Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912201717
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912201717.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: K.. Q. Y.,

G.. XX.X.XXXX, E. K. C. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Sopiak, so sídlom v Humennom,
Štefánikova 17, proti odporcovi: KBK, s.r.o., so sídlom Dargov 229, IČO: 36569461, zastúpeného
advokátom: JUDr. Ľubomír Cibere, IČO:35543540 so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika 1161/184, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.005,50 Eur, z toho ako

trovy právneho zastúpenia odporcu sumu 906,- Eur, priamo právnemu zástupcovi odporcu, to všetko v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 9.2.2012 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom zo dňa 18.1.2012 je
neplatné. Návrh dôvodil nasledovne: U odporcu nastúpil do pracovného pomeru dňom 1.10.2007 ako
obsluha čerpacej stanice pohonných látok. Odporca mu dňa 18.1.2012 osobne odovzdal do rúk listinu
označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru z toho istého dňa, teda 18.1.2012, ktorou mu
oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer ku dňu 18.1.2012 v súlade s ustanovením § 68

ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to z dôvodu, že krátil tržby za ubytovanie vo svoj prospech. Tvrdil,
že si nikdy nedovolil zobrať z tržby. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné
nielen z dôvodu, že sa nedopustil krátenia tržieb za ubytovanie vo svoj prospech, ale aj z dôvodu,
že ide o nejasný, nezrozumiteľný, a teda z toho dôvodu neplatný právny úkon. Podmienkou platnosti
okamžitéhozrušeniapracovnéhopomerujejednakpísomnáformatohtoprávnehoúkonu,alesúčasneaj
skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého zrušenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo pre navrhovateľa vyhotovené v písomnej forme, bolo uvedené

paragrafové znenie Zákonníka práce, na ktorý sa odporca odvoláva pri okamžitom zrušení pracovného
pomeru, avšak skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru nie je urobené
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru sa
totiž uvádza, že dôvodom je krátenie tržieb za ubytovanie v prospech navrhovateľa, takéto skutkové
vymedzenie je nejasné, nezrozumiteľné, neadresné, z toho dôvodu ide o nejasný, nezrozumiteľný a
neplatný právny úkon. V okamžitom skončení pracovného pomeru malo byť a muselo byť uvedené,
aby bolo jasné a zrozumiteľné, o aké krátenie sa jedná, kedy ku kráteniu došlo, prípadne ktorého

dňa, na ktorej zmene, tiež aj v akej výške a teda z čoho si mal navrhovateľ z takýchto tržieb zobrať
pre seba. Keďže odporca skutkovo dostatočne nevymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, nemožno platnosť, či neplatnosť tohto jednostranného úkonu posúdiť ani z pohľadu § 68 ods.
2 Zákonníka práce.Konajúci súd rozsudkom zo dňa 2. augusta 2012, č.k. 2Cpr/1/2012-48, rozhodol tak, že okamžité
skončenie pracovného pomeru odporcu pre navrhovateľa dat. 18.1.2012 je neplatné. Proti tomuto

rozsudku podal odvolanie odporca. Odvolací súd, Krajský súd v Košiciach, uznesením zo dňa 28.
februára 2013, č.k. 11Copr/4/2012-71, zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom
účastníkov konania, výsluchom svedkov N. C.C., L. M., L. A., listinnými dôkazmi a zistil:

Dňa 18.1.2012 bolo odporcom pre navrhovateľa doručené písomné podanie označené ako: „Okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa“. Doručenie tejto listiny potvrdil navrhovateľ v
návrhu na začatie konania, preto nebolo sporné, že odporca navrhovateľovi doručil okamžité skončenie
pracovného pomeru datované 18.1.2012. Z obsahu tejto listiny (č. l. 5 spisu) vyplýva, že odporca ako
zamestnávateľ svojmu zamestnancovi, t. j. navrhovateľovi oznamuje okamžité skončenie pracovného

pomeru, ktorý vznikol dňa 1.10.2007, a to v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce č. 311/2001 Z. z.; pracovný pomer končí dňom 18.1.2012; ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru je uvedené: „z dôvodu krátenia tržieb za ubytovanie vo svoj prospech“. Ďalej je v
tejto listine uvedené, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené v dvoch exemplároch,
jedno vyhotovenie dostane zamestnanec a jedno zamestnávateľ. Listina je datovaná dňom 18.1.2012

v Dargove, je na nej pečiatka zamestnávateľa a jeho podpis. V ďalšej časti listiny je vytlačený text:
„zamestnanec odmietol prevziať okamžité skončenie prac. pomeru:“, pričom za týmto vytlačeným textom
nie je uvedený dátum a podpis zamestnanca, pod týmto textom je rukou dopísané: „nesúhlasím s
dôvodom výpovede“, a nasleduje podpis.

Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní 2.8.2012 vyplýva, že nesúhlasil s okamžitým skončením
pracovného pomeru z dôvodu, že skutok, a to ten, ktorý mu bol oznámený ako dôvod skončenia
pracovného pomeru, a to krátenie tržieb za ubytovanie a ponechaním si finančnej hotovosti vo svoj
prospech, lebo toto sa nestalo. Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi potvrdil, že urobil písomné
vyjadrenie dňa 18. januára 2012, pričom uviedol, že v tomto písomnom podaní sa odvoláva proti

dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru.

Z písomného podania navrhovateľa adresovaného odporcovi, datovaného 18.1.2012 (č. l. 44-45)
vyplýva, že týmto podaním sa navrhovateľ odvoláva voči dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru, lebo vedome neporušil pracovnú disciplínu tým, že krátil tržbu za ubytovanie a peniaze použil

pre svoju potrebu. V ďalšom texte tohto podania opisuje situáciu odo dňa 15.12.2011 po deň 29.12.2011
(zrejme chybne je v tomto podaní uvedený dátum 29.12.2012). Podľa tohto textu v deň 15.12.2011,
keď bol pán M., ktorý mal pobyt zľavnený, v ranných hodinách vyplatiť ubytovanie, tak najprv sumu
prepočítali na kalkulačke, požadovanú sumu 91,- Eur vyplatil v 20 eurových bankovkách, ona peniaze
položil na stôl a išiel mu vytlačiť doklad o príjme, keďže v pokladni chýbala papierová páska na paragony,

išiel pre pásku do kancelárie, ale pán M. vyhlásil, že sa ponáhľa a odišiel. Vymenil rolku na paragony a
prišli ďalší zákazníci, ktorých obslúžil. Pri vydávaní pravdepodobne použil peniaze (20 eurovku), ktorými
platil pán M.. Keď zákazníci odišli, mal na stole len 80,- Eur. Bol v pomykove, nevedel, ktorú zľavu mal,
a tak cez tréning PLU vytlačil ubytovania, čím zistil ceny 5,- Eur a 6,50 Eur na osobu a deň. Keďže
mal v rukách 80,- Eur a vydával z pokladne, tak by mal nablokovať doklad v hodnote 70,- Eur, čo aj

urobil. Keďže mal pochybnosť, tak vyplatenú sumu napísal do knihy hostí a priložil vytlačený doklad.
Pri odovzdávaní služby na to upozornil kolegu L. M., ktorého požiadal o preverenie zaplatenej sumy u
zákazníka. Kolegu žiadal, aby pozreli, či peniaze niekde nezapadli. Keď večer s kolegom telefonoval,
kolega mu povedal, že s dotyčným telefonoval a ten zaplatil 91,- Eur. Ráno 16.12.2011 sa zastavil na
pracovisku, pán A. mu zmenil 50,- Eur a on nechal 20,- Eur, aby ich odovzdali prevádzkárke, na toto sa

ponúkol p. M., že to vybaví. Keď sa ho po čase na to pýtal, ten mu odpovedal, že je to v poriadku, že
peniazebolidoblokované.Žesatakstaloažotýždeň,sadozvedelodvedúcejprišetreníinéhoproblému.
Dňa 26.12.2011 ubytoval pána M. na jednu noc, o čom vydal doklad z pokladne. Dňa 27.12.2011
mu pán M. oznámil, že si pobyt predĺžil o jeden deň. V tom čase syn majiteľa odobral na prevádzke
pokladňu, preto tovar a služby zapisovali na papier. Tovar potom doblokovával podľa zapísaného tovaru

po vrátení pokladne. Nedopatrením nenablokoval použitie izby, nakoľko bola zapísaná na druhej strane
listu., bola zapísaná ako prvá. Pri čiarkaní druhej strany listu pre zápis tovaru na ňu napísal aj predaný
tovar zákazníkom a zabudol, že už je jeden zápis urobený na opačnej strane. Pri odovzdávaní tržby
29.12.2012 (poznámka samosudcu: zrejme ide o chybný rok, mal byť rok 2011)mi zvyšovalo 18,- Eur,pri kontrole s kolegom L.Á. A. chybu nenašli a tak peniaze zapísali do zošita tzv. tringeltov a uložili do
príručnej pokladne. Peniaze si nevzal. K tretiemu prípadu sa vyjadriť nevie, v inkriminovaný deň mal
nočnú zmenu a počas nej nikoho neubytovával, izba č. 4 sa od polovice decembra nepoužíval a tak sa

nevie vyjadriť kedy bola použitá a kým. ďalej z obsahu tohto listu navrhovateľa odporcovi vyplýva, že
odporca položil navrhovateľovi otázku, či boli poučení o poskytovaní služieb o ubytovaní a navrhovateľ
v tomto liste odpovedá, že neboli. Z obsahu ďalšieho textu tohto podania vyplýva, že navrhovateľ sa
necíti byť vinný, preto žiada o zmenu dôvodu výpovede, nemôže a ani nechce pracovať pre odporcu.
Táto listina je podpísaná zhodným podpisom ako je podpísaný rukou písaný text na okamžitom skončení

pracovného pomeru („nesúhlasím s dôvodom výpovede“).

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 2.8.2012 vypovedal, že od prevádzkárky riadiacej
čerpaciu stanicu mu bolo ukázané, že navrhovateľ krátil tržby za ubytovanie, bolo to okolo 20.12.2011,
druhýkrát to bolo asi 23.12.2011, tieto skutočnosti môže upresniť prevádzkárka, ktorá má na to doklady,
on má o týchto skutočnostiach informácie od nej. Odporca vypovedal, že z toho, čo mu oznámila

prevádzkarka, tak navrhovateľ zobral od zákazníka, ktorý bol ubytovaný okolo 90,- Eur, ale v skutočnosti,
ale v skutočnosti mu nablokoval iba 70,- Eur, preto nevie, prečo navrhovateľ tvrdí, že o ničom nevie,
keď dostal okamžitú výpoveď, keď pred všetkými zamestnancami, ktorí boli na zahájení roka, tak
navrhovateľovi bola ukázaná aj kniha ubytovaných hostí a on osobne tvrdil, že tie peniaze mu niekde
spadli a potom o 5-6 dní priniesol peniaze naspäť a vyrovnal tento dlh, ktorý spôsobil odporcovi. Preto

takýto človek, ktorý pracuje s peniazmi už nemá dôveru a rozhodol sa, že vzhľadom na skutočnosť, že
už tri mesiace predtým mal navrhovateľ prvé kárne napomenutie, že nerešpektoval svoju nadriadenú,
určoval si zmeny sám a chodil do práce ako chcel a v tomto kárnom napomenutí bolo uvedené, že pri
ďalšom porušení pracovnej disciplíny bude je okamžitá výpoveď. Pre odporcu bolo dostačujúce čo mu
povedala prevádzkarka, čo mu ukázala v knihe ubytovaných hostí a v dokladoch, ktoré neboli blokované,

čo bolo druhýkrát, podľa odporcu asi to bolo 23.12.2011, keď navrhovateľ neblokoval u toho istého
zákazníka ďalšiu noc čo bol ubytovaný, nablokoval iba jednu noc. Podľa zákona odporca menil fiškálny
modul a tak pre zákazníkov, ktorým vtedy vydávali veci, sa tieto písali iba na papier, na doklad, kde si
to mohli skontrolovať a po spustení nového fiškálneho modulu sa všetko nablokovalo, odkontrolovalo
a navrhovateľ si zase privlastnil podľa odporcu asi 16,50 Eur za jednu noc. Tieto skutočnosti môže

upresniť prevádzkarka. On dal pokyn ekonómke, aby pripravila výpoveď pre navrhovateľa povedal
prevádzkarke, aby zvolala poradu zamestnancom, na ktorej bolo aj zahájenie roka a pred všetkými
zamestnancami povedal navrhovateľovi, čoho sa navrhovateľ dopustil a ukázal mu aj knihu ubytovaných
hostí. Navrhovateľ presne vedel o čo ide, aj odporca aj všetci zamestnanci čo tam boli vedeli presne, že
ide o to, že navrhovateľ krátil tržby. Na tomto pojednávaní predložil advokát odporcu aj fotokópiu podania

navrhovateľa dat. 18.1.2012 označené ako odvolanie voči dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

Na pojednávaní konanom 18.4.2013 konateľ odporcu vypovedal, že zamestnancom odporcu, ktorý
zodpovedá za prevádzku odporcu v C. je N. C. a táto upozornila konateľa odporcu, že dochádza k

porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Vypovedal, že výmeny pracovných zmien, ktoré
mal robiť navrhovateľ, spočívali v tom, že osobne navrhovateľ sa s nejakým zo svojich kolegov, ktorí
mali rozpísané nočné služby, dohodol výmenu zmien tak, že si službu vymenil, navrhovateľ si zobral
nočnú zmenu svojho kolegu za svoju dennú zmenu. Na základe toho sa rozhodol a 6.10.2011 dal
navrhovateľovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré predkladá. Vypovedal

