Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113200905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Juraja Sopoligu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej, v právnej veci žalobcu: O. výrobno-obchodná spoločnosť,
spol. s r.o., XXX XX I. 367, X.: XX XXX XXX, zast. S.. A. H., advokátka, N. č. XX, J., proti žalovaným:
1. K. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XXX, zast. spoločnosťou O. J., S.. N. I., s.r.o., C. 8, XXX XX K.,
2. K. s.r.o., Ul. H. XXXX, XXX XX C. nad T., IČO: XX XXX XXX, zastúp. S.. S. D., advokátom, W. 1,
XXX XX J. v konaní o zdržanie sa nekalosúťažného konania a náhradu primeraného zadosťučinenia,
o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26CbPv/1/2013-267
z 30.9.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne trovy
odvolacieho konania vo výške 175,01 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v 2. rade povinnosť na svoje náklady
zverejniť na vstupných dverách pre zákazníkov do svojej prevádzky na ulici H. XXXX, C. nad T. vo
výške 150 cm rovnopis tohto rozsudku v priehľadnom euroobale veľkosti A4 spolu s nasledovným
písomným ospravedlnením: „OSPRAVEDLNENIE - K. X., bytom I. XXX, XXX XX I. a spoločnosť K. s.r.o.

so sídlom Ul. H. XXXX, XXX XX C. nad T. sa týmto ospravedlňujú spoločnosti O. výrobno-obchodná
spoločnosť, spol. s.r.o. so sídlom I. XXX, XXX XX I. za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku
ich nekalosúťažného konania", pričom ospravedlnenie bude vytlačené na bielom papieri veľkosti A4
čiernym písmom typu T. R. W. o veľkosti písma 36 bodov po dobu 30 kalendárnych dní a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd: 1. uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť osobne sa ospravedlniť žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, 2. uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
3.000,00 eur ako primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
3. uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne na svoje náklady zverejniť tento
rozsudok 1-krát v regionálnom periodiku v okrese pobytu žalovaného v 1. rade a sídla žalovaného v

2. rade a 1-krát v regionálnom periodiku v kraji pobytu žalovaného v 1. rade a sídla žalovaného v 2.
rade spolu s nasledovným písomným ospravedlnením: „Martin X., bytom I. XXX, XXX XX I. a spoločnosť
K. s.r.o., so sídlom Ul. H. XXXX, XXX XX C. nad T. sa týmto ospravedlňujú spoločnosti O. výrobno-
obchodná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom I. XXX, XXX XX I. za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla vdôsledku ich nekalosúťažného konania." a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, 4. žalovaný v
2. rade je povinný na svoje náklady zverejniť na hlavnom vchode do svojej prevádzky na ulici H. XXXX,
C. nad T. tento rozsudok spolu s nasledovným písomným ospravedlnením: „K. X., bytom I. XXX, XXX XX

I. a spoločnosť K. s.r.o., so sídlom Ul. H. XXXX, XXX XX C. nad T. sa týmto ospravedlňujú spoločnosti
O. výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom I. XXX, XXX XX I. za spôsobenú ujmu, ktorá
jej vznikla v dôsledku ich nekalo súťažného konania." a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa okrem iného aj kúpou tovaru na
účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod). Žalovaný v 1. rade je bývalým zamestnancom žalobcu, kde od 1.4.1996 do 31.1.2010
pôsobil na pozícii vedúceho obchodnej činnosti, keď mal okrem iného na starosti prevádzku dvoch
maloobchodnýchpredajnížalobcu,atopredajnenaH.XXXX,C.nadT.apredajnenačísleXXX,I.(okres

C. nad T.). Uvedené predajne boli zamerané na predaj ovocia, zeleniny a záhradkárskych potrieb. V
rámci svojej pracovnej činnosti žalovaný v 1. rade uzatváral pre žalobcu obchodné zmluvy s obchodnými
partnermi žalobcu, disponoval zoznamom partnerov a klientov žalobcu, mal prístup k účtovníctvu
žalobcu, poznal nákupné a distribučné možnosti, cenové stratégie a obchodné marže žalobcu, t.j.
mal celkové know-how v súvislosti s prevádzkovaním prevádzok - predajní žalobcu. Žalovaný v 1.

rade bol v danom čase a aj v súčasnosti je 20%-ným spoločníkom spoločnosti O. výrobno-obchodná
spoločnosť, spol. s r.o.. Žalovaný v 2. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorá rovnako ako žalobca
podniká najmä v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). Jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti
K. s.r.o. je pani X. X., ktorá je zároveň manželkou žalovaného v 1. rade. Dňa 21.10.2010 bola žalobcovi

doručená faktúra spoločnosti I. s.r.o., C. nad T., v ktorej žalobcovi bola fakturovaná reklamná tabuľa s
nápisom „Záhradkárske potreby" a reklamná tabuľa tzv. áčko na predaj jabĺk. Išlo o typovo aj obsahovo
rovnaké reklamné tabule ako už žalobca používal v oboch svojich predajniach, nebolo mu preto jasné,
kto a prečo reklamné tabule objednal. Žalobca nemal vedomosť o objednávke nových reklamných tabúľ
a ani v danom čase nové nepotreboval. Až následným preverovaním v spoločnosti I. žalobca zistil,

že reklamné tabule boli objednané žalovaným v 1. rade v priebehu septembra 2009. Dňa 30.11.2009
bolo žalobcovi doručené oznámenie od spoločnosti O.-T. I. s.r.o., C. nad T., ktorá prenajímala žalobcovi
nebytové priestory, kde bola umiestnená predajňa na H. ulici č. XXXX vo C. nad T.. V tomto oznámení
O.-TRO. ukončil nájom so žalobcom a vyzval ho, aby k 31.12.2009 nebytový priestor vypratal. Napriek
skutočnosti,žežalobcahradilnájomriadneavčas,ukončenienájmunebolozostranyO.-T.zdôvodnené.

Aj keď bola predajňa zisková, z dôvodu skončenia nájmu bol žalobca nútený zrušiť prevádzku predajne,
nájsť si nové priestory a z organizačných dôvodov ukončiť pracovný pomer s pani H. I., (vedúcou
predajne). Žalovaný v 2. rade bol zapísaný do obchodného registra dňa 11.12.2009. Dňa 31.1.2010 bol
ukončený pracovný pomer so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vrátil žalobcovi svoj služobný
mobil s vymazanými všetkými číslami a kontaktmi, vrátane kontaktov na všetkých obchodných partnerov

žalobcu. Vo februári 2010 žalobca zistil, že v priestoroch jeho bývalej predajne na H. ulici sa nachádza
už nová predajňa. Názov predajne bol U. potreby, pred predajňou bola umiestnená áčková reklamná
tabuľa (obe presne tak, ako ich mal predtým žalobca) a predajňu prevádzkoval žalovaný v 1. rade
prostredníctvom spoločnosti K. s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je manželka žalovaného v 1. rade. O
tom, že prevádzku na H. ulici v skutočnosti zastrešuje žalovaný v 1. rade svedčí aj skladba obchodného

mena žalovaného v 2. rade - K. s.r.o., ktoré navodzuje dojem, že sa má jednať o skratku „K." a výstižne
popisuje osobu i druh činnosti. Uvedený záver taktiež podporuje skutočnosť, že pani X. (spoločníčka a
konateľka žalovaného v 2. rade) v danom čase podnikala a aj v súčasnosti podniká ako SZČO v oblasti
kaderníctva. Ako predavačka v predajni pracovala pani I., bývalá zamestnankyňa žalobcu. Žalovaný v 2.
rade tak podnikal na rovnakom mieste, za rovnakých podmienok a s rovnakým sortimentom ako predtým

žalobca. Žalobca následne zistil, že hovory na služobnom mobile žalovaného v 1. rade s číslom XXXX
XXX XXX, ktorý odovzdal žalobcovi po skončení pracovného pomeru, sú presmerované na iné telefónne
číslo. Po zisťovaní u mobilného operátora V., a.s. žalobca prišiel na to, že hovory nechal ešte 18.1.2010
presmerovať žalovaný v 1. rade na číslo XXXX XXX XXX. Toto číslo bolo a stále je vedené ako mobilný
kontakt na žalovaného v 2. rade. Podľa výpisu hovorov ako aj osobného pozorovania žalobca prišiel na

to, že žalovaný v 1. rade od skončenia pracovného pomeru u žalobcu zabezpečuje všetky podnikateľské
a organizačné aktivity žalovaného v 2. rade v súvislosti s prevádzkovaním predajne na H. ulici.Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaní sa svojou činnosťou dopúšťajú nekalosúťažného
konania v zmysle ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pod pojmom „konanie v hospodárskej súťaži"
sa podľa žalobcu rozumie akékoľvek konanie, ktoré môže mať vplyv na hospodársku súťaž, a ktorým

konajúca osoba presadzuje svoje vlastné hospodárske záujmy a účelom alebo skutočným následkom
jej konania je získanie výhody v súťaži. Výhodou sa rozumie aj zlepšenie vlastných šancí na získanie
zákazníkov na úkor iných súťažiteľov a v konečnom dôsledku ich vytlačenie z pozícií na trhu. Takáto
výhoda nemusí byť realizovaná len vo forme priameho zisku. Predpokladom konania v hospodárskej
súťaži je existencia súťažného vzťahu najmenej dvoch subjektov, ktorý má byť ovplyvnený. Žalobca

a žalovaný v 2. rade sú hospodárskymi súťažiteľmi, pôsobia na rovnakom trhu a v rovnakom čase a
ich cieľom sú identické skupiny zákazníkov. Žalovaný v 1. rade je bývalým vedúcim zamestnancom
žalobcu a súčasne spoločníkom žalobcu a v súčasnosti vykonáva pre žalovaného v 2. rade obdobné
pracovné činnosti ako vykonával u žalobcu. Na základe uvedeného konanie žalovaných napĺňa znaky
konania v hospodárskej súťaži. Konanie, ktorým sa súťažiteľ vo všeobecnosti snaží získať výhodu v
konkurenčnom boji na úkor iných súťažiteľov, nie je automaticky samo o sebe protiprávne. Aby bolo

konanie charakterizované ako nekalosúťažné musí byť v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej
súťaže, ktorými treba rozumieť porušenie pravidiel a zvyklostí, ktoré sa dodržujú v konkurenčnom
prostredí, a ktoré i samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti.

