Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/302/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224655
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812224655.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľky L. M.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi,
Bakalárska 6 proti odporkyni O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H., P. X/XX, prechodne bytom Q., XXX, o
vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á vypratať rodinný dom číslo súpisné XXX nachádzajúci sa na parc.č XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX zapísaný v KN, na LV č. XXX, k.ú. Q. v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 734,53 eur na účet JUDr.
Jany Bezákovej, advokátky, vedený v Tatra banke, a.s č. 26238481/1100 v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vypratania odporkyne z nehnuteľností, z rodinného
domu č. súpisné XX,XX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, zast. plocha a nádvorie o výmere
XXX mX a z parc. č. XXXX/X, zapísaných v KN, na LV č. XXX, k. ú. Q. z dôvodu, že odporkyňa
predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva
navrhovateľky, ktorá je ich výlučnou vlastníčkou.

Na trovách konania uplatnila zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa s vyprataním nehnuteľností nesúhlasila. Poukázala na to, že v rodinnom dome žije v
spoločnej domácnosti so svojím priateľom R. M., bývalým manželom navrhovateľky, ktorý má v dome
právo doživotného bývania zriadené vo forme vecného bremena. S priateľom žije v harmonickom vzťahu
a majú záujem zosobášiť sa.

Trovy konania neuplatnila.

Súd o návrhu navrhovateľky rozhodol rozsudkom č.k. 10C/302/2012-48 zo dňa 22.10.2013 tak, že
odporkyni uložil povinnosť vypratať rodinný dom číslo súpisnéXXX,nachádzajúci sa na parc. č XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný v KN, na LV č. 1Q.k.ú. X, v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporkyňu zaviazal k náhrade

trov konania v sume 316,19 eur.

Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením č.k. 19Co/485/2014-74
zo dňa 10.6.2014 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (prvý výrok rozsudku okresného súdu)zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súd dostatočne
jasne nevysvetlil, prečo mal za to, že právo doživotného bývania R. M. sa vzťahuje k prístavbe
pôvodného rodinného domu, ktorý záver je v rozpore s tvrdením navrhovateľky, že na nehnuteľnostiach

vo vlastníctve navrhovateľky je zriadené vecné bremeno v prospech R. M., a to právo doživotného
bývania, ktorá skutočnosť korešponduje aj so zápisom ťarchy na liste vlastníctva č. XXX. Skutkové
zistenia sú totiž určujúce pre posúdenie, či vecné bremeno doživotného bývania R. M. sa vzťahuje k
celej nehnuteľnosti, či je potom dôvodná obrana odporkyne, že pokiaľ tvorí spoločnú domácnosť s R.
M., či jej vzniká odvodený právny dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. V ďalšom konaní sa

súd zaoberal vyššie uvedenou výhradou vznesenou krajským súdom v zrušujúcom rozhodnutí.

Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámení sa s výpisom z KN, s LV č. XXX, k. ú. Q., s kúpnou
zmluvou zo dňa 20.4.1995, s písomným vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 19.4.2013, s dokladmi
z prílohovej obálky, so spisom Správy katastra Prievidza V 5474/07, s rozsudkom Okresného súdu
Prievidza o rozvode manželstva navrhovateľky č.k. 6C/248/1998-15 zo dňa 15.10.1998, s ostatnými

listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.1995 predávajúci R. M., bývalý manžel navrhovateľky, previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV. č. XXX, k.ú. Q. ako parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha
o výmereR. m2, vrátane stavby na tejto parcele postavenej, t.j. prístavby domu č. súp. XXX v celosti

kupujúcim, R. a R. M., svojim rodičom. V článku IV. zmluvy sa účastníci dohodli na zriadení vecného
bremena v prospech predávajúceho a jeho manželky (navrhovateľky), práva doživotného bývania
v prístavbe - samostatnej bytovej jednotke postavenej na parc. č. J.Vklad vlastníckeho práva pre
kupujúcich bol povolený Správou katastra v Prievidzi pod č. V 735/1995 dňa 21.4.1995.

