanie a
rozhodovanie o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Trovy konania nebolo možné žalobcovi priznať aj z toho dôvodu, že ide o drobný spor a vzhľadom na
predmet konania, doterajšiu súdnu prax by súd zohľadňoval dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak by
totiž žalobca nebol zmluvnú pokutu dobrovoľne uhradil, dá sa predpokladať, žeby v tejto časti došlo k
zamietnutiu žaloby a preto súd dospel k záveru, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov konania by nemohol ani žalobcovi priznať, aj keby ich žalobca riadne vyčíslil.

Podľa § 11 ods. 3 vety prvej zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním návrhu na
začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania alebo dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť

pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 vety prvej ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ ZSP orgány uvedené v § 3 , ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú
bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej

správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o
spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
písomného upovedomenia.

Podľa§11ods.11ZSPvrozhodnutíovrátenípoplatkualebopreplatkusauvedieajoznačeniepoplatníka
a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie
aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

Podľa § 11 ods. 12 ZSP poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty

nahor.

Žalobca zobral žalobu späť skôr, ako sa začalo pojednávanie a preto súd rozhodol zároveň o vrátení
súdneho poplatku, ktorý sa žalobcovi vracia krátený v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona
o 6,70 eur. Žalobca zaplatil zo žaloby súdny poplatok vo výške 16,50 eur, takže sa mu po krátení o 6,70

eur vracia súdny poplatok vo výške 9,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).