ďalej, že rozpis zmien pre prevádzku C. robila vedúca prevádzky, a to p. C. a len do jej kompetencie
patrilo robiť zmeny v rozpise zmien. Keď sa dozvedel o tom, že navrhovateľ krátil tržby, tak už vychádzal
z toho, že v upozornení pre navrhovateľa dat. 6.10.2011 bol navrhovateľ upozornený na to, že ak
nastane ďalšie porušenie pracovnej disciplíny, nasleduje okamžité skončenie pracovného pomeru. O
krátení tržieb navrhovateľom začiatkom januára 2012 sa dozvedel od prevádzkarky p. C., ktorá mu

oznámila, že 15.12.2011 ubytoval navrhovateľ p. M.. Odporca má cenník, ale tento cenník možno
upravovať dohodou medzi odporcom a ubytovaným hosťom. To záleží na skutočnosti, ako dlho je hosť
ubytovaný,prípadnečiideoskupinovéakcie.Odporcajeschopnýtakýmtohosťomposkytnúťubytovanie
za nižšiu cenu, než je uvedená v cenníku. Preto do knihy hostí prevádzkarka zapisuje k jednotlivým
ubytovaným, teda hosťom, aká cena ubytovania má byť tomu konkrétnemu hosťovi vyúčtovaná. Okrem

toho je zavedená prax, že ak rôzne spoločnosti u odporcu ubytovávajú ľudí po skupinách, tak týmto
sa to vyúčtováva faktúrou. Aj táto skutočnosť sa zapisuje do knihy ubytovaných hostí. V prípade p.
V. M. zapísala prevádzkarka do knihy hostí akú sumu má p. M. zaplatiť za ubytovanie. Predložil súdu
fotokópiu listu z knihy ubytovaných s č. 521858 (č.l. 97) a poukázal na to, že je tam zapísaný aj hosťM. a v kolónke, kde je zapísaný trvalý pobyt tohto hosťa, je zápis 14x6,50=91,- Eur. Podľa odporcu je to
zápis, ktorým prevádzkarka C. zapísala, že tomuto hosťovi má byť vyúčtovaných 91,- Eur. Pri ostatných
hosťoch na tomto liste v knihe ubytovaných nie je nič zapísané, tzn., že týmto hosťom sa mala vyúčtovať

cena podľa cenníka. Keď hosť M. končil ubytovanie, navrhovateľ povedal hosťovi M., že má zaplatiť 91,-
Eur a tento hosť 91,- Eur aj zaplatil, ale navrhovateľ registračný doklad z pokladne nevystavil. Keď p.
M. po zaplatení 91,- Eur odišiel, navrhovateľ vystavil doklad na 70,- Eur, zapísal do knihy ubytovaných
hostí, že p. M. zaplatil 70,- Eur a rozdiel medzi zaplatenými 91,- Eur a zapísanými 70,- Eur, t.j. sumu
21,- Eur si navrhovateľ ponechal pre seba. O tom vie odporca tak, že p. M. je stálym hosťom odporcu a

túto skutočnosť oznámil svojmu priateľovi, ktorý to oznámil konateľovi odporcu. Ďalej konateľ odporcu
vypovedal, že doklad o 70,- Eur, ktorý navrhovateľ následne z registračnej pokladne vystavil ako platbu
p. M., prevádzkarka našla v koši na odpadky, keď robila šetrenie. Doklad o 70,- Eur vystavený ako platba
p.M.,našlaprevádzkarkavodpadkovomkoši anásledneniekedyzačiatkomjanuára2012hokonateľovi
odporcu odovzdala. Na základe tejto skutočnosti, že prevádzkarka oznámila konateľovi odporcu, že
zistila krátenie tržieb, čo dokumentovala práve aj týmto dokladom o 70,- Eur, ktoré mal vyplatiť p. M.,

tak sa rozhodol, že navrhovateľovi dá okamžité skončenie pracovného pomeru. Na prevádzke v C. robili
zahájenie roka, čo pripadlo na deň 18.1.2012. S týmto zahájením roka bolo spojené oboznámenie s
ďalšími úlohami na rok 2012. Opravil svoju výpoveď, že toto slávnostné otvorenie roka s oboznámením
úloh pre rok 2012 bolo 17.1.2012. Práve na tomto zahájení roka 2012 on navrhovateľovi odovzdal
upozornenienaporušeniepracovnejdisciplínydat.17.1.2012,ktorésúčasnesúdupredložil(č.l.98).Toto

upozornenie navrhovateľ prevzal, i keď nie je na tejto listine uvedený deň, kedy ho navrhovateľ prevzal.
Odporca však tvrdí, že navrhovateľovi ho odovzdal 17.1.2012 a navrhovateľ ho aj toho 17.1.2012
prevzal. Konateľ odporcu ďalej vypovedal, že toto upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny dat.
17.1.2012 nepovažuje za okamžité skončenie pracovného pomeru, išlo len o upozornenie. Okamžité
skončenie pracovného pomeru on osobne na druhý deň, t.j. dňa 18.1.2012, odovzdával navrhovateľovi

za účasti ekonómky odporcu Mgr. L.. Keď navrhovateľovi odovzdal toto okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, navrhovateľ mu povedal, že s tým nesúhlasí a odporca ho preto
vyzval, aby to napísal a aby ho vrátil späť. To navrhovateľ urobil. Napísal, že nesúhlasí s dôvodom
výpovede a tak mu listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru vrátil späť. Reakciou navrhovateľa
na okamžité skončenie pracovného pomeru dat. 18.1.2012 bol list navrhovateľa rovnako dat. 18.1.2012,

pričom konateľ odporcu sa už nepamätal, akým spôsobom mu toto vyjadrenie navrhovateľa označené
ako odvolanie voči dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo doručené. Konateľ odporcu
vypovedal, že v tomto liste navrhovateľ vysvetľuje, že čo sa stalo a ako sa stalo, ale podľa konateľa
odporcu to vysvetľuje navrhovateľ klamlivo, pretože konateľ odporcu vychádzal z toho, čo mu oznámila
prevádzkarka odporcu p. C.. Konateľ odporcu vychádzal z toho, že navrhovateľ si uznal, že dňa

21.12.2011 doblokoval za ubytovanie p. M. 20,- Eur. Mal doblokovať 21,- Eur, ale doblokoval 20,- Eur.
Potom, keď už konateľ odporcu rozprával s navrhovateľom, tak navrhovateľ mu ohľadne krátenia tej
tržby vo vzťahu k ubytovanému M. povedal, že sa nič nestalo, že on to ubytovanie o 5 dní doblokoval
a že tie peniaze, ktoré mu dával p. M., resp. časť tých peňazí mu spadli za krabicu. Nevedel uviesť,
kedy navrhovateľ konateľovi odporcu hovoril o tom, že peniaze od p. M., resp. ich časť spadli za

krabicu, ale bolo to predtým, než bolo navrhovateľovi dané zo strany odporcu okamžité skončenie
pracovného pomeru. Predložil súdu tiež listinný dôkaz, a to paragón z registračnej pokladnice na cenu
70,- Eur a druhý na cenu 20,- Eur, pričom uviedol, že v paragóne je vyznačená hotovosť 70,- Eur, je
na ňom vidno, že je pokrčený, to je ten, ktorý našla ekonómka v koši. Na ňom je dátum 15.12.2011.
Na paragóne, kde je hotovosť 20,- Eur je vidno len mesiac, je tam vidno, že je to 12. mesiac roku

2011, nie je na ňom vidno deň. To je paragón o doplatku, ktorý urobil p. Y.. Na listine, kde sú pripnuté
obe paragóny vo fotokópii a ten paragón s hotovosťou 20,- Eur, ktorý je ofotený, tak k nemu dopísala
ekonómka, že tento paragón bol dat. 21.12.2011 (prílohová obálka č.l. 100). Konateľ odporcu pokračoval
vo svojej výpovedi tým, že dňa 26.12.2011 opätovne bol p. M. ubytovaný v spoločnosti odporcu, t.j. na
benzínke v Koškovciach. Opätovne navrhovateľ nevidel pri skončení ubytovania p. M. a pri platbe p.

M. za ubytovanie daňový doklad, teda paragón z registračnej pokladne, takže išlo o druhé porušenie
pracovnej disciplíny v priebehu 10 dní. Tieto skutočnosti považoval konateľ odporcu za dostatočné na
to, aby s navrhovateľom ukončil pracovný pomer. Doplnil, že keď skončilo druhé ubytovanie p. M.,
to bolo dňa 26.12.2012, p. Marcinko tiež vyplatil za ubytovanie, ale konateľ odporcu nevedel uviesť
koľko p. M. zaplatil, lebo na túto platbu navrhovateľ nevystavil daňový doklad a teda neodviedol ho

do tržieb. Opätovne išlo zo strany navrhovateľa o krátenie tržieb. Práve z dôvodu krátenia tržieb v
týchto dvoch prípadoch bolo dané zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru.
Krátenie tržieb zo strany navrhovateľa prejednal pred celým kolektívom dňa 17.1.2012 na prevádzke v
Koškovciach, kde boli prítomní zamestnanci odporcu, dokopy to bolo 9 ľudí vrátane kuchárok, pričomišlo len o zamestnancov prevádzky Koškovce. Pred týmito zamestnancami odovzdal navrhovateľovi
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny dat. 17.1.2012 a navrhovateľovi oznámil, aby v prípade,
že s ním nesúhlasí, nech to napíše. Túto skutočnosť aj navrhovateľ napísal a vrátil späť odporcovi

toto upozornenie. Vypovedal, že na otvorenie roku 2012 dňa 17.1.2012 v Koškovciach, prevádzkarka
priniesla knihu hostí, pričom on oznámil, že pred zahájením tohto roka potrebuje odovzdať kolegovi
oznámenie o porušení pracovnej disciplíny. Zamestnancom oznámil, že všetko to, čo bude hovoriť je
zdokladovanévkniheubytovanýchhostíapovedal,akopodľaknihyhostínavrhovateľkrátiltržby.Hovoril
o dvoch prípadoch krátenia tržieb, teda o tých dvoch prípadoch, o ktorých vypovedal na dnešnom

pojednávaní. Počuli to prítomní zamestnanci prevádzky Koškovce. Po tom, keď oboznámil s týmito
dvomi prípadmi krátenia tržieb, odovzdal navrhovateľovi list dat. 17.1.2012 označený ako upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny. Nasledoval nesúhlas navrhovateľa, výzva konateľa odporcu, aby to
napísal, čo navrhovateľ urobil a vrátil späť konateľovi odporcu upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny. Po tom, keď to upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny so zápisom navrhovateľa,
že s tým nesúhlasí, vrátil navrhovateľ späť konateľovi odporcu, vyzval konateľ odporcu navrhovateľa,

aby odišiel, že oni budú pokračovať ďalej. Na výzvu konateľa odporcu navrhovateľ odišiel. Na otázku
samosudcu, či na zahájení roku 2012 dňa 17.1.2012 za prítomnosti navrhovateľa a aj s ďalšími
zamestnancamiprevádzkyC.boloprejednanéajokamžitéskončeniepracovnéhopomerunavrhovateľa,
konateľ odporcu uviedol, že áno, a to tak, že konateľ odporcu navrhovateľovi oznámil, že „u nás“ už
pracovať nebude. Na otázku advokáta navrhovateľa konateľ odporcu vypovedal, že nepamätá sa na

okolnosti, za akých došlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru dat. 18.1.2012.

Na fotokópii listu ubytovaných hostí na č.l. 97 (číslo v pravom rohu521858) je pri mene M. V. s dátumom
príchodu 8.12.2011 a s dátumom odchodu 15.12.2011 v kolónke, kde je uvedený trvalý pobyt hosťa,
rukou dopísané 14x6,50=91,- Eur a v kolónke poznámka je zapísané číslo 2 v krúžku, mobilné telefónne

číslo s vyznačením p. M. a zápis: zaplatené 70,- Eur. Za touto kolónkou už mimo kolónky je tiež dopísané
rukou číslo 6,50.

Na č.l. 98 je listina, o ktorej vypovedal konateľ odporcu na pojednávaní, t.j. listina dat. 17.1.2012, v
záhlaví je označený odporca, je adresovaný navrhovateľovi a je označený: Upozornenie na porušenie

pracovnej disciplíny. Z textu tohto upozornenia vyplýva, že adresát, t.j. navrhovateľ je upozornený na
porušovanie pracovnej disciplíny v zmysle § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že krátil tržby za
ubytovanie vo svoj prospech, za čo mu je dávané písomné upozornenie, toto upozornenie na porušenie
pracovnejdisciplínyjepovažovanéakozávažnéporušeniepracovnejdisciplínysnásledkomokamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 b/ZP. Pri texte prevzal: Y. Andrej je podpis Y. a pod

tým dopísaný text: nesúhlasím z dôvodom výpovede a opäť rovnaký podpis ako je podpis predtlačenom
texte prevzal: Y. Q.. Pri predtlačenom texte o prevzatí a označení podpisu je predtalčené aj „Deň“, ale
dátum v tejto spodnej časti listu nie je žiadny.

Na č.l. 99 je opäť upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo strany odporcu pre navrhovateľa.