Žalobcavidíporušeniedobrýchmravovsúťaževtom,že:a)žalovanýv1.radeakozamestnanecžalobcu
vopredúmyselnepripravovalpodmienkynabezproblémovérozbehnutieprevádzkyžalovanéhov2.rade
a to predovšetkým: 1. objednaním nových reklamných tabúl pre žalovaného v 2. rade, ktoré objednal
pod menom žalobcu, 2. presmerovaním hovorov zo služobného mobilu žalobcu na číslo žalovaného v 2.
rade, 3. podieľaním sa na skončení nájomnej zmluvy žalobcu, pričom žalobca mal za to, že skutočným

dôvodom skončenia nájmu zo strany O.-T. bola dohoda prenajímateľa so žalovanými, o čom svedčí aj
fakt, že sídlo a prevádzka žalovaného v 2. rade boli zapísané do živnostenského a obchodného registra
už 11.12.2009, t.j. ešte pred skončením nájmu žalobcu, čomu nevyhnutne musel predchádzať súhlas
spoločnosti O.-T. na zriadenie sídla a prevádzky, b) žalovaný v 1. rade využil a poskytol všetky svoje
znalosti, know-how a obchodné kontakty na rozbehnutie predajne žalovaného v 2. rade, c) žalovaný

v 2. rade na základe činnosti žalovaného v 1. rade prevzal bez ďalších nákladov a podnikateľského
rizika klientelu žalobcu, získal prístup k cenovej ponuke, štruktúre tovaru, dodávateľom a obchodným
partnerom žalobcu, čím plynulo nadviazal podnikateľskú činnosť žalobcu bez jeho súhlasu. Žalovaný v
2. rade si dokonca uľahčil svoju pozíciu aj tým, že okamžite prijal zaškolenú zamestnankyňu žalobcu,
ktorý ju bol nútený z organizačných dôvodov prepustiť, d) žalobca bez vlastného zavinenia prišiel

konaním žalovaných o prosperujúcu prevádzku odkiaľ ho vytlačil žalovaný v 2. rade. V tomto prípade
teda žalovaný v 2. rade v súčinnosti so žalovaným v 1. rade získal konkurenčnú výhodu a ľahký štart
v podnikaní na úkor žalobcu. Takéto konanie nemožno v žiadnom prípade chápať ako zodpovedajúce
podnikateľskej korektnosti a z tohto dôvodu je v jasnom rozpore s dobrými mravmi súťaže.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade nezískali svoje podnikateľské postavenie
pri vzniku spoločnosti K. s.r.o. uplatnením svojej vlastnej invencie, šikovnosti, či aplikáciou nejakého
zlepšovacieho návrhu, ale na úkor a za cenu zhoršenia súťažného postavenia žalobcu.

Tretím predpokladom aplikácie generálnej klauzuly nekalej súťaže je spôsobilosť určitého konania
privodiť ujmu iným súťažiteľom, prípadne spotrebiteľom. Aby bolo možné konanie charakterizovať ako
„spôsobilé privodiť ujmu", nie je nutné, aby k ujme aj skutočne došlo. Na naplnenie tohto predpokladu
postačuje samotná možnosť (potenciálnosť) vzniku ujmy a nie je potrebné, aby reálna ujma nastala. Je

zrejmé, že zrušením prevádzky predajne neprišiel žalobca len o zisk z predaja, ale aj o stálu klientelu,
ktorá ďalej nakupuje na zvyčajnom mieste, no už u žalovaného v 2. rade. Žalobcovi navyše vznikli
nákladysvypratanímpriestorovpredajne,presunomtovarovdoinýchprevádzokžalobcuaajnákladyna
skončenie pracovného pomeru pani I.. Ďalšími nákladmi žalobcu boli náklady spojené s otvorením novej
predajne v meste, kde začínal prakticky od nuly a bol neznámy pre nový okruh zákazníkov. Najväčšiu

ujmu pre žalobcu však predstavoval prepad jeho tržieb z približne 5,5 milióna Sk ročne na asi 1 milión
ročne ku koncu októbra 2010, nakoľko nová prevádzka nebola ani zďaleka taká výnosná ako tá na H.
odkiaľ ho vytlačili žalovaní.Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaní sa dopustili a dopúšťajú konania, ktoré je konaním
v hospodárskej súťaži, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu ako aj, že

boli splnené všetky zákonné podmienky nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa žalobcu bol konaním žalovaných porušený zákaz nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka.
Uvedené porušenie prinieslo žalovaným súťažnú výhodu a zlepšenie ich súťažného postavenia na trhu
na úkor žalobcu. Porušenie právnych predpisov zo strany žalovaných tak má príčinný vzťah (kauzálny
nexus) k hospodárskej súťaži. Poukázal na ust. § 53 a § 55 Obchodného zákonníka.

Žalovanýv1.radeuviedol,žeužalobcubolzamestnanýod1.4.1996do31.1.2010akovedúciobchodnej
činnosti. Jeho hlavnou činnosťou bolo zabezpečovať predaj poľnohospodárskych výrobkov z vlastnej
a nakúpenej produkcie, zabezpečovať plynulé zásobovanie maloobchodných predajní v I. a vo C. nad
T. ovocím a zeleninou z vlastnej produkcie spoločnosti O.. Tovar záhradkárskeho a iného sortimentu

si objednávali vedúce predajní prevažne samy (v maloobchodnej predajni C. p. I. a v maloobchodnej
predajni I. p. Q.). Reklamnú činnosť v spoločnosti O. mal na starosti on, pričom každá reklama
bola konzultovaná s konateľom spoločnosti (p. C.). Podľa tvrdenia žalobcu spoločnosť I. 21.10.2009
fakturovala reklamné tabule, ktoré si žalobca neobjednal. Uvedené reklamné tabule objednával on pre
maloobchodné predajne I. a C. n/T.. Vzhľadom na to, že od 15.10.2009 do 8.1.2010 bol práceneschopný,

nemal prehľad o daných skutočnostiach a požiadal spoločnosť I. o vysvetlenie. Predmetné reklamné
tabule spoločnosť O. neprebrala od spoločnosti I. a tak spoločnosť I. dobropisovala 22.3.2010 faktúry
za tieto tabule a peniaze spätne uhradila žalobcovi 22.3.2010. Pravdepodobne si ich žalobca neprebral
a uvedené reklamy boli bezpredmetné.

Žalovaný v 1. rade nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že počas svojho pracovného pomeru v rámci
svojej pracovnej činnosti, uzatváral obchodné zmluvy s obchodnými partnermi, nakoľko tieto uzatváral
a podpisoval výhradne konateľ spoločnosti p. C.. Mobilný telefón s číslom XXXXXXXXXX ako
zamestnanecužívalodzaloženiaspoločnosti.BoltojedenzprvýchmobilovvofirmeO..Jepochopiteľné,

že za takú dlho dobu sa v ňom nahromadilo okrem kontaktov na obchodných partnerov aj kvantum
telefónnych čísiel jeho priateľov a rodinných príslušníkov. Všetky kontakty spojené s podnikaním
spoločnosti O., ktoré mal má aj konateľ spoločnosti. Preto ich považoval za nepotrebné a vymazal
ich. Urobil to aj z toho dôvodu, že p. C. sám nevedel komu a kedy tento mobil pridelí. Hovory
boli presmerované z toho dôvodu, že služobný mobil od 18.1.2010 nepoužíval. Mobilné telefóny v

spoločnostiO.akospoločnícimohlipoužívaťajnasúkromnéúčely.Malzato,žepresmerovanímhovorov
nepoškodil ani nijakým iným spôsobom nespôsobil ujmu žalobcovi. Nájomnú zmluvu so spoločnosťou
O.-T. uzatváral a podpisoval konateľ žalobcu p. C., on o nej nemal prehľad.

