Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/2238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114215013.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému Ing. G. N., Q.. XX.XX.
XXXX, Ď.I. XX, XXX XX U. U., Š. K. Y., právne zast. Mgr. Jánom Záhorským, advokátom, so sídlom AK
Javornícka49,97411BanskáBystrica,navymoženiepohľadávkyvovýške55,07euraspríslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. so sídlom exekútorského úradu

Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 12855/2014, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam proti exekúcii v časti vymáhania uloženej povinnosti vo výške 65,02 Eur v y h o v u j e .
Súd námietky povinného proti exekúcii v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
55,07 eura s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov, ktorý

vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., č. k. 1401294372 zo dňa 16.02. 2014 a č.k. 1315621537
zo dňa 15.06. 2013.

Poverením č. 5601 123764 zo dňa 08. 07. 201 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. .

Dňa 21. 08. 2014 súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučného poriadku postúpil
tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojom podaní uviedol,
že vymáhanú pohľadávku uhradil oprávnenému dňa 01. 04. 2014, teda ešte pred začatím exekučného
konania, ktoré bolo začaté dňa 05. 07. 2012. Uhradenie dlžnej sumy spôsobilo zánik vymáhaného
nároku. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd o podaných námietkach rozhodol tak, že
exekúciu zastaví a oprávneného zaviaže na úhradu trov exekučného konania povinného. Povinný k

svojmu podaniu pripojil fotokópiu výpisu z účtu zo dňa 30. 04. 2014.

V podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22. 09. 2014, sa k námietkam povinného
vyjadril oprávnený. Uviedol, že výkazy nedoplatkov boli povinnej doručované preukazným spôsobom
doručovania a povinná si ich osobne prevzala. Povinná bola doručenými výkazmi nedoplatkov
informovaná akým spôsobom má predmetné výkazy nedoplatkov uhradiť, resp. o tom aký je správny

variabilný symbol, pod ktorým je potrebné uhrádzať vzniknutú pohľadávku. Po preverení úhrady zo dňa
01.04. 2014 vo výške 65,02 Eur, oznamujú, že predmetnú úhradu evidujú prijatú a zúčtovanú v stave
účtu povinnej. Úhrada však neobsahovala správny variabilný symbol, na základe čoho bola zúčtovaná
na iné dlžné splatné obdobie, ktoré voči povinnej evidovali. Zároveň uviedol, že oprávnený neeviduje ani
úhradu pohľadávky predpísanej výkazom nedoplatkov č. 1315621537 zo dňa 15.06. 2013. Oprávnený
trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a trvá na tom, aby súd zaviazal povinnú k úhrade trov

súdnej exekúcie a zároveň nesúhlasí s tým aby bol oprávnený zaviazaný k náhrade trov pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 32,68 Eur.Podľa § 38 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd
na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda
procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo
upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného
ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti

procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia,
na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú
rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v
priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných

hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v
ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (zastavenie
exekúcie z dôvodu zániku práva po vydaní exekučného titulu) prichádza do úvahy bez ohľadu na
to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva
priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik

práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od
vykonania exekúcie (z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).

Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov,

ktorý vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. č. k. 1401294372 zo dňa 16. 02. 2014, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť uvedenej zdravotnej poisťovni za obdobie október 2013 až
október 2013 pohľadávku na poistnom vo výške 55,02 eura a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov
vo výške 10,- eur. V predmetnom výkaze nedoplatkov je uvedené, že pohľadávku je potrebné zdravotnej
poisťovni uhradiť v lehote 15 dní od doručenia výkazu nedoplatkov na účet zdravotnej poisťovne vedený

v Štátnej pokladnici pod číslom 7000464464/8180 s uvedením variabilného symbolu 1401294372 a
konštantného symbolu 3558.

Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je taktiež právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz
nedoplatkov, ktorý vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. č. k. 1315621537 zo dňa 15. 06. 2013,

ktorýmbolapovinnémuuloženápovinnosťzaplatiťuvedenejzdravotnejpoisťovninedoplatokvyplývajúci
z RZ vo výške 0,05,- eur. V predmetnom výkaze nedoplatkov je uvedené, že pohľadávku je potrebné
zdravotnej poisťovni uhradiť v lehote 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov
na účet zdravotnej poisťovne vedený v Štátnej pokladnici pod číslom 7000464464/8180 s uvedením
variabilného symbolu 1315621537 a konštantného symbolu 3558.

