Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 2, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/66/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205367
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7809205367.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci navrhovateľky K. R., Y..

XX. X. XXXX, E. G. B., M.. R. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Advokátskej
kancelárie v Rožňave, Ul. Hviezdoslavova 4, proti odporcom: 1/ J. X.R., Y.. XX. X. XXXX, E. G. B., M.. R.
XX, 2/ Q.. E.L. P., Y.. XX. X. XXXX, E. G. B., M.. R. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Rožňave, Nám. baníkov 33 a 3/ K. P., Y.. XX. X. XXXX, E. G. Š., N. N. XX,
o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j enavrhovateľku nahradiť odporkyni v 2. rade trovy tohto konania vo výške 692,85
Eur, na účet právneho zástupcu odporkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zriadil vecné bremeno vo forme práva prechodu peši,
osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcely R. XXX/X, R. XXX/X, R. XXX/X, R. XXX/X, R.
XXX/XX na parcely R. XXX/XX a R. XXX/XX.

Súd na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľky zamietol rozsudkom zo dňa 1. 7. 2010
z dôvodu, že právo prechodu v prospech navrhovateľky nevzniklo.

Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18. 5. 2011 potvrdil rozsudok vo
výroku o zamietnutí návrhu proti pôvodným odporcom v 1. až 5. rade, teda voči V. B., A. B., A. Z., S.
Z. a R. Z. a vo výroku o trovách konania medzi navrhovateľkou a odporcami v 1. až 5. rade. Zrušil
rozsudok vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh proti odporcom v 6. až 8. rade, teda voči H. X., Q..
E. P. a K. P., ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu k nim a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že povinnosťou súdu prvého

stupňa bude opätovne po prejednaní veci o návrhu rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť, a to
po posúdení nároku navrhovateľky a zistení všetkých rozhodujúcich /právne významných/ skutočností
potrebných pre posúdenie dôvodnosti nároku z hľadiska tohto zákonného ustanovenia. V odôvodnení
svojho rozhodnutia bude súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých
konkrétnychdôkazovvychádzal,akovecprávneposúdilaakýmiúvahamisariadilprihodnotenídôkazov
tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé a vyporiadalo sa so všetkými
skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, ako aj s námietkami odporcov a tiež so

skutočnosťami, ktoré navrhovateľka v odvolaní uviedla.

Navrhovateľka trvala na svojom návrhu, ktorý odôvodnila tým, že v júni 2008 kúpila rodinný dom na
M.. R. Č.. XX, LV č. XXXX od pána K.Y. P.. Dom kupovala s tým vedomím, že jediná najvýhodnejšiaprístupová komunikácia je cez uvedené parcely, o čom sa presvedčila osobne, aj na základe rozsudku č.
k. 12C/57/04 - 77. Tento rozsudok bol vydaný na základe žiadosti majiteľov rodinného domu na parcele
č. XXX/XX, E. P. a K.

K. P.. Vzhľadom k tomu, že na parcele XXX/XX a XXX/XX postavil rodinný dom K. P., brat K. P., neriešili
právo prechodu cez pozemok XXX/XX. Prístupovú cestu k obom rodinným domom ohradili spoločnou
vstupnou bránou pred parcelou č. XXX/XX. Kúpou rodinného domu na parcelách č. XXX/XX a XXX/
XX, ktoré sú na konci slepej ulice, začala jej pani E. P. robiť prekážky v prístupe na pozemok, a to tým,
že bránu zatvára, resp. úmyselne blokuje svojím motorovým vozidlom prístupovú cestu k jej domu s

odôvodnením, že to je jej pozemok a ona má chodiť cez ulicu R. popri potoku. Jedná sa o nebezpečný
strmá zjazd, ktorý je nespevnený popri potoku, je neupravený a veľmi šmykľavý, takže odtiaľ im hrozí
bezprostredné nebezpečenstvo zosunu do potoka. Na jej upozornenia reagovala tak, že si to má doriešiť
rovnako ako ona na súde, resp. si má dať vybudovať novú prístupovú komunikáciu na pozemok na
vlastné náklady. Je matkou troch detí, ktoré cez spornú komunikáciu chodia pravidelne do školy, ako aj
do mesta. Syn je astmatik, preto je pre ňu nevyhnutný bezpečný a rýchly prístup na pozemok, aby mu