Toto je dat. 6.10.2011 a je v ňom obdobný text ako na upozornení na porušenie pracovnej disciplíny dat.
17.1.2012stýmrozdielom,žeskutkovoporušeniepracovnejdisciplínyvupozornenídat.6.10.2011nieje
vymedzenýkrátenímtržiebzaubytovanievosvojprospech,aletým,ženavrhovateľvopredneinformoval
svojho priameho nadriadeného o tom, že nenastúpi na pracovné zmeny v určenom pracovnom čase. Aj
tu je predtlačený text „Prevzal: Y. Q., Podpis: , Dňa:“, pričom k predtlačenému textu o podpise je podpis

navrhovateľa a dátum 6.10.2011.

Fotokópie pokladničných paragonov predložené konateľom odporcu spolu s originálmi sú v prílohovej
obálke na č.l. 100. Z originálov pokladničných paragonov je zrejmé, že na origináli pokladničného
paragonu s dátumom 15.12.2011 je hotovosť 70,- Eur, tento má vyznačenú hodinu 05.44.33

(pokladník1). Pokladničný paragon na sumu hotovosti 20,- Eur je s dátumom 21.12.2011, i keď na
fotokópiidátumdňaniejeviditeľný.Tentoparagonmávytlačenúhodinu11.22.55(pokladník2).Naoboch
paragonoch je vyznačené ubytovanie, na paragóne s dátumom 15.12.2011 je vyznačené ubytovanie
14ks x 5; na paragone s dátumom 21.12.2011 je vyznačené 4 kusy x 5,- Eur.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2013 vypovedala svedkyňa N. C.. Vypovedala, že do spoločnosti
odporcu nastúpila do pracovného pomeru dňa 30.12.2005 vo funkcii prevádzkarky, mala na starosti
čerpaciu stanicu v Koškovciach, ale aj reštauračnú časť a hotel, ktorý je v C. v jednom areáli s čerpacou
stanicou. Vypovedala, že na tejto čerpacej stanici robia štyria pracovníci, je tam nonstop pracovná doba.Pracovníci čerpacej stanice mimo iných povinností, ktoré súvisia priamo s čerpaním PHM majú aj ďalšiu
pracovnú povinnosť, a to ubytovávať hostí v moteli, majú k dispozícii kľúče od motelu, kľúče od izieb,
ako aj domovú knihu, do ktorej sú povinní podľa preukazu totožnosti zapísať každého ubytovaného

hosťa. Navrhovateľ nastúpil do pracovného zaradenia obsluhujúci personál na čerpacom zariadení.
Ako zamestnancovi do jeho pracovných povinností patrilo aj ubytovávanie hostí, vedenie ich evidencie.
Ďalej uviedla, že pracovníci na čerpacej stanici robili v 12-hodinových pracovných zmenách. Asi pred
dvomi rokmi zistila, že navrhovateľ si svojvoľne s ostatnými tromi zamestnancami čerpacej stanice
dohodol výmenu pracovných zmien tak, že navrhovateľ robil len nočné služby. K tomu uviedla, že rozpis

služieb zamestnancov robila ona v spolupráci s Ing. K., vtedajším zamestnancom čerpacej stanice. Ing.
K. nemal riadiacu právomoc vo vzťahu k ďalším zamestnancom čerpacej stanice. Rozpis pracovných
zmien na ten ktorý kalendárny mesiac bol zrejmý už pred jeho začatím, zapisoval sa do zošita, ktorý
bol k dispozícii zamestnancom čerpacej stanice. V prípade, že bolo potrebné medzi zamestnancami
vymeniť pracovnú zmenu, nebol s tým problém, stačilo, aby jej to ten zamestnanec oznámil a ona mu
dala pokyn na dohodu o výmene pracovnej zmeny. Mala však vedomosť o tom, ktorý zamestnanec

na rozpísanú zmenu nenastúpil z dôvodu prekážky. Na to, že navrhovateľ robí nočné zmeny a že bez
vedomia prevádzkarky to dohodol s ostatnými čerpadlármi, sa dozvedela tak, že keď prišla ráno o ôsmej
do práce zistila, že tovar nie je vyložený, že nie je upratané a pýtala sa, kto mal nočnú službu. Bolo
jej oznámené, že to bol navrhovateľ. Keď sa to zopakovalo trikrát, prišla na to, že pracovné zmeny si
mení výlučne navrhovateľ na nočné zmeny bez toho, aby ona o tom vedela. Pýtala sa a to navrhovateľa,

na čo jej on odpovedal, že preto robí nočné zmeny, lebo jeho ďalší kolega sa bojí robiť nočné zmeny.
Opýtala sa preto aj čerpadlára p. A., ako je to možné, pýtala sa ho, či sa niekedy v noci niečo stalo,
načo jej p. Sabo odpovedal, že nič sa nestalo a na rozdiel od navrhovateľa jej tvrdil, že zmenu si s
navrhovateľom vymenil len preto, že ho o to požiadal navrhovateľa. Zamestnanec A. bol prekvapený
z toho, že jej navrhovateľ povedal, že navrhovateľ si s čerpadlárom Sabom vymenil pracovné zmeny

preto, že sa bojí robiť nočné zmeny. O tejto skutočnosti informovala konateľa odporcu, teda nielen o tom,
že navrhovateľ si svojvoľne menil pracovné zmeny, ale aj ostatní čerpadlári. Títo zamestnanci potom
dostali od konateľa odporcu pracovné pokarhanie. Ďalej svedkyňa vypovedala, že po nahliadnutí do
knihy ubytovaných hostí zisťuje, že p. M. bol prvýkrát u odporcu ubytovaný z 26. na 27.11.2011. Potom
opätovne p. M. na ubytovanie do hotela odporcu prišiel dňa 8.12.2011 a prišiel za ňou s prosbou, že bude

u odporcu ubytovaný dlhšie, tak či v súvislosti s týmto dlhším ubytovaním mu nemôže byť poskytnutá
zľava. Po dohode s konateľom odporcu bola hosťovi M.i poskytnutá zľava na jednu noc za jednu osobu
tak, že cena ubytovania tohto hosťa mala predstavovať 6,50 Eur. Túto skutočnosť, teda cenu 6,50 Eur/
noc/osoba zapísala k p. M. do ubytovacej knihy. Napísala to tužkou, lebo do tejto knihy zaznamenávali
údaje všetci čerpadlári a keďže ona nevedela, kedy skončí ubytovanie p. M., teda či ráno alebo večer

a nevedela, ktorý čerpadlár bude mať momentálne službu, keď bude p. M. odchádzať z ubytovania, tak
túto dohodnutú cenu zapísala do knihy ubytovaných hostí k evidencii p. M.a tužkou. P. M. odchádzal
15.12.2011 a keď p. M. odchádzal, mal službu navrhovateľ, ktorý zinkasoval od p. M. 91,- Eur o 05.44
hod. dňa 15.12.2011. Tento údaj o hodine je zrejmý z pokladničného dokladu, teda výstupu z registračnej
pokladne. Svedkyňa predložila fotokópiu tohto pokladničného dokladu, teda paragonu (prílohová obálka

na č.l. 119). Svedkyňa podala vysvetlenie tak, že keď čerpadlár predáva tovar, tovar má čiarový kód.
Cez registračnú pokladňu sa zosníma príslušný čiarový kód, načo registračná pokladňa vyhodí cenu.
Pri ubytovaní sa nedá zosnímať čiarový kód, teda pre túto službu pre čerpadlárov vytvorila zoznam a v
tomto zozname je uvedený druh služby a k druhu služby je priradený kód, ktorý sa označuje písmenami
PLU.Tedakaždýizba,pretožeizbyniesúrovnakoveľké,másvojuPLU.Čerpadláripodľatohtozoznamu

vidia, ktorá izba má aké PLU a aké PLU majú zadať do registračnej poklade, aby registračná pokladnica
priradila príslušnú cenu. Pokiaľ odporca ubytováva hostí, ktorým poskytuje zľavu, tak na túto zľavnenú
cenu sa vytvára nové PLU. To znamená, že pre rôzny hostí podľa toho, aká sa im poskytne zľava, môže
byť vytvorených aj viacerých PLU. Ubytovacie zariadenie odporcu má 5 izieb a jeden apartmán. Takže
keď ona do knihy ubytovania vyznačila, že p. M. má cenu 6,50 Eur, vytvorila nový kód PLU s číslom 580,

k čomu priradila cenu 6,50 Eur a toto PLU pridala do zoznamu PLU. Z toho bolo zrejmé čerpadlárom,
že pri hosťovi M. majú do pokladne nabiť PLU 580, k čomu bola priradená cena za jednu noc a za
jednu osobu 6,50 Eur. Na fotokópii dokladu, ktorý predložila je zrejmé, že navrhovateľ najprv naťukal
PLU 1111, ktorému je priradená cena 5,- Eur. Potom naťukal PLU 0580, ku ktorému bola priradená cena
6,50 Eur. Pokladňa je nastavená tak, že funguje aj v tzv. režime tréning, čo znamená, že keď sa takto

nastaví, tak výstupom z pokladne je neplatný doklad. Čiže je to doklad, ktorý nie je riadnym daňovým
dokladom. Navrhovateľ najprv naťukal o pokladne, ktorý nastavil do režimu tréning PLU 1111, potom
naťukal PLU 0580. Výstupom bol neplatný doklad. Potom urobil ďalšiu účtovnú operáciu. To je zrejmé
z vyznačenia času, ktorý je na týchto pokladničných paragónoch. Teda ďalšia operácia bola urobenáo 5.44.33 hod. Vtedy navrhovateľ naúčtoval 14 kusov po 5,- Eur. Týchto 14 kusov znamená 7 nocí
pre dve osoby, ale opäť dal kód PLU 1111, pričom tomuto kódu bola priradená cena 5,- Eur. Preto táto
účtovná operácia končila riadkom hotovosť 70,- Eur. Takže navrhovateľ o 5.44.33 hod. naúčtoval 70,-

Eur. V skutočnosti mal naúčtovať 91,- Eur, pretože mal účtovať dve osoby, t.j. p. M. a spolubývajúcu
osobu 7 nocí, 2x7 je 14 a 14 krát dohodnutá cena 6,50 Eur predstavuje 91,- Eur. Posledná fotokópia na
tejto listine, a to pokladničný doklad s cenou 145,46 Eur je vlastne uzávierkou, ktorú robia čerpadlári pri
skončení zmeny. Keď svedkyňa prišla 15.12.2011 do práce, tak ten čerpadlár, ktorý po navrhovateľovi
prevzal zmenu, čo bol čerpadlár L. M., tak tento zistil, že ubytovanie p. M. je zle naúčtované, lebo v

knihe ubytovaných hostí bolo vygumované to, čo ona zapísala pri hosťovi M. tužkou, teda cena za noc
a za osobu 6,50 Eur. P. M. išiel do archívu pokladne a tam našiel ten doklad, teda to účtovanie pre p. M.,
ktoré súdu predložila. Čerpadlár M. ju informoval, že bolo zle vyúčtované nocľažné pre p. M., keď mala
byť vyúčtovaná cena 91,- Eur a bola mu vyúčtovaná cena 70,- Eur. Ona s čerpadlárom M. pozrela do
odpadkového koša, ktorý navrhovateľom vynesený nebol a s čerpadlárom M. našli v odpadkovom koši
daňový doklad práve ten, na ktorom bolo účtovaných 14 krát 5 s kódom PLU 1111 na celkovú cenu 70,-

Eur. Takže to znamenalo, že navrhovateľ hosťovi M. ten daňový doklad nedal, ale hodil ho do koša. Ona
najprv nevedela, že ten daňový doklad, ktorý si mal vziať ubytovaný hosť, hodil do koša navrhovateľ,
ale sám navrhovateľ jej oznámil, že p. M. sa ponáhľal, takže si ten doklad nechcel zobrať. Naviac ten
odpadkový kôš je z tej strany pultu, kde je obsluhujúci personál čerpacej stanice, pult je vysoký, čiže
hosť ho tam nehodil. Dodala, že doklad PLU 1111, ktorý je vyznačený na daňovom doklade z 15.12.2011

o 5.44.33 hod., tak ten patrí k ubytovaniu na inej izbe, než bol ubytovaný p. M. so svojím spolubývajúcim,
toto PLU bolo priradené k tej izbe, kde boli ubytovaní hostia z Detvy na jeden mesiac, ktorí ani vtedy
ubytovaní neboli, a teda nemohli ráno 15.12.2011 končiť ubytovanie. Následne, keď o tejto skutočnosti
rozprávala s navrhovateľom, on jej to vysvetlil tak, že sa pomýlil. Podľa vysvetlenia navrhovateľa jeho
omyl mal spočívať v tom, že bolo veľa ľudí, že nestihol nablokovať p. M. ubytovanie, že p. M. mu nechal

peniaze, a to 91,- Eur bez toho, aby mu navrhovateľ vystavil doklad z registračnej pokladne. Tým, že bolo
viacej ľudí, tak z tej sumy vyplatenej p. M. v sume 91,- Eur navrhovateľovi 20,- Eur spadlo, on si myslel,
že mu p. M. nechal len 70,- Eur, a preto vystavil doklad na 70,- Eur. Následne tých 20,- Eur, o ktorých
jej navrhovateľ rozprával, že mu spadli, tak následne jej povedal, že tých 20,- Eur nechal niektorému z
ostatných čerpadlárov, aby doblokovali sumu 20,- Eur. V skutočnosti však išlo o rozdiel nie 20,- Eur, ale

