Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/467/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216990
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515216990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci

navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368,
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi
V. I. H. D. Z. É. Q. T. , nar. XX.XX.XXXX, bytom O., W. XX, zastúpenému opatrovníkom P. V.,
pracovníčkou tunajšieho súdu, o splnenie povinnosti zaplatiť 196,11€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 196,11€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 5,5% zo sumy 196,11€ od 3.7.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo
výške 16,50€, na účet navrhovateľa vo E. O., a.s., IBAN: W. a trovy právneho zastúpenia vo výške

63,96€, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo E. O., a.s., IBAN: W., to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 13.8.2015 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 196,11€ spolu
s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 196,11€ od 3.7.2013 do
zaplateniaanahradiťtrovykonania,titulomnedodržaniazmluvnýchpodmienok,vyplývajúcichzozmluvy
o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 1.6.2013.

Odporca sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, jeho pobyt nebol súdu známy, súd podľa §29 ods.
2 O.s.p. ustanovil odporcovi v konaní opatrovníka.
Podľa ust. §115a ods. 2, §156 ods. 3 a §200 ea ods. 1 O.s.p. súd vo veci rozhodol verejným vyhlásením
rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

NazákladeZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa1.6.2013navrhovateľakoveriteľposkytol
odporcovi ako spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 100,-€ s jednorazovým
čerpaním formou bezhotovostného prevodu z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý
sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť vo výške 131,11€ do 2.7.2013, pričom sumu 31,11€ predstavovali celkové
náklady veriteľa za poskytnutie úveru. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov na úver vypočítaná
v súlade s vyhláškou MF SR č. 289/2010 Z.z. pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.3.2013

predstavovala 418%.Odporca nevrátil navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky v lehote splatnosti, na predžalobné
upomienky zo dňa 7.7.2013, 11.7.2013, 18.7.2013 a 25.7.2013 nereagoval ani čiastočnou úhradou
pohľadávky.

Podľa výpisu z bankového účtu navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX navrhovateľ dňa 1.6.2013
poukázal na bankový účet odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX čiastku 100,-€.

Podľa článku IV, bod 5 Zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť

veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace
personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové
správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, celkovo
až do výšky 65,-€.

Zo zisteného skutkového stavu súd urobil nasledovný právny záver:

Podľa §1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa §2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. pre účely zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná

podmienka/.

Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj

bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa §1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednaniepodmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách,
spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy,

ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým
počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že
fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať,
môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní

a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou
stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma
distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú
stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.

Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku
ktorým patrí aj predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vychádza sa z predpokladu,
že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi
so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon

predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený
účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zákonuvádzapríkladnepodmienkyzakotvenévspotrebiteľskýchzmluvách,ktoréjepotrebnépovažovať
za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských

zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v
prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada,
prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné
preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery

nákladov.
Predmetná úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy,
spôsobe úhrady, zmluva obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí
zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice

č. 93/13/EHS.
Odporca nesplnil zmluvné podmienky účastníkmi zmluvne dohodnuté, v lehote splatnosti nevrátil
navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky. Navrhovateľ oprávnene požadoval zaviazanie odporcu
na splnenie povinnosti, predstavujúcej nesplatenú časť poskytnutých finančných prostriedkov vo výške
100,-€, vrátane účastníkmi dohodnutých celkových nákladov za poskytnutý úver vo výške 31,11€ a

vynaložených nákladov veriteľa spojených s vymáhaním omeškaných splátok úveru vo výške 65,-€.
Výšku odplaty si odporca určil sám na webovej sídle navrhovateľa, a to v závislosti od výšky poskytnutej
sumy a lehote splatnosti úveru.
Nakoľko poskytnutý úver mal splatiť odporca v lehote nepresahujúcej tri mesiace, predmetný
úver nemožno podľa zákona považovať za spotrebiteľský úver. RPMN uvedená v zmluve preto

skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej
súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa zaviazal splatiť
navrhovateľovi dlh v lehote kratšej ako tri mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať
výšku RPMN.
Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi príslušný zákonný
úrok z omeškania, stanovený v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetného
úveru z nevrátenej sumy poskytnutého úveru.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi ako plne úspešnému
účastníkovi v konaní, priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku vo výške 16,50€
a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci /prevzatie veci, písomné podanie žaloby/

po á 18,26€ + režijný paušál dvakrát 8,39€ podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci, v platnom znení zákona. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je od 7.7.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných
vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods.

3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.