Kposkytnutiusvojichznalostí,know-howaobchodnýchkontaktovnarozbehnutiespoločnostíK.uviedol,
že všetky firmy, s ktorými spolupracovali maloobchodné predajne žalobcu sú zverejnené a ich obchodní
zástupcoviapravidelnenavštevovalitietopredajnezaúčelomzískaniaobjednávokodvedúcichpredajní,
ktoré s nimi komunikovali. Zamestnancom spoločnosti K. sa stal 1.2.2010. Toho času už menovaná
spoločnosť prevádzkovala maloobchodnú predajňu vo C. nad T.. Všetky tvrdenia žalobcu o nekalej

činnosti žalovaného v 1. rade sú účelové, nepodložené a boli aj predmetom trestného konania, ktoré
bolo zastavené. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa prepadu tržieb uviedol, že od februára 2009 sú vzťahy
medzi spoločníkmi spoločnosti O. tak vážne naštrbené, že menšinoví spoločníci požiadali súd o zrušenie
účasti v spoločnosti. Vzhľadom na tento spor spoločnosť O. od roku 2009 vykazuje stále nižšie tržby,
hodnota jej čistého imania sa znižuje a posledné roky je neustále v strate. Od roku 2011 spoločnosť O. už

neprevádzkuježiadnumaloobchodnúpredajňuavšetkysvojeobchodnéaktivityprevádzanaspoločnosť
D., s.r.o. so sídlom K. 151, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je X.. W. C., K., dcéra konateľa
spoločnosti.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a považuje podanú žalobu ako
aj nároky v nej uplatnené za neopodstatnené. Žalovaný v 2. rade popiera, aby sa dopustil
akéhokoľvek nekalosúťažného konania vo vzťahu k žalobcovi a tvrdenia uvedené v žalobe považuje
za vykonštruované a nepravdivé. Poukázal na to, že žalobca mal uzavretú nájomnú zmluvu sospoločnosťou O.-T. I. s.r.o. na dobu určitú, t.j. do 31.12.2009. Nájomný vzťah žalobcu v žiadnom prípade
nemohol ovplyvniť žalovaný v 2. rade, keďže bol uzavretý na dobu určitú a prenajímateľ sa rozhodol
nepokračovaťvnájomnomvzťahusožalobcom.Žalovanýv2.radeakceptovalponukuprenajímateľaO.-

T. I. s.r.o. na uzavretie nájomnej zmluvy predmetných nebytových priestorov a 15.12.2009 bola uzavretá
nájomná zmluva. Konanie žalovaného v 2. rade nie je v žiadnom prípade nekalou súťažou, nie je ani
v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože v trhovej ekonomike nie je možné nikoho obmedzovať
v slobode podnikania. Sloboda podnikania predstavuje jeden zo základných predpokladov existencie
hospodárstvazaloženéhonatrhovýchprincípochajegarantovanávÚstaveSlovenskejrepublikyvrámci

základných práv a slobôd v druhej hlave v piatom oddiele ako základné hospodárske právo. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaný v 2. rade využil obchodné kontakty žalovaného v 1. rade, know-how na rozbehnutie
svojej prevádzky sú ničím nepodložené a žalovaný v 2. rade ich považuje za bezpredmetné. Žalobca
s pôvodným prenajímateľom riadne ukončil nájomný vzťah v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy a bolo
vecou slobodného rozhodnutia žalovaného v 2. rade, že začal svoju podnikateľskú činnosť v týchto
nebytových priestoroch.

Žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom neporušil zákaz nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka
a do svojho podnikania investoval nemalé finančné prostriedky. Čo sa týka výroby reklamných tabúľ
spoločnosťou I. s.r.o. žalovaný v 2. rade si tieto reklamné tabule, ako aj iné reklamné služby objednal

13.10.2010 a za tieto riadne zhotoviteľovi zaplatil, čo preukazujú dodacie listy a pokladničné doklady.
Preto žalovaný v 2. rade považuje žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú a navrhol ju v celom
rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

V ďalšom súd prvého stupňa rozsiahlo opísal skutočností uvádzané žalobcom v jeho podaniach z
10.10.2013, 13.11.2013, 20.5.2014, 21.8.2014 a 22.9.2014, žalovaným v 1. rade v podaní z 20.8.2014,
žalovaným v 2. rade podaní z 1.8.2014

Podaním z 13.6.2014 žalobca upresnil svoj návrh a súd prvého stupňa uznesením č.k. XXCbPv/l/XXXX
- 192 zo dňa 24.6.2014 pripustil zmenu návrhu.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanie- vyjadrenímžalovanéhov1.radenapojednávaniachkonaných

11.10.2013 a 22.11.2013, vyjadrením štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade (Ingrid X.) na
pojednávaní 22.11.2013, vyjadrením konateľa žalobcu (N. C.) na pojednávaní konanom 17.1.2014,
výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Prešov (vložka č. XXXX/P a č. XXXXX/P), výpisom
zo Živnostenského registra, pracovnou zmluvou z 1.4.1996, zakladateľskou listinou z 26.10.2009,
dodatkom č. X/XXXX k Zakladateľskej listine spoločnosti X. s.r.o. z 11.11.2009, súhlasom vlastníka

nehnuteľnosti so zriadením sídla obchodnej spoločnosti X. s.r.o. z 26.10.2009 a obchodnej spoločnosti
K. s.r.o. z 11.11.2009, oznámením o zriadení prevádzky zo 7.1.2010, stanoviskom Mesta C. nad T. z
15.1.2010, nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom O.-T. I. s.r.o. a nájomcom K. s.r.o.
z 15.12.2009, zmluvou o nájme nebytových priestorov z 27.6.2002 ako aj dodatkom č. 1 k zmluve o
nájme nebytových priestorov z 20.12.2002, nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom O.-T. I.

s.r.o. a žalobcom ako nájomcom z 15.12.2008, listom spoločnosti O.-T. I. s.r.o. z 20.11.2009, vyjadrením
spoločnosti O.-T. I. s.r.o. z 22.8.2014, podrobným rozpisom hovorov vyhotoveným 21.2.2010 týkajúcich
sa tel. č. XXXX XXX XXX ako aj podrobným výpisom hovorov za obdobie - október 2009 do januára
2010 z uvedeného tel. čísla, faktúrou č. XXXXXXXX z 21.10.2009 na sumu 160,03 eur, dobropisom z
22.3.2010 na sumu 99,01 eur, výpisom došlej pošty predloženej žalobcom, kúpnou zmluvou z roku 2013

uzavretou medzi U. SR a žalovaným v 2. rade, dodacím listom č. XX/XX/XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX
a č. XXXXXXXX, dodacími listami č. X/XX/XXXX a č. X/X/XXXX, faktúrou č. X/XX, ktorú predložil súdu
žalovaný v 1. rade.

Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že reklamné tabule žalobcu a žalovaného v 2. rade neboli
totožné, ale v niektorých znakoch sa podobali. Na preukázanie dodávok reklamných tabúľ žalovaný v
2. rade predložil súdu dodací list a pokladničný doklad z 13.10.2010, pokladničné doklady z 1.7.2010 a
8.7.2010 a výpis z pokladničnej knihy o úhradách cien za reklamné služby, z ktorých vyplýva, že cenaza reklamné tabule bola spoločnosťou I. účtovaná 19.1.2010. Prevádzka žalobcu na D. ulici vo C. nad
T. bola podľa právneho zástupcu žalobcu otvorená v marci 2010. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol,
že pracovný pomer s pani I. bol ukončený dohodou s odchodným, nakoľko menovaná uviedla, že ide do

dôchodku, lebo má chorého otca, o ktorého sa musí starať. Pracovný pomer skončila asi k 31.12.2009.
Do zamestnania u žalovaného v 2. rade nastúpila 15.1.2010.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade sa

dopustili nekalosúťažného konania voči žalobcovi. Žalovaný v 1. rade a jediná spoločníčka a konateľka
žalovaného v 2. rade X. X. sú manželia, to znamená, že je nepravdepodobné, že by nekomunikovali
spolu o postavení K. X. v spoločnosti O., o založení spoločnosti K. a o prenájme nebytových priestorov
vhodných pre činnosť žalovaného v 2. rade. Práve naopak, tak X. X., ako aj K. X. uviedli, že od
začiatku roku 2009 existovali problémy vo vzťahu medzi spoločníkmi spoločnosti O., ktorej minoritným
spoločníkom bol žalovaný v 1. rade. X. X. na to poukázala práve v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti

pre spoločnosť K. po rozhovore s vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti p. C., ktorá je jej dlhoročnou
známou. To, že K. X. bol práceneschopný neznamená, že nemohol spolupracovať a poskytnúť pomoc
svojej manželke pri založení spoločnosti K. a pomáhať pri rozbehnutí činnosti menovanej spoločnosti.
Vzhľadom na ich manželský vzťah by to bolo nepochopiteľné, keby to neurobil. K. X. bol od roku 1996
do 31.1.2010 vedúcim obchodnej činnosti žalobcu a zabezpečoval chod jeho dvoch maloobchodných

predajní (na ul. H. vo C. nad T. a v I.). Ako vedúci obchodnej činnosti musel mať vedomosti o
všetkých činnostiach týchto prevádzok, o dodávateľoch, obchodných partneroch, o cenovej politike
žalobcu a pod. a v rámci svojej činnosti musel aj uzatvárať zmluvy s obchodnými partnermi. Z výpisu
hovorov žalovaného v 1. rade zo služobného mobilného telefónu od žalobcu vyplýva, že v čase
svojej práceneschopnosti komunikoval s p. C. - štatutárnym zástupcom spoločnosti O.-T., ktorá bola

prenajímateľom nehnuteľnosti na H. ul. vo C. nad T., kde mal do 31.12.2009 svoju prevádzku žalobca.
Je nepravdepodobné, že by sa tieto rozhovory netýkali aj prenájmu predmetnej nehnuteľnosti. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že v októbri 2009 dal žalovaný výpoveď z pracovného pomeru u
žalobcu. Dňa 18.1.2010 presmeroval žalovaný v 1. rade hovory z čísla XXXXXXXXXX (služobný mobilný
telefón žalovaného v l. rade u žalobcu) na číslo W XXXXXXXXXX, ktoré je číslom žalovaného v 2. rade.