v prípade potreby vedela poskytnúť prvú pomoc. Tak isto je to jediný bezpečný prístup pre chodcov, i
motorové vozidlá. Jedná sa o slepú ulicu, kde je prístup na pozemky riešený už spomenutým rozsudkom.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy už v tom čase cez predmetné parcely
bol prístup na jej nehnuteľnosti. Ona nemá iný možní prístup k nehnuteľnostiam, nakoľko je tam slepá

ulica. V zadnej časti na hnuteľnosti je síce brána, ale vedľa je potok a osobným motorovým vozidlom
sa tam nedá prejsť. O tom, že sa jedná o prístupovú cestu sa presvedčila pri vyhotovení projektovej
dokumentácie. Takisto znalec pri ohodnotení nehnuteľnosti prešiel cez tieto pozemky a potvrdil to aj
Mestský úrad v Rožňave, že sa jedná o ulicu. Zo začiatku neboli problémy, pretože keď robili prestavbu
rodinného domu, mala možnosť na pozemku pani P. uskladniť materiál. Ku konfliktom začalo dochádzať

vjúniminuléhoroka,keďpriateľodporkynesapostavilmotorovýmvozidlompredbránuataksanevedela
dostať do svojho rodinného domu. Podobne to bolo v auguste, keď pred bránou bola zaparkovaná liazka.
Ona odporkyňu viackrát upozornila, aby jej umožnila prístup na pozemok.

V odvolaní proti rozsudku uviedla, že ona nehnuteľnosti kupovala s tým, že prístupová cesta je po Ul.

R., na ktorej sa rodinný dom nachádza a žiadny iný bezpečný prístup na pozemok nie je možný a nie je
ani nikde možné ho vybudovať. Pri ohliadke na mieste samom dokázala, že bývalý majiteľ nehnuteľnosti
K. P. nemohol chodiť cez záhradu, a to ani vozidlom ani peši. Nevedia vytiahnuť žumpu, ktorá je v
havarijnom stave ako aj studňa je v záhrade, ktorá je jediným zdrojom pitnej vody. K. P. ich zámerne
uviedol do omylu pri predaji rodinného domu, pretože jednoznačne trval na tom, že prístup na pozemok

je po R. ulici, na ktorej sa rodinný dom nachádza a nemal žiaden dôvod o tom pochybovať. Ona v
čase vybavovania kúpy nehnuteľnosti pravidelne chodila po tejto ceste, rovnako aj on so svojou druhou
bývalou manželkou. Denne prichádzali touto cestou osobnými motorovými vozidlami, ktoré aj parkovali
na svojom pozemku na vybetónovanej ploche na to určenej pred garážou pod terasou. Ako on sám
uviedol, pozmenil projekt rodinného domu vzhľadom k tomu, že naprojektovanú garáž nemohol využívať

k svojmu účelu, zriadil si tam dielňu a vybudoval garáž pod terasou. Dom je orientovaný čelom na Ul. R.,
podobne ako aj dom E. P. a oba domy sú umiestnené tak, aby bol k nim možný prístup po ceste, ktorá
bola na to evidentne plánovaná a určená ešte pred zahájením stavieb. K. P. ju ubezpečil, že brána si
nikdynezatvára,nakoľkojenefunkčná,vdomebrataužrokyniktonebýva,nakoľkosatiežrozviedolaich
dom je tiež na predaj. Oba pozemky boli v čase predaja voľne priechodné, brána bola zarastená kríkmi

a tujami. Brána v záhrade K.Y. P. bola vybudovaná len ako núdzový a dočasný výjazd vozidiel v čase
výstavby oboch rodinných domov, keďže na pozemkoch nie je možné sa s nákladnými vozidlami otočiť.
Všetci susedia na Ul. R. majú oplotené pozemky tak, aby bola cesta riadne užívateľná, preto nemala
žiaden dôvod o jeho tvrdeniach pochybovať ani sa domnievať, že by v budúcnosti mohol vzniknúť nejaký
problém. Je pre ňu nepochopiteľné, ako mohol súd rozhodnúť o zriadení vecného bremena v prospech