o rozdiel 21,- Eur. Následne dňa 21.12.2011 niektorý z čerpadlárov doblokoval tých 20,- Eur, ale správne
malo byť doblokovaných 21,- Eur. Nepamätala sa, ktorý z čerpadlárov tých 20,- Eur doblokoval. Vedela
však, že určite to doblokovanie neurobil navrhovateľ.
Svedkyňa ďalej vypovedala o tom, že opätovne sa dňa 26.12.2011 ubytoval u odporcu p. M.. Ubytovanie
opúšťal 28.12.2011, spal v moteli dve noci. Aj keď sa p. M. ubytovával, aj keď končil ubytovanie, mal

službu navrhovateľ, pretože svedkyni je z písma v knihe hostí zrejmé, že je to písmo navrhovateľa.
Navrhovateľ vystavil pre p. M. pokladničný doklad už dňa 26.12.2011, ale vystavil ho len na jednu noc.
Vtedy pre p. M. platila riadna cena ubytovania, teda cena bez zľavy a z knihy hostí je zrejmé, že býval
v izbe č. 2 a kód PLU pre izbu č. 2 je 1589, čomu zodpovedá cena 16,60 Eur. Teda už pri ubytovávaní
p. M. bola p. M. vyúčtovaná dňa 26.12.2011 cena 16,60 Eur len za jednu noc, aj keď bol ubytovaný

v zariadení odporcu 2 noci. K tomu dodala, že ona sa len môže domnievať, že aj pri odchode p. M. z
ubytovania mal službu práve navrhovateľ a že slúžil 24 hodín. Svedkyňa sa pamätala, že dňa 28.12.2011
konateľ odporcu bral registračnú pokladňu do Košíc na prepracovanie a priniesol ju späť až poobede. Z
uvedeného dôvodu sa denná tržba zapisovala na jeden hárok, ktorý súdu predložila (prílohová obálka
č.l. 119), teda čerpadlár rukou v priebehu dňa zapisoval príjmy a potom vo večerných hodinách v noci

z 28.12.2011 na 29.12.2011, pričom od 18. hodiny mal službu navrhovateľ, tak to, čo bolo v priebehu
dňa rukou spisované ako tržba, naťukal do registračnej pokladne. Aj z tohto listinného dôkazu , teda
rukou písanej tržbe, dňa 28.12.2011, je zrejmé, že je to písmo navrhovateľa a k tomuto rukou písanému
zoznamu predaného tovaru s jeho cenou si pripojené aj pokladničné doklady preukazujúce, že ten tovar
bol príjmom dňa 28.12.2011, aj tieto pokladničné doklady boli vystavené až vo večerných hodinách. K

tomuto listinnému dôkazu uviedla, že na druhej strane tohto rukou písaného zoznamu predaného tovaru
je zapísané PLU, a to opäť rukou 1589, izba 2, cena 16,60 a aj súčet je 16,60 Eur. Ale na túto listinu sa
predsa zapisoval tovar zo dňa 28.12.2011 a ako je zrejmé z daňového dokladu, ktorý tiež predložila, a to
zdaňovéhodokladuzodňa26.12.2011vytlačenéhoo9.21.10hodine,takizbač.2,tedaizbasPLU1589
bola vyúčtovaná za ubytovanie nie 28.12.2011, ale už 26.12.2011. Svedkyňa nepripustila alternatívu,

aby pokladničný doklad z 26.12.2011 na cenu 16,60 Eur s PLU 1589 bol vystavený pre inú osobu, než
pre p. M., teda že by bol vystavený pre nejakú osobu, ktorá spala v moteli z 25. na 26.12.2011, lebo v
noci z 25. na 26.12.2011 žiadna taká osoba na izbe č. 2 ubytovaná nebola, lebo keby bola, zase by to
bolo zapísané v knihe ubytovaných hostí. Svedkyňa vypovedala, že sa následne pýtala navrhovateľa,prečo u p. M. vyúčtoval len jednu noc, keď p. M. bol ubytovaný dve noci, a to z 26. na 27.12.2011 a z 27.
na 28.12. 2011, na čo jej navrhovateľ odpovedal, že vtedy nebola k dispozícii registračná pokladňa, on
ubytovanie zapísal rukou na hárku, a potom dodatočne, keď už bola prinesená pokladňa, zabudol druhú

noc nablokovať do pokladne. Ďalej sa pýtala navrhovateľa, kde je 16,60 Eur, ktoré sú zaevidované
na hárku, ktorý je písaný rukou dňa 28.12.2011, teda v ten deň, kedy bola pokladňa daná na fiškálne
prepracovanie, na čo jej navrhovateľ odpovedal, že tých 16,60 je v nejakej kasičke, na čo jej navrhovateľ
ukázalkovovúpokladničku,ktorábolapodpultom,aonasaopäťpýtala,prečosúpeniazetam.Svedkyňa
vypovedala, že tých 16,60 nikdy nebolo nablokovaných cez registračnú pokladňu a nevie, kde skončili.

Svedkyňa predložila aj knihu ubytovaných hostí (prílohová obálka č.l. 119). Svedkyňa ďalej vypovedala,
že keď zistila opätovnú skutočnosť ohľadom blokovania navrhovateľa, teda že nablokoval len jednu noc
a nie dve noci, opätovne to oznámila svojmu zamestnávateľovi. Následne mali mať zahájenie nového
roku, tzn. roku 2012. Malo sa udiať spolu s pracovnou poradou so slávnostným obedom. Ešte deň
predtým, než malo byť zahájenie roku, teda deň pred zahájením roku, jej konateľ odporcu oznámil, že
navrhovateľovi ide dať za krátenie tržieb zase upozornenie alebo pokarhanie, niečo v tom zmysle. Išla

na pracovisko za navrhovateľom, ktorý prišiel do jej kancelárie, kde na neho čakal konateľ odporcu s
pokarhaním pre krátenie tržieb. Ona nebola prítomná pri tomto odovzdávaní pokarhania. V priebehu
toho dňa jej však konateľ odporcu oznámil, že pokarhanie navrhovateľovi odovzdal. Na ďalší deň, teda
na otvorenie roku 2012 mala zvolať všetkých zamestnancov. Sedeli v reštaurácii. Konateľ odporcu
zahájil toto sedenie a odovzdal navrhovateľovi papiere a povedal mu, že mu dáva okamžité skončenie

pracovného pomeru. Svedkyňa vypovedala, že konateľ odporcu p. C. zahájil toto sedenie a počas neho
odovzdal papier navrhovateľovi a povedal mu, že mu dáva okamžité skončenie pracovného pomeru.
Toto okamžité skončenie pracovného pomeru dôvodil konateľ odporcu tým, že neznesie, aby ho niekto
okrádal. Svedkyňa vypovedala, že nevie o tom aby konateľ odporcu bližšie špecifikoval, v čom malo
spočívať to okrádanie zo strany navrhovateľa. Vypovedala však, že určite sa pamätá, že konateľ odporcu

pri tomto stole to okrádanie odporcu o strany navrhovateľa špecifikoval tak, že nenablokoval to, čo mal
nablokovať a nepamätá sa, čo už bolo ďalej. Svedkyňa vypovedala, že tvrdí, že len dňa 28.12.2011
nebola pokladňa v predajni čerpačky, dňa 27. a 29.12.2011 pokladňa riadne na predajni bola. Tvrdila,
že všetci tí, ktorí sú platcovia dane museli v roku 2011 daň prerobiť svoje pokladne, išlo o zmenu
fiškálneho programu, súviselo to s daňou. Určite vie, že len 28.12.2011 bola pokladňa na výmene

fiškálneho programu, čo bolo povinnosťou odporcu. Nepamätala sa, či po tom, čo konateľ odporcu
odovzdal navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru, či tam navrhovateľ ostal alebo neostal. Ale keď
sa ona vrátila z kuchyne, tak navrhovateľ už tam nebol. Pamätala sa a to, že keď prechádzala popri
konateľovi odporcu a navrhovateľa, tak počula, ako konateľ odporcu hovorí, že knihu ubytovaných a toto
všetko tu necháte, lebo máte výpoveď a môžete odísť. Z toho svedkyňa usúdila, že navrhovateľ si chcel

zobrať knihu ubytovaných. Ďalej vypovedala, že s navrhovateľom o účtovaní sumy 70,- Eur namiesto
91,- Eur už rozprávala až po tom, keď dodatočne bolo do poklade zaevidovaných a odovzdaných 20,-
Eur, teda až po 21.12.2011. Keď po 21.12.2011 vysvetľoval, že sa to tak stalo, že 20,- Eur mu spadlo
a že ich potom dal inému čerpadlárovi, tak ona toto tvrdenie u ostatných čerpadlárov nepreverovala.
Na otázku advokáta odporcu na svedkyňu, či svedkyňa overovala pravdivosť tvrdenia p. Y. pokiaľ ide o

naúčtovanie sumy 70,- Eur namiesto 90,- Eur, svedkyňa odpovedala, že áno, že keď prišiel navrhovateľ
do práce, pýtala sa ho, kto mu dovolil vygumovať tých 6,50 Eur a nablokovať pre p. M. len 70,- Eur. On
jej odpovedal, že sa pomýlil, že mal veľa ľudí, nevedel, koľko u p. M. dal peňazí, a pretože navrhovateľ
videl na pulte len 70,- Eur, tak nablokoval len 70,- Eur. Vtedy, keď prebiehal tento rozhovor, tak vtedy už
bolo nablokovaných aj ďalších 20,- Eur a ona navrhovateľovi povedala, že ostal dlžný ešte 1,- Eur.

Aj keď svedkyňa tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že by čerpadlári viedli tzv. tringeltník, navrhovateľ
k tejto výpovedi svedkyne uviedol, že on tvrdí, že tringeltník existoval. Ďalej tvrdil, že v ten deň, keď mu
konateľ odporcu doručil výpoveď z pracovného pomeru na otvorení nového roku, tak tento tringeltník
priniesol pred p. C. p. L. A. a ten tringeltník si potom u seba nechal p. C., t.j. konateľ odporcu. Tvrdil,

že ten tringeltník následne videl u svedkyne , čo bolo vtedy, keď dňa 29.2.2012 mu svedkyňa vyplácala
poslednú výplatu. Podľa svedka ten tringeltník bol zošiť a on vlastne u svedkyne nevidel celý ten zošit,
ale len z neho vytrhané listy a videl to tak, že z tej pokladničky mu svedkyňa vyplácala peniaze. Tvrdil,
že v tom tringeltníku bol zapísaný rozdiel 16,60 Eur za p. M. na konci decembra 2011a tento zápis tam
urobil L. M.. P. M. vtedy do tringeltníka zapísal, že v deň 28.12.2011 je rozdiel skutočne uloženej tržby

v pokladni oproti tomu, čo pokladňa eviduje ako prijaté peniaze 18,- Eur. Pritom týchto 18,- Eur vzniklo
tak, že je to 16,60 Eur z tržby, ktorú zaplatil p. M. za druhú noc, ale nebolo to naťukané do pokladne,
lebo nemali pokladňu, ale bolo to zapísané do tringeltníka.Svedkyňa C. ďalej vypovedala, že pokiaľ na rukou písanom zozname o predanom tovare je vyznačený
aj dátum 27.12.2011, tak ona si to nevšimla, bola v tom, že ide len o dátum 28.12.2011, a preto pripustila,
že pokladňa chýbala nielen jeden deň, ale dva dni a vzhľadom na to, že to bolo v roku 2011, tak si to

nepamätá.

Svedkyňou predložené listiny pri jej výpovedi sú v prílohovej obálke čl. 119, a to kniha ubytovaných
hostí, hárok A4, na ktorom je rukou písaný zoznam tovaru s dátumami 27.12.2011 a 28.12.2011, na
druhej strane tohto hárku je len jediný zápis PLU 1589, izba - 2, cena 16,60, počet 1. K hárku sú

pripnuté pokladničné paragony (5 kusov), ktorými bol účtovaný predaj rôzneho tovaru, na paragonoch
je vyznačený (pokladňou vytlačený) deň 28.12.2011 a čas tlače od 19:21:16 do 20:35:33, na všetkých
je vyznačený pokladník 1 Na ďalšom hárku sú fotokópie pokladničných paraganov a obsahujú údaje, o
ktorých vypovedala svedkyňa, pričom originál paragonu s naúčtovanou cenou 70,- Eur z 15.12.2011 sa
nachádza v prílohovej obálke čl. 100 pokladník 1). Ďalej je v prílohovej obálke fotokópia pokladničného
paragonu zo dňa 26.12.2011 (pondelok) s časom 9 hod. 21 min a 10 sek., ktorým bola účtovaná cena