Presmerovanie hovorov podľa súdu mohlo mať a malo význam pri rozbehnutí prevádzky žalovaného
v 2. rade, nakoľko sa ním umožnila a zjednodušila komunikácia medzi žalovaným v 2. rade a jeho
dodávateľmi, ktorí boli predtým dodávateľmi žalobcu.

Nebolo však súdu preukázané, že by žalovaný objednal reklamné tabule začiatkom októbra 2009 pre
spoločnosť K., ktoré mali byť použité pre menovanú spoločnosť, nakoľko v čase vyúčtovania ceny
za reklamné tabule spoločnosťou I. (21.10.2009) spoločnosť K. nebola ešte založená (zakladateľská
listina bola podpísaná 26.10.2009). Žalobca nepreukázal „prefakturáciu" ceny za tieto reklamné tabule
spoločnosti K.. Spoločnosť I. dobropisovala časť ceny za reklamné tabule. Dňa 26.10.2009 bola

založená spoločnosť K. s.r.o. (pôvodne s obchodným menom X. s.r.o.). Jej jedinou spoločníčkou a
konateľkou bola a je X. X. - manželka žalovaného v 1. rade. Táto spoločnosť bola zapísaná do
obchodného registra 11.12.2009. X.. I. T. ako vlastníčka nehnuteľnosti súhlasila so zápisom adresy
svojej nehnuteľnosti na H. ul. č. XXXX vo C. nad T. ako sídlom spoločnosti X. s.r.o. do obchodného
registra. Dňa 11.11.2009 Ing. C. udelila takýto súhlas aj pre spoločnosť K. s.r.o.. Dňa 15.12.2009 bola

uzavretá nájomná zmluva medzi prenajímateľom O.-T. I. s.r.o. a nájomcom K. s.r.o., na základe ktorej
bola nehnuteľnosť na H. ul. č. XXXX vo C. nad T. prenajatá žalovanému v 2. rade na dobu určitú od
1.1.2010 do 31.12.2010. X. X. uviedla, že manžel - žalovaný v l. rade jej od 1.1.2010 (v čase keď bol
zamestnancom žalobcu) pomáhal pri rozbehnutí činnosti spoločnosti K.. Spoločnosť K. využila kontakty
žalobcu na rozbehnutie obchodnej činnosti, začala podnikať v priestoroch kde mal prevádzku predtým

žalobca a zamestnal aj p. I., ktorá do 31.12.2009 bola zamestnaná u žalobcu v predajni na H. ul. vo
C. nad T..

Čo sa týka veľkoobchodnej činnosti žalobcu a žalovaného v 1. rade, predložené dôkazy nepreukazujú

prevzatie odberateľov žalobcu žalovaným v 2. rade, nakoľko „IČO" spoločností, pre ktoré dodávali tovar
sa nezhoduje. Žalobca mal v prenájme predmetnú nehnuteľnosť od prenajímateľa - spoločnosti O.-T. od
roku 2002 do 31.12.2009, pričom nedal prenajímateľovi dôvod na to, aby nedošlo k predĺženiu nájomnej
zmluvy.Súd mal za to, že boli naplnené všetky tri znaky nekalej súťaže uvedené v ust. § 44 ods. 1 Obchodného

zákonníka. V danej veci je jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade nekalosúťažne konal
v záujme dosiahnutia úspech žalovaného v 2. rade, ktorého jedinou spoločníčkou a konateľkou je
jeho manželka. Konanie, ktorým sa súťažiteľ vo všeobecnosti snaží získať výhodu v konkurenčnom
boji na úkor iných súťažiteľov, nie je automaticky samo o sebe protiprávne. Aby bolo konanie
charakterizovanéakonekalosúťažnémusíbyťvrozporesdobrýmimravmihospodárskejsúťaže,ktorými

treba rozumieť porušenie pravidiel a zvyklostí, ktoré sa dodržujú v konkurenčnom prostredí, a ktoré i
samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti. Porušenie dobrých mravov
súťaže v danom prípade spočíva v tom, že žalovaný v 1. rade ako zamestnanec žalobcu vopred
úmyselne pripravoval podmienky na bezproblémové rozbehnutie prevádzky žalovaného v 2. rade a
to predovšetkým presmerovaním hovorov zo služobného mobilu žalobcu na číslo žalovaného v 2.
rade, podieľaním sa na skončení nájomnej zmluvy žalobcu (skutočným dôvodom skončenia nájmu zo

strany O.-T. bola dohoda prenajímateľa so žalovanými, o čom svedčí aj fakt, že sídlo žalovaného v 2.
rade bolo uvedené v zakladateľskej listine o založení spoločnosti X. s.r.o. už 26.10.2009 a zapísané
do obchodného registra už 11.12.2009, t.j. ešte pred skončením nájmu žalobcu, čomu nevyhnutne
musel predchádzať súhlas spoločnosti O.-TRO. na zriadenie sídla a prevádzky), nevykonaním žiadneho
úkonu v prospech predĺženia nájmu predmetných priestorov pre žalobcu. Žalovaný v 1. rade využil a

poskytol všetky svoje znalosti, know-how a obchodné kontakty na rozbehnutie predajne žalovaného v
2. rade. Žalovaný v 2. rade na základe činnosti žalovaného v 1. rade prevzal bez ďalších nákladov a
podnikateľského rizika klientelu žalobcu, získal prístup k cenovej ponuke, štruktúre tovaru, dodávateľom
aobchodnýmpartneromžalobcu,čímplynulonadviazalpodnikateľskúčinnosťžalobcubezjehosúhlasu.

Žalobca bez vlastného zavinenia prišiel konaním žalovaných o prosperujúcu prevádzku odkiaľ ho vytlačil
žalovaný v 2. rade. Teda žalovaný v 2. rade v súčinnosti so žalovaným v 1. rade získal konkurenčnú
výhodu a ľahký štart v podnikaní na úkor žalobcu. Takéto konanie nemožno v žiadnom prípade chápať
ako zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti a z tohto dôvodu je v jasnom rozpore s dobrými mravmi

súťaže. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade nezískali svoje podnikateľské postavenie
pri vzniku spoločnosti K. s.r.o. uplatnením svojej vlastnej invencie, šikovnosti, či aplikáciou nejakého
zlepšovacieho návrhu, ale na úkor a za cenu zhoršenia súťažného postavenia žalobcu.

Tretím predpokladom aplikácie generálnej klauzuly nekalej súťaže je spôsobilosť určitého konania

privodiť ujmu iným súťažiteľom, prípadne spotrebiteľom. Aby bolo možné konanie charakterizovať ako
„spôsobilé privodiť ujmu", nie je nutné, aby k ujme aj skutočne došlo. Na naplnenie tohto predpokladu
postačuje samotná možnosť (potenciálnosť) vzniku ujmy a nie je potrebné, aby reálna ujma nastala. Je
zrejmé, že zrušením prevádzky predajne neprišiel žalobca len o zisk z predaja, ale aj o stálu klientelu,
ktorá ďalej nakupuje na zvyčajnom mieste, no už u žalovaného v 2. rade. Žalobcovi navyše vznikli

náklady s vyprataním priestorov predajne, presunom tovarov do iných prevádzok žalobcu a náklady
spojené s otvorením novej predajne v meste. Podľa žalobcu najväčšiu ujmu pre neho predstavoval
prepad tržieb z približne 5,5 milióna Sk ročne na asi 1 milión Sk ročne ku koncu októbra 2010, nakoľko
nová prevádzka nebola ani zďaleka taká výnosná ako tá na H., odkiaľ ho vytlačili žalovaní. Tento prepad
zisku však nebol súdu preukázaný účtovnými dokladmi. Na základe uvedeného mal súd za to, že

žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili a dopúšťajú konania, ktoré je konaním v hospodárskej súťaži, je v
rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu. Uvedené konanie prinieslo žalovaným
súťažnú výhodu a zlepšenie ich súťažného postavenia na trhu na úkor žalobcu. Preto súd obranu
žalovaných v 1. a 2. rade považoval len za účelovú. X. X. - jediná spoločníčka a konateľka žalovaného
v 2. rade aj pred založením spoločnosti K., s.r.o., aj v súčasnosti podniká, ako fyzická osoba s hlavným

predmetom činnosti - kaderníctvo, pričom súd mal za to, že bez reálnej účasti a pričinenia žalovaného
v 1. rade a bez jeho skúseností a vedomostí by zrejme nedokázala rozbehnúť činnosť žalovaného v
2. rade.