všetkých vlastníkov na danej ulici a zamietnuť prístup na posledný pozemok, ktorý sa nachádza podľa
geometrického plánu na tej istej ulici, má riadne súpisné číslo a evidentne táto ulica slúži ako jediný
prístup na pozemok už viac ako 20 rokov. Poukázala na to, že časť pri potoku nie je osvetlená, v čase
dažďovavzimnýchmesiacochjeabsolútnenepojazdná.Vprípadepožiarurodinnéhodomujeabsolútne
znemožnený prístup požiarnej techniky, preto sú vystavení priamemu ohrozeniu života. Príjazd vozidla

záchrannej služby je rovnako nemožný.

Odporkyňa v 2. rade nesúhlasila s návrhom navrhovateľky, ale žiadala jej návrh zamietnuť. Uviedla, že
oni začali stavať rodinný dom a takisto si kúpili pozemok švagrovci K. P. s manželkou. Pôvodne to boljeden celý pozemok, ktorý patril jednej rodine, ale postupne ako zomierali, tak časti parciel zdedili aj
takí, čo tam nebývali. Potvrdila, že cez túto prístupovú cestu chodili aj jeho švagrovci s ich súhlasom,
ale takisto chodili aj zo zadnej strany. Pokiaľ navrhovateľka odkúpila rodinný dom od bývalého švagra,

ona sa jej spýtala, či ju švagor upozornil na to, aký je možný prístup k rodinnému domu. Navrhovateľka
jej to potvrdila a takisto aj švagor, že vie kade sa má chodiť na jej pozemok. Oni majú vydláždený dvor, a
preto nie je vhodné, aby tade navrhovateľka prechádzala. Podľa jej názoru navrhovateľka má možnosť si
vytvoriť prístup na R.Ú. ulicu. Ona sama jeden čas tvrdila, že si chcú postaviť garáž a tak by mali prístup
aj motorovým vozidlom. Navrhovateľka kupovala rodinný dom a zrejme aj v tom čase mala chorého

syna, a preto si mala rozmyslieť, aký možný prístup bude mať na svoj pozemok. Ona je vlastníčkou
parcely č. XXX/XX. Ona je ochotná navrhovateľke dať určitý čas, aby si vytvorila iný prístup na svoj
pozemok a do tej doby je ochotná jej umožniť prístup cez svoj pozemok. Pôvodný vlastník K. P. predal
parcely navrhovateľke s tým, že on mal prístup na pozemok jednak cez spoločnú prístupovú cestu, ale
aj z hornej strany, kde urobil bránu. Parcely z prednej časti sú ohradené tak, že je možná prístupová
cesta a ona to vlastne riešila zriadením vecného bremena na svoj pozemok. Oni svoj pozemok ohradili,

je urobená brána, a preto navrhovateľka musela vedieť, že by prechádzala cez cudzí pozemok.

Odporkyňa k výpovedi navrhovateľky ďalej uviedla, že oni dali vyčistiť žumpu ešte predtým, ako sa tam
navrhovateľkanasťahovala.Onitiežmuselicúvaťcezprístupovúcestu.Onaväčšinouparkujeprižumpe.
Podľa jej názoru poštárka nemusí urobiť 2 km, aby doručila poštu navrhovateľke, pretože ulicou môže

prejsť s tým, že navrhovateľka vedľa svojho rodinného domu môže urobiť bránku a dať tam schránku.
Pokiaľ sa týka prístupovej cesty, táto po celej dĺžke nie je spevnená, pretože nie je vyasfaltovaná, ani
iným spôsobom upravená a je to len udupaná zem. Jedine oni majú na dvore dlažbu. Nevedela na
základe čoho znalec Q.. V. uviedol v znaleckom posudku, že je tam prístupová cesta, pretože na mieste
samom musel vidieť, ako majú ohradený pozemok. Oni podali návrh na zriadenie vecného bremena

z toho dôvodu, že on videl v geometrickom pláne, že táto cesta je vyznačená ako právo prechodu.
Posledné osvetlenie je pri bráne, kde sa končí prístupová cesta a zrejme aj z toho dôvodu ďalej nie je
osvetlenie. Švagor taký návrh nepodal, pretože on mal možnosť prístupu na pozemok z hornej časti.