16, 60 Eur ako ubytovanie 1 ks za 16,60 Eur, pokladník 2.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 20.8.2013 vypovedal, že dňa 18.1.2012 za ním na prevádzku
na čerpaciu stanicu v C. prišiel konateľ odporcu p. C. a prišli na zahájenie nového roku a mali akože
prejednať priestupok navrhovateľa a priestupok ďalšieho zamestnanca p. M.. P. M. dal príkaz, aby sa

dali stoly dokopy tak, aby si všetci zamestnanci čerpacej stanice, ale aj reštauračnej časti mohli sadnúť.
Prv, než konateľ odporcu p. C. začal zahájenie nového roku, oznámil všetkým prítomným, že on (t.j.
navrhovateľ) ako čerpadlár porušil pracovnú disciplínu, že ho okradol o 20,- Eur a túto tržbu krátil za
ubytovanie. Konateľ odporcu p. C. vyslovene povedal, že to krátenie tržieb bolo za ubytovanie p. M..
Označil ho hovädom, povedal, že ho sklamal ako človek, že narušil jeho dôveru. Hovoril, že si to o ňom

nemyslel, že ho sklamal ako človek a že na prevádzke nemá čo robiť, aby vypadol. Vtedy sa chcel
navrhovateľ obhajovať, žiadal, aby doniesli knihu ubytovaných, aby mohol vysvetliť, ako sa to stalo a
prečo sa to stalo. Chcel vysvetliť to, že p. M. mal zľavu na ubytovanie, že zaplatil ubytovanie, platil mu
bankovkami v nominálnej hodnote 20,- Eur a keďže z knihy ubytovaných nebolo jasne a dostatočne
zrejmé, akú zľavu mal p. M., tak sa na to p. M. pýtal. P. M. navrhovateľovi povedal, že má zľavu,

ktorú navrhovateľ potom vypočítal na kalkulačke za prítomnosti p. M.. Na to ubytovanie, čo bol p. M.
ubytovaný týždeň, tak toto týždenné ubytovanie vyplácal 15.12.2011. On vtedy to týždenné ubytovanie
p. M. vypočítal na sumu 91,- Eur a p. M. mu v 20-eurovkách vyplatil 100,- Eur, takže mu z toho musel
vydať. Keď navrhovateľ p. M.i peniaze vydal, tak tie peniaze, ktoré mu p. M. odovzdal položil vedľa
pokladne a do pokladne išiel blokovať cenu za ubytovanie, teda 91,- Eur. Keď začal túto sumu blokovať,

tak pokladňa ukázala, že chýba papier. Tzn., že rolka papiera v pokladni, na ktorú pokladňa tlačí to, čo je
do nej naťukané. On túto rolku išiel vymeniť, použitú vybral, zalepil, podpísal a dal k ostatným použitým
rolkám. Išiel do kancelárie vedúcej, ktorá je hneď za dverami obsluhy čerpacej stanice po novú rolku. P.
M. mu povedal, že sa ponáhľa, že doklad nepotrebuje a odchádza. Potom išiel do kancelárie vedúcej,
t.j. do kancelárie p. C., ktorá tam síce nebola, ale táto kancelária je vždy otvorená, aj keď tam p. C.

nie je. Zobral z regálu čistú rolku, išiel ju založiť do pokladne a počas doby, keď toto robil, prišli ďalší
zákazníci, ktorých musel obslúžiť. Tí zákazníci prišli, keď dokladal novú rolku do pokladne. Títo zákazníci
si zobrali tovar, položili na pult, on ho nablokoval a vyinkasoval tržbu za ich nákup. Takto sa v krátkom
slede vystriedali traja, či štyria zákazníci a keď títo odišli, chcel doblokovať ubytovanie p. M.. Celý čas
boli peniaze, ktoré mu vyplatil p. M., položené pri pokladni. Až po odchode zákazníkov prepočítal, že

pri pokladni je 80,- Eur a bol na pochybách, koľko p. M. zaplatil. Automaticky mu vychádzalo, že keď p.
M. peniaze vydával, tak mal mať pri pokladni len 70,- Eur. V skutočnosti mal pri pokladni 80,- Eur, preto
do pokladne nastavil hodnotu, resp. program tréning, aby vytlačil dve zľavy, ktoré tam boli s označením
PLU 1111 a hneď potom naťukal do pokladne ďalšie PLU 580, čiže obe PLU naťukal na jeden blok a
nechal to vytlačiť. Tento doklad bol ako informatívny. Teda tento doklad vytlačil a na tomto doklade pod

PLU 1111 bola vyznačená cena 5,- Eur za jednu osobu, opravil to navrhovateľ tak, že za izbu, potom
pod PLU 580 na doklade bola cena 6,50 Eur za jednu noc. Aj keď pri pokladni mal reálne 80,- Eur a
pamätal sa na to, žeby p. M. vydával, tak mu ostávalo, že p. M. mal zaplatiť 70,- Eur. Táto cena 70,-
Eur korešpondovala s tou zľavou, čo bola pod PLU 1111, teda s tou zľavou, ktorá bola 5,- Eur za jednu
noc za jednu izbu. Takže jemu to vychádzalo na 70,- Eur a tak tých 70,- Eur aj reálne nablokoval. Na

otázku samosudcu, aby navrhovateľ vysvetlil, ako mu mohla vyjsť suma 70,- Eur, keď týždeň má 7 dní
a pri platbe 5,- Eur za jednu noc a za jednu izbu, potom mu nemohla vyjsť platba 70,- Eur, ale mu vyšla
platba 35,- Eur. Na toto reagoval advokát navrhovateľa, ktorý uviedol, že svedkyňa vypovedala, že p.
M. K.ol ubytovaný s ďalšou osobou. Advokát odporcu reagoval tak, že uviedol, že sám navrhovateľhovoril, že platba nebola za osoby, ale za jednu izbu.Na otázku samosudcu navrhovateľ vypovedal, že
tie zľavy, ktoré boli pri pokladni pod PLU 1111, tak aj keď predtým vypovedal, že išlo o cenu za noc
a za izbu, tak mu teraz z toho vyplýva, že to boli zľavy na deň a na jednu osobu, z čoho vyplýva, že

dve osoby na izbe za týždeň mali ubytovanie 14 krát a on dával tú cenu, čo bola pod PLU 1111, čo
vychádza v súhrnne 70,- Eur. Túto sumu nablokoval a vyplatenú cenu zapísal aj do knihy ubytovanie do
poznámky zaplatené 70,- Eur, potvrdil, že to, čo je zapísané v knihe ubytovaných ako zaplatené 70,- Eur
je zapísané ním, t.j. navrhovateľom. Vypovedal ďalej, že stále mal pochybnosti o správnosti vyúčtovania,
upozornil na to kolegu M. a jemu odovzdal pokladničný doklad z registračnej pokladne, ktorý vytlačil

na 70,- Eur, keďže dospel k záveru, že p. M. za ubytovanie naozaj platil 70,- Eur a tento pokladničný
doklad si už p. M. nezobral. Aj keď bežne toto nerobí, tak v tomto prípade tento pokladničný doklad,
ktorý si nezobral p. M., odovzdal kolegovi M., aby on vzhľadom na skutočnosť, že p. M. bol stály hosť u
odporcu, tak aby sa p. M. opýtal, akú sumu v skutočnosti platil. Navrhovateľ tvrdil, že svoje pochybnosti
oznámil p. M.. Navrhovateľ uvádzal, že v pokladni oproti tomu, čo bolo na nej naťukané za jeho službu,
tak bolo naviac len niečo viac než 1,- Eur, tak si bol skoro na 99% istý, že nablokoval ubytovanie správne.

Vzhľadom na svoje pochybnosti o platbe p. M. požiadal kolegu M., aby tento u p. M. zistil, koľko mu
vlastne zaplatil. S týmto p. M. súhlasil. V podvečerných hodinách toho istého dňa sa zastavil u p. M.,
ktorý ešte neskončil dennú službu a pýtal sa ho, či sa kontaktoval s p. M.. Ten mu potvrdil, že áno,
že p. M. platil 91,- Eur. Tak on M. požiadal, aby urobili kontrolu, či niekde nie je zapadnutých 20,- Eur,
lebo aj to sa niekedy stávalo. Pri prehliadne poklade a jej blízkosti peniaze nenašli, preto p. Michalíkovi

oznámil, že príde na budúci deň a rozdiel zaplatí. Na druhý deň ráno, tesne po 6.00 hod. sa zastavil
na pracovisku, keď si odovzdávali služby p. M. s p. A., p. M.k odovzdával službu p. A.i, čo znamená,
že p. M.Í. mal pravdepodobne 24-hodinovú službu. Navrhovateľ kolegovi A. odovzdal 50,- Eur, aby mu
ich rozmenil a on potom 20,- Eur nechal v rukách p. A., aby týchto 20,- Eur p. A. dal vedúcej C., že je
to doplatok za ubytovanie p. M.. Keďže bol pritom prítomný aj p. Michalík, ten sa ponúkol, že on to s

vedúcou C. vybaví. Teda M.C. povedal, že dá vedúcej C. tých 20,- Eur. Navrhovateľ vypovedal, že tých
20,- Eur nemohol doblokovať, lebo žiadna suma na doblokovanie 20,- Eur nesúhlasila. Mohla to urobiť
iba p. C. a to tak, žeby vytvorila nové PLU. Navrhovateľ vypovedal, že síce 20,- Eur nechal v rukách
p. Saba, aj keď sa p. M. ponúkol, že on to s p. C. vybaví a p. A. pred jeho očami 20-eurovú bankovku
položil do pokladne tak, že ju položil pod mincovník do pokladne. Vysvetlil, že mincovník je tá krabica, do

ktorej sa v pokladni dávajú mince, ktorá sa dá zo šuflíka registračnej pokladne vybrať a vlastne pod túto
krabičku pred jeho očami p. A. dal 20-eurovú bankovku, ktorú mu navrhovateľ odovzdal do pokladne.
Nasledoval víkend, počas ktorého p. C. nepracuje a najbližšie, keď sa s p. M. stretol, tak od p. M. sa
pýtal, či tých 20,- Eur odovzdal p. C.j, na čo mu p. M. odpovedal, že boli zaúčtované do pokladne. Nič
bližšie mu o tom nepovedal a on vôbec nič bližšie sa o to nezaujímal. Navrhovateľ ďalej vypovedal k

tomu dňu, ktorý predchádzal zahájeniu nového roka 2012. P. C. mu vtedy vyčítala, že zle nablokoval
vyúčtovanie p. M. za ubytovanie dňa 26.12.2011, vyčítala mu, že p. M.i zle nablokoval 1 deň, že správne
mu mal nablokovať dva dni. Nič viac mu v súvislosti s tým p. C.C. nevyčítala, nebola to výčitka, bola
to skôr informácia od C., že prečo je nablokované za ubytovanie p. M. len jeden deň a bol ubytovaný
dva dni. Navrhovateľ na pojednávaní ďalej vypovedal, že k tomu môže povedať len toľko, že 26.12.2011

prišiel p. M. počas jeho služby, že chcel ubytovanie na jednu noc. Navrhovateľ mu jednu noc nablokoval,
vytlačil mu paragón cez pokladňu (v prílohovej obálke čl. 119 je fotokópia pokladničného paragonu na
16.60 Eur s dátumom 26.12.2011 s časom 09:21:10, za ubytovanie, ktorý pri svojej výpovedi predložila
svedkyňa C.), odovzdal mu tento paragón, do knihy ubytovania zapísal ubytovanie jedenkrát noc. P. M.
zaplatil toľko, koľko mu na paragóne vytlačil. Na druhý deň 27.12.2011 prišiel syn konateľa odporcu,

keď bol navrhovateľ v práci, to bola jeho nočná zmena, ktorá začínala o 18.00 hod. Okolo 20.00 hod.
mu syn konateľa odporcu prikázal vytlačiť uzávierku s tým, že berie pokladňu na preciachovanie, aby v
pokladni bolo to, čo podľa predpisov v pokladni má byť. Pokladňu preto odovzdal. bolo to 27.12.2011 a
prítomná bola aj p. C.. Vtedy mu p. C. dala čisté hárky, do ktorých mal zapisovať kódy a kusy predaného
tovaru, ale aj ich ceny. Nalinajkoval si papier, aby doňho mohol písať. Počas tohto linajkovania prišiel

p. M., že si chce svoj pobyt predĺžiť o jeden deň. Navrhovateľ to do hárku hneď zapísal čo znamená,
že do 20.00 hod. dňa 27.12.2011 sa ešte p. M. neodhlásil, teda bolo zrejmé, že ostane druhú noc.
Navrhovateľ vypovedal, že keď tieto hárky linajkoval, prišiel p. M., že si chce svoj pobyt predĺžiť o jeden
deň. On to do hárku napísal, napísal tam dátum, číslo izby, kód izby. P. M. mu to zaplatil, on to zapísal
tiež do toho hárku a peniaze odovzdal do pokladne. Bolo to niečo cez 16,- Eur. Do zošita ubytovaných

iba ceruzkou k menu p. M. pripísal plus 1. Nie slovom, ale napísal znamienko plus a jedničku napísal
číslom. Potom chodili ďalší klienti. P. M. bol zapísaný ako prvý na strane toho hárku, na ktorý robil linajky.
Takto ten hárok na druhý deň odovzdal nasledujúcej službe, teda takto ten hárok odovzdal denne službe
dňa 28.12.2011. Nemohol urobiť uzávierku, lebo v pokladni boli peniaze z denne tržby dňa 27.12.2011,potom aj z jeho nočnej tržby v noci z 27.12.2011 na 28.12.2011. On preberal pokladňu pri nástupe do
nočnej služby dňa 27.12.2011 s určitým zostatkom a ráno 28.12.2011 nemohol urobiť uzávierku, lebo
v pokladni boli peniaze, ktoré on prevzal od dennej služby z dňa 27.12.2011 a k tomu pribudli peniaze,

ktoré on v noci z 27.12.2011 na 28.12.2011 vložil. Čiže odovzdal službe nastupujúcej dňa 28.12.2011
na dennú službu len hárok a tie peniaze, ktoré boli v pokladni. Peniaze, ktoré odovzdával službe, ktorá
nastupovala na dennú službu 28.12.2011 boli zapísané na tomto hárku, kde zapisoval tovar, ktorý predal
v noci z 27.12. na 28.12.2011. Server pokladne bol vrátený až 29.12.2011. On ten tovar, čo bol predaný
počas obdobia, keď bol z registračnej pokladne vybraný server, nahádzal do pokladne z tých hárkov,