Ďalej je nepochybné, že nekalo súťažným konaním žalovaných v 1. a 2. rade vznikla žalobcovi aj
nemajetková ujma. Tým, že žalovaný v 2. rade s pomocou žalovaného v 1. rade otvoril prevádzku
na mieste bývalej prevádzky žalobcu s podobným označením prevádzky a podobnými reklamnými
tabuľami, poškodil jedinečnosť a rozlišovaciu spôsobilosť žalobcu. Bývalí zákazníci žalobcu, ktorí po31.12.2009 prišli nakúpiť do predmetnej predajne, ako priemerní spotrebitelia nemohli bez ďalšieho
zistiť, že nakupujú u nového predajcu a nie u žalobcu. Dokonca aj pani I. a K. X., bývalí zamestnanci
žalobcu pracovali u žalovaného v 2. rade. Aj v očiach dodávateľov žalobcu bola poškodená jeho

reputácia, keďže v jeho bývalej predajni, jeho bývalí zamestnanci vykonávali činnosť pre nový subjekt.

S prihliadnutím na rozsah a spôsobilosť vzniknutej nemajetkovej ujmy zasiahnuť do práv a oprávnených
záujmov a podnikateľskej sféry žalobcu súd dospel k záveru, že ospravedlnenie zo strany žalovaných v

1. a 2. rade a jeho zverejnenie na vstupných dverách do prevádzky žalovaného v 2. rade je primeraným
zadosťučinením za žalobcovi spôsobenú nemajetkovú ujmu nekalosúťažným konaním žalovaných v 1.
a 2. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 81, § 82, § 83 ods.

1 Zákonníka práce, § 41, § 42, § 44, § 53, § 54 a § 55 Obchodného zákonníka) súd dospel k záveru,
že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade tak ako je
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia a preto jej v tejto časti vyhovel.

S poukazom na to, že žalobca už neprevádzkuje maloobchodnú predajňu vo C. nad T., pričom to nebolo
zapríčinené len nekalo súťažným konaním žalovaných, ale aj rozpormi medzi spoločníkmi žalobcu, súd
mal za to, že nárok na zverejnenie rozsudku s ospravedlnením v týždenníku „Vranovské noviny" je nad
rámec rozsahu primeraného zadosťučinenia, a preto je nárok žalobcu v uvedenej časti nedôvodný.

Žalobca tiež žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi
sumu 3.000,00 eur, ako primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v
dôsledku ich nekalosúťažného konania a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca nepredložil,
ani neuviedol súdu žiaden dôkaz na preukázanie a zdôvodnenie vzniku nemajetkovej ujmy, za ktorú by

mal dostať peňažnú náhradu a nepreukázal súdu ani výšku požadovanej peňažnej náhrady, a preto súd
s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že tento nárok žalobcu je nedôvodný, a preto žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania žalovaní.

Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť uhradiť žalovanému v 1. rade trovy súdneho konania.

V odvolaní poukázal na ust. § 41 Obchodného zákonníka a uviedol, že má za to, že zákonodarca
pri fyzickej osobe v tomto paragrafe nemal na mysli fyzickú osobu zamestnanca, resp. fyzickú osobu
ako takú, čo je prípad žalovaného v 1. rade, lebo žalovaný v 1. rade ako radový zamestnanec sa
hospodárskej súťaže nezúčastňoval, aby on ako fyzická osoba dosiahol nejaký hospodársky prospech
a taktiež sa za týmto účelom nezdružoval s osobami, ktoré by sa na hospodárskej súťaži zúčastňovali.

Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný v 1. rade za to, že absentuje jeho pasívna legitimácia a aj
z tohto dôvodu by mala byť žaloba zamietnutá.

Žalovaný v 1. rade nesúhlasí s tvrdením súdu, že bolo preukázané, aby sa spolu so žalovanou v 2.
rade dopustil nekalosúťažného konania. Žalovaný v 1. rade nijakým spôsobom neovplyvnil rozhodnutie
konateľky f. K. s.r.o. (X. X.) o prenájme nebytových priestorov na ul. H. XXXX C. nad T.. To že žalovaný v1.radeaspoločníčkaakonateľkažalovanéhov2.radesúmanželminemožnobraťakoskutočnosť,ktorá
im je na ujmu v tomto konaní. Neznamená to ani, že spolu preberajú všetky svoje pracovné záležitosti.

Súd poukázal na problémy medzi spoločníkmi v súvislosti s prenájmom nehnuteľností, čo nie je
pravdou. Problémy medzi spoločníkmi nastali na valnom zhromaždení 23.02.2009 z dôvodu delenia
hospodárskeho výsledku/zápisnica z VZ z 23.2.2009/.

Odôvodnenie rozsudku tým, že „... K. X. bol práceneschopný neznamená, že nemohol spolupracovať
a poskytnúť pomoc svojej manželke....“ ako aj v časti tým, že „.... v čase svojej práceneschopnosti
komunikoval s p. C. - štatutárnym zástupcom spoločnosti O.-T.....“ považuje žalovaný v 1. rade za
špekulatívne a žiadnym dôkazom nepodložené. Súd prvého stupňa bez podloženia akéhokoľvek
vykonanéhodôkazunemôževedieťočomsažalovanýv1.radesp.C.rozprávaliačivôbeckomunikoval

on, veď žalovaný v 1. rade bol toho času na PN a komunikovať mohla aj p. X..

Ďalej žalovaný v 1. rade poznamenal, že presmerovanie hovorov nemalo a ani nemohlo mať vplyv
na rozbehnutie prevádzky, pretože prevádzka bola naplno spustená a otvorená už 15.01.2010.
Presmerovanie hovorov súd neprávne vyhodnotil. Dňa 18.01.2010 mal žalovaný v l. rade stretnutie s

konateľom p. C. v jeho kancelárii, kde riešili jeho odchod z firmy O.. Rokovanie neprebiehalo práve v
najpriaznivejšom duchu (vzhľadom na ich vzájomný vzťah po 23.2.2009). Pred ukončením stretnutia sa
žalovaný v 1. rade konateľa spýtal, komu má odovzdať firemné veci Konateľ nariadil Notebook odovzdať
jemu, služobné auto C p. P., ostatné veci podľa skladovej karty p. I. (personalistka v O. a mobil p. C. s
tým, že ho má odložiť do trezora a konateľ mal neskôr rozhodnúť, komu ho pridelí. V kancelárii p. C.,

( kde bola prítomná aj p. H. -ekonómka) sa ho pýtali, ak budú potrebovať sa s ním skontaktovať (ostatní
pracovníciakonateľ),kamsamumôžudovolať. Keďžežalovanýv1.radeinýtelefónnemalpresmeroval
telefón na manželkine číslo. Na zadnej strane vypol mobil rešetom a odovzdal p. C.. Pri odovzdávaní
mu chýbala nabíjačka do mobilu, preto p. C. navrhla, že protokol o odovzdaní mu napíše 1.2.2010,
keď si príde po zápočtový list. Po odovzdaní telefónu bol žalovaný v 1. rade hneď v nasledujúce dni

v telefonickom kontakte s konateľom p. C., ktorý mu volal na odovzdaný telefón, takže o presmerovaní
musel vedieť, ináč by sa mu nedovolal.

Žalovaný v l. rade má za to, že pomáhal žalovanému v 2. rade len v technických záležitostiach na

rozbehnutie prevádzky a to v usmernení, aké povolenia a tlačivá treba pri spustení prevádzky, čo vyplýva
aj z výpovede konateľky žalovaného v 2. rade. Navyše prevádzka nebola spustená od 1.1.2010, ale až
od 15.1.2010, z dôvodu neskorého uvoľnenia priestorov žalobcom a zmeny podnikateľského zámeru.

Úvaha súdu o tom, či žalobca dal prenajímateľovi dôvod na to, aby nedošlo k predĺženiu nájomnej
zmluvy je irelevantná, keďže doba nájmu bola na dobu určitú a žalobca sa o jej predĺženie ani nesnažil.
Vedel že nájomná zmluva je na dobu určitú, ale napriek tomu neurobil žiadne kroky k tomu, aby uzavrel
novú nájomnú zmluvu, resp. dodatok k tejto nájomnej zmluve ohľadom predĺženia doby nájmu, aj keď
na to bola ešte dosť dlhá doba (viac ako mesiac do skončenia nájmu). Navyše žalovaný v 1. rade ako

zamestnanec žalobcu v čase, keď došlo oznámenie prenajímateľa o nepredĺžení nájmu, bol PN, teda o
tejto skutočnosti ani nemal ako vedieť, a konateľ žalobcu, žalovaného v 1. rade o tom ani neupovedomil
ani nevyzýval, aby jednal ohľadom predĺženia tohto nájmu.