Odporca v 3. rade uviedol, že navrhovateľka má rodinný dom, ktorý podľa situačného náčrtku je značený

č. XX. Oni mali rodinný dom č. XX, pričom vedľa domu je žumpa. Z toho dôvodu technicky nie je možné,
aby sa tade prechádzalo motorovým vozidlom. Pokiaľ v dome, ktorý užíva teraz navrhovateľka, býval
jeho brat, on tade nikdy neprechádzal, ale zaparkoval auto na ich pozemku pred žumpou. Vedľa tohto
pozemku je ulica, kde sa dá peši z pozemku navrhovateľky vyjsť. Okrem toho brat vybudoval bránu zo
zadnej strany, odkiaľ on chodil autom a vlekom.

Vypočutá svedkyňa Q. P. uviedla, že oni kupovali pozemok na výstavbu rodinného domu s tým, že si
vytvorili bránu zo zadnej strany, aby nemuseli chodiť z hornej časti. Tento pozemok potom jej bývalý
manžel predal navrhovateľke. Ona sa tam málo zdržiavala, pretože tesne pred kolaudáciou rodinného
domu sa rozviedli. Pokiaľ sa staval rodinný dom, materiál sa stále nosil zozadu a občas prešli aj cez

pozemok odporkyne, pretože ako rodiny dobre vychádzali. Pokiaľ sa staval rodinný dom, oni chodili z
hornej strany, t. z., že prešli pri potoku. Zo začiatku tam bola brána, ktorú potom opravili a postavili aj
múr a vchod do domu. Potom sa postavila brána medzi ich pozemkom ako aj pozemkom odporkyne z
dôvodu, že nikdy nevedeli, či nebudú potrebovať aj tade chodiť. Potom sa staval rodinný dom, chodilo
sa tam aj nákladným autom s tým, že sa chodilo z hornej strany, teda pri potoku. Nebol problém chodiť

ani nákladným autom, hoci sa zemina sypala do potoka, preto breh vysypali. Oni parkovali pod terasou
ako aj pred garážou na dvore.

Vypočutý svedok K. P. uviedol, že on predával navrhovateľke nehnuteľnosti s tým, že on ju upozornil,
že prístupová cesta je len z hornej strany. Pokiaľ stavali rodinný dom stále boli problémy, pretože aj

horní susedia im bránili v tom, aby tade prechádzali. Preto on vybudoval zadný vchod, aby mal možnosť
prístupu na stavbu nákladným autom. On na túto okolnosť navrhovateľku upozornil. Podľa jeho názoru
pri zadnej bráne sa dá otočiť aj nákladným autom, a to cez záhradu. Vedľa prístupovej cesty je chodník a
tým sa dá dostať pešo ako aj na bicykli až k rodinnému domu navrhovateľky. Táto cesta má šírku asi 1 m.
Oni oficiálne nemali právo prechodu a hneď prvý vlastník domu im bránil v prechode, keď zatváral bránu

alebo krížom postavil auto. On chodil na svoj pozemok hornou cestou osobným motorovým vozidlom
a to aj nákladným autom. Pokiaľ mal bager odstavený na dvore, tiež išiel hornou cestou, pretože jeho
brat mal urobenú dlažbu a bola tam aj žumpa.Súd na mieste samom vykonal ohliadku, kde zistil, že dvor navrhovateľky sa nachádza na parcele č.
XXX/XX. Z dvora sa dá vychádzať cez bránu na neasfaltovanú cestu šírky asi 4 m, pričom podľa tvrdenia
navrhovateľky ona dala spevniť povrch a rozšírila časť cesty na hrádzu. Z tejto neasfaltovanej cesty

sa dá prejsť aj autom na Ul. R. doprava, ale prístup na túto cestu je neprehľadný, pretože je to ostrá
pravotočivá zákruta a nie je tam žiadna dopravná značka. Z tejto neasfaltovanej cesty sa dá odbočiť aj
doľava, kde je už prehľadná cesta. Za dvorom má navrhovateľka postavený rodinný dom, z ktorého je z
dvora vchod do garáže. Teoreticky z garáže sa dá vyjsť na dvor a bránou na neasfaltovanú cestu, a to
aj autom. Z dvora na Ul. R. urobila bránu, cez ktorú sa dá prejsť len peši. Za domom navrhovateľky má