teda len z toho jedného hárku, lebo počas všetkých tých zmien, keď chýbal server, zoznam predaného
tovaru bol len na jedinom hárku. On tento tovar nahadzoval myslí si, počas nočnej služby 29.12.2011,
čiže opäť počas nočnej služby. P. C. ml. vrátil server do pokladne, a preto navrhovateľ tovar predaný
počas chýbania serveru nahadzoval do pokladne, čo bol na jednom hárku. Navrhovateľ vypovedal, že
sa nepamätá, kedy to bolo, ale keď odovzdával službu, počas ktorej nahadzoval do pokladne tovar s
rukou písaného hárku pri vytlačení uzávierky z registračnej pokladne a prepočítaní tržieb za toto obdobie

mu prevyšovalo 18,- Eur.
S osobou, ktorá po ňom prebrala službu, nepamätal sa, kto to bol, skontrolovali položky, ktoré boli
zapísané na hárku, paragony, ktoré vytlačila pokladňa do toho, aké údaje do pokladne navrhovateľ
nahádzal, ale chybu nenašli. Ostávalo v pluse 18,- Eur. To, že ostávalo v pluse 18,- Eur znamenalo,
že v pokladni bolo o 18,- Eur viac. Nevie, že či s p. Michalíkom alebo s p. Sabom zapísali do zošitu,

kde zapisovali tringelty tieto peniaze a peniaze uložili do príručnej pokladne. Navrhovateľ tvrdil, že on
peniaze nevzal. Až vtedy, keď mu p. Kulíková jeden deň pred otvorením nového roku povedala, že
prečo mal p. Marcinko naúčtovanú iba jednu noc a bol tam dve noci, mu svitlo, že tých 18,- Eur bolo
zaplatených za ubytovanie p. M.. Navrhovateľ pred p. C.Í. otvoril knihu ubytovaných hostí a tam jej
ukázal, že p. M. pripísal k tomu jednému dňu ešte jeden deň, a to spôsobom +1. Navrhol p. Kulíkovej, aby

z príručnej pokladne, z tzv. tringeltníka, vybrali peniaze v tejto hodnote a boli doblokované do pokladne.
Toto p. C. odmietla s vysvetlením, že si má počkať na konateľa odporcu p. C., ktorý príde nasledujúci deň
18.1.2012. Nechcela s navrhovateľom ani komunikovať. Preto všetko nechal, tzn. hárok aj s pripnutými
paragonmi z pokladne. Ostal tam aj zošit, do ktorého zapisovali plusové hodnoty z registračnej pokladne.
Ukončil službu a išiel domov. Ešte počas jeho vtedajšej dennej zmeny, čo bolo v utorok, mu to p. C.

vytkla a keď zistil, že do registračnej pokladne nenablokoval ubytovanie p. M., ktoré bolo zapísané na
druhej strane hárku, tak mu p. C. povedala, aby prišiel na prevádzku nasledujúci deň 18.1.2012, v stredu
ráno o ôsmej alebo o deviatej hodine s tým, že vysvetlenie podá konateľovi odporcu p. C.. Navrhovateľ
prišiel na prevádzku 18.1.2012 na zahájenie nového roka. Na tomto zahájení sa stalo to, že ho konateľ
odporcu p. C. vinil z krátenia tržieb a prisvojovania si peňazí za tieto tržby. Nedal si vysvetliť, ako sa

to stalo napriek tomu, že navrhovateľ vyžiadal knihu ubytovaných hostí a tam pri mene p. M. bola tá
poznámka +1 a že aj v knihe ubytovaných bolo vlastnou rukou navrhovateľa napísané, že od p. M.
zobral 70,- Eur aj to, že hneď na druhý deň rozdiel vyplatil. Navrhovateľ vypovedal, že má na mysli
ten rozdiel, čo bolo za ubytovanie p. M. vyplatené, keď to ubytovanie trvalo jeden týždeň. Taktiež pri
otvorení nového roka odovzdal konateľovi odporcu zošit tringeltov, pretože na toto sedenie ho doniesol

p. A., ktorý mal v ten deň službu. Konateľ odporcu mu tieto dokumenty vytrhol, tzn. hárok s blokmi
z pokladne, čo navrhovateľ doblokovával tovar podľa hárku a tiež zošit tringeltov, kde bol zapísaný
rozdiel za ubytovanie p. M. a aj knihu ubytovaných hostí. Tieto doklady hodil pred ekonómku a vyzval
navrhovateľa, aby vypadol. Navrhovateľ žiadal o kópiu týchto dokladov, že sa bude brániť, ale odporca
povedal, že mu nič nedá a vyzval ho, aby vypadol. Navrhovateľ odišiel. Keď bol pár metrov od stola,

zavolal ho navrhovateľ späť, aby podpísal papiere na okamžitú výpoveď. Navrhovateľ sa nepamätal,
koľko tam bolo papierov, lebo tam bolo aj zaúčtovanie roka, papier pre daňovákov, bolo tam aj okamžité
skončenie pracovného pomeru. Toto zo začiatku ani nečítal, lebo bol rozrušený a pohoršený prístupom
konateľa odporcu. Na každý jeden list, ktorý mu bol predložený od konateľa odporcu - odovzdávala
ho ekonómka alebo personalistka, tak on na každý list napísal nesúhlas s dôvodom výpovede a toto

podpísal. S tým odišiel. Doma ešte v plnom rozpoložení napísal konateľovi odporcu list, v ktorom vysvetlil
čo sa stalo a čo mu chcel vysvetliť, čo mu nebolo umožnené pri zahájení roka. Tento list bol zo strany
odporcu predložený súdu. Navrhovateľ vypovedal, že pred druhým porušením pracovnej disciplíny z
18.1.2012 dostal ešte iné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, čo nevie, z ktorého bolo dňa.
Vtedy dostali upozornenie o porušení pracovnej disciplíny všetci, že nenastúpili na svoje zmeny. On

nesúhlasil ani s tým prvým upozornením.

Navrhovateľ na otázku advokáta odporcu vypovedal, že na zahájení nového roka 18.1.2012 chcel p. C.
vysvetliť, ako došlo ku kráteniu tržieb až vtedy, keď mu p. C. krátenie tržieb vyčítal. Advokát odporcuvyzval navrhovateľa, aby vysvetlil rozpor medzi obsahom listu navrhovateľa dat. 18.1.2012, v ktorom
podrobnepopisujeokolnostikráteniatržiebavyjadrenímnavrhovateľavnímpodanomnávrhunazačatie
konania zo dňa 7.2.2012, v ktorom navrhovateľ uviedol: „Neviem, o aké krátenie sa jedná, kedy ku

kráteniu došlo, príp. ktorého dňa na ktorej zmene a tiež v akej výške, teda čo som si ja mal z akých tržieb
zobrať pre seba.“ Navrhovateľ vypovedal, že list pýtal až po tom, keď ho už p. C. zo skutkov použil by
výraz obvinil, lebo až vtedy mu konateľ odporcu povedal, kedy mal tú tržbu krátiť a kedy ho mal okradnúť,
čo sa podľa navrhovateľa nestalo, lebo on svoje podlžnosti urgentne hneď vyrovnával. Na jeho otázku
odpovedal, že p. M. vedel, akú má sumu za ubytovanie uhradiť, lebo jemu to p. vedúca C. povedala,

ale jemu, t.j. navrhovateľovi to nepovedala. Na otázku samosudcu navrhovateľ vypovedal, že keď p.
M. prišiel na ubytovanie trvajúce jeden týždeň, tak navrhovateľovi oznámil, že má od vedúcej zľavu na
ubytovanie, navrhovateľ vtedy videl p. M. prvýkrát. V knihe ubytovaných bolo nečitateľne napísané, že
p. M. má určitú zľavu, ale navrhovateľ nevedel, akú. P. M. mu povedal, že má 14 dní a navrhovateľ
sa ho ešte pýtal, akú má výšku zľavu, či vyššiu alebo nižšiu. Nižšia bola 5,- Eur, vyššia bola 6,- Eur.
Podľa navrhovateľa mu p. M. povedal, že má nižšiu zľavu, tzn. 6,50 Eur x 14, to by malo vyjsť 91,- Eur.

P. M. mu vyplatil v 20-eurových bankovkách. Ceny 5,- Eur a 6,- Eur nebola zľava, ale to už bola cena
ubytovania po zľave. Túto svoju výpoveď navrhovateľ na pojednávaní konanom 18.11.2013 doplnil tak,
že o tom, čo on vypovedal, že to už bola cena po zľave, tak ak bola zľava nižšia, ostávalo po zľave
zaplatiť 6,50 Eur. Takže keď mu p. M. povedal, že má nižšiu zľavu, teda mal zaplatiť 6,50 Eur a 6,50 x
14 mu vyšlo 91,- Eur. Teraz hovorí o tom ubytovaní p. M. na jeden týždeň. Navrhovateľ pôvodne p. M.

vtedy na ten jeden týždeň na kalkulačke vypočítal len cenu za jednu osobu, tzn. 6,50 x 7 a vtedy mu p.
M. povedal, že s ním bola ešte jedna osoba, a preto dal ešte krát 2 a tým mu vyšla cena 91,- Eur. Do
knihy ubytovaných sa už druhá osoba nezapisovala. Preto on nemohol vedieť, či p. M. mal na svojom
ubytovaní ubytovanú aj druhú osobu. Ďalej navrhovateľ doplnil, že na noc z 26. na 27. decembra 2011 a
na noc z 27. na 28. decembra 2011 zľava pre p. M. neplatila a mal platiť plnú cenu, lebo tie dve noci bol

ubytovaný na č. izby 2 bez zľavy. K zápisu v knihe ubytovaných ohľadne ubytovania p. M. na strane pod
č. 521859, kde je zapísaný dátum príchodu 26.12.2011 a dátum odchodu 28.12.2011 a v poznámke je
uvedené 2 1 krát noc, kde je dopísané zaplatené, tak navrhovateľ vypovedal, že tá prvá dvojka znamená
č. izby 2 a 1 krát noc, pričom to 1 krát noc je zapísané vtedy, lebo keď sa p. M. ubytoval tak povedal,
že chce ubytovanie na jednu noc. Aj slovo zaplatené napísal vtedy, keď p. M. prišiel a povedal, že chce

ubytovanie na jednu noc. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že tu len tužkou dopísal do poznámky znamienko + 1
a nevedel uviesť, prečo to v knihe ubytovaných nie je uvedené. Navrhovateľ vypovedal, že preto perom
nedopísal platbu za druhú noc, lebo mal poruke len tužku. Tvrdil, že úhradu za ubytovanie tej druhej
noci, teda noci z 27. na 28.12.2011 p. M. zapísal len do rukou písaného hárku, do ktorého sa zapisoval
aj predaj tovaru, keď na predajni nebola k dispozícii pokladňa. Ďalej k strane označenej č. 521858 knihy

ubytovaných hostí po nahliadnutí do nej navrhovateľ tvrdil, že zľava pre p. M. bola zapísaná v poznámke
tužkou, ale nebola dostatočne čitateľná. Tvrdil, že pokiaľ je v kolónke poznámky dopísané aj telefónne
č. p. M., tak toto tam už dopísal p. M.. K tužkou napísanej poznámke v stĺpci, kde sa zapisuje trvalý
pobytu ubytovaného hosťa, t.j. k poznámke 14 x 6,50 = 91 a značka pre euro, navrhovateľ vypovedal,
že v čase, keď mu p. M. vyplácal ubytovanie, tak tá poznámka tam uvedená nebola. Zápis zaplatené

70,- Eur tam dopisoval on, t.j. navrhovateľ.

Napojednávaníkonanomdňa9.6.2014bolvypočutýsvedokL.M..Svedokkvecisamejuviedol,ženevie
ničuviesť,nepamätása,lebouplynuladlhšiadobaakvecinemáčouviesť.Naotázkyzostranyprávnych
zástupcov účastníkov konania a samosudcu svedok uviedol, že bol prítomný pri zahájení roka 2012,

bol tam aj p. C., p. C., ekonómka a všetci zamestnanci, nielen tí, ktorí sú zamestnaní na prevádzke C..
Prebiehalo to tak, že bola porada a riešili tam to, ako sa bude ďalej pokračovať. Nepamätal si skutočnosti
ohľadne ubytovanie p. M., keď malo chýbať 20,- Eur. Nepamätal si ani na to, či mu navrhovateľ spomínal,
keď po ňom preberal službu, že boli nejaké nezrovnalosti. Na otázku navrhovateľa, či si pamätá, že keď
ho svedok bol navštíviť doma, takže písal list práve ohľadne okamžitého skončenia pracovného pomeru,

svedok odpovedal, že pamätá sa, že list čítal, ale nevie, čo v ňom bolo. Na ďalšiu otázku navrhovateľa,
keď navrhovateľ dal do pokladne 20,- Eur, rozdiel ktorý bol zaúčtovaný na p. M., tak svedok sa mal
navrhovateľovi ponúknuť, že to vybaví a tých 20,- Eur mal odovzdať p. C., ktorá ich mala zaúčtovať
alebo zobrať cez paragon do tržieb, svedok odpovedal, že sa pamätá, ale že to bolo až po upozornení p.
C. a p. C.j nepasoval prepočet tržby. Ďalej vypovedal, že si pamätá na túto skutočnosť, že to bolo až po

upozornení chýbajúcich peňazí. Svedok ďalej na otázku navrhovateľa, či je pravda, že pri odovzdávaní
služby navrhovateľ odovzdal svedkovi paragon za ubytovanie v hodnote 70,- Eur a ešte ho upozornil,
že v knihe ubytovaných je zapísaná poznámka, že je zaplatené iba 70,- Eur a navrhovateľ má pocit, že
p. M. platil za ubytovanie viac, svedok odpovedal, že sa na to pamätá, že bolo upozornenie pre svedka,tzn., že navrhovateľ upozornil svedka, že je ten doklad, ktorý mal odovzdať zákazníkovi, že nemal čas
hosťovinablokovaťubytovanie,navrhovateľmupovedal,žemáveľaľudíaeštemunavrhovateľpovedal,
že sa p. M. ponáhľal preč. Doplatok 20,- Eur podľa výpovede svedka sa riešil až po upozornení p. C.j.