Odvolateľsanestotožnilstvrdenímsúdu,žesižalovanýv1.radepripravovalrozbehnutieprevádzkytým,
žeakozamestnanecžalobcusipresmerovalhovoryzoslužobnéhomobilužalobcunačísložalovanéhov
2. rade. Toto presmerovanie bolo so súhlasom žalobcu, ako je to uvedené vyššie. Čo sa týka „podieľania
sa" na skončení nájomnej zmluvy žalobcu, k tomu uviedol, že spoločnosť O.- T. nedávala súhlas na
zriadenie sídla žalovaného v 2. rade, čo konštatuje aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a to,

že na zriadenie sídla žalovaného v 2. rade na adrese H. XXXX vo C. nad T., dala vlastníčka nehnuteľnosti
X.. C. T..Poznamenal,ženiekaždéporušeniezásadpoctivéhoobchodnéhostykujekonanímvrozporesdobrými
mravmi súťaže. Musí ísť o také konanie, ktoré objektívne vylučuje alebo v negatívnom slova zmysle
mení funkciu hospodárskej súťaže. Úsilie žalovaného v 2. rade smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy s

vlastníkom alebo správcom nehnuteľnosti, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi
súťaže. V rámci relevantného trhu je vecou prenajímateľa, s kým a za akých podmienok uzavrie nájomnú
zmluvu. Takýto postup nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, (rozh. NS SR sp. zn. X V. XXX/XXXX).

Nemožno konštatovať, že žalovaní získali svoje podnikateľské postavenie na úkor a za cenu zhoršenia
súťažného postavenia žalobcu. Žalovaný v 2. rade len využil možnosť podnikať v priestoroch, ktoré
prenajímateľ už nechcel ďalej prenajímať žalobcovi a navyše o predĺženie nájmu neprejavil záujem ani
žalobca.

Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade k hospodárskej súťaži vôbec nedošlo a ani nedochádza,
keďže nájomná zmluva žalobcu s firmou O.-T. bola uzavretá na dobu určitú, pričom nedošlo k náhlemu
ukončeniu nájmu, a hlavne ukončenie nájmu so žalobcom bolo jedine v právomoci prenajímateľa a nie
žalovaného v 1. rade. Po ukončení pracovného pomeru žalovaného v 1. rade a žalobcu, žalovaný v 1.
rade uzavrel pracovno-právny vzťah s firmou K., počas ktorého slobodne rozvíjal/rozvíja svoju súťažnú

činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu pre svojho zamestnávateľa spoločnosť K..
Spoločnosť O. nevlastní a ani neprevádzkuje žiadnu maloobchodnú predajňu v meste C. nad T. a ani
v blízkom okolí. Spoločnosť O. neprevádzkuje svoju veľkoobchodnú činnosť obdobnú, ako spoločnosť
K., pretože všetky svoje aktivity presunula na spoločnosť D. s.r.o., K. XXX, ICO: XX XXX XXX, pričom
jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti je dcéra navrhovateľa X.. W. C.. Spoločnosť K.

spolupracuje s firmami, ktoré sú verejne dostupné a obchoduje s bežným tovarom, ktorý nepodlieha
žiadnemu tajomstvo a je ho možné kúpiť aj cez E-shop.

Navyše I. výrok rozsudku je podľa názoru žalovaného v 1. rade nevykonateľný. Žalovaného 2. rade

zaväzujezverejniťospravedlnenie,ktoréobsahujeúdaježalovanéhov1.rade,tedažalovanéhov1.rade
nezaväzuje k žiadnej povinnosti, z čoho v konečnom dôsledku možno dospieť k záveru, že žalovaný v 1.
rade nebol v súdnom spore neúspešný. Vo výroku I rozsudku je aj vada, pretože trvalý pobyt žalovaného
v l. rade je I. XXX.

Žalovaný v 1. rade nie je v zmysle výroku súdu povinný na akékoľvek sankcie, nie je ani povinný
strpieť zverejnenie ospravedlnenia v zmysle vydaného výroku I. daného rozsudku. Ide o inú vadu, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Vzhľadom na vyššie
uvedené dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k nesprávnemu

rozhodnutiu v danej veci, keď konštatoval, že žalovaní sa dopustili voči žalobcovi nekalosúťažného
konania. Rozsudok zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke subjektov
(účastníkov) hospodárskej súťaže. Ďalej má žalovaný v 1. rade zato, že rozsudok prvostupňového
súdu je nepreskúmateľný, lebo jeho výroková časť, nemá oporu v uvedenom odôvodnení a taktiež, že
prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy.

Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania, resp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p. uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež má za to, že výrok súdu prvého stupňa o povinnosti

zverejniť ospravedlnenie na vstupných dverách svojej prevádzky, je nevykonateľný a nesprávny,
pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa
aplikácie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Podľa uvedeného ustanovenia nekalou
súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, je spôsobiléprivodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Na naplnenie znakov nekalej súťaže musia byť
splnené tieto tri základné podmienky, ktoré však musia byť splnené kumulatívne.

Žalovaný v 2. rade vo svojich podaniach namietala, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade nejde o
súťažný vzťah, pretože žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nie sú vo vzťahu k žalobcovi súťažiteľom,
nie sú voči sebe v rovine súťažiteľov na relevantnom trhu, pretože žalobca v súčasnosti neprevádzkuje
žiadnu maloobchodnú predajňu na trhu. Z tohto pohľadu nie je právne relevantné či žalovaný v 1.

rade bol zamestnancom žalobcu a neskôr sa zamestnal u žalovanej v 2. rade, ktorej zakladateľom a
jediným spoločníkom je jeho manželka, pretože nejde o osobu, ktorej činnosť smeruje k dosiahnutiu
hospodárskeho prospechu ako cieľový efekt súťažnej činnosti, čím sa rozumie najmä zisk. Z uvedeného
dôvodu žalovaný v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu žalovaného v l. rade, avšak s touto námietkou
sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal. Napriek tomu
súd prvého stupňa vo výroku, zaviazal žalovaného v 2. rade, aby zverejnila na vstupných dverách svojej

prevádzky ospravedlnenie s nasledovným textom : „OSPRAVEDLNENIE - K. X., bytom I. XXX , XXX XX
I. a spoločnosť K. s.r.o. sa týmto ospravedlňujú spoločnosti O. výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s
r.o. so sídlom I. XXX, XXX XX I. za spôsobenú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku ich nekalosúťažného
konania."

Tento výrok v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa je podľa názoru žalovaného v 2. rade
nezákonný a nevykonateľný, pretože zaväzuje žalovaného v 2. rade ospravedlniť sa aj za žalovaného v
l. rade, ktorému takáto povinnosť napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa nebola uložená. Žalovaný
v 2. rade nie je oprávnený zverejňovať ospravedlnenie za žalovaného v l. rade ako za tretiu osobu,

pokiaľ táto osoba nebola k takémuto ospravedlneniu sa rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaná. Súd
prvého stupňa zaviazal žalovaného v 2. rade, aby konal aj v mene tretej osoby, čím je tento výrok súdu
prvého stupňa zmätočný a nevykonateľný. Súd prvého stupňa mal zamietnuť aj tento žalobný návrh,
pretože žalobca v podanej žalobe navrhoval ospravedlnenie touto formou a v tomto znení a nie žalobe
vyhovieť v tejto časti.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré je povinný
preukázať najmä pokiaľ sa týka jeho tvrdenia, že žalovaný v 2. rade spolu so žalovaným v 1. rade konali v
rozpore s dobrými mravmi súťaže. Tvrdenia žalobcu v rámci vykonaného dokazovania žiadnymi ďalšími

relevantnými a objektívnymi dôkazmi neboli preukázané. Napriek tomu súd prvého stupňa dospel k
skutkovým záverom, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili nekalosúťažného konania voči žalobcovi,
ktoré malo spočívať v konaniach, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich bodoch odvolania. Porušenie
dobrýchmravovsúťažemalospočívaťpodľasúduvtom,žežalovanýv1.radeakozamestnanecžalobcu
vopred úmyselne pripravoval podmienky na bezproblémové rozbehnutie prevádzky žalovaného v 2.

rade a to: presmerovaním hovorov zo služobného mobilu, podieľaním sa na skončení nájomnej zmluvy
žalobcu, nevykonaním žiadneho úkonu v prospech predĺženia nájmu predmetných priestorov žalobcu
a využitie svojich znalostí know-how a obchodných kontaktov na rozbehnutie predajne žalovaného v 2.
rade. Takéto skutkové závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania,
nie sú preukázané žiadnymi hodnovernými dôkazmi a vychádzajú len z nepodložených tvrdení

štatutárneho zástupcu žalobcu, ktoré si súd prvého stupňa bez ďalšieho preukazovania osvojil.