postavený rodinný dom odporkyňa v 7. rade a za domom má dvor - parc.č. R. XXX/XX a XXX/XX. Vedľa
rodinného domu má odporkyňa žumpu. Jej pozemok je ohradený a z každej strany je brána. Pri druhej
bráne smerom k pozemkom ostatných odporcov je posledné pouličné osvetlenie. Odporkyňa má celý
dvor vydláždený. Navrhovateľka žiada zriadiť vecné bremeno po celej dĺžke nehnuteľností odporcov,
čo je označené na laickom náčrtku ako chodník. Nehnuteľnosti sú vedľa nehnuteľností účastníkov z Ul.
R. ohradené plotom po celej dĺžke.

Z výpovede svedkyne Q. X. vyplýva, že v čase, keď P. stavali rodinné domy, ona tam veľmi často chodila,
aj keď bývala v Košiciach. V čase, keď P. stavali rodinné domy, chodilo sa cez spoločný dvor a až neskôr,
keď tam už bývali, si urobili bránu aj z druhej strany. Cez tento dvor chodili aj autami, ale potom ako
postavili rodinné domy, chodili aj cez druhú bránu. Pokiaľ pán P. chodil nákladným autom vošiel predkom

a potom cúval na cestu.

Vypočutý svedok I. Š. uviedol, že on pracoval u technických služieb ako elektrikár, a preto pozná situáciu
na týchto nehnuteľnostiach. On tam robil v roku 1967 s tým, že v tom čase nebola brána z Ul. R.. Bola
tam vlastne miestna komunikácia a brána tam bola postavená až niekedy v roku 1970. Vzhľadom k

tomu, že ostatní vlastníci sa nevedeli dostať k svojim pozemkom, odkúpili miestnu komunikáciu s tým,
že ploty posunuli až k potoku. Čo sa týka výjazdu z pozemku dcéry, dá sa veľmi ťažko vyjsť, pretože
nie je dobrý výhľad. Aj jemu sa stalo, že pri cúvaní narazil do motorového vozidla. V čase odkúpenia
rodinného domu navrhovateľkou, do zadnej časti dvora sa nedalo vojsť, pretože tam boli odstavené dve
motorové vozidlá. Na predmetnej príjazdovej ceste pri P. stáli dve alebo tri autá.

Z LV č. XXXX v k. ú. B. vyplýva, že vlastníčkou parciel R. XXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a R.
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XXXX o výmere XXX m2 je K. R., B.. Š..

Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim K. P., Y.. XX. XX. XXXX a kupujúcou K. R.,

B.. Š. zo dňa 12. 5. 2008 vyplýva, že predávajúce predal kupujúcej nehnuteľnosti v k. ú. B., vedené
na LV č. XXXX, parcely R. XXX/XX záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, rodinný dom s. č. XXXX na parc. č. XXX/XX vo vlastníctve predávajúceho
pod B1 v celosti.

Súd z pripojeného spisu 12C/57/2004 zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 2. 2005 určil, že
žalobcovia K. P. a Q.. E. P. majú právo prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez
parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X k. ú. B. podľa geometrického plánu Q.. K. G. zo dňa 17. 1. 2003.

Z pripojeného spisu 12C/48/2005 vyplýva, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22. 2. 2006 súd určil,

že žalobcovia S. Z., R. Z. a Š. Z. majú právo
prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcely č. XXX/X a XXX/X k. ú. B. podľa
geometrického plánu Q.. K. G. zo dňa 17. 1. 2003.

Zo správy od Slovenskej pošty, a.s. Košice vyplýva, že na základe ústnej požiadavky pani R. s poštovou

doručovateľkou, sú zásielky doručované na adresu Š.N. I., Č. Z. XX, B., k rodičom adresátke.

Zo správy od Obvodného úradu životného prostredia Rožňava vyplýva, že návrh bezpečného
umiestnenia studne ako individuálneho zdroja zásobovania pitnou vodou v danom prostredí navrhuje
odborne spôsobilá osoba /projektant/ v rámci celkovej stavby.