Z predloženej fotokópie výpisu z účtu zo dňa 30. 04. 2014 vyplýva, že povinný dňa 01. 04. 2014 uhradil
na vyššie uvedené číslo účtu zdravotnej poisťovne sumu vo výške 65,02 eura, pričom platbu označilvariabilným symbolom 5556086250 (rodné číslo povinného), špecifickým symbolom 1401294372 a
konštantným symbolom 3558.

Povinný však do dnešného dňa neuhradil oprávnenému pohľadávku vo výške 0,05 eura.

Keďže povinný pri platbe použil nesprávny variabilný symbol (číslo, ktoré malo byť podľa výkazu
nedoplatkov použité ako variabilný symbol, uviedol ako špecifický symbol), oprávnený predmetnú
úhradu započítal na iný dlh povinného.

Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o zdravotnom poistení") na
rozdiel od niektorých iných právnych predpisov /napr. § 330 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
§ 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistní, § 55 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov/ problematiku označovania platby

poistného na verejné zdravotné poistenie, resp. nakladania s neoznačenou platbou, žiadnym spôsobom
neupravuje.

Podľa § 17a ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov obsahuje
a) u právnickej osoby obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo,

ak je pridelené,
b) u fyzickej osoby meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú
podnikať, výkaz nedoplatkov musí obsahovať aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné
číslo, ak je pridelené,
c) výšku nedoplatkov podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z

údajov vykázaných platiteľom poistného alebo z kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, z výšky
preddavkov na poistné stanovenej podľa ustanovenia § 20 ods. 5 a z úrokov z omeškania vypočítaných
k tomuto dňu,
d) deň, ku ktorému bola výška nedoplatkov zistená,
e) rozpis výšky nedoplatkov podľa písmena c) na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz

nedoplatkov vystavený,
f) číslo účtu príslušnej zdravotnej poisťovne, na ktorý musia byť nedoplatky uhradené,
g) poučenie o možnosti podať námietky podľa odseku 4,
h) označenie zdravotnej poisťovne, ktorá výkaz nedoplatkov vydala, dátum vydania,
i) podpis alebo faksimile podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uvedenie variabilného symbolu na označenie
platby nedoplatku na poistnom nie je zákonom stanovenou obsahovou náležitosťou výkazu nedoplatkov,
nakoľko v tomto smere zákon vyžaduje len uvedenie čísla účtu zdravotnej poisťovne, na ktorý má byť
nedoplatok uhradený.

Súd má za to, že ak zákon vyslovene neurčuje spôsob, akým má platiteľ poisteného označiť svoju platbu,
je toto označenie ponechané na úvahe platiteľa. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje jednostranný
právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť,
vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie

na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh,
o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť.

Súd poukazuje tiež na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004, ktorý
v obdobnej situácii (pri neexistencii výslovnej právnej úpravy) uviedol: "V prípade, že plnenie nestačí

na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov
(prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp.
v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom
právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná
vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov

dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom
možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného
napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady
proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľkopravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať - ako je
zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality.".

Súd je toho názoru, že z označenia platby povinného zo dňa 30. 04. 2014 (uvedenia čísla výkazu
nedoplatkov ako špecifického symbolu), možno nepochybne vyvodiť záver, že povinný prejavil vôľu plniť
dlh vyplývajúci z predmetného výkazu nedoplatkov, t. j. pohľadávku, ktorá je predmetnom tejto exekúcie.

Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňom 24. 06. 2014, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Keďže súd mal preukázanú skutočnosť, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku v časti vymáhania uloženej povinnosti vo výške 65,02 Eur, a to úhradou
predmetnej pohľadávky ešte pred začatím exekučného konania, o námietkach povinného vznesených
proti exekúcii rozhodol tak, že týmto v časti vyhovel a v prevyšujúcej časti vymáhaného nároku 0,05
Eur tieto zamietol.

Podľa § 50 ods. 5 vety prvej Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,
právoplatné, súd exekúciu zastaví.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o čiastočnom zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.