Navyše žalovaný v 2. rade konal v rozpore s dobrými mravmi podľa záveru súdu prvého stupňa tým, že
na základe činnosti žalovaného v l. rade prevzal bez ďalších nákladov a podnikateľského rizika klientelu

žalobcu, získal prístup k cenovej ponuke, štruktúre tovaru, dodávateľom a obchodným partnerom
žalobcu, čím plynulo nadviazal na podnikateľskú činnosť žalobcu bez jeho súhlasu. Žalobca bez
vlastného zavinenia prišiel konaním žalovaných o prosperujúcu prevádzku odkiaľ ho vytlačil žalovaný v
2. rade, čím získal konkurenčnú výhodu a ľahký štart na úkor žalobcu. Tieto závery súdu prvého stupňa
neboli žiadnymi hodnovernými dôkazmi zo strany žalobcu preukázané a nezodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania.Ďalej žalovaný v 2. rade poukázal na svoje podania a výpovede, keď uviedol, že ponuku na prenájom
nebytových priestorov, ktoré mala v nájme spoločnosť O., výrobno-obchodná spoločnosť spol. s r.o.
dostal od vlastníčky nehnuteľnosti X.. C.. Žalovaný v 2. rade prejavil o tieto nebytové priestory záujem,

preto za tým účelom založil obchodnú spoločnosť K. s.r.o. C. nad T.. Nie je pravdou, že prostredníctvom
žalovaného v l. rade vytlačil žalobcu z prosperujúcej prevádzky na ul. H. XXXX vo C. nad T., ktoré
mal v nájme žalobca. Takýto záver súdu nie je preukázaný žiadnymi hodnovernými dôkazmi, práve
naopak v rámci vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť O., výrobno-
obchodná spoločnosť spol. s r.o. mala podľa článku IV nájomnej zmluvy prenajaté priestory na dobu

určitú do 31.12.2009. Spoločnosť O.-T. I. s.r.o. listom z 20.11.2009 oznámila žalobcovi, že podľa
článku IV nájomnej zmluvy, bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú do 31.12.2009 a uplynutím
tejto doby žiadala žalobcu vypratať predmet nájmu a odovzdať ho prenajímateľovi. Napriek tomuto
oznámeniu, ktoré bolo žalobcovi doručené 30.11.2009, žalobca nevykonal žiadne jednanie, resp.
neoslovil prenajímateľa, že má záujem o predĺženie nájmu, čo preukazuje aj vyjadrenie spoločnosti O.-
T. I. s.r.o. z 22.08.2014, v ktorom je konštatované, že spoločnosť O.-TRO. I. s.r.o. nemala záujem o

predĺženie nájmu na predmetnú nehnuteľnosť so žalobcom, resp. uzatvorenie novej nájomnej zmluvy so
žalobcom, o čo neprejavil záujem ani samotný žalobca. Je na rozhodnutí a slobodnej vôli prenajímateľa,
resp. vlastníka predmetných nehnuteľností, či a s kým uzavrie nájomný vzťah, preto závery súdu prvého
stupňa,žežalovanývl.radeúmyselnepripravovalpodmienkynabezproblémovérozbehnutieprevádzky
žalovaného v 2. rade, podieľal sa na skončení nájomnej zmluvy žalobcu a nevykonal žiadny úkon v

prospech predĺženia nájmu sú absolútne nepreukázané, nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní
a vykazujú svojvoľnosť súdu prvého stupňa pri hodnotení zisteného skutkového stavu. Navyše ani v
kompetencii žalovaného v 1. rade nebolo vykonať nejaké úkony na predĺženie nájmu, pretože všetky
nájomné zmluvy schvaľoval, dojednával a podpisoval štatutárny zástupca (konateľ žalobcu X.. C.).
Žalovaný bol v tom čase práceneschopný od 15.10.2009 do 8.1.2010 a o doručení listu od spoločnosti

O.-T. I. s.r.o. žalobcovi dňa 30.11.2009 žalovaný v 1. rade ani nemohol mať vedomosť. Konateľ žalobcu
X.. C. mal dostatok priestoru na to, aby oslovil prenajímateľa a rokoval s ním o predĺžení doby nájmu,
alebo o uzatvorení novej nájomnej zmluvy so spoločnosťou O.-T. I., s.r.o.

Záver súdu o tom, že založenie spoločnosti K. s.r.o. už 11.12.2009 a súhlas vlastníka nehnuteľnosti so
zriadením sídla tejto spoločnosti preukazujú, že skutočným dôvodom skončenia nájmu zo strany O.-
T. I. s.r.o. bola dohoda prenajímateľa so žalovanými považuje žalovaný v 2. rade taktiež za nesprávny
a nezodpovedajúci žiadnym vykonaným dôkazom, pretože sídlo spoločnosti a predchádzajúci súhlas
vlastníka na zriadenie sídla nepreukazuje žiadnu dohodu a zriadenie spoločnosti a súhlas so sídlom

nemali žiadny vplyv na skončenie nájmu, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú. Bežne v praxi na jednej
adrese majú zriadené sídla aj niekoľko spoločností, aj s rovnakým predmetom podnikania, čo nie je
možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. O súhlas so zriadením prevádzky
požiadal žalovaný v 2. rade Obvodný úrad Vranov n/T až 07.01.2010, kedy už nájomný vzťah medzi
prenajímateľom a žalobcom bol skončený a nebytové priestory boli vypratané. Žalovaný v 2. rade na

založeniespoločnostiK.s.r.o.siobjednalprávneslužbyodadvokátskejkancelárie,ktorávykonalavšetky
právne úkony na založenie a zápis spoločnosti K. s.r.o. do obchodného registra.

Ani závery súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný v 2. rade prevzal na základe činnosti žalovaného v

l. rade bez ďalších nákladov a podnikateľského rizika klientelu žalobcu, prístup k jeho cenovej ponuke,
štruktúre tovaru, dodávateľom a obchodným partnerom žalobcu, čím plynulo nadviazal na podnikateľskú
činnosť žalobcu bez jeho súhlasu, neboli v rámci vykonaného dokazovania preukázané. Žalovaný v 2.
rade vykonával v prevádzke obchodnú činnosť s tovarom, ktorý nie je nejakým spôsobom špecifický
na trhu, bol bežne dostupný u dodávateľov, ktorí ponúkajú svoj tovar na internete a prostredníctvom

obchodných zástupcov, ktorí navštevujú obchodné prevádzky s ponukou tovaru, cenami a sortimentom
tovaru. Súd prvého stupňa za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže považoval najmä konanie
žalovaného v 1. rade a vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade je jeho manželka predpokladal, že
ich konania spolu smerovali k získaniu výhod v podnikaní na úkor žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný
v 2. rade poukázal v súvislosti s rozbehnutím prevádzky, že túto činnosť nezabezpečoval žalovaný

v l. rade, ale vedúca predajne pani I., ktorú zamestnal od 1.1.2010, čo bolo preukázané pracovnou
zmluvou. Pokiaľ sa žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadril, že jej manžel, žalovaný
v l. rade pomáhal so spustením prevádzky od 01.01.2010, myslel tým, že manžel jej len radil pri
vybavovaní administratívno-technických záležitosti (ako sú povolenia, žiadosti na príslušné úrady) azásadne popiera, aby využívala manželove obchodné kontakty, know-how, ktoré získal u žalobcu ako
jeho bývalý zamestnanec.

Pokiaľ sa týka presmerovania hovorov z mobilného telefónu, ktorý žalovaný v 1. rade používal počas
trvania pracovného pomeru u žalobcu, žalovaný v 2. rade má za to, že žalovaný v 1. rade 18.01.2010
odovzdal žalobcovi služobný mobilný telefón a žalobca mal vedomosti o tom, že telefónne hovory
sú presmerované na mobilný telefón žalovaného v 2. rade. Žalobca sa niekoľkokrát telefonicky spojil

so žalovaným v l. rade a podrobný rozpis hovorov, ktorý predložil žalobca od 18.01.2010 preukazuje
len skutočnosť, že žalobca volal z mobilného telefónu z čísla XXXXXXXXXX na telefónne číslo
XXXXXXXXXX, ktoré používal žalovaný v 2. rade. Tento listinný dôkaz nepreukazuje tvrdenie žalobcu o
presmerovaní všetkých hovorov, pretože ako to vyplýva z výpisu, dňa 18.01.2010 sa uskutočnili len dva
hovory, 19.01.2010 štyri hovory, 20.01.2010 štyri hovory a podobne sa uskutočnili hovory aj v ďalších
dňoch. Nie je správny záver súdu, ako aj tvrdenie žalobcu, že presmerovaním hovorov po 18.01.2010

malo prispieť k rozbehnutiu prevádzky žalovaného v 2. rade, čím mal žalovaný získať kontakty na
obchodných partnerov a bezproblémové rozbehnutie prevádzky. Z technického hľadiska ak by došlo k
presmerovaniu všetkých hovorov z mobilného telefónu žalobcu, museli by byť uvedené vo výpise všetky
prijaté a následne aj volané hovory. Žalovaný v l. rade nevymazal telefónne čísla obchodných partnerov,
ale tieto boli uložené na SIM karte mobilného telefónu, ku ktorým mal prístup aj žalobca.

Žalovaný v 2. rade nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že presmerovaním hovorov mohlo mať
a malo význam pri rozbehnutí prevádzky žalovaného v 2. rade a jej dodávateľmi, ktorí boli predtým
dodávateľmi žalobcu, pretože tento záver súdu nie je podložený žiadnymi dôkazmi a vychádza len z

predpokladov „mohlo mať a malo".

Ďalej konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili a aj naďalej
dopúšťajú nekalosúťažného konania, považuje žalovaný v 2. rade tiež za nesprávny, pretože žalobca
už neprevádzkuje žiadnu prevádzku v meste C. nad T. a nie je tým subjektom, s ktorým súťaží na trhu.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je splnený aj tretí predpoklad aplikácie generálnej
klauzuly nekalej súťaže a to spôsobilosť určitého konania privodiť ujmu iným súťažiteľom, prípadne
spotrebiteľom. Podľa žalovaného v 2. rade ani táto tretia podmienky generálnej klauzuly nebola

preukázaná,pretožežalobcavsúčasnostineprevádzkuježiadnupredajňuvmesteC.nadT.sobdobným
sortimentom ako žalovaný v 2. rade. Nebola preukázaná ani samotná potenciálnosť vzniku ujmy a
žalovaný nesúhlasí so záverom súdu, že konanie žalovaným prinieslo súťažnú výhodu a zlepšenie ich
súťažného postavenia na trhu na úkor žalobcu. Žalobca po skončení nájmu ako sám uviedol, otvoril v
meste C. nad T. na ul. D. v mesiaci marec 2010 predajňu s tým istým sortimentom ako žalovaný v 2.

rade, ktorú potom aj následne prenajal firme D. s.r.o., so sídlom K. XXX, v ktorej jedinou spoločníčkou
a konateľkou je dcéra štatutárneho zástupcu W. C..