Kúpnou zmluvou zo dňa 1.10.2007 predávajúci I. J. a I. R. previedli svoje spoluvlastnícke podiely
vo výške X/X na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX, k. ú. Q. ako parc. č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XmX a rodinný dom č. súp. XXX,
nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X kupujúcej navrhovateľke. Vklad vlastníckeho práva navrhovateľky

k prevádzaným nehnuteľnostiam bol povolený Správou katastra Prievidza pod č. V 5474/07 dňa
18.12.2007. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam, vrátane prístavby rodinného domu, v celosti.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. XXX, k. ú. Q.

nadobudla do vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorá bola uzavretá s I. J., sestrou jej bývalého manžela R.
M. a I. R., synom nebohej sestry jej bývalého manžela, D. Šubertovej. H. predmetné nehnuteľnosti
nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v podiely 1/2 v dedičskom konaní po nebohej R. M.,
zomrelej dňa 25.5.1999, ktorá bola matkou bývalého manžela navrhovateľky. Osvedčenie o dedičstve
D 773/1999-33, Dnot121/99 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.1999.

Nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. XXX, k. ú. Q. v skutočnosti pozostávajú z pôvodného rodinného
domu, ktorý užívali rodičia jej bývalého manžela a z prístavby, ktorá bola dokončená za trvania jej
manželstva s bývalým manželom, asi pred 25 rokmi. Pred 16 rokmi sa rozviedla. Do rozvodu manželstva
navrhovateľka s bývalým manželom a deťmi v prístavbe rodinného domu. Po rozvode odišla len s

osobnými vecami do Prievidze do jednoizbového bytu, kde bývala 8 rokov. Bývalý manžel jej po
rozvode manželstva navrhol, aby sa vrátila späť do Q., pretože obidva domy chátrali. Vrátila sa v lete
2007, nasťahovala sa do prístavby, pretože v pôvodnej časti býval bývalý manžel, čo rešpektovala.
Následne dňa 28.9.2007 uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Dôvodom jej uzavretia bola požiadavka navrhovateľky, že sa presťahuje do

Q. len za predpokladu, že sa stane vlastníčkou nehnuteľností. Bývalý manžel s tým súhlasil. Vtedajší
podieloví spoluvlastníci nemali výhrady voči uzavretiu kúpnej zmluvy, preto bola dňa 28.9.2007 uzavretá.
Predávajúci pôvodný rodinný dom a jeho prístavbu užívali len ako deti. Počas dospelosti, ani po
nadobudnutí spoluvlastníckych podielov v dedičskom konaní, tieto nehnuteľnosti nikdy reálne neužívali.

Po rozvode manželstva navrhovateľky bola prístavba väčšinou prázdna. Jej bývalý manžel v nej od
rozvodu manželstva býval asi jeden a pol až dva roky, do smrti svojich rodičov. Po ich smrti sa nasťahoval
do pôvodnej časti nehnuteľnosti a užíva ju doposiaľ. Navrhovateľka od príchodu do Q., t.j. od roku 2007doposiaľ, žije v prístavbe rodinného domu, ktorú v súčasnosti obýva sama. V minulosti v nej žila so
synom, ktorý sa odsťahoval z dôvodu výkonu práce v zahraničí.

Bývalý manžel navrhovateľky začal trvalo pôvodnú časť rodinného domu obývať v priebehu roku
2000, po smrti svojho otca. V priebehu roku 2011 sa k nemu prisťahovala odporkyňa aj so svojím
maloletým synom. Vzťahy navrhovateľky odporkyni boli problematické od začiatku. Odporkyňa jej
vulgárne nadávala, provokovala ju, sledovala, rovnako aj jej príbuzných pri vstupe do nehnuteľnosti
aj pri odchode. Rovnakým spôsobom sa voči nej správal aj bývalý manžel. Odporkyňa sa žiadnym

spôsobom nepodieľala na platení nákladov na bývanie a spolu s bývalý manželom jej bránia brať úžitky
zo záhrady. Nedovolili jej odtrhnúť ani kvety zo záhrady. V záhrade sa nachádzajú ovocné stromy a napr.
hrušky oberala odporkyňa bez jej súhlasu. Poukázala na to, že odporkyňa a bývalý manžel prerábajú
interiér pôvodnej časti rodinného domu bez jej vedomia a súhlasu. Konfliktné vzťahy medzi účastníkmi
a bývalým manželom navrhovateľky päťkrát riešili príslušníci OO PZ Nitrianske Pravno.