Svedok vypovedal, že prvýkrát o chýbajúcich 20,- Eur počul od p. M.. Tohto poznal, lebo sa k ním chodil
ubytovávať. On s p. M. rozprával o ubytovaní a o tom, že čerpadlárom nepasuje kniha ubytovaných lebo
v nej boli pripísané nejaké veci a vtedy p. M. povedal, že on dal 91,- Eur a bolo zaúčtovaných 70,- Eur.
On o tejto skutočnosť s p. M. rozprával priamo na čerpačke, lebo p. M. ich čerpačku navštívil asi týždeň
po tom, čo sa stalo. Nepamätal sa, či sa opäť p. M. prišiel ubytovať. On, t.j. svedok, začal s p. M. hovoriť

o tom z dôvodu, lebo už predtým čerpadlárom nepasovala kniha ubytovaných, čím má na mysli to, že
p. C. p. M.i schválila za ubytovanie na jednu osobu 6,50 Eur, tam to bolo v knihe ubytovaných ceruzkou
napísané a podpísané a potom sa to vymazalo a bolo tam napísané 5,- Eur. Svedok sa o tom dozvedel
tak, že oni, ostatní čerpadlári, vedeli o tom, že p. M. má ubytovanie za 6,50 Eur. Na toto ubytovanie boli
dva kódy. Jeden kód na 6,50 Eur a druhý na 5,- Eur. Mali zákazníkov, ktorí mali ubytovanie za 5,- Eur
na jednu osobu a na jednu noc. Svedok ďalej vypovedal aj k otázke nočných služieb p. A.. Podľa tohto

svedka on nemal vôbec vedomosť o tom, žeby sa p. A. bál robiť nočné služby, tieto robil bežne. Tento
svedok potvrdil, že čerpadlári mali kasičku. Kasička znamenalo to, že keby boli nejaké nezrovnalosti v
pokladni, tak to, čo mali naviac, dávali do kasičky a z toho sa pri nezrovnalostiach pri inventúre vyplácali.
Peniaze do kasičky sa dávali tak, že napríklad niekto mal zaplatiť za benzín 4,50 Eur, ale zaplatil 5,-
Eur a rozdiel 0,50 Eur išiel do kasičky. Ten, kto končil zmenu, zistil, koľko mal v kase a zistil napríklad

0,50 Eur mu prevyšuje, tak 0,50 Eur išlo do kasičky. Viedli o tom aj evidenciu v jednom zošite. Každý
čerpadlár do zošita zapisoval to, čo z pokladne do kasičky dal aj čo z kasičky išlo do pokladne. Podľa
svedka nemohlo sa stať niečo také, že čerpadlár zistil, že mu v pokladni chýba napríklad 18,- Eur a
z kasičky si 18,- Eur vybral a dal ich do pokladne. Tie peniaze z kasičky vyslovene slúžili na pokrytie
chýbajúcich finančných prostriedkov pri oficiálnej inventúre. Tento svedok sa nepamätal na to, aby s

p. C. niekedy hľadal v koši nejaké doklady v súvislosti s týmto sporom. Podľa svedka kontrola tržieb v
pokladnisarobiladvakrátdodňa,atoránoavečer,tedavtedy,keďjedenčerpadlárdruhémuodovzdával
zmenu a s tým aj stav pokladne. Svedok si nepamätal na to, žeby nejaký čas boli v C. bez pokladne
z dôvodu, že táto sa mala ciachovať. Nespomínal si ani na to, aby dodatočne blokovaný tovar nebol v
poriadku. Vypovedal, že cez tú pokladňu, cez ktorú sa blokoval tovar, cez ňu sa blokovalo aj ubytovanie

a PHM sa blokovalo cez inú pokladňu. Po nahliadnutí na hárok, kde je rukou písaný predaný tovar v
dňoch 27.12.2011 a 28.12.2011 svedok vypovedal, že on usudzuje, že to je tovar, ktorý bol dodatočne
nablokovaný, čo on usudzuje z toho, že na tej listine je zapísaný druh tovar, cena a sú k tomu pripnuté
aj pokladničné paragony. Ale či túto listinu už videl, k tomu sa vyjadriť nevedel. Samosudca prečítal
svedkovi časť výpovede navrhovateľa, a to tej výpovede, podľa ktorej navrhovateľ mal pochybnosť o

platbe hosťa M., tieto pochybnosti vysvetlil svedkovi M. a žiadal p. M., aby sa skontaktoval s p. M., aby u
neho zistil, akú sumu zaplatil. Svedok k tomuto vypovedal, že navrhovateľ ich, t.j. ostatných čerpadlárov,
vôbec o svojich pochybnostiach neupozornil. Začalo sa na to upozorňovať až vtedy, keď sa problém
riešil. Tým mal na mysli to, že bolo zistené prepísanie v knihe ubytovaných zo 6,50 Eur na 5,- Eur. K
tvrdeniu navrhovateľa o tom, že p. A. mal navrhovateľ odovzdať za prítomnosti svedka 20,- Eur, pričom

svedok sa mal ponúknuť, že to s p. C.F. vybaví, pričom malo ísť za doplatok za ubytovanie p. M., tak
svedok vypovedal, že to presne tak nebolo. Vypovedal, že navrhovateľ jemu odovzdal 20,- Eur, lebo on,
t.j. svedok, začal riešiť knihu ubytovaných, a preto to riešili tak, že navrhovateľ dal svedkovi 20,- Eur a
ešte jedno euro chýbalo. Vlastne p. C. to riešila tak, že prevzala od svedka 20,- Eur, ale s tým, že keď
príde majiteľ, t.j. p. C., bude sa to riešiť s p. C., lebo už viackrát im, t.j. čerpadlárom, chýbali peniaze

v kase. Na otázku, kedy navrhovateľ odovzdal svedkovi 20,- Eur na doplatenie za ubytovanie p. M.,
svedok odpovedal, že až keď sa to začalo riešiť, čím má na mysli zistenie prepísania knihy ubytovaných.

Svedok L. A. na pojednávaní konanom dňa 9.6.2014 vypovedal, že kolega, t.j. svedok M., prišiel na
to, že na benzínke boli nejaké nenablokované izby, resp., že nebolo správne nablokované ubytovanie.

Tento svedok to neriešil, lebo to riešil L. M. s prevádzkarkou C.. Až začiatkom roka, má na mysli to
sedenie, keď sa zahajoval nový rok, tak to bolo tak, že tam bola vlastne daná výpoveď navrhovateľovi
od p. C.. Vie o tom tak, že na zahájení roka bol. Vtedy mal aj službu na čerpačke, takže odbehoval aj
do predajne, aj sa vracal na toto sedenie. Na tom zahájení boli aj nejaké zošity, na ktorých bolo, že
nejaké izby boli písané, ale on presne nevedel, o čo išlo. Len na tom sedení počul, že p. C. hovoril,

že dáva p. Y. okamžitú výpoveď, lebo že nenablokoval tú izbu. Nič viac nepočul. Navrhovateľ sa bránil,
že mal nejaké zošity, na ktorých ukazoval to, o čom svedok nevedel, lebo odbehoval na predajňu.
Podľa svedka bolo spomenuté zo strany p. C., že dáva navrhovateľovi okamžitú výpoveď, lebo nebola
nablokovaná izba. Ohľadne rozdielu 20,- Eur počul len od kolegu M., že bola nesprávne nablokovanáizba. On sa o to nezaujímal. Podľa svedka čerpadlári medzi sebou mali kontakt, keď sa vyskytla nejaká
nezrovnalosť v pokladni, lebo keď sa preberala zmena, tak sa kasa prepočítala a vyšiel rozdiel. Keď
niečo bolo navyše, centík, dva, to sa odkladalo do spoločnej kasy čerpadlárov, dávali sa tam tringelty,

svedok to nazýval tringeltníčka. Keď prišlo niečo do mínusu, tak sa doplácalo, aby bola kasa vyrovnaná.
Keď pri odovzdávaní služby nasledujúcemu čerpadlárovi, chýbala do pokladne akákoľvek suma, tak
toto hradili z vlastných peňazí. To, čo bolo nazhromaždené v tom tringeltníku, z toho sa hradilo to, že
keď sa robila priebežná inventúra, a keď niečo chýbalo, tak to doplatili z tejto kasy. Buď z tejto kasičky
išli kúpiť chýbajúci tovar alebo z kasičky do pokladne zaplatili peniaze. Svedok po tomto zápise tvrdil

a žiadal opraviť jeho výpoveď, že pri priebežnej inventúre, keď sa zistila nezrovnalosť, z kasičky sa
nakupoval tovar. Nerobilo sa to, aby z kasičky, z tzv. tringeltníka sa uhrádzala ceny chýbajúceho tovaru
do pokladne. Podľa svedka, keď niekto natankoval za 19,50 Eur, nechal 20,- Eur, takže 0,50 Eur bol
tringelt. Nebolo to často, aby chýbali peniaze v registračnej pokladni. Svedkovi sa to nestalo. Na otázku
navrhovateľa, či si svedok spomenie, že u neho menil 50,- Eur, nechal 20,- Eur na zaplatenie rozdielu
pri blokovaní ubytovania p. M., svedok vypovedal, že uňho to nebolo platené, keby to bolo platené uňho,

pamätal by si to. Tento svedok vypovedal, že pokiaľ navrovateľ tvrdil, že on nerobil nočné zmeny, že
sa bál, tak toto svedok poprel, vypovedal, že sa nebál, že nočné zmeny robil. Svedok vypovedal, že
vedel, ktorému hosťovi za ubytovanie koľko má účtovať. Bol cenník izieb a účtovalo sa podľa cenníka.
Keď prišli osoby na dlhšie časové obdobie na ubytovanie, tak im konateľ odporcu poskytol zľavu tak, že
platili len za osobu, nie za izbu. Svedok mal vedomosť o tom, že na tom sedení (zahájenie nového roka)

bol riešený problém navrhovateľa, vedel o tom, že tým hosťom mal byť p. M. a vedomosť o tom mal od
p. M., pričom podľa vedomostí svedka išlo o blokovanie ubytovania p. M. a problém spočíval v tom, že
navrhovateľ nablokoval tú sumu, ktorá mala byť nablokovaná hosťom, ktorí boli na dlhšie ubytovanie,
ktorí majú zľavu, teda p. M. bola nablokovaná zľavnená cena a pritom mala byť nablokovaná štandardná
cena. Svedok nevedel o tom, ako sa tento problém doriešil, on sa o to nezaujímal.

V konaní bola predložená pracovná zmluva navrhovateľa ako zamestnanca uzavretá dňa 28.9.2007 s
odporcom ako zamestnávateľom, s dňom nástupu do práce 1.10.2007 na vykonávanie práce: obsluha
ČS, a to na dobu neurčitú (č.l. 147). Z pracovnej náplne zamestnanca - navrhovateľa, datovanej
28.9.2007, vyplýva aj manipulácia s finančnými prostriedkami v pokladni do 20.000,- Sk s tým,

že tržba nad túto sumu sa odovzdáva do bezpečnostného trezoru; a vykonávanie prác pridelených
zamestnancovi nájomcom alebo manažérom ČS (č.l. 146 ). Dohoda o hmotnej zodpovednosti
zamestnanca zo dňa 1.10.2007 obsahuje dohodu o tom, že zamestnanec v súvislosti s funkciou obsluha
ČS preberá aj finančnú hotovosť pokladne a preberá zodpovednosť za prípadný schodok na prevzatých
hodnotách (č.l. 147).

Strana navrhovateľa navrhla návrhu vyhovieť a vysloviť, že okamžité skončenie pracovného pomeru
oznámené navrhovateľovi prípisom zo dňa 18.1.2012 je neplatné. Poukázal na to, že v danom
prípade ide o nezrozumiteľný úkon pre nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru a vzhľadom na tento rozpor bolo povinnosťou odporcu preukázať,

že vopred prejednal s navrhovateľom konkrétne dôvody skončenia pracovného pomeru, čo odporca
neurobil, o čom svedčí výpoveď navrhovateľa, ktorý od začiatku tvrdí, že pri oficiálnom zahájení
roka 2012, teda dňa 18.1.2012, mu štatutárny zástupca odporcu vynadal do zlodejov a doručil mu
dve písomnosti - upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a okamžité skončenie pracovného
pomeru. Štatutárny zástupca odporcu vo svojich výpovediach tvrdí, že oficiálne otvorenie roku 2012

bolo 17.1.2012 za prítomnosti pracovníkov prevádzky Koškovce, a vtedy upozornil navrhovateľa na
porušenie pracovnej disciplíny a v súvislosti s tým, ako ho mal upozorňovať poukázal na výpoveď
štatutárneho zástupcu odporcu zo dňa 16.5.2013, z ktorého nie je zrejmé, žeby ho upozorňoval na
konkrétne porušenie pracovnej disciplíny.Dokonca pri tejto výpovedi štatutárny zástupca tvrdil, že
okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo doručované navrhovateľovi až nasledujúci deň 18.1.2012.

