Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213041
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213041.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o návrh na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 125,- € z titulu majetkovej škody a sumu 330 € z titulu nemajetkovej ujmy a

náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt
- 2 -

navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému
Eve Mádelovej, ktorá mu voči nemu vznikla zo zmluvy o úvere č. 6730554. Súdny exekútor požiadal

tunajší súd ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného
súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti až dňa 10.12.2010. K rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu bola navrhovateľovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný
postup podľa navrhovateľa spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej

lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil
na sumu vo výške 125,- €, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, a to - 70,- € za správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- € za
udržiavanie a správu informačného systému, 15,- € za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovní a telekomunikačné výdaje s tým spojené. Výška hmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Ďalej navrhovateľ konštatoval,
že si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu navrhovateľ pritom videl v nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov azákladných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 330,- € s poukazom na
doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov súdmi v civilnom konaní ( 660,- € ročne, t.j. 55,- € mesačne).

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu
ako neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení odporca poukázal na zmätočnosť podania navrhovateľa,
ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám.
Navrhovateľnevieuviesťanispisovúznačkupríslušnéhoexekučnéhokonania,chýbajúrelevantnéúdaje
ako dátum doručenia podania na súd, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, ktoré majú

význam pre posúdenie celej veci. Uviedol, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Nie je teda
- 3 -

zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
resp. z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na
súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže
domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne
prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom,
pretože našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. V ďalšom odporkyňa poukázala na

to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä

s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
je kompetentný preskúmať len ústavný súd. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom

konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ ďalej
nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať

jej náhrada v peniazoch. Napokon odporkyňa poukázala na aspekt dobrých mravov. Podľa odporcu je
navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite,
považuje odporkyňa jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Odporkyňa svoju
neúčasť ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Navrhovateľ
mailovým podaním doručeným súdu dňa 20.11.2015 žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania asúčasne navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd ako aj do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych

otázkach. Súd žiadosť navrhovateľa na zrušenie termínu pojednávania neakceptoval, nakoľko súd
navrhovateľom uvádzané skutočnosti nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávanie či
dokonca pre jeho zrušenie. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti účastníkov konania.

- 4 -

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkovkonaniaaspisuOkresnéhosúduŽiarnadHronomspis.zn.6Er/1129/2010azistilnasledovný
skutkový stav veci:

Dňa 26.11.2010 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhososídlomvBratislave.Domáhalsavymoženiapohľadávkyna
podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 04802/10 voči povinnému
Eva Mádelová. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 13665/10 a na

Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 6Er/1129/2010. Súdny exekútor požiadal tunajší súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2010. Exekučný súd vydal dňa 10.12.2010 pre
súdneho exekútora poverenie č. 5613 035131. Následne sa v exekučnom spise nachádza aj návrh na
povolenie odkladu exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 18.03.2011, pričom exekučný súd rozhodol
dňa 24.03.2011 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Predmetné uznesenie nadobudlo

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoE/252/2011-38 právoplatnosť
dňa 14.04.2012

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
- 5 -Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)

Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková

- 6 -

ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym

úradným postupom, je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto
otázkou. Z podania samotného odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie
23.04.2012, návrh na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súdskôr ako uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov.

Ministerstvo však nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto
lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky
predbežného prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre nesprávny

úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval nesprávnosť
úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie
15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade
mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné
prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu súd konštatuje, že nemal preukázané,
že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/1129/2010 došlo k nesprávnemu

úradnému postupu. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej
15-dňovej lehote, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 10.12.2010, pričom
súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na exekučný súd dňa 26.11.2010. Preto nemožno
v danom prípade hovoriť o pochybení exekučného súdu z dôvodu nevydania poverenia pre súdneho
exekútora v stanovenej lehote.

Súd záverom len okrajovo poukazuje aj na tú skutočnosť, že v danom prípade išlo o exekúciu
navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná
prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá
mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že

s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Aj v danom prípade bola exekúcia vedená na podklade exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, preto nemožno pri posudzovaní lehoty na vydanie poverenia

vychádzať zo stanovenej lehoty 15 dní od podania žiadosti súdneho exekútora. Súd taktiež poukazuje
na tú skutočnosť, že v období podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo na exekučný súd podaných
nespočetné množstvo návrhov na vykonanie exekúcie (väčšina z nich
- 7 -

z podnetu navrhovateľa), preto ani nebolo v objektívnych možnostiach exekučného súdu, tieto vydávať
v stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikysíceprihliadanalehoty,ktorésúuvedené

vÚstaveSlovenskejrepublikyalebovzákone,aleichnedodržanienepovažujeautomatickyzaporušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách.

V danom prípade súd nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ale nemal preukázané
splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti odporkyne za
navrhovateľom tvrdené ujmy. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk,

nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené a ničím neobjektivizované paušálne
náklady navrhovateľa, pričom navrhovateľ nijako bližšie nepreukázal a nevysvetlil ako paušálne náklady
súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku
poverený vykonaním exekúcie, ktorá v súčasnej dobe pravdepodobne voči povinnému stále prebieha
(zo spisu nevyplýva, že by bola ku dňu rozhodnutia súdu ukončená niektorým zo zákonných spôsobov).

Medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a
následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky
mal navrhovateľ nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.Taktiež vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V návrhu síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k

povinnému (riziko zákonu povinného, jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a pod.), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takémuto následku skutočne aj došlo v
dôsledku postupu exekučného súdu.

Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho

základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd návrh
navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

- 8 -

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.