Odporkyňa uviedla, že v mieste svojho predchádzajúceho bydliska v Prievidzi žila do novembra 2011 v
dvojizbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. V novembri sa odsťahovala k bývalému manželovi
navrhovateľky, R. M., s ktorým doposiaľ žije v spoločnej domácnosti aj s maloletým synom H. T., nar.
XX.X.XXXX.VjejbytevH.žijejejplnoletýsynD.P.,nar.XX.XX.XXXX.Prisťahovalasadopôvodnejčasti
rodinnéhodomu,vktorejbývalýmanželnavrhovateľkyvtomčasežil.Dotejtočastidomusanasťahovalz

dôvodu, že je zdravotne postihnutý, mal úraz, ktorý postihol celé jeho telo, v dôsledku čoho má problémy
s chodením po schodoch. Prístavba je tvorená prízemím a poschodím. Keďže by mal problémy chodiť
po schodoch, presťahoval sa do pôvodnej časti domu. Potvrdila, že vzťahy medzi ňou a navrhovateľkou
sú problémové. Poprela tvrdenie navrhovateľky, že by ju aj s priateľom sledovali. S R. M. uvažujú o
sobáši, ale momentálne nemajú finančné prostriedky na svadbu. Ich vzťah je harmonický, rozumejú si

a spolužitie nemienia prerušiť. Poprela, že by navrhovateľku niekedy fyzicky napadla. Navrhovateľka ju
udrela len jedenkrát. Potvrdila, že navrhovateľka im nedala súhlas k užívaniu záhrady a nepýtali si jej
súhlas k rekonštrukcii interiéru pôvodnej časti domu, v ktorej prerábali obklady v kuchyni. Poukázala na
to, že svoje finančné prostriedky dáva priateľovi, s ktorými spoločne hospodária Priateľ sa podieľa na
nákladoch na bývanie, konkrétne na nákladoch za plyn a vodu v sume 12,- eur mesačne. Za dodávku

elektriny platia sami podľa reálnej spotreby, pretože majú nainštalované samostatné hodiny.

Ako svedkyňa bola v konaní vypočutá R. E., dcéra navrhovateľky, ktorá potvrdila, že po rozvode
manželstva rodičov, jej matka s ňou a bratom žili v jednoizbovom byte v Prievidzi. Asi pred siedmimi
rokmi otec matke navrhol, aby sa nasťahovala do prístavby rodinného domu, aby sa nemusela tlačiť

v jednoizbovom byte. V tom čase otec svedkyne obýval pôvodnú časť domu a matke navrhol, aby sa
nasťahovala do prístavby. Matka súhlasila s presťahovaním sa pod podmienkou, že sa stane výlučnou
vlastníčkou rodinného domu, vrátane pozemkov. Otec s takýmto riešením súhlasil. Pokiaľ rodičia
svedkynežilisamivnehnuteľnosti,ichvzťahybolinormálne.Predtromirokmisadopôvodnejčastidomu,
ktorú užíval otec svedkyne, nasťahovala odporkyňa so synom. Od tejto doby došlo k vážnemu narušeniu

vzťahov medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom, čo spôsobila odporkyňa a otec svedkyne.
Tvrdila, že navrhovateľke odporkyňa a otec svedkyne bránia užívať záhradu a dvor. Navrhovateľku a
jej príbuzných napádajú slovne, došlo aj fyzickým útokom, napr. odporkyňa do tety svedkyne hodila
kvetináč.Odporkyňanavrhovateľkevulgárnenadáva,použilavýraz,žejetučnéprasa.Vyhrážasanielen
jej, ale aj jej matke, že ich nechá zbiť. Navrhovateľka je vo veľkom psychickom napätí.

Svedkyňa sa v roku 2007 pred tým, ako navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam odsťahovala do Rakúska, kde žije doposiaľ. Matku navštevuje jedenkrát za dva týždne,
prípadne jedenkrát za tri týždne. Vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi jej rodičmi sú komplikované a
odporkyňa tieto vzťahy ešte viac zhoršuje, navrhovateľka sa rozhodla vzniknutú situáciu riešiť podaným

návrhom.Príčinounarušenýchvzťahovmedzirodičmisvedkynebolopodľajejnázorupožívaniealkoholu
jej otcom. Jeho vzťah k alkoholu hodnotila ako závislosť. Uviedla, že aj v súčasnosti otec spolu s
odporkyňou denne požívajú alkoholické nápoje. Kvôli užívania alkoholu sa s otcom nerozpráva po dobu
troch rokov.