Poukázal na to, že toto tvrdenie konateľa odporcu nekorešponduje s výpoveďou svedkyne C. ,
podľa ktorej konateľ odporcu mal s navrhovateľom prejednať porušenie pracovnej disciplíny 17.1.2012
v kancelárii svedkyne. Nasledujúci deň, t.j. 18.1.2012, bolo navrhovateľovi odovzdané okamžité
skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ konateľ odporcu tvrdil, že na oficiálnom otvorení nového roku
2012 si vyžiadal knihu ubytovaných a za prítomnosti všetkých prejednal s navrhovateľom konkrétne

porušenie pracovnej disciplíny, tak to nebolo potvrdené nikým. Strana navrhovateľa má za to, že bolo
preukázané, že s navrhovateľom vôbec pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru
nebolo prejednávané porušenie pracovnej disciplíny a nebola splnená podmienka preto, aby okamžité
skončenie pracovného pomeru dňa 18.1.2012 bolo považované za vydané v súlade so zákonom.Advokát odporcu predniesol, že dokazovaním bol konkretizovaný skutkový stav, keď je zrejmé, že medzi
navrhovateľom a odporcom existoval pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.9.2007,

že je zrejmé, že v priebehu trvania tohto pracovného pomeru upozornil odporca písomne navrhovateľa
na porušenie pracovnej disciplíny listami zo dňa 6.10.2011 a 17.1.2012, pričom odporca navrhovateľovi
vytýkal krátenie tržieb a z toho dôvodu toto posúdil ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, následne
v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce došlo k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru navrhovateľa u odporcu. Strana odporcu poukázala na to, že výsluchom svedkov C., A. a M. je

zrejmé,žeskutkovéokolnostibolinavrhovateľoviznáme,tedanebolospornéto,čojepríčinouskončenia
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu v tejto súvislosti poukázal na lsit navrhovateľa pre odporcu
dat.18.1.2012.Uzavrel,žebolisplnenévšetkyhmotnoprávnepožiadavky,ktorésavzťahujúnaokamžité
skončenie pracovného pomeru a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil
konania, ktoré bolo posúdené ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. K námietkam, ktoré predniesol
právny zástupca navrhovateľa podotkol, že ide o účelové vysvetlenie výpovedí svedkov, pretože

skutočnosť je taká, že v prospech navrhovateľa nesvedčí žiadne dôkaz, a to ani písomný ani dôkaz
vyplývajúci z výsluchu svedkov. Podľa advokáta odporcu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol medzi navrhovateľom a odporcom sporný alebo
nejasný, teda v žiadnom prípade sa nemôže jednať o neplatný právny úkon. Z existujúceho listinného
dôkazu, a to z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny je zrejmé, že je dat. 17.1.2012, na tejto

listine je aj podpis navrhovateľa s jeho vyjadrením, teda podľa odporcu toto bolo pre navrhovateľa
doručené 17.1.2012. Na základe uvedeného navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.

Zhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd k týmto záverom:

V konaní nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol dňa 1.10.2007. Ďalej
bolo v konaní preukázané, že dňa 18.1.2012 doručil odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi ako
zamestnancovi písomné okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom bol dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre zamestnanca vymedzený zákonným
ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a skutkovo takto: „z dôvodu krátenia tržieb za

ubytovanie vo svoj prospech“.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušiť závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že pokiaľ v okamžitom skončení pracovného
pomeru odporcu pre navrhovateľa datovanom 18.1.2012 skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru je označené slovným spojením „krátenie tržieb“, navrhovateľ mal
vedomosť o tom, ktoré konkrétne konania navrhovateľa ako zamestnanca v mesiaci december 2011
odporca posúdil ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z

listu navrhovateľa odporcovi datovaného 18.1.2012, teda datovaného toho istého dňa ako je datované
okamžité skončenie pracovného pomeru pre navrhovateľa, označeného ako odvolanie sa voči dôvodu
okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Navrhovateľ v tomto liste podrobne popísal ubytovávanie
pána M. v zariadení odporcu v dňoch od 8.12.2011do 15.12.2011 a v dňoch od 26.12. 2011 do
28.12.2011, o tom, ako vyúčtoval tomuto hosťovi cenu poskytnutých služieb a vysvetľuje okolnosti za

akých - z jeho pohľadu - došlo k nesprávnemu účtovaniu a neodovzdaniu tržby do registračnej pokladne
zamestnávateľa. Jednoznačne a nezameniteľne teda sám navrhovateľ popisuje skutkové okolnosti,
ktoré odporca ako zamestnávateľ vyhodnotil tak, že zo strany navrhovateľa ako zamestnanca v dňochod 15.12.2011 (účtovanie a prijatie tržby od p. M. za pobyt od 8. do 15.12.2011) do 28.12.2011 (prijatie
tržby od p. M. za ubytovanie z 27. na 28.12. 2011).

Navrhovateľ nepoprel, že ku konaniu navrhovateľa pri účtovaní a prijatí týchto tržieb od p. M. došlo, ale
vysvetľujesvojekonanieakonezavinenékonanie,neúmyselnékonanie,akoomyl,chybu,čizábudlivosť,
na ktorej mali podiel ďalšie okolnosti. Súd tieto tvrdenia na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil ako
účelovú obranu navrhovateľa. Výpoveď svedkyne N. C. a svedka L. M. svedčia o tom, že navrhovateľ
mal vedomosť o tom, hosťovi zariadenia odporcu mal za ubytovanie od 8. do 15.12.2011účtovať cenu

6,50 Eur za 1 osobu a noc, táto skutočnosť bola v knihe ubytovaných vyznačená pani Kulíkovou. Podľa
svedka M. účtovanie navrhovateľom v cene 5,-Eur za toto ubytovanie začal riešiť navrhovateľ až po tom,
čo zamestnanci odporcu zistili toto nesprávne účtovanie navrhovateľom. Výpoveď svedka M. vyvrátila
tvrdenia navrhovateľa o tom, že sám navrhovateľ z dôvodu pochybnosti o svojom správnom účtovaní
robilkrokynaodstráneniesvojhoprípadnéhopochybeniapriúčtovaníaodvedenítržbybezprostrednepo
dni 15.12.2011. Svedok vypovedal, že „nápravu“ navrhovateľ začal robiť až vtedy, keď už toto nesprávne

účtovanie a odvedenie tržby bolo zamestnancami odporcu zistené. Aj úhrada 20,- Eur do registračnej
pokladne odporcu navrhovateľom bola realizovaná až následne. Svedčí o tom aj výstup z registračnej
pokladne - paragon zo dňa 21.12.2011. Vierohodné nie sú ani tvrdenia navrhovateľa o tom, že platbu
p. M. nechal voľne ležať pri pokladni, odišiel pre novú pásku do pokladne do inej kancelárie, obsluhoval
ďalších zákazníkov, a až potom zistil, že pri pokladni je platba od p. M. v sume 80,- Eur a vtedy si

už nepamätal akú cenu účtoval pánovi M.. Čo sa týka druhého skutku, ktoré odporca hodnotil ako
hrubé porušenie pracovnej disciplíny, súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že od večera dňa 27.12.2011 do večera dňa 28.12.2011 registračná pokladňa na pracovisku nebola
funkčná, pritom táto skutočnosť nevylúčila predaj tovaru a poskytovanie služieb. Súd je toho názoru, že
pri ubytovaní p. M. v dňoch od 26.12.2011 do 28.12.2011 mal byť tento pôvodne ubytovaný iba na noc

z 26. na 27.12.2011. Pokiaľ p. M. navrhovateľovi večer dňa 27.12.2011 oznámil trvanie ubytovania aj
na noc z 27.12.2011 na 28.12.2011 a vtedy - vzhľadom na to, že registračná pokladňa nebola funkčná
- navrhovateľ toto ubytovanie, resp. tržbu z neho v sume 16,60 Eur zaevidoval len na hárok, na ktorý
evidoval i predaný tovar, ale na druhú stranu tohto hárka, potom však nie je zrejmé, prečo navrhovateľ
prijatú tržbu za ubytovanie aj na druhú noc nevyznačil do knihy ubytovaných. navrhovateľ tvrdí, že to

urobil iba ceruzkou, lebo nemal poruke pero a následne pri zadávaní predajov evidovaných na hárku
zabudol na prijatie tržby evidovanej na druhej strane hárku a túto tržbu už do registračnej pokladne
nezadal. Túto obranu navrhovateľa súd vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že
zápisy o predaji tovaru robil na hárok. Na tomto hárku sú tovary zapísané perom, preto je vylúčené,
aby navrhovateľ nemal k dispozícii pero. V konaní nebolo potvrdené ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že

pri odovzdávaní tržby po tom, čo bola registračná pokladňa funkčná, prevyšovali finančné prostriedky
v sume 18,- Eur, ktoré navrhovateľ odviedol do tringeltníka, a že tento zápis do tringeltníka robil spolu
s tým zamestnancom odporcu, ktorý od neho preberal službu, buď to bol p. M. alebo p. A.. Ani jeden z
týchto svedkov o tejto skutočnosti nevypovedal. Pokiaľ by svedok A. bol tým zamestnancom odporcu,
ktorý s navrhovateľom zaznamenával do tringeltníka prebytok 18,- Eur, mal možnosť sa k tomu vyjadriť

už vtedy, keď na zahájení roka 2012 sa prejednávalo porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom.
Svedok vedel, že na tomto sedení bol riešený práve problém navrhovateľa, a to, že „boli nenablokované
izby“, ale svedok ani nevedel o čom presne ide. Vzhľadom na krátky časový odstup od 29.12.2011
do 18.1.2012, pokiaľ by svedok bol mal vedomosť o prebytku v registračnej pokladni vo výške 18,-
Eur, ktorý si navrhovateľ nevedel vysvetliť a preto túto sumu zapisovali do trigeletníka, v spojitosti s

prejednávaním nenablokovaných izieb navrhovateľomna sedení dňa 18.1.2012 by mu táto udalosť
utkvela v pamäti. Svedok Lukáš M. takúto udalosť vo svojej výpovedi vylúčil. Obaja svedkovia priznali
existenciu tringeltníka, ale s tým, že vzhľadom na poskytnuté „tringelty“ takýto prebytok v registračnej
pokladni zrejme nemohol nastať. Tieto dôkazy vyvrátili obranu navrhovateľa a preukázali krátenie tržieb
odporcu jeho zamestnancom - navrhovateľom, a to dňa 15.12.2011 v sume 21,- Eur a dňa 28.12.2011

v sume 16,60 Eur. Súd má za to, že takýmto konaním navrhovateľ ako zamestnanec odporcu závažne
porušil pracovnú disciplínu (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce).

Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa - zamestnanca urobené odporcom -
zamestnávateľom, urobené písomne - listom datovaným 18.1.2012, doručeným navrhovateľovi toho

istého dňa bolo urobené v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70 Zákonníka práce.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.Odporca mal v konaní plný úspech, súd neúspešného navrhovateľa zaviazal na povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy konania

úspešného odporcu predstavujú náhradu za súdny poplatok z odvolania vo výške 99,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia odporcu.

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. súd priznal túto náhradu trov právneho zastúpenia odporcu:
a) podľa § 11 ods. 1 za jeden úkon právnej služby odmenu vo výške jednej trinástiny výpočtového

základu, čo za úkony v roku 2012 predstavuje 58,69 Eur, za úkony v roku 2013 vo výške 60,07 Eur
za úkony v roku 2013 a vo výške 61, 87Eur. Súd priznal odmenu za tieto úkony v roku 2012: príprava
a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na výzvu súdu, zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci dňa 21.5.2012 (tu súd priznal 1), a za odvolanie proti rozsudku zo dňa
2.8.2012; za úkony v roku 2013: zastupovanie na pojednávaní 18.4.2013, podanie datované 6.5.2013
ako reakcia na doručené podanie navrhovateľa, zastupovanie na pojednávaní 16.5.2013 (dvojnásobok,

pojednávanie trvalo viac ako 2 hodiny), za zastupovanie na pojednávaní 20.8.2013 (opäť dvojnásobok
pre trvanie pojednávania prevyšujúce 2 hodiny), za zastupovanie na pojednávaní 18.11.2013; za úkony
v roku 2014: za zastupovanie na pojednávaní 9.6.2014 (dvojnásobok, trvalo viac ako 2 hodiny) a za
zastupovanie na pojednávaní 5.8.2014, spolu 812,31 Eur;
b) podľa § 16 ods. 3 náhradu za jeden úkon právnej služby v roku 2012 vo výške po 7,63 Eur, v roku

2013 vo výške 7,81 Eur a v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, čo za úkony pod písm. a/ predstavuje 93,69 Eur;
priznané trovy za úkony právnej služby (odmena a náhrada) predstavujú spolu 906,- Eur.

Súčet náhrady za súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia predstavuje sumu 1.005,50 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť
advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti

rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.