Zo záveru znaleckého posudku znalca Q.. R. R. vyplýva, že pri ohliadke miesta skonštatoval, že prístup
k rodinnému domu na parcele č. XXX/XX, ktorého adresa je XX je pre osobné motorové vozidlo troma
spôsobmi:odbočeniezČ.C.Z.M.cezmostaprechodnaR.M.popredmaterskúškolu,odbočeniezČ.Z.M. cez most a prechod na R. M. a po jazde cca 200 m odbočiť z R. M. ostro vľavo pred parcelou č. XXX/
XX a odbočenie z Č. Z. M. za mostom vpravo, prechod cez E. M., následne po J. M. až k mostu a cez
most prejsť na R. M. a po jazde cca 120 m odbočiť vpravo pred parcelou č. XXX/XX. Osobné motorové

vozidlosamôžebezťažkostídostaťnaparcelyč.XXX/XXaXXX/XXvšetkýmitromamožnýmispôsobmi.
Bezpečnosť chodcov a cyklistov je vo všetkých prípadoch porovnateľná, nezistil žiadne faktory, ktoré
by ovplyvňovali bezpečnosť pozitívne alebo negatívne. Nákladné vozidlo, napr. hasičské sa v prípade
potreby vie bezpečne dostať k parcele č. XXX/XX len po trase č. 3 - zelenej. Táto trasa je síce najdlhšia,
avšak neobsahuje objektívne prekážky k dosiahnutiu parcely č. XXX/XX. Jedná sa o trasu z Č. M.,

cez E., J. a po prejdení mosta cez Drázus pokračovať po R. M. k parcele č. XXX/XX. Na tejto trase je
jediným nevyasfaltovaným úsekom časť od R. M. k bráne na parcele č. XXX/XX. Tento úsek je dlhý cca
50 m a má spád smerom k bráne. Tento úsek už nie je ulicou, avšak je evidentné, že v minulosti bol
využívaný ako príjazd k bráne a následne vjazd na parcelu č. XXX/XX. Svedčia o tom vyjazdené stopy,
ktoré vytvorili kolesá nákladného vozidla. Blízko tejto prístupovej cesty je vychodený aj chodník, ktorý
používajú zrejme cyklisti a chodci. Ohrozenie chodcov, resp. chodcov pohybujúcich sa po hrádzi nie je

o nič väčšie ako pri ostatných spôsoboch prístupu na uvedenú parcelu. Pri ohliadke miesta konštatoval,
že po príjazde na pozemok parcely č. XXX/XX vozidlo sa musí na uvedenej parcele otočiť, aby mohlo
bezpečne vyjsť späť na R. M.. Možné je aj vycúvanie späť na R. M., avšak otočenie sa s vozidlom za
bránou je určite bezpečnejšie a pohodlnejšie.

Zo záveru znaleckého posudku znalca Q.. I. G. vyplýva, že prechod z nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX, parc. č. XXX/XX a XXX/XXX na M. R. je možný s obmedzením pre osobné motorové vozidlá
a príjazd sanitného vozidla. Prechod pre nákladné a hasičské vozidlo, nie je možný. Samostatný pohyb
chodcov a cyklistov v úseku účelovej komunikácie bez prítomnosti vozidiel je možný a bezpečný, v
prípade obchádzania vozidiel nachádzajúcich sa na účelovej komunikácii je pohyb chodcov a cyklistov

obmedzený a nebezpečný. Na parcele č. XXXX pred vstupom na parcelu č. XXX/XX je rozšírený
breh a rozšírená komunikácia pomocou navozenej zeminy. Je vysoký predpoklad, že takto upravená
komunikácia nebude mať dostatočnú únosnosť ani pre osobné ani pre nákladné vozidlá.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho

zákonníka tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzmysleust.§151oods.1až3Občianskehozákonníkavecnébremenávznikajúpísomnouzmluvou,na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vecné bremená môžu vznikať, resp. práva zodpovedajúce vecným
bremenám možno nadobúdať iba taxatívne vypočítanými spôsobmi. Písomnou zmluvou - z vykonaného
dokazovania vyplýva, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od K. P., pričom v
tejto zmluve nebolo dohodnuté vecné bremeno vo forme práva prechodu cez nehnuteľnosti odporcov.
Písomná zmluva ohľadom vecného bremena nebola uzavretá ani medzi navrhovateľkou a odporcami.