Svedok XX.XX.XXXX., bývalý manžel navrhovateľky a súčasný priateľ odporkyne, uviedlo, že s
odporkyňou sa pozná 4 roky a sám jej navrhol, aby sa presťahovala do Q., pretože chceli spolu
žiť. Ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.1995, ktorou previedol prístavbu rodinného domu č. súpisné 213
nachádzajúcu sa na parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XX mX uviedol, že dôvodom jejuzavretia bola skutočnosť, že nemal finančné prostriedky a keďže prístavbu prestaval za finančnej
podpory rodičov, dohodli sa, že vlastnícke právo k nej prevedie na nich. V kúpnej zmluve bolo súčasne
zriadené vecné bremeno v jeho prospech a v prospech navrhovateľky, ktorá v tom čase bola jeho

manželkou a to právo doživotného bývania v prístavbe. Manželstvo svedka a navrhovateľky bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.10.1998. Do rozvodu manželstva žili s navrhovateľkou
v prístavbe a po rozvode až do roku 2006 svedok v prístavbe býval sám, ale súčasne užíval aj pôvodný
rodičovský dom, pretože v roku 2002 prebúral dvere do pôvodnej časti rodinného domu kvôli tomu, aby
mohol chodiť kúriť do kotolne a nemusel obchádzať celý dom. Navrhovateľka sa po rozvode manželstva

odsťahovala do Prievidze. Sťažovala sa, že má vysoké náklady na bývanie, preto jej sám navrhol, aby sa
vrátila do Q.. Umožnil jej bývať v prístavbe, pretože sama sa tak rozhodla. Bolo mu známe, že jeho právo
doživotného bývania sa vzťahuje len k prístavbe, preto by chcel, aby sa z nej navrhovateľka vysťahovala,
abyvnejmoholbývať.NavrhovateľkapodmienilasvojepresťahovaniesadoQ.podmienkou,žesastane
vlastníčkou prístavby a pôvodného domu. Svedok s tým súhlasil, pretože v tom čase sa voči nemu viedli
exekúcie a nechcel vlastniť nehnuteľnosti, ktoré by mohli podliehať exekúcii. Z uvedeného dôvodu bola

dňa 28.9.2007 uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam. S bývaním navrhovateľky v prístavbe svedok súhlasil aj z dôvodu, že si chcel pôvodný
dom prerobiť a prispôsobiť svojim potrebám, pretože má zdravotné problémy s chrbticou a chôdza po
schodoch mu spôsobuje ťažkosti. Interiér pôvodného rodinného domu sa nachádza na prízemí, preto je
zozdravotnéhohľadiskabývanievňomprenehovýhodnejšie.Pôvodnýdomaprístavbaniesústavebne

prepojené. Nemajú spoločné múry. Predná časť prístavby je opretá o vonkajší múr pôvodného domu
a v zadnej časti je medzi stenami týchto nehnuteľností medzera asi 10 centimetrov, ktorú zamuroval.
Svedok potvrdil, že pokiaľ nehnuteľnosti obýval len on a navrhovateľka, ich spolužitie bolo normálne.
Vzťahy medzi nimi sa zhoršili po nasťahovaní sa matky navrhovateľky k nej, dňa 26.4.2009 z dôvodu, že
sused ovplyvňoval matku navrhovateľky voči nemu. Vzťahy medzi svedkom a navrhovateľkou sa zhoršili

aj v dôsledku toho, že odmietol ponuku navrhovateľky na sobáš, ktorý odôvodňovala tým, že v prípade
smrti jedného z nich, pozostalý manžel bude zabezpečený vdovským dôchodkom.

Odporkyňa sa k svedkovi nasťahovala asi v septembri alebo v októbri 2011. Ich vzťah hodnotil pozitívne.
Prezentoval názor, že uvažujú o sobáši, ale sú zadĺžení. Bol toho názoru, že konflikty v spolužití

vyvoláva navrhovateľka a ich spoločné deti, ktoré sú ovplyvňované matkou navrhovateľky voči nemu.
Navrhovateľka so svojou matkou odporkyňu a svedka osočujú a nadávajú. Svedok tvrdil, že ich ignoruje
a nevšíma si ich. Navrhovateľke nenadáva, ani ju fyzicky nenapadol. Odporkyňa sa podľa jeho názoru
navrhovateľky bojí, nenadáva jej a vyhýba sa jej. Alkohol požíva príležitostne na oslavách a v lete, keď
je teplo, pijem pivo. Nepovažoval sa za alkoholika. Rovnako aj odporkyňa alkohol požíva príležitostne.