Pokiaľ sa týka nepriznania náhrady trov konania žalovaný v 2. rade považuje aj toto rozhodnutie súdu

za nesprávne, pretože mu mal súd prvého stupňa priznať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu.
Nepriznanie náhrady trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., avšak neuviedol
aké sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd nepriznal žalovanému v 2. rade trovy
konania.

K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa podaním z 28.1.2015 vyjadril žalovaný v 2. rade a stotožňuje sa
so skutkovými námietkami žalovaného v 1. rade, ktoré vytýka súdu prvého stupňa a je tiež rovnakého
právneho názoru, že súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou pasívnej
legitimácie žalovaného v 1. rade. Súhlasí s právnym záverom, ktorý uviedol žalovaný v 1. rade v

tom smere, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby sa žalovaní dopustili voči žalobcovi
nekalosúťažného konania tak, ako to uviedol v podanej žalobe žalobca a v konečnom dôsledku ako
je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Taktiež súhlasí so skutkovýmia právnymi námietkami žalovaného v 1. rade, plne sa s nimi stotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd
rozhodol v zmysle jeho návrhu v podanom odvolaní.

Podaním z 6.2.2015 zaujal stanovisko žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalovaného v 2. rade a uviedol,
že sa stotožňuje s dôvodmi odvolania uvedenými v odvolaní žalovaného v 2. rade. Vzhľadom nato,
že dôvody odvolania žalovaného v 2. rade, ako aj žalovaného v 1. rade sa zakladajú na rovnakých
princípoch a argumentoch, tak žalovaný v 1. rade nemá voči odvolaniu podaného žalovaným v 2.

rade žiadne výhrady a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je
nezákonný aj nepreskúmateľný voči obom žalovaným.

Podaním z 28.4.2015 sa žalobca vyjadril k odvolaniam žalovaných a tvrdí, že súhlasí s rozhodnutím
prvostupňového súdu. Odvolania, ktoré boli podané zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v

2. rade boli podané nedôvodne, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil. Právnu argumentáciu žalovaných považuje za tendenčnú a účelovú, jedná sa o
prispôsobovanie skutkových okolností do takej podoby, ktorá najlepšie vyhovuje verzií žalovaných,
avšak sa tým nemení a neznehodnocuje ten skutkový stav, ktorý bol podľa žalobcu dostatočne
preukázaný v prvostupňovom konaní.

Žalovaný v I. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, čo podľa žalobcu nie je
pravdou, a ucelenú odpoveď poskytuje súd práve na strane 25, podľa ktorého „nekalosúťažne konajúcim
nemusí byť len ten, kto sa sám zúčastňuje hospodárskej súťaže, ale môže byť ním aj tretia osoba,

ktorá svojim konaním do tejto súťaže nekalosúťažne zasiahne." Toto konštatovanie považuje žalobca
za zákonné . Poukázal len na skutočnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a štatutárnym zástupcom
žalovaného v 2. rade existovala rodinná a citová väzba, nakoľko tieto osoby boli v tom čase manželmi
a aj naďalej sú. Z uvedeného je zrejmé, že prospech jedného z manželov v danom prípade pociťoval
aj druhý z manželov, teda žalovaný v 1. rade bol aj materiálne motivovaný na nekalosúťažnej činnosti

žalovaného v 2. rade. Bol to práve žalovaný v 1. rade, ktorý disponoval potrebným know-how, mal
potrebné kontakty na obchodných partnerov vrátane prenajímateľa nebytového priestoru. Tieto kontakty
využil v prospech obchodnej spoločnosti svojej manželky, teda v prospech žalovaného v 2. rade, a to
aj cestou presmerovania niektorých kontaktov v neprospech žalobcu. Ak žalovaní argumentujú tým,
že presmerovanie hovorov by bolo možné len vo vzťahu k všetkým prichádzajúcim hovorom, nie je to

pravdou, presmerovať je možné aj len jednotlivý hovor, resp. táto rovnica platí aj opačne, a preto nie je
prekvapením, že žalobca o presmerovaní na iné telefónne číslo nemal vedomosť.

Samotné trvanie práceneschopnosti žalovaného v 1. rade neznamená, že tento objektívne nemohol
poskytnúť potrebnú pomoc svojej manželke - konateľke žalovaného v 2. rade pri zakladaní jej firmy.

Takýto postup by bol medzi manželmi prinajmenšom neštandardný, čo aj správne súd prvého stupňa
konštatoval a s touto otázkou sa vyrovnal zákonne. Tvrdenie žalovaného v II. rade, podľa ktorého mala
záujem o nebytový priestor žalobcu, preto si založil spoločnosť - žalovanú v 2. rade pôsobí nelogicky.
Podľa žalobcu je opak pravdou, a teda že k založeniu a vzniku obchodnej spoločnosti (žalovaného v
2. rade) došlo práve za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a získanie nebytového priestoru,

ktorý predtým využíval žalobca.

Na rozdiel od iných konkurenčných firiem, žalovaný v 2. rade požíval od samotného počiatku
neoprávnenú výhodu, pretože z jeho strany došlo k zneužitiu know-how žalobcu a to cestou poznatkov

a známostí žalovaného v I. rade.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní vzniesli v zásade rovnakú námietku, v zmysle ktorej žalobca sa
nesnažil o predĺženie nájmu predmetného nebytového priestoru. Súčasne žalovaní argumentujú aj tým,

že prenajímateľ má právo uzatvoriť nájomnú zmluvu s kýmkoľvek, čo žalobca v zásade nespochybňuje,
len k tejto skutočnosti poznamenáva, že žalovaní sa s prenajímateľom osobne poznali, dohodli s ním
zánik prenájmu žalobcu a vznik prenájmu žalovaného v 2. rade a to všetko na ujmu žalobcu, čo je
neprípustné.Žalobca má za to, že uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale tiež dôkazné bremeno, čoho výsledkom je
zákonné rozhodnutie prvostupňového súdu. V konaní boli preukázané všetky tri zákonné znaky nekalej

súťaže. Konajúci súd nielenže stotožnil súťažiteľov (žalobca a žalovaný v 2. rade) ale tiež zadefinoval
aj osobu napomáhajúcu nekalosúťažnému konaniu, ktorou bol žalovaný v 1. rade. Súčasne mal súd za
preukázané, že konanie, ktorého sa žalovaní dopustili, bolo spôsobilé privodiť ujmu. V danom prípade
nie je potrebné, aby ujma aj skutočne vznikla, stačí riziko jej privoditeľnosti. Teda na strane žalobcu došlo
aj k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca žiadal od žalovaných vo výške 3.000,00 eur ako primerané

zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu.

Zo strany žalobcu nedošlo k podaniu odvolania voči výrokom č. 1. a 2. preto, že snahou žalobcu
bolo napraviť už tak zásadne narušené medziľudské vzťahy medzi ním a žalovaným v 1. rade. Má
však za to, že prvostupňový súd, ak rozhodol o prítomnosti nekalosúťažného konania, mal prisúdiť
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X V. XXX/XXXX

zo 6.3.2006).

V závere žalobca konštatoval, že súd prvého stupňa vo veci po náležitom zisťovaní skutkového a
právneho stavu riadne a zákonne rozhodol. Žalovaní si počínali v rozpore s dobrými mravmi súťaže,
zneužili know-how a týmto svojím konaním spôsobili žalobcovi ujmu na jeho právach a dobrej povesti.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle § 219 O.s.p.
ako vecne správne v napadnutom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania vo
výške 175,01 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava z 9.1.2015 a vyjadrenie k odvolaniu
žalovaných) á 64,53 eur x 2, režijný paušál 2x 8,39 + 20% DPH , všetko na účet právneho zástupcu

žalobcu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade

nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniam
žalovaných uvádza nasledovné:

Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaniach v podstate uvádzajú skutočnosti, ktoré už uviedli v konaní pred
súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa sa s týmito námietkami riadne vyporiadal a v tejto časti svoje rozhodnutie aj odôvodnil
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku a
dodáva, že ďalšie námietky žalovaných sú špekulatívne a nemajú na správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa žiaden vplyv.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti ako vecne správny.Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto sú žalovaní povinní nahradiť mu spoločne a
nerozdielne trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu a to za dva právne úkony
( prevzatie a príprava a vyjadrenie k odvolaniu) 2x po 64,53 eur, režijný paušál 2x 8,39, DPH 20% ,

spolu 175,01 eur (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Na záver odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ bolo vo výroku rozsudku nesprávne uvedené popisné
číslo prevádzky, súd prvého stupňa toto pochybenie môže napraviť postupom podľa § 164 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.