Ďalším spôsobom vzniku vecného bremena je vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ak oprávnená držba trvala nepretržite po desaťročnú dobu ustanovenú zákonom. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že navrhovateľka nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 12. 5. 2008 a z toho vplýva, že sama nemohla vydržať právo prechodu. Vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané ani to, že by predchádzajúci vlastník mal právo prechodu cez nehnuteľnosti
odporcov, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že predchádzajúci vlastník K. P. v zadnej časti nehnuteľnosti
z dvora urobil bránu, cez ktorú prechádzal nielen osobným motorovým vozidlom, ale aj nákladnými
vozidlami. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že rodinný dom navrhovateľky je orientovaný tak, že garážsa nachádza smerom k tejto zadnej bráne. Vypočutý svedok K. P. síce uviedol, že on chodil aj cez
nehnuteľnosti odporcov, teda aj pozemok odporkyne v 1. rade, pretože v tom čase stavali spoločne aj s
bratom rodinné domy a boli medzi nimi dobré vzťahy. To však neznamená, že mu vzniklo právo prechodu

cez predmetné nehnuteľnosti. O tom, že právo prechodu až k nehnuteľnosti navrhovateľky v minulosti
nevzniklo okrem iného svedčí aj tá okolnosť, že posledné pouličné osvetlenie je pri nehnuteľnosti
odporkyne v 1. rade a teda sa nepredpokladalo, že tento prechod bude pokračovať až k nehnuteľnosti
navrhovateľky. Z týchto okolností vyplýva, že navrhovateľke nevzniklo právo prechodu cez nehnuteľnosti
odporcov vydržaním.

Súd návrhu navrhovateľky nevyhovel a jej návrh na zriadenie vecného bremena formou práva prechodu
cez susediace pozemky zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že síce predchádzajúci vlastník
K. P. prechádzal aj cez pozemok odporkyne v 1. rade, ale takisto využíval prístup na svoj pozemok zo
zadnej časti, pričom to využíval aj na vjazd nákladným motorovým vozidlom v čase, keď staval rodinný
dom. Jeho výpoveď potvrdzuje aj to, že na pozemok navrhovateľky sa dalo vojsť a vyjsť aj nákladným

motorovým vozidlom. Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie a zo znaleckých posudkov vyplývajú
tie isté skutočnosti, teda že na pozemok navrhovateľky sa dá vojsť aj zo zadnej strany, kde je postavená
aj brána. To, že na pozemok navrhovateľky sa dá vojsť aj motorovými vozidlami potvrdili aj vlastníci
pozemkov v prednej časti, teda pôvodní odporcovia v 1. až 6. rade.

Pokiaľbysúdrozhodolozriadenívecnéhobremenaformouprávaprechodunavrhovateľkycezpozemok
odporkyne v 1. rade, tým by v značnej miere boli obmedzené vlastnícke práva odporkyne, ktorá má
pozemok ohradený. Vzhľadom na tieto okolnosti, súd návrh navrhovateľky zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľku zaviazal nahradiť

odporkyni v 1. rade trovy tohto konania, ktorá mala v konaní plný úspech. Trovy pozostávajú z trov
právneho zastúpenia odporkyne vo výške 692,85 Eur, z odmeny za 2 úkony po 53,49 Eur /za prevzatie
a prípravu zastúpenia a za účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2009/, za 3 úkony po 55,49 Eur /za účasť
na pojednávaní dňa 14. 1. 2010, dňa 1. 7. 2010, za písomné vyjadrenie k odvolaniu/, za 2 úkony po
58,69 Eur /za účasť na pojednávaní dňa 18. 5. 2012 a dňa 25. 10. 2012/, za 2 úkony po 60,07 Eur /za

účasť na pojednávaní dňa 23. 5. 2013 a dňa 2. 12. 2013/, z režijného paušálu 2 x 6,95 Eur, 3 x 7,21 Eur,
2 x 7,63 Eur a 2 x 7,81 Eur + DPH vo výške 115,47 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.