Na zistenie, na základe akých právnych skutočností bolo vecné bremeno vo forme práva doživotného
bývania R. M. zapísané v KN, na LV č. XXX, k. ú. Q. nielen k prístavbe rodinného domu podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 20.4.1995, ale aj k pôvodnému rodinnému domu, súd ako svedkyňu vypočul IF., ktorá
od roku 2012 vykonáva funkciu vedúcej katastrálneho odboru Okresného úradu Prievidza. Na otázku

súdu, či v časti "C" Ťarchy na LV č. XXX, k.ú. Q. je vecné bremeno a to právo doživotného bývania
v prospech X.XX.XXXX zapísané v súlade s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1995 uviedla, že v
čase, kedy kúpna zmluva bola predložená na katastrálny odbor na vkladové konanie, nebolo k návrhu
na vklad vlastníckeho práva kupujúceho predložené kolaudačné rozhodnutie k prístavbe, ktorá bola
postavená na parc. č. 1XX.X.XXXX. Nebolo predložené ani rozhodnutie obce o pridelení súpisného

čísla k prístavbe, na základe čoho potom katastrálny odbor pri zápise vecného bremena do LV
vychádzal z domnienky, že prístavba sa nachádza v areáli pôvodného domu a vecné bremeno bolo
zapísané k obidvom nehnuteľnostiam, ako je uvedené aktuálne na LV č. XXX. Nevedela sa vyjadriť, či
vecné bremeno je v LV č. 1W.apísané správne, v súlade s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1995,
pretože kúpna zmluva podľa jej názoru je neurčitá. Poukázala na to, že v súčasnosti katastrálny odbor

nedisponuje ani geometrickým plánom, na ktorom by bolo vyznačené, kde je umiestnená prístavba
rodinného domu. Zotrvala na obsahu písomného oznámenia vo veci zo dňa 3.11.2014 založenom v
spise na čl. 88. Pokiaľ by bol súd toho názoru, že zriadenie práva doživotného bývania v prospech R. M.
sa vzťahuje len k prístavbe rodinného domu, na zmenu zápisu vecného bremena v KN by bolo potrebné
predložiť rozhodnutie o pridelení súpisného čísla k prístavbe, súčasne aj geometrický plán, z ktorého by

bolo zrejmé, kde je prístavba umiestnená a súdne rozhodnutie, z výroku ktorého by vyplývalo, že právo
doživotného bývania R. M. sa vzťahuje len k prístavbe.Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1995 mohlo
vzniknúť právo doživotného bývania XXX M. k nehnuteľnosti postavenej na parc. č. XXXX/X, ktorá ani
nebola predmetom kúpnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že k tejto otázke sa nemôže vyjadriť, pretože

zmluvu neposudzovala a v čase, kedy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva katastrálny odbor
vychádzal z článku I. zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že v prírode sa jedná o prístavbu k domu č. súpX
na parc. č. H., tvoriacu samostatnú bytovú jednotku a pozemok parc. č. XXXX/X. Potvrdila, že vecné
bremeno bolo v časti "C" Ťarchy do LV č. XXX zapísané výlučne na základe kúpnej zmluvy zo dňa
20.4.1995, ku ktorej sa vkladové konanie viedlo pod VZ XX/XX. Nemala vedomosť o žiadnej ďalšej

zmluve, na základe ktorej by vzniklo vecné bremeno k nehnuteľnostiam zapísaným v KN, na LV č. XXX,
k.ú. Q.. Potvrdzuje, že poznámka VZ 135/2007, ktorá je v časti "C" Ťarchy listu vlastníctva uvedená sa
týka kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2007, na základe ktorej nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX nadobudla
do výlučného vlastníctva navrhovateľka, na základe čoho bolo v časti "C" Ťarchy zrušené jej právo
doživotného bývania k nehnuteľnostiam.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne

dôvodný.

Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať.

Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového
spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej
ochrany (§ 154 ods. 1 OSP).

Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom

aprobovaný dôvod.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v KN, na LV č. N.k. ú. Q. ako parc. č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o

výmereXXXX/X,2, parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XmX a rodinného domu č. súp.
XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X. Na parc. č. XXXX/X je postavená prístavba rodinného
domu, ktorá nemá pridelené súpisné číslo. Právo doživotného bývania v prístavbe bolo zriadené vo
forme vecného bremena v prospech bývalého manžela navrhovateľky, R. M., kúpnou zmluvou zo dňa
20.4.1995. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že právo doživotného bývania R. M. bolo vo forme vecného

bremena zriadené k rodinnému domu č. súp. XXX, nachádzajúceho sa parc. č. XXXX/X, ktorý nebol
predmetom uvedenej zmluvy. Kúpna zmluva spĺňa náležitosti podľa § 37 ods. 1, 2, § 39, § 40, § 46
Občianskeho zákonníka. V zmluve je určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovaný v článku
I. predmet zmluvy a v článku IV. predmet vecného bremena, v ktorom účastníci zmluvy prejavili vôľu
zriadiť vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania v prospech R. M. a manželky L. k stavbe

postavenej na parc. č. 1C., k prístavbe - samostatnej bytovej jednotky. Účastníci zmluvy žiadnym
spôsobom neprejavili vôľu zriadiť vecné bremeno k rodinnému domu č. súp. T.3 postavenému na parc.
č. XXXX/X. Bolo nesporné, že po rozvode manželstva navrhovateľky rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 6C/248/98-15 zo dňa 15.10.1998, právoplatným dňa 16.11.1998 až do roku 2006 bývalý
manžel navrhovateľky v prístavbe býval sám, ale súčasne užíval aj pôvodný rodičovský dom. Po rozvode

manželstva, sa navrhovateľka v lete 2007 nasťahovala sa do prístavby rodinného domu, pretože v
pôvodnej časti býval bývalý manžel, čo rešpektovala. Následne dňa 1.10.2007 uzavrela kúpnu zmluvu,
na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Dôvodom jej uzavretia bola
jej požiadavka, že sa presťahuje do H.len za predpokladu, že sa stane vlastníčkou nehnuteľností. Bývalý
manžel s tým súhlasil. Po rozvode manželstva podľa vyjadrenia navrhovateľky bola prístavba domu

väčšinou prázdna. Jej bývalý manžel v nej od rozvodu manželstva býval asi jeden a pol až dva roky, do
smrti svojich rodičov. Po ich smrti sa nasťahoval do pôvodnej časti nehnuteľnosti a užíva ju doposiaľ.
Navrhovateľka od príchodu do Tužiny, t.j. od roku 2007 doposiaľ, žije v prístavbe rodinného domu, ktorúv súčasnosti obýva sama. V novembri 2011 sa k R. M. prisťahovala odporkyňa aj so svojím maloletým
synom a spoločne žijú v pôvodnej časti rodinného domu, kde tvoria spoločnú domácnosť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo doživotného bývania R. M. sa vzťahuje v ý l u č n e k p r í s t
a v b e pôvodného rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, zast. plocha a nádvorie
o výmere XX m2. V tejto časti nehnuteľnosti je oprávnený realizovať výkon vecného bremena vo forme
jej užívania. Vecné bremeno však nebolo zriadené v jeho prospech k pôvodnému rodinnému domu č.
súp. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, kde

spolu s odporkyňou žije. K tejto nehnuteľnosti ani R. M., ani odporkyňa nemajú žiadne práva, nemajú
právny titul na jej užívanie. Pokiaľ ju užívajú bez súhlasu navrhovateľky, bez uzavretej nájomnej zmluvy,
užívajú ju neoprávnene a navrhovateľka má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva odporkyni,
pretože bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva zasahuje. V konaní nebolo preukázané, že by
odporkyňa pôvodný rodinný dom užívala so súhlasom navrhovateľky, na základe zmluvného vzťahu s
ňou, preto je povinná predmetnú nehnuteľnosť vypratať. Napokon R. M. sa sám po rozvode manželstva

s navrhovateľkou rozhodol užívať prístavbu rodinného domu, hoci mu nič nebránilo, aby užíval pôvodný
rodinný dom, ku ktorému bolo zriadené vecné bremeno, pretože až do roku 2007, t.j. do prisťahovania
sa navrhovateľky, tieto nehnuteľnosti užíval výlučne sám. Z výsluchov svedkov bolo zistené, že vzťahy
medzi navrhovateľkou a R. M. boli problematické aj po roku 2007, kedy navrhovateľka začala užívať
prístavbu rodinného domu a postupne sa zhoršovali v roku 2009, kedy sa k navrhovateľke prisťahovala

jej matka a k ďalšiemu narušeniu vzťahov došlo v roku 2011, kedy sa k R. M. nasťahovala odporkyňa,
ktorá prispela k vzniku ďalších konfliktov medzi účastníkmi konania.

Ani vypočutá svedkyňa IY.á nevedela vysvetliť, na základe akých právnych skutočností bolo vecné
bremeno v prospech R. M. zriadené nielen k prístavbe, ale aj k rodinnému domu č. súp. XXX, ktorý

nebol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1995. Svedkyňa potvrdila, že vecné bremeno v prospech
R. M. bolo do LV č. XXX, časť C Ťarchy zapísané výlučne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1995
a žiadna iná zmluva o zriadení vecného bremena v prospech R. M. k predmetnému rodinnému domu
nebola uzavretá. Tvrdenie svedkyne, že kúpna zmluva je neurčitá súd neakceptoval. Z obsahu zmluvy
jednoznačne vyplýva, kto bol účastníkom zmluvy a čoho sa týkala. Predmet zmluvy je jasne a určito

špecifikovaný v článku I., rovnako je určito špecifikovaný predmet vecného bremena v článku IV. zmluvy
tak, aby nebolo možné ho zameniť s inou nehnuteľnosťou, konkrétne s rodinným domom nachádzajúcim
sa na parc. č. XXXX/X. Aj z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepochybne
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení vecného bremena k stavbe postavenej na parc. č.
XXXX/X - k prístavbe v prospech R. M. a jeho manželky L. M.. Ak katastrálny odbor zapísal do LV č.

XXX k.ú. Q. vecné bremeno v prospech VR.k rodinnému domu č. súp. XXX nachádzajúceho sa na parc.
č. XXXX/X, vykonal tak v rozpore s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1995 a bez právneho titulu. Na
základenesprávnehozápisuvecnéhobremenavlistevlastníctvapotomW.hnemoholnadobudnúťprávo
z neho vyplývajúce. Pokiaľ katastrálny odbor Okresného úradu v Prievidzi považoval kúpnu zmluvu za
neurčitútakakouviedlasvedkyňa,užvôbecnemaldôvodvykonaťnajejzákladezápisvecnéhobremena

k rodinnému domu v prospech Xa v KN tak, ako vykonal, ale mal postupovať podľa § 5 Zákona č.
265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, účinného do 31.12.1995.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky ako opodstatnenému vyhovel.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods.
1 O.s.p, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia
za 2 úkony právnych služieb po 58,69 eur (1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 Vyhl. č.
655/2004 Z.z. v platnom znení, platná v roku 2012) a dvakrát 7,63 eur režijný paušál za prípravu a
prevzatie zastúpenia a spísanie podaného návrhu; za 2 úkony právnych služieb po 60,07 eur (1/13

výpočtového základu platná v roku 2013) a dvakrát režijný paušál po 7,81, eur za účasť právnej
zástupkyne navrhovateľky na 2 pojednávaniach; za písomné vyjadrenie vo veci - vyjadrenie k odvolaniu
odporkyne zo dňa 19.3.2014 v sume 61,87 eur, režijný paušál v sume 8,04 eur; za účasť právnej
zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 14.10.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo
výške 1/4 výpočtového základu v sume 15,47 eur, režijný paušál v sume 8,04 eur; za písomné vyjadrenie

vovecizodňa13.11.2014vsume61,87eur,režijnýpaušálvsume8,04eur;zaúčasťprávnejzástupkyne
navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.2.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 1/4
výpočtového základu (64,54 eur) v sume 16,14 eur, režijný paušál v sume 8,39 eur a za účasť právnej
zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 24.3.2015 v sume 64,54 eur a režijný paušál v sume 8,39eur. Z odmeny a režijného paušálu bola právnej zástupkyni priznaná 20% DPH, ktorá zo sumy 529,19
eur predstavuje sumu 105,84 eur. Celkom trovy konania, ktoré je odporkyňa povinná navrhovateľke
nahradiť, predstavujú sumu 734,53 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.